lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (147)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Robert Goral (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Peter Kubina (1)
Viliam Vaňko (1)
David Halenák (1)
peter straka (1)
Peter K (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Janík (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Kavan (1)
Martin Šrámek (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Gera (1)
Robert Vrablica (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Marcin (1)
Marek Maslák (1)
Juraj Lukáč (1)
Vladimir Trojak (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
Róbert Černák (1)
Tibor Menyhért (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Hudec (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
lukasmozola (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Volšík (1)
Radoslav Pálka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Vincent Lechman (1)
Jozef Kleberc (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

"Nesnesitelná lehkost" bezdôvodného ukončenia rokovaní o zmluve

Juraj Gyarfas, 03. 11. 2008 v 17:58

Snáď mi bude odpustené, že som si tak neoriginálne dovolil v nadpise použiť už toľkokrát citovaný a parafrázovaný názov Kunderovej krásnej knihy. A snáď nebude považované za priťažujúcu okolnosť, že som tak spravil práve v čase akútnej medializácie spisovateľov minulosti. Ale myslím si, že táto citácia nie je úplne samoúčelná. Ukončenie rokovaní o zmluve bez legitímneho dôvodu v čase, keď druhá strana bezprostredne očakáva podpis, sa niekedy naozaj javí neznesiteľne ľahké.

Vyjednávanie zmlúv je drahá záležitosť. Obe strany platia právnikov a iných poradcov, pripravujú zmluvnú dokumentáciu a prípadne už robia due diligence. V niektorých prípadoch majú strany podpísanú zmluvu o exkluzivite, vyhlásenie o porozumení alebo iný formálny dokument. Ale niekedy sa spoliehajú len na tvrdenie druhej strany, že o transakciu má úprimný záujem a zmluvu nevyjednáva s nikým iným. A niekedy sa až tesne pred plánovaným podpisom dozvedia, že druhá strana bez udania dôvodu stratila záujem alebo zmluvu dokonca už uzatvorila s treťou stranou (a to možno s použitím zmluvnej dokumentácie pripravenou na náklady druhej strany). (Len pre upresnenie - nemyslím samozrejme prípady, kedy strany tesne pred ukončením rokovaní objavia prekážku, ktorá je legitímnym dôvodom neuzatvorenia zmluvy). Transakcia je zmarená a od právnikov príde účet za vyjednávanie a prípravu zmluvy.

Niektoré zahraničné úpravy

V niektorých európskych štátoch možno vo vyššie uvedenom prípade žiadať náhradu škody, ktorá "sklamanej" strane vznikla – a to buď na základe výslovnej zákonnej úpravy alebo na základe ustálenej judikatúry, ktorá vychádza zo všeobecnejších zákonných ustanovení.

V Nemecku napríklad nebola predzmluvná zodpovednosť vo všeobecnosti upravená až do roku 2002 a to napriek tomu, že nemecký právny teoretik Rudolf von Jhering (19.storočie) sa považuje za duchovného otca doktríny zodpovednosti za culpa in contrahendo. Nemecké súdy však rozvinuli prepracovanú doktrínu predzmluvnej zodpovednosti a zákonodarca ich nasledoval. S účinnosťou od roku 2002 čl. 311 ods. 2 BGB ustanovuje, že záväzkový vzťah vzniká aj na základe začatia rokovaní o zmluve. V spojení s ďalšími ustanoveniami vzniká v predzmluvnej fáze z tohto záväzkového vzťahu aj zodpovednosť za škodu.

Podobne aj v Poľsku doktrína predzmluvnej zodpovednosti vychádzala primárne z judikatúry, pričom súdy odvodzovali predzmluvnú zodpovednosť zo všeobecných ustanovení o náhrade škody (čl. 415 Kodeks Cywilny). Od roku 2003 má aj Poľsko výslovnú úpravu. Podľa čl. 72 ods. 2 Kodeks Cywilny je strana, ktorá začala alebo vykonávala rokovanie v rozpore s dobrými mravmi, najmä bez úmyslu uzatvoriť zmluvu, povinná nahradiť škodu, ktorú druhá strana utrpela na základe toho, že počítala s uzatvorením zmluvy.

Výslovnú úpravu predzmluvnej zodpovednosti pozná ďalej napríklad právny poriadok Talianska (čl. 1337 Codice civile) a zodpovednosť za ukončenie rokovaní v zlej viere je upravená aj v čl. 2.1.15 Princípov UNIDROIT a čl. 2:301 Princípov európskeho zmluvného práva – PECL.

Kolíznoprávnu európsku úpravu vo vzťahu ku culpa in contrahendo nachádzame v čl. 12 Nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) a obšírnu diskusiu o právomoci súdov v stanovisku Generálneho advokáta Geelhoeda (C-334/00) (nepodarilo sa mi, žiaľ, vložiť odkaz priamo na uvedené stanovisko, takže je potrebné "preklikať" sa naň cez stránku ESD).

Slovenská a česká úprava

Slovenské ani české právo výslovnú úpravu zodpovednosti za zavinenie v predzmluvných vzťahoch neobsahuje (aj keď pre úplnosť treba uviesť, že niektoré osobitné aspekty predzmluvnej zodpovednosti nachádzame napríklad v § 268 ObZ a § 271 ObZ). Domnievam sa však, že aj napriek absencii výslovnej úpravy možno už v rovine de lege lata odvodzovať takúto zodpovednosť zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ v spojení s všeobecnou úpravou náhrady škody podľa § 420 OZ. V kontexte komerčných transakcií zároveň treba podotknúť, že nakoľko ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z iného zákona ako je Obchodný zákonník, bude sa zodpovednosť bez ohľadu na povahu subjektov spravovať Občianskym zákonníkom. V prípade obzvlášť "zlomyseľného" ukončenia rokovania si taktiež možno predstaviť zodpovednosť podľa § 424 OZ (úmyselné konanie proti dobrým mravom). Dokázať úmyselné zavinenie by však mohlo byť problematické.

Zdá sa, že prostredníctvom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sa do nášho (alebo aspoň českého) právneho prostredia vskutku dostáva aj táto forma zodpovednosti. Hoci dve rozhodnutia asi ešte nemožno nazvať ustálenou judikatúrou, je potešujúce, že Najvyšší súd ČR v septembri 2008 vydal už druhé rozhodnutie, ktorým potvrdil možnosť odvodiť zodpovednosť za zavinenie v predzmluvných vzťahoch z ustanovení Občianskeho zákonníka.

V prvom rozhodnutí (29 Odo 1166/2004) išlo o právne poradenstvo a vypracovanie úverovej dokumentácie k úveru, ktorý žalovaná nakoniec bezdôvodne odmietla. Najvyšší súd ČR uviedol, že nie je "žádny důvod, pro který by se zákonná povinnost vyplývajíci z ustanovení § 415 OZ neměla vztahovat i na chování potenciálních smluvních partnerů při jednání o uzavření smlouvy." Predpokladom zodpovednosti je však skutočnosť, že "konkrétní osoby zahájily jednání o uzavření určité smlouvy, přičemž tato jednání dospěla do stadia, kdy jedna ze stran kontraktačního procesu byla v důsledku chování druhé potenciálni smluvní strany v dobré víře, že predpokládaná smlou bude uzavřena." Ukončenie rokovania sa musí uskutočniť bez legitímneho dôvodu.

V druhom rozhodnutí išlo o náklady na prípravu dohody, právne zastúpenie a overovanie podpisov, pričom žalovaná vopred odsúhlasenú dohodu nakoniec odmietla podpísať. Prvostupňový súd rozhodol, že zmarenie dohody bolo konaním proti dobrým mravom podľa § 424 OZ. Druhostupňový súd rozhodol, že žalovaná nemala žiadnu povinnosť dohodu uzatvoriť a žalobkyňa si mala byť vedomá rizika neuzatvorenia dohody. Najvyšší súd ČR (25 Cdo 127/2007) však rozhodol, že konanie jedného z potenciálnych zmluvných partnerov možno "považovat za protiprávní v smyslu ustanovení § 415 obč. zák. za předpokladu, že jednání o uzavření smlouvy dospělo do stadia, kdy jedna ze stran byla v důsledku chování druhé strany v dobré víře, že smlouva bude uzavřena a druhá strana ukončila jednání o uzavření smlouvy, aniž k tomu měla legitímní duvod."

Zdá sa, že podobne ako v Nemecku alebo Poľsku, aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR predbiehajú legislatívu. Zákonodorca však nasleduje v tesnom závese. Zámer nového Občianskeho zákonníka by mal výslovne ustanoviť povinnosti strán v predzmluvnej fáze ( § § 1527 a 1528).

Považoval by som za potešujúce, keby si doktrínu zodpovednosti za zavinenie v predzmluvných vzťahoch v tomto kontexte osvojili aj slovenské súdy (a keby ich prípadne nasledoval aj zákonodarca). V súčasnosti neviem o žiadnom ukončenom prípade, v ktorom by slovenské súdy rozhodovali o predzmluvnej zodpovednosti (ak takéto konanie na Slovensku prebehlo alebo prebieha, budem veľmi vďačný za akékoľvek informácie). Dovtedy ostáva len dúfať, že klienti aj po zmarenej transakcii nezabudnú zaplatiť právnické účty.

__________________________________________

Dúfam, že toto stručné zhrnutie niektorých názorov na jeden z aspektov inštitútu culpa in contrahendo bude pre niekoho podnetné. Uvedomujúc si však obmedzenia vyplývajúce z formátu blogosféry ako aj z mojich znalostí, by som pre podrobnejšiu analýzu tejto rozsiahlej a zaujímavej témy rád odporučil nasledujúce vynikajúce články.

Štefanko, J.: Culpa in contrahendo alebo zodpovednosť za zavinenie v predzmluvných vzťahoch. Právny obzor, 91, č. 3, s. 170 – 189.

Salač, J.: Culpa in contrahendo v českém právu? Právní rozhledy, 9/2002, s.r. 413 – 417.

Csach, K.: Doktrína culpa in contrahendo v obchodnom práve. Bulletin Slovenskej advokátskej komory, 5/2006.

Grulich, T.: Důsledky účelového přerušení kontraktačního jednání. pravniradce.ihned.cz, 29.5.2008


Názory k článku "Nesnesitelná lehkost" bezdôvodného ukončenia rokovaní o zmluve:


  Branislav Gvozdiak, 04. 11. 2008 v 12:46 - Culpa in contrahendo v Poľsku...

Art. 72 § 2 Kodeksu Cywilnego bol prijatý novelou zo 14. februára 2003 (účinnosť od 25. septembra). V súlade s jeho znením strana, ktorá začala alebo zúčastnila sa rokovaní porušujúc dobré obyčaje (mravy), predovšetkým neexistenciou úmyslu uzatvorenia zmluvy, je povinná napraviť škodu, ktorá vznikla druhej strane z toho dôvodu, že počítala s uzatvorením zmluvy.

Právny stav pred touto novelou bol veľmi podobný terajšiemu právnemu stavu na Slovensku alebo v Čechách. Zodpovednosť z titulu „culpa in contrahendo“ mala charakter deliktu (občianskoprávneho samozrejme) na základe art. 415 kc. (pekná náhoda, nie?). Tu bolo samozrejme treba preukazovať zavinenie.

Osobne si myslím, že na Slovensku by bolo potrebné prijať podobnú novelu ako v poľskom práve, už len preto že súdy sa málokedy chcú u nás zamyslieť nad vyššými princípmi a zložitými právnickými konštrukciami (samozrejme tu so mnou nemusí nikto súhlasiť, ja osobne ale mám takýto pocit a o to viac obdivujem napr. nemecké súdy, ktorých odôvodnenia schopné úplne dokonale obhájiť svoje stanovisko by si zaslúžili osobitný predmet na právnických školách). Treba sa však vyvarovať niekoľkých problémov, ktoré v súvislosti s touto novelou povstali v Poľsku a „rozviať“ teoretické pochybnosti musela právna veda a judikatúra...

Predovšetkým bolo problémom to, či v súvislosti so zmenou právneho stavu došlo ku zmene zodpovednosti z deliktovej na kontraktuálnu. Pri kontraktuálnej by bolo nevyhnutné preukázať titul tejto zodpovednosti – pričom na druhej strane použitie art. 72 § 2 predpokladá práve situáciu, kedy žiadna vstupná zmluva uzatvorená nebola (keďže logicky sa potom práva a povinnosti riadia ňou a novela uzatváranie takýchto zmlúv nijako neobmedzila). Prichádza teda do úvahy jedine súhlas konkludentný. V poľskom práve ale z ohľadu na ochranu zmluvných strán je pre konkludentný súhlas („milczące porozumienie”) potrebné konkrétne ustanovenie (viď np. art. 68 § 2 kc.). Okrem toho takáto koncepcia by znamenala, v súlade s judikatúrou, aj porušenie zásad slobodnej vôle a zmluvnej slobody. Zodpovednosť z deliktu tiež ale neprichádza do úvahy, nakoľko by to druhú stranu aj naďalej nútilo preukazovať zavinenie druhej strany. To by samozrejme znamenalo, že novelizácia nepriniesla žiadnu zmenu... Okrem toho art. 72 kc. sa nachádza v knihe I vo všeobecných ustanoveniach (a nie v nedovolených činoch – kniha III titul VI). V samom texte ustanovenia nie je ani slovo o vine, vyžaduje sa iba preukázanie narušenia dobrých mravov, čo je vo všeobecnosti považované za jednoduchšie než preukazovanie viny. V judikatúre sa teda prijalo, že zodpovednosť vyplývajúca z art. 72 § 2 kc. je opretá na samostatnom predpoklade porušenia dobrých mravov. Cesta to ale nebola tak jednoduchá, ako sa môže zdať na základe tohto textu :).

Okrem toho bol problém aj s tým, akú premlčaciu lehotu použiť na tieto prípady. Do novely sa totižto používal art. 442 kc. – 3 roky subjektívna, 10 rokov objektívna lehota. Art. 442 sa ale týka iba nedovolených činov. V súvislosti s tým, že si novelizácia, ako som už spomenul vyššie, našla miesto vo všeobecných ustanoveniach, tak aj premlčanie bude regulované všeobecnými ustanoveniami o premlčaní = všeobecná lehota 10 rokov. Môže sa to teraz zdať jasné, ale v prvých sporoch kde sa tento problém vyskytol tomu tak nebolo...

Zaujímavo sa tiež vyvíjala judikatúra ohľadom výšky škody, na ktorú má poškodená strana nárok. Aby som to skrátil, momentálny stav je taký, že sa možno domáhať aj ušlého zisku, ktorý strane vznikol neuzatvorením napr. inej zmluvy (tu treba preukázať, že normálnym následkom neexistencie porušenia dobrých mravov druhou stranou by bolo uzatvorenie zmluvy s iným subjektom). Výnimočne teda poľské súdy priznávajú aj náhradu sa ušlý zisk, ktorý by strana dosiahla nezúčastňujúc sa na rokovaniach z druhou stranou.

No rozpísal som sa trochu, ale to preto že ma akurát táto problematika zaujala. Dokonca som sa s rozsahom textu celkom krotil. Na záver podľa mňa vyplýva pre eventuálnu slovenskú úpravu nasledovné:
1. Osobne som za takúto úpravu.
2. Mala by byť podobná tej poľskej (alebo inej samozrejme), ale každopádne podrobnejšia, konkrétna úprava výšky škody, konkrétne a vyčerpávajúce základy zodpovednosti.
3. Osobne by som dokonca vypísal niekoľko najpodstatnejších prípadov „culpa in contrahendo“ – a. úmyselné predlžovanie negociácií so zámerom znemožnenia druhej strane rokovať s inými subjektami, b. negociácie bez zámeru uzatvorenia zmluvy, c. uvedenie do omylu počas rokovania, d. spochybňovanie skôr dohodnutých ustanovení, e. bezzásadné odmietnutie sprístupnenia dôležitých informácií, f. bezdôvodné prerušenie negociácií...

V každom prípade si ale myslím, že ako-takú ochranu poskytujú aj všeobecné ustanovenia o škode, tzn. § 415 OZ, a treba to aj uplatňovať, nech sa aj u nás na súdoch naučia rozmýšľať v trošku širšých kategóriách. Alebo aspoň nech máme nejaký judikát :D:D:D

  Branislav Gvozdiak, 04. 11. 2008 v 13:05 - § 415 OZ

Otázkou však zostáva, či v slovenskom práve vôbec existuje niečo ako "všeobecná povinnosť lojálnych rokovaní" (viem že je to trochu kostrbaté ale nad tým sa budem zamýšľať naskôr:)), sám dobre vieš že aplikácia § 415 nie je jednoduchá a ani sudcovia ju nevidia u nás radi. Ale niekto môže povedať že v súlade so zásadou kontraktuálnej slobody s tým má druhá strana rátať. A preukazovanie zlého úmyslu... no.

Preto by mala byť "culpa in contrahendo" podľa mňa výslovne upravená. Bez nasledovania súdov, ale jednoducho čo najskôr. Lebo môže sa nám to nepáčiť, ale musíme rozumieť aj subjekty, ktoré takéto správanie môžu veľmi ľahko ospravedlniť svojimi ekonomickými záujmami... a keď im to právo priamo nezakazuje, tak budú tvrdiť že náš právny poriadok neporušujú...

  Juraj Gyarfas, 06. 11. 2008 v 15:56 - Juraj Gyarfas

Dakujem za vsetky tieto informacie o polskej uprave. Polsku judikaturu ani teoriu som v tomto kontexte prilis neskumal, takze toto bolo naozaj velmi podnetne.

Suhlasim, ze by bolo vhodne takuto upravu zaviest aj na Slovensku. Ale nemyslim si, ze by bolo dobre vypisat konkrent pripady culpa in contrahendo. Zda as mi, ze pre problem "tahania druhej strany za nos" by stacilo zakotvit zakonnu povinnost viest rokovania v dobrej viere, napriklad niekde okolo § 43 OZ (podobne ako v navrhu noveho ceskeho OZ, kde je to tiez medzi vseobecnymi ustanoveniami o zmluvach). Tym padom by sme mali povinnost, ktora bola porusena a zvysok by mohol ist podla § 420 OZ.

Suhlasim, ze aplikacia vseobecnych ustanoveni ako je § 415 OZ je problematicka. Ale o to elegantnejsie su vacsinou tie argumentacne linie :-)
Napriklad v druhom z vyssie opisanych ceskych konani sa mi velmi pacilo, ze odvolaci sud vyhlasil, ze neexistuje ziadna povinnost uzatvorit zmluvu, ktora by bola porusena a NS CR ho opravil, ze tu samozrejme neslo o porusenie povinnosti uzatvorit zmluvu (ziadna taka povinnosti samozrejme neexistuje), ale o porusenie povinnosti predchadzat skodam.

Zaujimava je v tomto aj anglicka doktrina, ktora taktiez odmieta povinnost rokovat v dobrej viere. Sudca Lord Ackner: "Povinnost rokovat v dobrej viere je nepraktizovatelna a je inherentne nekonzistentna s poziciou strany v rokovani." (Citovane podla vyssie uvedeneho clanku K. Csacha)

  Branislav Gvozdiak, 07. 11. 2008 v 09:24 - Branislav Gvoždiak

S tym vypisanim konkretnych pripadov culpa in contrahendo mi islo samozrejme o demonstrativny vypocet. A dobry demonstrativny vypocet nikdy nie je zly - kazdy si vie predstavit co to vlastne znamena, nerokovat v zlej viere.

Co sa tyka upravy - povinnost viest rokovania v dobrej viere - tak myslim ze sudne vymahanie skody vzniknutej porusenim tejto povinnosti by bolo asi podobne k tomu, co je mozne teraz podla § 415 v suv. s § 420 teraz. Jedine co by to prinieslo by bolo vyslovne zavedenie takej povinnosti, a uz by nikto nemohol tvrdit, ze nieco ako "povinnost lojalne rokovat" neexistuje.

Ja osobne som za to, aby sa nestalo nieco ako v polsku po horeuvedenej novele art. 72 § 2 kc. - aby nikto netvrdil ze podmienkou zodpovednosti je nie len porusenie dobrych mravov, ale aj zavinenie... co naozaj nie je podla mna vhodne. Ono pravdupovediac, ked som sa nad tym teraz zamyslel, tak je asi jedno ci to bude porusenie dobrych mravov, ci povinnost rokovat v dobrej viere, podstatny prinos by som naozaj videl jedine v tom, ze sa takato povinnost priamo zavedie a nikto nebude moct jej existenciu spochybnovat. Pretoze na druhej strane, pri prilis sirokej uprave by to mohlo byt vyuzivane aj naopak, ked povedzme druha strana odstupi od rokovani z ospravedlnitelnych dovodov. Ide mi jednoducho o to, aby sme nezasli do extremu a nenutili ludi podpisovat zmluvy uz na zaklade toho, ze zacali rokovat o ich obsahu :D Preto by podla mna bol vhodny ten demonstrativny vypocet pripadov culpa in contrahendo. Lebo urcite so mnou suhlasis, ze princip zmluvnej slobody (a slobodnej vole) je jeden z najzakladnejsich v obcianskom prave...

Velmi zaujimavy je v suvislosti s tym postoj anglicanov... Aj ked s tym vyrokom sudco Lorda Acknera hlboko nesuhlasim a podla mna mozno uplne normalne zosuladit dobru vieru a poziciu strany v rokovani. Dokonca taky stav povazujem za prirodzeny, rokovanie v zlej viere je pre mna vybocenim z normy. Skor im ale asi ide o to, co som spominal vyssie - zachovanie co najvacsej miery zmluvnej slobody. Nevies ako je na tom doktrina culpa in contrahendo v USA?

Pozdrawiam,

Brano :)

  Juraj Gyarfas, 07. 11. 2008 v 16:53 - ad Brano

mne sa skor zda, ze zavinenie by tam malo byt. aj tak sa mu nevyhneme, ked pojdeme podla § 420, ale podla mna by ani nebolo dobre sa mu vyhybat a robit z toho objektivnu zodpovednost.

neviem ako je to v USA. tipoval by som, ze podobne ako v Anglicku, ale vobec nic o tom neviem. ak Juraj A. este sleduje tuto debatu, mozno by k tomu mohol nieco dodat.

  Branislav Gvozdiak, 07. 11. 2008 v 19:57 - zavinenie...

No ale Duri, v momente ako tam chces mat zavinenie, tak je v podstate akakolvek uprava zbytocna a mozes ist kludne podla § 415 + 420 OZ... Podla mna by to ustanovenie malo vyzerat asi tak, stanovi povinnost rokovat v dobrej viere + kto tuto povinnost porusi je povinny druhej strane nahradit skodu ktora jej tym vznikla. Bez dokazovania zavinenia, to by bol podla mna problem, a "nesnesitelna lehkost" ukoncenia rokovani by tu v podstate zostala, lebo by znovu vsetko zaviselo od judikatury...
Cesky sud sa k tomu postavil v tebou citovanom rozhodnuti velmi pekne a elegantne... ale to este nic nezarucuje :)

No urcite budem rad ak sa k tomu vyjadri este niekto...

  Juraj Gyarfas, 10. 11. 2008 v 10:54 - zavinenie .....

nesuhlasim celkom. zda sa mi, ze ist podla § 420 OZ je fajn a nie je potrebne vymyslat osobitne ustanovenie o zodpovednosti. § 420 OZ je podla mna dostacujuci, ale z podmienok zodpovednosti nemame celkom jasne podchytene porusenie povinnost, kedze porusenie vseobecnej prevencnej povinnosti podla § 415 OZ je velmi vseobecne. takze ak by sme mali jednoznacne ustanovenie o povinnosti, mohla by uz zodpovednost ist vseobecne podla § 420 OZ s tym, ze by sme dokazovali vysku skody a kauzalny nexus. zavinenie sa prezumuje, takze by ho poskodena strana nemusela dokazovat, ale druha strana by sa mohla podla § 420 ods. 3 OZ exkulpovat. co Ty na to?


  Branislav Gvozdiak, 10. 11. 2008 v 11:56 - Suhlasim, ale...

Samozrejme, teoreticky sa aj mne toto zda byt najlepsie riesenie, len si nie som celkom isty ako by to vyzeralo v praxi... no lebo ako som sa to snazil ukazat v prvom komentari, np. v polsku je podobna uprava uz viac nez 5 rokov, a napriek tomu ze tych sporov nie je malo, urcite viac nez by ich bolo na Slovensku, tak to s judikaturou a s nazormi pravnikov vyzera velmi rozne :(
Fakt ze s tou exkulpaciou mas pravdu a neuvedomil som si to pisuc do diskusie :( A je to teoreticky dobra konstrukcia. A to ze by bolo vhodne ustanovit povinnost rokovat v dobrej viere sme sa zhodli uz davno.
Kazdopadne by bolo vhodne viest diskusiu nie medzi nami, ale s vacsim poctom citatelov :) Mozno by sa bolo treba zamysliet nad zmenou salvie tak, aby bola niekde informacia aj o najnovsich komentaroch... nie len ich pocet pod samotnym postom, ale napriklad taky podobny stlpcek ako citacka JP a LE Blogu. Hm?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím