lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Vladislav Pečík (1)
Róbert Černák (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
David Halenák (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Šorl (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Estočák (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ondrej Halama (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Natalia Janikova (1)
Lucia Berdisová (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Radoslav Pálka (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Kavan (1)
Martin Svoboda (1)
Ladislav Pollák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marcel Jurko (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Demo (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marek Maslák (1)
Tomas Kovac (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladimir Trojak (1)
Viliam Vaňko (1)
Miriam Potočná (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Kormaník (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Ľalík (1)
Lucia Palková (1)
Nora Šajbidor (1)
Dušan Rostáš (1)
Emil Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Šrámek (1)
Pavel Lacko (1)
Gabriel Volšík (1)
Matej Kurian (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Hudec (1)
peter straka (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Peter Marcin (1)
David Horváth (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Porsche/Volkswagen: Nemecká sága o účasti zamestnancov v európskej spoločnosti

Juraj Gyarfas, 10. 02. 2009 v 18:06

Slovenskí právnici a klienti často kritizujú nadnárodné formy obchodných spoločností vytvorené európskym právom (najmä európsku spoločnosť - SE) z dôvodu príliš podrobnej a prísnej úpravy účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. V diskusii k jednému staršiemu článku Braňo napríklad namietal, že pracovné právo a právo obchodných spoločností sú rôzne právne odvetvia, ktoré by sa nemali miešať. Toto je diskusia, do ktorej by som sa na tomto mieste nerád púšťal (aj keď si neviem odpustiť drobnú poznámku, že hoci v zásade som proti prílišnému zasahovaniu zamestnancov do riadenia spoločnosti, veľmi veľký dojem na mňa urobil argument, ktorý odznel v diskusii na LE Blogu: "Ve skutečnosti hlavní konflikt nespočívá mezi společníky a obyčejnými zaměstnanci, nýbrž mezi společníky a top manažery. Společníci trpí deficitem informací a nemohou z podstaty věci nad top manažery vykonávat effektivní kontrolu. Jaká je pruměrná životnost top manažera? Několik let? Naproti tomu obyčejný zaměstnanec má obvykle střednědobý až dlouhodobý zájem na obchodní společnosti, stejně jako vlastník. Muže se tedy stát, že v konfliktu mezi managementem a vlastníkem jsou ostatní zaměstnanci na straně vlastníka.").

Ospravedlňujem sa za túto dlhú odbočku a vraciam sa späť k téme príspevku. Rád by som v krátkosti predstavil nemeckú "ságu" Porsche/Volkswagen, ktorá ukazuje, že úprava účasti zamestnancov v SE, aj keď slovenským právnikom a klientom pripadá neznesiteľne "socialistická" a "Gewerkschafts-friendly", v Nemecku poslúžila koncernu Porsche "vyhnúť sa" nemeckej úprave účasti zamestnancov.

Ide samozrejme o nemecké právo, nakoľko však ide o normy, ktoré majú svoj pôvod v komunitárnom práve a obdobne sú implementované aj na Slovensku a v ČR, ide podľa môjho o prípadovú štúdiu zaujímavú aj pre slovenských alebo českých právnikov. V texte preto striedavo uvádzam odkazy na príslušné nemecké, komunitárne a slovenské predpisy. Konkrétne paragrafy českých predpisov sa mi nechcelo vyhľadávať, za čo sa všetkým českým čitateľom ospravedlňujem. Som však presvedčený, že implementácia v ČR je takmer identická so slovenskou a ktorýkoľvek český čitateľ si iste bez problémov nájde relevantné ustanovenia českých predpisov.

Trochu histórie

V 30-tych rokoch bola na Hitlerov príkaz zriadená fabrika Volkswagen. Výstavba bola čiastočne financovaná z prostriedkov ulúpených pri likvidácii odborov v roku 1933 a v závode boli nasadení nútení pracovníci. Po vojne závod pripadol British High Commission, ktorá ho neskôr v mene Spolkovej republiky odovzdala spolkovej krajine Niedersachsen. Z tohto dôvodu nebolo jasné, či fabriku vlastní Niedersachsen alebo Spolková republika a Niedersachsen ju len spravuje. Toto bol dobrý základ pre spor medzi Spolkovou republikou (pod vládou CDU) a Niedersachsen (pod vládou SPD). Výsledkom sporu bola privatizácia, premena Volkswagen z GmbH na AG a vydanie VW-Gesetz, na základe ktorého na valnom zhromaždení VW AG žiadny akcionár nemohol vykonávať hlasovacie práva zodpovedajúce viac ako 20% základného imania, a to aj v prípade, ak vlastnil väčší podiel akcií (viď. § 3 VW-Gesetz).

Medzičasom sa stalo niekoľko zaujímavých vecí. Spolková republika predala svoje akcie a najväčším akcionárom vo VW AG sa stalo Porsche, ktoré nadobudlo vyše 30% akcií. Nasledovala povinná ponuka (viď. § 35 nemeckého Wertpapiererwerbs- und Übernahmegesetz, pozri tiež čl. 5 Takeover Bid directive a § 118 a nasl. slovenského zákona o cenných papieroch - č. 566/2001 Z. z.).

Okrem toho ESD (C-112/05) rozhodol, že obmedzenie hlasovacích práv vo VW AG je v rozpore s ustanoveniami ZES o voľnom pohybe kapitálu.

Nadobudnutie kontroly koncernom Porsche je asi zaujímavé ekonomicky. Ako právnikovi mi však ohromne zaujímavé pripadá rozhodnutie ESD. Ani to však nie je predmetom tohto textu (aj keď rád by som sa k tomu niekedy vrátil). Teraz sa však opäť konečne vraciam k téme tohto postu.

Porsche Automobil Holding SE

V rámci korporátnej reštrukturalizácie sa koncern Porsche rozhodol dovtedajšiu matku koncernu premeniť na európsku spoločnosť Porsche Automobil Holding SE (ďalej "Porsche SE"), ktorá bude kontrolovať koncern Porsche a ako aj akcie vo VW AG. Operatívny biznis Porsche bol vyčlenený do samostatnej spoločnosti, ktorá bola 100% dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti a s holdingovou spoločnosťou uzatvorila ovládaciu zmluvu. V rámci premeny na európsku spoločnosť došlo k vytvoreniu osobitného vyjednávacieho orgánu (viď. § 5 nemeckého SE-Beteiligungsgesetz - SEBG, pozri tiež čl. 3 smernice 2001/86/ES a § 37 slovenského zákona o SE - č. 562/2004 Z. z.). Osobitný vyjednávací orgán s predstavenstvom vyjednal a schválil dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov v SE (viď. § 21 nemeckého SEBG, čl. 4 smernice 2001/86/ES a § 42 a nasl. slovenského zákona o SE). Táto dohoda bola podpísaná a premena na Porsche SE bola ukončená .... takmer ukončená.

Nemecká úprava účasti zamestnancov

Nemecko má pomerne prísnu úpravu účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. Spoločnosti, ktoré majú viac ako 2000 zamestnancov musia mať až polovicu dozornej rady zloženú zo zástupcov zamestnancov. Počet členov dozornej rady pritom s počtom zamestnancov rastie. V prípade počtu zamestnancov nad 20 000 zákon vyžaduje dvadsaťčlennú dozornú radu (viď. § 7 nemeckého Mitbestimmungsgesetz). Význam tohto zastúpenia v dozornej rade je o to významnejší, že dozorná rada volí členov predstavenstva (viď. § 84 nemeckého Aktiengesetz).

Predpokladám, že dvadsaťčlenný kolektívny orgán je pomerne nefunkčný. A spôsob, ako sa tejto úprave vyhnúť, je využiť komunitárnu právnu formu SE a v rámci nej pomocou dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov upraviť vzťahy inak. Práve túto možnosť Porsche využil.

Úprava v Porsche SE

Dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov Porsche SE (Beteiligungsvereinbarung - BVB) v rámci premeny vyjednali zástupcovia spoločnosti a zástupcovia koncernovej zamestnaneckej rady Porsche.

Počet členov dozornej rady bol dohodnutý na 12, a to aj pre prípad zvýšenia počtu zamestnancov. Polovicu mali tvoriť zástupcovia zamestnancov. Samotný počet by pravdepodobne nebol problém (aj keď tým pádom obišli zvyšovanie počtu členov dozornej rady pri zvýšení počtu zamestnancov). Problém bol však v tom, že pre prípad nadobudnutia nadpolovičného balíka akcií vo VW AG, mali zjednodušene povedané traja zo šiestich zástupcov zamestnancov v dozornej rade zastupovať zamestnancov koncernu Porsche (ktorých je asi 11 500) a traja mali zastupovať zamestnancov koncernu Volkswagen. Ako som písal vyššie, v čase premeny Porsche SE držala asi 31% akcií VW AG, už v tom čase však plánovala nadobudnúť nadpolovičný balík (čo sa medzitým podarilo). Traja zástupcovia zamestnancov Volkswagen mali zastupovať asi tridsaťnásobný počet zamestnancov Volkswagen (asi 324 000), než traja zástupcovia zamestnancov Porsche. Zlé jazyky hovoria, že zástupcovia zamestnancov Porsche sú kooperatívnejší s managementom, zatiaľ čo zástupcovia zamestnancov Volkswagen sú nekooperatívni "odborári". Toto možno mohlo byť dôvodom takejto dohody v BVB. Dôvody by som však rád prenechal fantázii čitateľa. Právne je podstatné, že zástupcovia zamestnancov Volkswagen to nenechali tak a išli na súd.

Žaloba

Koncernová zamestnanecká rada Volkswagen sa ako žalobca na súde domáhala určenia, že BVB je neúčinná a že musí prebehnúť nové rokovanie. Žalobca zároveň žiadal o predbežné opatrenie, ktorým by súd zabránil zápisu premeny Porsche na európsku spoločnosť až do meritórneho rozhodnutia.

Žaloba uvádzala, že pri rokovaní o BVB došlo k závažným procesným chybám a to konkrétne, že koncernová zamestnanecká rada Volkswagen sa nezúčastnila rokovaní o BVB. Podľa názoru žalobcu bola totiž VW AG v danom čase dcérskou spoločnosť Porsche (viď. § 4 nemeckého SEBG, čl. 3 smernice 2001/86/ES a § 44 slovenského zákona o SE), takže predstavenstvo Porsche malo pred premenou informovať zástupcov zamestnancov Volkswagen a prizvať ich na rokovania.

Vzťah závislosti medzi Porsche a Volkswagen odvodzoval žalobca z definície dcérskej spoločnosti v § 6 nemeckého Europäische Betriebsräte-Gesetz - EBRG, ktorý implementoval smernicu 94/45/ES (viď. 243 ods. 2 a 3 slovenského Zákonníka práce - č. 311/2001 Z. z.). Žalobca okrem iného poukázal na faktickú väčšinu Porsche na valnom zhromaždení VW AG. Išlo síce len o 30%, ale podľa žalobcu to v praxi konštituuje väčšinu, čo podľa jeho názoru uznal aj zákonodarca ustanovením tejto hranice ako hranice pre povinnú ponuku na prevzatie (na Slovensku ide o 33% - viď. § 114 ods. 2 slovenského ZCP). Ako ďalšie podporné argumenty pre postavenie VW AG ako dcérskej spoločnosti uviedol vyššie spomenuté rozhodnutie ESD (protiprávnosť obmedzenia hlasovacích práv na 20%), personáln prepletenosť (zástupcovia Porsche v orgánoch VW) a hospodársku závislosť na základe uzatvorených dodávateľských zmlúv.

Žalobca poukázal aj na iné údajné nedostatky BVB, ktoré by mali spôsobovať jej neplatnosť. Medzi nedostatkami uvádzal okrem iného skutočnosť, že podľa BVB po pristúpení čiastkového koncernu Volkswagen nebude iniciované nové rokovanie o účasti zamestnancov. Toto jednoznačne znevýhodňuje zamestnancov Volkswagen, ktorých je mnohokrát viac ako zamestnancov Porsche. Ďalší nedostatok BVB bola podľa žalobcu dlhá výpovedná doba (najskôr po uplynutí desiatich rokov s výpovednou dobou 12 mesiacov). V tomto videl rozpor s princípom demokracie a zacementovanie nespravodlivého rozdelenia v neprospech zamestnancov Volkswagen.

V nadväznosti na údajnú neúčinnosť BVB sa žalobca domáhal uskutočnenia nového rokovania o účasti zamestnancov. Pre prípad, že súd sa nestotožní s neúčinnosťou BVB, žalobca alternatívne žiadal, aby súd určil, že VW AG je dcérskou spoločnosťou Porsche SE. Na základe tohto by zamestnancom Volkswagen aj podľa napadnutej BVB vyplývali určité práva pri kreácii orgánov Porsche SE.

Rozhodnutie súdu

Arbeitsgericht Stuttgart v ostro sledovanej kauze najprv uznesením z 24. októbra 2007 odmietol návrh na predbežné opatrenie. Premena na Porsche SE bola zapísaná v obchodnom registri 13. novembra 2007. A neuveriteľne skoro - 29. apríla 2008 vyhlásil súd aj rozhodnutie vo veci samej.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že BVB je neúčinná z dôvodu neprizvania zamestnaneckej rady VW k rokovaniam o BVB. Súd nesúhlasil s kľúčovým argumentom žalobcu, že VW AG bola v danom čase dcérskou spoločnosťou Porsche. V zmysle § 6 EBRG (viď. 243 ods. 2 a 3 slovenského ZP) súd nenašiel ani väčšinový podiel na základnom imaní (31% podľa súdu nie je väčšina, aj keď právo cenných papierov to označuje za kontrolný podiel), ani väčšinu hlasov a ani väčšinu v orgánoch. Súd uviedol aj vyjadrenie predstavenstva samotného VW AG, z ktorého vyplývalo, že Volkswagen sa sám vníma ako nezávislý koncern. Podľa súdu teda žalobca "má postavenie voči BVB ako ktorákoľvek tretia osoba", ktorej sa BVB netýka a teda, aj v prípade, že BVB má určité nedostatky, tieto sa žalobcu netýkajú.

V nadväznosti súd nevyhovel ani návrhu žalobcu uložiť predstavenstvu Porsche SE povinnosť iniciovať nové rokovanie ako aj návrhu na určenie, že Volkswagen je koncernom ovládaným Porsche SE.

Záver

Kto sa dočítal až sem asi už vie, že konkrétna otázka na diskusiu nepríde. Môžeme samozrejme diskutovať o účasti zamestnancov v obchodných spoločnostiach alebo o význame nadnárodných právnych foriem alebo o dizajne áut. Tento prípad je však príliš špecifický, aby bol bez ďalšieho aplikovateľný na nejakú konkrétnu slovenskú situáciu. Išlo síce o veľmi sledovanú kauzu, dôvodom bola však asi skôr gigantickosť účastníkov, než rafinovanosť právnej otázky.

Napriek tomu som rád, že som o tejto kauze konečne napísal (hoci ide len o minimalistický abstrakt zo skvelého 50-stranového uznesenia a mnohé veľmi zaujímavé postrehy napr. o účinkoch rozhodnutia ESD som musel preskočiť). Považujem ju za fascinujúcu zmes medzi právom obchodných spoločností, pracovným právom, právom cenných papierov a samozrejme komunitárnym právom. Ak ste sa naozaj dočítali až sem (ale aj s čítaním hlavnej časti textu, nie len úvod a záver ako niektorí diplomoví vedúci alebo oponenti), ďakujem za pozornosť a dúfam, že to bolo zaujímavé.


Názory k článku Porsche/Volkswagen: Nemecká sága o účasti zamestnancov v európskej spoločnosti:


  Branislav Gvozdiak, 16. 02. 2009 v 19:31 - voting cap...

Vyborny clanok a prijemne citanie. Urcite sa dostanem k reakcii "k teme", ale kedze ista cast clanku bola "mimo temu" (mimo temu nadpisu samozrejme, a sam sa k tomu priznavas:)), tak si dovolim najprv zareagovat na tzv. voting cap a spomenute rozhodnutie ESD ohladom zakona o VW.

V Polsku existuje podobny voting cap pri niekolkych strategickych podnikoch - ako priklad uvediem PKN ORLEN (rafineria). V stanovach spolocnosti je zapis, obmedzujuci vykon prava hlasu z akcii - viac nez 10% celkoveho poctu hlasov moze vykonavat jedine stat a spolocnost Nafta Polska - ktoru stat vlastni (vid. stanovy [http://www.orlen.pl/Internet/doc/20061115/Statut_PKN_ORLEN_PL.pdf] § 7 ods. 11). Tieto zapisy maju za ulohu zabezpecit statu moznost rozhodovania o veciach spolocnosti, nakolko akcionariat Orlenu je velmi rozdrobneny - az 70% akcii vlastnia drobni akcionari. Tento zapis bol prijaty este pred prijatim zakonnika obchodnych spolocnosti, ktory v cl. 411 zakazuje taketo obmedzenia pre akcionarov majucich menej nez 20% akcii, a kedze Orlen stanovy nezmenil, pravnici sa vo vseobecnosti zhoduju, ze tento zapis je neucinny z dovodu rozporu zo zakonom v rozsahu, v akom je s tymto zakonom v rozpore - cize po slovensky ze tento zapis neplati pre akcionarov majucich menej nez 20% akcii. V suvislosti s tebou citovanym rozhodnutim je ale zaujimave posudenie suladu tohoto zapisu s pravom komunitarnym...

Z rozhodnutia ESD tykajuceho sa VW vyplyva, ze obmedzenie prava hlasu vo vztahu k strukture akcionarov moze byt formou zvyhodnenia verejnych subjektov a teda porusenim cl. 56 ZES. Vo VW sa obmedzenia tykali vsetkych akcionarov, v Orlene iba niektorych, o to viac to podla mna mozno uznat za zvyhodnenie verejnych subjektov a teda za ustanovenia v rozpore z komunitarnym pravom. Dokonca v skorsom rozhodnuti (vec C-174/04 Komisia vs. Taliansko) ESD nesuhlasil s obmedzenim prava hlasu v energetickych a plynarenskych spolocnostiach, ktore sa tykalo jedine sirsieho kruhu verejnych subjektov.

Podla mna jedina mozna obrana Orlenu a jeho stanov je taka, ze obmedzenia vo vykone prav hlasu nevyplyvaju zo vseobecnych pravnych predpisov, ale zo sukromnopravneho aktu akym su stanovy. Bola by to obrana, ktora by mala cisto formalny charakter a podla mna ma malu sancu na uspech... ESD uz davnejsie judikoval, ze statne opatrenia porusujuce cl. 56 ZES sa mozu nachadzat nie len vo vseobecnom prave, ale aj v stanovach dotknutych spolocnosti, predovsetkym ak ich povod suvisi s privatizacnym procesom (vid. rozhodnutie v zlucenych veciach C-282/04 a C-283/04 Komisia vs. Holandsko).

Vsetko toto velmi uzko suvisi s pokusmi o pravzatie Orlenu rusmi, a s tym ze poliaci by sa takemu niecomu velmi radi vyhli. Ako uz bolo spomenute v clanku, kontrolny balik este nie je vacsina - tzn. nedava 100% ochranu pred "hostile takeover". Myslite ze ustanovenia stanov Orlenu su v rozpore s komunitarnym pravom? Myslim ze z mojho postu jasne vyplyva ze ja si to myslim...

Uz iba spomeniem ze ESD v rozhodnuti o VW taktiez rozhodol, ze zvysenie kvalifikovanej vacsiny (potrebnej pre prijatie niektorych rozhodnuti) na 80% (namiesto standardu 75%), je v rozpore s ZES. V Orlene ( § 7 ods. 9 stanov) je tato kvalifikovana vacsina ustanovena na 90%...

A trosku na inu temu, a velmi kratko - co sa tyka spajania pracka a obchodu, som stale proti, nakolko tieto pravne odvetvia maju uplne ine zameranie a uplne iny ciel... Dokonca osobne by som bol za rozdelenie individualneho a kolektivneho pracka do dvoch roznych pravnych aktov. Musim ale priznat, ze ten argument z LEblogu, ktory si citoval je zaujimavy a presvedcivy...

  Juraj Gyarfas, 17. 02. 2009 v 15:03 - zmena VW-Gesetz

Pre doplnenie by som rad uviedol, ze Nemecko po urgenciach Komisie zmenilo VW-Gesetz v zmysle rozhodnutia ESD (viac informacii napr. tu). Sucasne znenie VW-Gesetz uz neobsahuje problematicke ustanovenia.

  Juraj Gyarfas, 17. 02. 2009 v 15:19 - PKN Orlen

Dakujem Branovi za dlhy a zaujimavy prispevok. Ini ludia by v takomto rozsahu napisali cely clanok a Ty to len tak nonsalantne hadzes do diskusie :-)

Suhlasim, ze ustanovenie stanov PKN Orlen by sa dalo napadnut podobnymi argumentmi ako VW-Gesetz. Ale skusil by som sa zahrat na diablovho advokata a napisat par argumentov, pre ktore by toto ustanovenie mohlo z hladiska komunitarneho prava obstat (aj ked je to asi jedno, lebo, ako si pisal, neobstoji z hladiska cl. 411 polskeho KSH).

Po prve podla mna rozdiel medzi zakonom a stanovami nie je len formalny. Zalezi na tom, ci ide o prejav statnej moci alebo sukromnopravny akt a tento rozdiel ESD ciastocne riesil v bodoch 27, 40 a 45 rozhodnutia vo kauze VW. Ak by neslo o vykon statnej moci (hoci aj prostrednictvom samospravy alebo statom vlastnenych podnikov), asi by nemohlo ist o porusenie ZES, nie? Iste by bolo mozne namietat, ze vzhladom na statny podiel v PKN Orlen su aj prijate stanovy prejavom statnej moci, ale nie je to take priamociare ako v pripade VW.

A po druhe by to bolo treba skumat z hladiska nejakeho testu proporcionality. Zabranit prevzatiu strategickeho podniku Rusmi je ciel, ktory by sa podla mna dal vtesnat pod vynimky podla cl. 58 ZES. Samozrejme je vsak otazne, ci by sa toto nedalo dosiahnut aj mensim zasahom.

  Branislav Gvozdiak, 17. 02. 2009 v 16:17 - ad orlen a nie len

Jasne, uz v prispevku som to spominal, vw-gesetz je obmedzenim prava hlasu zakonneho charakteru, tu nie je ziadna pochybnost o tom, ze je to prejav statnej moci. Ale v spominanych rozhodnutiach sa ESD priklonil k nazoru, ze aj stanovy mozu byt prejavom statnej moci, a v pripade Orlenu by podla mna v pripade sporu rozhodol podobne. Samozrejme je to bezpredmetne, pretoze tie ustanovenia statutu su aj v rozpore s narodnym pravom, to sa vsak da vyriesit tak, ze sa hranica ustanovi na 20%...

Chcel by som tu vyslovit ale jeden svoj nazor. Podobny voting cap ma napriklad MOL v Madarsku, a v rokoch 2007 a 2008 bolo celkom zaujimave sledovat, ako sa OMV snazila o fuziu s MOLom (neuspelo to kvoli obavam Bruselu o konkurencne prostredie a podmienkam ake v suvislosti s tym kladol). Taktiez MOL sa tomu velmi vehementne branil, a samozrejme boli napadane aj ustanovenia stanov MOLu takisto obmedzujuce vykon prav hlasu z akcii nad 10%. Myslim ze na internete o tom najdete mnozstvo informacii.

Ide mi o to, ze ESD oslabuje poziciu statov v strategickych podnikoch, ktore maju roztruseny akcionariat. Terajsie smerovanie judikatury tykajuce sa tzv. zlatych akcii skombinovane s moznostou nepriatelskeho prevzatia tychto strategickych spolocnosti zahranicnymi subjektami (ktore mozu byt kontrolovane inym statom!) sa podla mna nemusi mnohym clenskym statom vobec pacit (ako napr. polsko a madarsko). Podla mna tak siroko chapana sloboda pohybu kapitalu moze mat opacne ucinky, nez tie predpokladane - moze obmedzovat privatizacne procesy v strategickych sektoroch. Tazko s tym ale nieco urobit, kedze primarne pravo nemoze byt menene sekundarnym (smernicou). Urcite je to tema hodna osobitneho clanku... ale myslim ze sa celkom hodi aj do diskusie pod ten tvoj :)

  Juraj Gyarfas, 17. 02. 2009 v 17:18 - strategicke podniky

Teraz by som si dovolil napisat nazor, ktory je najma politicky a s hanbou sa musim priznat, ze pravne ho nemam celkom premysleny. Ale snad aj o tom je diskusia a napriek tomu si za nim stojim.

Slobodny pohyb kapitalu sa tyka clenskych statov EU a chranit svoje strategicke podniky pred spolocnostami z inych clenskych statov na zaklade obav o narodnu bezpecnost by bolo popretim zmyslu EU. Ak chceme spolocne budovat ekonomicko-politicku entitu, ktora sa blizi k statnemu zvazku, nemali by sme povazovat prevzatie strategickych podnikov spolocnostami z inych clenskych statov za ohrozenie nasej narodnej bezpecnosti. Co sa tyka kauzy MOL a OMV, obavy o konkurencne prostredie boli asi na mieste, ale narodnobezpecnostne obavy by nemali byt na mieste. Preto je podla mna ochrana pohybu kapitalu v tomto pripade spravna a je spravne, ze ju ESD vynucuje.

Uplne ina situacia je vsak so statmi, ktore nie su clenmi EU. Povazovat ruske vlastnictvo strategickych podnikov za ohrozenie narodnej bezpecnosti je podla mna nielen legitimne, ale aj prezierave. Rusky (saudskoarabsky, cinsky, atd) kapital nie je chraneny cl. 56 ZES a preto si myslim, ze je v poriadku stavat mu v niektorych odvetviach do cesty bariery, ktore by samozrejme nemali obmedzovat volny pohyb kapitalu v ramci EU.

Opat sa vraciam k tomu, ze toto je skor politicky ako pravny prispevok. Ale v politickej rovine to niektore clenske staty uz riesili (napr. Nemecko). A zda sa mi, ze je obhajitelny aj pravne.

Ak by som sa vratil k PKN Orlen - je pravda, ze tu ide o obmedzenie aj europskeho kapitalu a je otazne, ci toto moze obstat v teste proporcionality.

  Branislav Gvozdiak, 17. 02. 2009 v 18:17 - hmm

Tvj nazor je uplne legitimny Juraj, a nikto ta nebude napadat za to ze v nom neodzneli signatury rozsudkov, ziadne clanky zmluv a paragrafy:) Prave naopak. Rozoberajuc zakladne principy fungovania EU rozoberas zaroven zakladne principy nasho pravneho systemu... ale predsalen si dovolim s Tebou ciastocne nesuhlasit.

Velmi pozitivne vnimam miesto ESD na formovanie nasho pravneho poriadku, a na formovanie pravneho poriadku EU. To ale neznamena, ze je neomylny. Co sa tyka volneho pohybu kapitalu, tak ja si zase stojim za tym, ze ESD to prehnal a ze to moze blokovat privatizacny proces strategickych odvetvi. Okrem toho, myslim ze uplne legitimnou poziadavkou statu pri privatizacii podniku je, aby sa nedostal do ruk ineho statu (co je to potom za privatizaciu) - tak to bolo napriklad pri privatizacii prazskej burzy (odmietnuti ponuky varsavskej burzy vlastnenej polskym statom), uz som to tu raz spominal. Mimochodom, z toho co si pamatam, tak hlavnymi investormi OMV su Rakusko a ... Abu Dhabi.

Tiez mam takuto otazku - ako chces zabranit napr. Rusom nakupovat akcie prostrednictvom investicnych spolocnosti v EU? Urady pre kontrolu financneho trhu nemaju informaciu, kto stoji za nakupom akcii cez maklerske domy. Takze kludne moze dojst az k "tender offer". Aj ked to samozrejme nie je take jednoduche;) A ako som spominal, sama EU ma teraz zviazane ruky, pretoze nemoze menit primarne pravo sekundarnym, a vyklad primarneho je uz ustaleny prostrednictvom judikatury ESD. Mimochodom, Komisia si to uz sama vsimla a pripravuju sa nejake "code of good practice" s cielom lepsieho pristupu k informaciam o subjektoch z tretich statov investujucim v UE.

  Juraj Gyarfas, 18. 02. 2009 v 08:35 - ad hmm

Asi s Tebou suhlasim. Neviem o tom dost, aby som si trufal hodnotit, ci ESD pri svojej judikature v tejto oblasti uz zasiel pridaleko alebo este nie. Mojim predchadzajucim prispevkom som to chcel tak trochu rozdelit na obranu pred mimounijnym kapitalom (sovereign funds), kde sa asi zhodneme, a volnym pohybom unijneho kapitalu. Ale asi si netrufam hodnotit, ci to ESD v tej druhej oblasti prehnal.

Od ucasti zamestnancov Porsche/VW sme a uz trochu vzdialili.... ale tak to ma asi byt :-)

  Juraj Gyarfas, 20. 02. 2009 v 11:33 - Portugalsko v. Komisia

Zda sa, ze budeme mat dalsi precedens k specialnym pravam statu v obchodnej spolocnosti a volnemu pohybu kapitalu ...
Trend: Komisia pozenie Portugalsko pred sud

  Juraj Gyarfas, 30. 11. 2009 v 16:32 - Spravna rada SE aj na Slovensku trojclenna

Nechcelo sa mi pisat samostatny post, ale rad by som upozornil na novy zakon 487/2009 Z. z., ktorym sa okrem rozsiahlej novely ObZ a niektorych suvisiacich predpisov (OSP, ZOR, ZCP, ZBCP) novelizuje aj zakon o europskej spolocnosti. Touto novelou sa odstranuje specifikum slovenskej verzie monistickej SE, ktorou bola moznost spravnej rady s menej ako tromi clenmi. Od 1.decembra 2009 musia mat aj slovenske SE trojclennu spravnu radu. Spolocnosti, ktore boli zalozene s jedno alebo dvojclennou spravnou radou musia dat svoje stanovy do suladu s touto upravou do 1.decembra 2010, v opacnom pripade ich sud moze bez navrhu zrusit a nariadit ich likvidaciu.

  Juraj Alexander, 30. 11. 2009 v 17:15 - parada

Tak to je parada, myslím, že slovenské právo sa tým vybralo správnou cestou...dôvodová správa to odôvodňuje tým, že "[t]ento stav je však nezlučiteľný so znením príslušného článku nariadenia.", čo nie je pravda - nariadenie požaduje troch členov len v prípade spoluúčasti zamestancov.

Čo k tomuto návrhu zákonodárcu viedlo sa môžeme teda len domnievať. Pocit, že prílišná voľnosť, ktorú tým spoločnostiam poskytol, je zneužívaná? Nejaké dôkazy?

Uvedená zmena len zvyšuje transakčné náklady správy spoločností a znižuje atraktívnosť slovenského práva ako štatútu SE (aspoň jedna z SE existujúcich v SR bola založená aj z dôvodu, že je prípustná jednočlenná správa rada). Pritom cieľom zákonodárcu, aspoň v rovine obchodného práva a za situácie, kedy súťaž medzi jurisdikciami už dosť intenzívne prebieha, by malo byť udržovať slovenské právo atraktívne - to zvýši tlak na súdy a tým na kvalitu právneho prostredia - pretože práve veľké spoločnosti majú prostriedky na financovanie kvalitnej právnej práce - a to môže potom spätne pomôcť celej spoločnosti. Slovenské právo zavedením čistého inkorporačného princípu ( §2(3) ObchZ) vykročilo dobrým smerom. Táto zmena znamená pohyb opačným smerom a to je tak trochu smutné.

  Juraj Gyarfas, 30. 11. 2009 v 20:41 - Trojčlenná správna rada

V zásade s Tebou súhlasím, ale neviem, či je to až taký problém. Pozrel som sa do OR a na Slovensku už je 20 (!) európskych spoločností. Z toho je ale len päť monistických a len dve majú jednočlennú správnu radu.

Ako je to vlastne v ostatných krajinách. Ak sa nemýlim, Češi majú tiež minimálny počet troch členov. Tak isto aj Rakúšania ( § 45 SEG). Nemci umožňujú aj nižší počet ( § 23 SEEG). Ale niekto mi raz hovoril, že Nemci aj tak nezakladajú monistické európske spoločnosti, lebo je to pre nich ťažko predstaviteľné :-)

  Juraj Alexander, 30. 11. 2009 v 22:38 - Jednočlenná

No, ono to nie je až taký problém. Ale problém je podľa mňa logika, ktorá je za tým. Buď ide o nepochopenie textu predpisov (viz vyššie) alebo o nezdôvodnené komplikovanie podmienok vytvorenia SE, tj. snahu odstránenia výhody oproti normálnej a.s. (jednočlenné predstavenstvo vždy vyžaduje trojčlennú dozornú radu). Na to by však bolo vhodné uviesť dôvody - ja by som totiž skôr videl dôvody umožniť voľnejšie štruktúrovanie spoločností a modifikáciu zákona do dispozitívnej podoby tam, kde nie je jasné (najmä u nekótovaných spoločností, tj. u nás prakticky u všetkých), ako kogentné normy a koho chránia.

  Juraj Gyarfas, 17. 07. 2010 v 04:15 - ESD opäť klepol po prstom zlatým akciám

Rád by som upozornil na rozhodnutie ESD vo veci Komisia / Portugalsko (C-171/08) (tlačová správa tu), v ktorom ESD nadviazal na staršiu judikatúru a opäť potvrdil, že pri dostatočne extenzívnom výklade voľného pohybu kapitálu možno na jeho základe odpáliť tzv. zlaté akcie.

  Juraj Gyarfas, 11. 11. 2010 v 18:05 - ďalšie rozhodnutie ESD o golden shares

Pre tých, ktorých táto téma zaujíma, EDS opäť rozhodol, že portugalské štátne golden shares v energetickej spoločnosti EDP sú v rozpore s voľným pohybom kapitálu (Komisia/Portugalsko, C-543/08).

  Juraj Gyarfas, 24. 10. 2013 v 10:22 - VW Gesetz

C-95/12

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím