Tímto velice krátkým příspěvkem bych chtěl poukázat na rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn.: 25 Cdo 1620/2007, v němž bylo judikováno, že odpovědnost za nesprávný postup při ověřování totožnosti v případě ověření podpisu na listině nenese stát, ale notář.

Myslím si, že je to dobré rozhodnutie a myslím si, že aj u nás by to malo dopadnúť rovnako, aj keď: mám pocit, že naša právna úprava viac zvýrazňuje súvislosť notára a verejnej moci (z dôvodovej správy poslednej novelizácie: "Notár reprezentuje aj verejnú moc ... od notára ako od orgánu verejnej moci...") a taktiež zvláštny vzťah medzi zodpovednosťou notára a zodpovednosťou za výkon verejnej moci, keď § 40 ods. 1 NP znie: "Ak osobitný zákon 3a) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona." a poznámka 3a explicitne odkazuje na Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Takže sa zdá, že sú v rovnakom vzťahu lex generalis lex specialis ako podľa NS ČR (hoci tej vete v R NS ČR nerozumiem).

Využijem tému a prejdem trochu off topic - k poslednej novelizácii NP a vytvorení nového liberačného dôvodu v § 40 ods. 4 NP "Notár sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody." Ako tomuto ustanoveniu rozumiete? Mne na prvé počutie veľmi píli uši, na druhé si myslím, že je to alegória na príkaznú zmluvu a nezodpovednosť za škodu spôsobenú dodržiavaním nesprávneho pokynu napriek poukázania naň. Čo potom pri zodpovednosti voči tretím osobám?

PS: Nie je to desivé, že v celom elaboráte o právnych vetách v dôvodovej správe NIE JE ani jedna z domáceho právneho prostredia???