lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Robert Goral (3)
Martin Serfozo (2)
Adam Valček (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Janík (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
lukas.kvokacka (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Petr Kavan (1)
Ivan Michalov (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Svoboda (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
David Halenák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michal Ďubek (1)
Vincent Lechman (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Viliam Vaňko (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Dušan Marják (1)
peter straka (1)
Matej Košalko (1)
Marcel Jurko (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Hudec (1)
Radoslav Pálka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Šrámek (1)
Paula Demianova (1)
I. Stiglitz (1)
Jozef Kleberc (1)
Peter Kubina (1)
Martin Estočák (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Gera (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladimir Trojak (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza

Juraj Alexander, 29. 10. 2008 v 04:19

Väčšie úvery korporátnym dlžníkom sú často syndikované, tj. poskytnuté viacerými bankami od začiatku (klubové úvery) alebo poskytnuté jednou bankou, ktorá neskôr časť úveru predá (postúpi) iným bankám. Banky majú zároveň záujem obchodovať s úvermi (časťami úverov), za podmienok stanovených v úverovej zmluve, tj. napríklad predať problémový úver fondu, ktorý sa zaoberá nákupom podobných aktív (vulture funds). Toto obchodovanie prebieha na sekundárnom trhu a banky spravidla používajú tzv. “transfer certificates” (prevodné certifikáty) za týmto účelom.

V prípade, že je syndikovaný úver zaistený, má aranžujúca banka (arranger), prípadne banka, ktorá bude mať úlohu správcu úveru (facility agent), záujem, aby zaistenie úveru nedržali ostatné banky, ale len správca zaistenia (security agent), ktorý je väčšinou totožný so správcom úveru. Rovnaká potreba vzniká, ak je účastníkov syndikátu veľa, prípadne ak nie sú prítomní v krajine, kde sa nachádzajú aktíva dlžníka slúžiace ako zaistenie.

Táto situácia sa, v prípade dlžníkov v ČR a SR, zvykne riešiť pomocou dvoch štruktúr: 

V dôsledku súčasnej situácie na trhu sa dá predpokladať, že sa určité množstvo takto štruktúrovaných úverov dostane pred české a slovenské (insolvenčné) súdy. Nepochybne sa niekto pokúsi tieto štruktúry spochybniť (tj. napríklad napadnúť platnosť, výšku alebo identitu veriteľa oprávneného zo záložného práva), napr. nezaistený veriteľ, ktorý by tým mohol dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze, alebo správca, ktorý môže s predmetmi nezaťaženými zaistením nakladať voľnejšie. Otázka je, kde ležia hranice pre platnosť takejto štruktúry (bez ohľadu na legal opinion, ktorý na ňu renomovaná pražská/bratislavská AK bankám vydala).

K dispozícii je len obmedzená judikatúra, najrelevantnejšie sa mi zdá rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1121/2004, kde súd uvádza: „Ze solidární pohledávky se sice odvíjí samostatné právo každého ze solidárních věřitelů, odpovídá jí však jediný (jeden) dlužníkův závazek. . . . . Jednota takového závazku je dána (jako je tomu i v posuzované věci) jednotným obsahem i předmětem (stejným plněním) a pluralita se týká pouze jeho subjektů.” Z literatúry je relevantný článok P. Lavického (K historii, pojmu a vzniku solidárních závazků, Právní rozhledy 2/2005, str. 25-53), ktorý presadzuje opačnú koncepciu, tj. že ide o viac záväzkovo-právnych vzťahov, akurát s totožným predmetom plnenia – a tým pádom môžu byť aj podmienky dohodnuté medzi stranami rôzne pre jednotlivých veriteľov. 

Môj názor na vec je taký, že ak je dohoda strán dostatočne jasná (viz. NS ČR, rozsudok vo veci sp. zn. 33 Odo 1105/2005) v tom, aká pohľadávka správcu zaistenia je zaistenou pohľadávkou v rámci jednotlivých zaisťovacích dokumentov, tak je zaistenie zriadené (za dodržania ostatných podmienok) platne. Tou môže byť buď pohľadávka z paralelného dlhu alebo pohľadávka správcu zaistenia vyplývajúca z jeho aktívnej solidarity s ostatnými veriteľmi (a jeho vlastná pohľadávka z úveru, ktorý poskytol). Zostávajú ale otázky:


Názory k článku Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza:


  Juraj Gyarfas, 31. 10. 2008 v 18:59 - výkon záložného práva

Skvelý článok ....
Ako bude prebiehať výkon záložného práva, keď máme dvoch veriteľov (obaja zapísaní na LV)? Musia pri výkone konať obaja? Alebo môže jeden konať samostatne? Čo ak výťažok nebude stačiť na úplné uspokojenie oboch?
Predstavujem si, že by nemuseli pri výkone konať spoločne a jeden z nich by dostal vyplatený výťažok, ktorý by nestačil ani len na pokrytie jeho časti pohľadávky. Musel by časť vyplatiť druhému, aby obe časti pohľadávky zostali pomerne uspokojené (resp. neuspokojené)? Na základe čoho?

  Juraj Gyarfas, 05. 03. 2009 v 16:27 - paralelný dlh

Píšeš, že paralelný dlh by mohol byť podľa cudzieho práva. Čo ak je však úverová dokumentácia podľa slovenského / českého práva a je tam snaha dohodnúť paralelný dlh? Podľa nášho práva by toto podľa mňa vôbec nemalo fungovať.

Čo však potom so zabezpečením? Zabezpečenie neplatného / neexistujúceho dlh asi tiež nemôže byť platné. To by banku asi moc nepotešilo ...

  Juraj Alexander, 06. 03. 2009 v 05:37 - pozri zákon

Indeed, pozri § 495 OZ. K tomu nie je judikatúra, ale preukázať dôvod - veď dôvodom môže byť aj potreba vytvoriť pohľadávku, ktorá bude zaistená, ak tá pohľadávka zodpovedá ekonomickému vzťahu medzi stranami (bez ohľadu na pluralitu...). Takže ja si myslím, že paralelný dlh by mal fungovať aj podľa českého alebo slovenského práva, viz. § 2 ods. 3 OZ, ale legal opinion by som na to nedal, keďže väčšina sudcov si to asi myslieť nebude. A toto sa bude riešiť hlavne v konkurze.

Z môjho výskumu vyplýva jedno rozhodnutie k § 495 OZ v novom znení, a to 32 Odo 626/2003. Ten síce smeruje skôr opačným smerom, ale podľa mňa plnenie zo strany bánk a dohoda o postavení správcu zaistenia je hospodárskym cieľom...

  Juraj Gyarfas, 06. 03. 2009 v 10:03 - ad § 495 a paralelny dlh

Nesuhlasim. Problem totiz podla mna nie je v tom, ci paralelny dlh ma kauzu (v tomto samozrejme suhlasim, ze podla § 495 kauza nemusi byt vyjadrena). Podla mna je vsak problematicke, ci existuju oba zavazky (t.j. aj voci Lender aj voci Security Agent) alebo ci existuje len jeden. Pri rieseni tejto situacie prostrednictvom paralelneho dlhu (a nie aktivnou solidaritou, ako pises vyssie), tuto otazku nevieme zodpovedat (podobnu otazku sme myslim spolu uz riesili pri dvojitom titule podla long-form ajd short-form agreement). Mozno som prilis formalisticky, ale ak existuju dva zavazky, mali by sa oba zaplatit. A ak sa ma zaplatit len jeden a ten druhy je len paralelny zavazok za ucelom zabezpecenia (t.j. v podstate fiktivny), je podla mna opravnene pochybovat o jeho platnej existencii.

  Martin Mendel, 22. 09. 2010 v 23:42 - ad paralelny dlh

Zdravím páni :-) zaujímavé názory, aj keď v tejto chvíli by som asi radšej ako problematické otázky videl jednoznačné odpovede. Momentálne ma trápi otázka zabezpečenia pohľadávky zo syndikovaného úveru. Ak by som vychádzal z toho, čo napísal Juraj A.: ak je úver poskytnutý bankami podľa anglického práva, je pre slovenské zabezpečenie rozhodujúca otázka, či má správca zabezpečenia pohľadávku, ktorá zodpovedá súčtu pohľadávok všetkých veriteľov syndikovaného úveru; resp. (z pohľadu dlžníka/dlžníkov) ... či má správca zabezpečenia pohľadávku, ktorá zodpovedá súčtu všetkých záväzkov dlžníka/dlžníkov vyplývajúcich zo syndikovaného úveru. Na túto otázku mi odpovie ctihodný anglický právnik. Ak povie, že takáto pohľadávka správcu zabezpečenia existuje, potom mám bezproblémovo fungujúce slovenské zabezpečenie. Ak takáto pohľadávka neexistuje, potom nemám ani zabezpečenie.

Z Vašej diskusie mi vyplýva, že by to mohlo byť ťažšie v prípade, že by som chcel syndikovaný úver podľa slovenského práva. V tomto prípade už nemôžem preniesť bremeno zodpovednosti na ctihodného anglického kolegu. No nie som si istý, či úplne rozumiem potrebe rozlišovať medzi paralelným dlhom a aktívnou solidaritou. Myslím, že sa oba varianty budú správať veľmi podobne. Obsahom dohody o paralelnom dlhu totiž nebude nič iné ako to, že pohľadávka správcu zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkom voči veriteľom syndikovaného úveru. A v rozsahu v akom zaniknú záväzky dlžníka/dlžníkov zanikne aj časť pohľadávky správcu zabezpečenia. Čo samozrejme platí aj naopak, v rozsahu v akom zanikne (bude splatená) časť pohľadávky správcu zabezpečenia, zanikne aj záväzok dlžníka/dlžníkov voči jednotlivým veriteľom podľa dohody medzi nimi.

Takže som náchylný súhlasiť s Jurajom A., že syndikovaný úver podľa slovenského práva môže obsahovať platnú dohodu, ktorá pre účely zabezpečenia vytvára „solidárnu“ pohľadávku správcu zabezpečenia, ktorá zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkov voči veriteľom syndikovaného úveru (platná platná dohoda by bola spôsobilá na zabezpečenie).

Juraj G., myslím, že si príliš formalistický :-) ... možno si sa nechal zviesť označením „paralelný dlh“...

Myslím, že paralelný dlh (alebo „aktívna solidárita sui generis“) nevytvára dva samostatné záväzky (aj keď podľa K. Kristovej in J. Lazar, Základy občianskeho hmotného práva, 2. zväzok, Iura Edition, 2000, s. 16 „podstata aktívnej solidarity spočíva v tom, že každý z veriteľov síce má samostatnú pohľadávku, avšak toto právo sa u všetkých vzťahuje na to isté plnenie“), ale spoločný záväzok voči/spoločnú pohľadávku správcu zabezpečenia s jednotlivými veriteľmi syndikovaného úveru. To znamená, že správca zabezpečenia alebo jednotlivý veriteľ môžu každý samostatne žiadať dlžníka/dlžníkov o splnenie celej pohľadávky poskytnutej daným veriteľom. Pričom zabezpečenie je oprávnený uplatňovať iba správca zabezpečenia.

Aktívna solidarita má uľahčovať splnenie dlhu dlžníkom ako aj vymáhanie dlhu veriteľmi voči dlžníkovi. Paralelný dlh má uľahčiť zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo syndikovaného úveru. Neviem, aké ustanovenie zákona by takéto uľahčenie zakazovalo alebo nedovoľovalo, aby si strany dohodli určitú formu solidarity pre zriadenie a výkon zabezpečenia. Zdá sa mi, že zmluvná voľnosť ( §2 ods. 3 OZ) a analógia zákona podľa §853 OZ budú mať v tomto prípade ničím nehatenú cestu, aby podporili platnosť „paralelnému dlhu“ aj podľa slovenského práva. A banky sa môžu tešiť aj naďalej :) ...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím