lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Ondrej Halama (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Robert Vrablica (1)
Gabriel Volšík (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Berdisová (1)
David Horváth (1)
Dušan Marják (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Kavan (1)
Peter Marcin (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
Miriam Potočná (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Košalko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Hudec (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marek Maslák (1)
Emil Vaňko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Ľalík (1)
jaroslav čollák (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Roman Prochazka (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Poloha (1)
Nina Gaisbacherova (1)
peter straka (1)
David Halenák (1)
Peter Janík (1)
Bystrik Bugan (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Demo (1)
Viliam Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Martin Šrámek (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Kormaník (1)
Dušan Rostáš (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Kurian (1)
Paula Demianova (1)
Martin Svoboda (1)
Tomas Kovac (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností

Martin Maliar, 28. 10. 2009 v 21:59

§ 1

Tento zákon upravuje niektoré opatrenia týkajúce sa strategicky významných obchodných spoločností (ďalej len „strategická spoločnosť").

§ 2

Na účely tohto zákona sa strategickou spoločnosťou rozumie obchodná spoločnosť, o ktorej strategickom význame rozhodne vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") a

a) má viac ako 500 zamestnancov,

b) významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu, alebo

c) prevádzkuje vodné dielo, čistiareň odpadových vôd, kanalizáciu alebo vodovod.

§ 3

(1) Návrh na rozhodnutie podľa § 2 podáva vláde minister hospodárstva Slovenskej republiky alebo minister financií Slovenskej republiky.

(2) Rozhodnutie vlády o strategickom význame obchodnej spoločnosti sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(3) Vláda rozhodnutie podľa § 2 zašle bezodkladne vlastníkovi strategickej spoločnosti, správcovi a každému štátnemu orgánu, ktorý rozhoduje o právach vlastníkov v strategickej spoločnosti.

§ 4

(1) Pred uskutočnením predaja strategickej spoločnosti je vlastník strategickej spoločnosti alebo správca povinný písomne ponúknuť predaj strategickej spoločnosti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky za cenu vypočítanú z hodnoty všeobecnej podstaty, ktorú určí znalec.

(2) Ak Slovenská republika ponuku podľa odseku 1 prijme, je vlastník alebo správca strategickej spoločnosti povinný do 60 dní odo dňa prijatia ponuky, ak nie je dohodnuté inak, uzavrieť s právnickou osobou určenou vládou kúpnu zmluvu; ak Slovenská republika ponuku neprijme do 120 dní od doručenia ponuky, prednostné právo jej zaniká.

(3) Ak sa Slovenská republika stane vlastníkom strategickej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2, preberá zodpovednosť za uspokojenie pohľadávok veriteľov strategickej spoločnosti.

§ 5

Vlastník alebo správca je povinný, okrem povinností ustanovených v osobitnom predpise

a) zabezpečiť trvalú prevádzku strategickej spoločnosti bez dôsledkov na súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania tejto strategickej spoločnosti,

b) zabrániť podstatnému znehodnoteniu majetku strategickej spoločnosti,

c) zabezpečiť, aby nedošlo k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

§ 6

Vláda môže rozhodnúť o strategickom význame spoločnosti, ktorá je v konkurze len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok veriteľov tejto spoločnosti.

§ 7

Tento zákon nadobúda účinnosť dňa ......... 2009.

Musím sa priznať, že som zvyknutý čítať všeličo, ale tak takýto "vládny dekrét" som už dávno nikde vo svete nevidel. Tak by ma zaujímalo, čo za právny expert toto písal (PF v Plzni za 3 mesiace?) Napr. "vláda rozhodnutie podľa § 2 zašle bezodkladne vlastníkovi strategickej spoločnosti"...... Vlastniť sa dá všeličo - akcie, obchodný podiel,.... ale jedna osoba vlastnila druhú, tak to je právna novinka. Neviem, či sa nebudú prepisovať učebnite teórie práva - spôsobilým predmetom vlastníctva je aj "osoba". Je takéto niečo vôbec ešte právo alebo je to len zhluk náhodne poskladaných slov do nejakých viet, čo sa chcú tváriť ako právne normy? Jeden odsek si odporuje s druhým.

Ako žart je to celkom v pohode, ale ja mám trochu obavu, že toto ako žart nie je mienené.


Názory k článku Návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností :


  Tomáš Klinka, 29. 10. 2009 v 08:27 - toto nie je právo

K obsahu návrhu "zákona" sa vyjadrovať nebudem - chcem poukázať na aroganciu vlády (v širšom význame aj koalície) s akou pristupuje k tvorbe práva. Minister obišiel pripomienkové konanie aj Legislatívnu radu vlády a návrh zákona predložil rovno na včerajšom rokovaní vlády. Vláda si návrh osvojila a posúva ho do NR SR. Parlament by mal slúžiť na filtráciu podobných mocenských excesov vlády, ale... Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, prof. Mamojka sa už stihol pre sme vyjadriť, že: "Z dlhodobého hľadiska neviem, či štát v dnešnej situácii bude mať dostatok prostriedkov na to, aby takto pomáhal aj iným podnikom." Dodal, že v konkrétnom prípade Nováckych chemických závodov však zámer zákona schvaľuje. NEUVERITEĽNÉ - od predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR (za vládny SMER) sa dozvieme, že problémom by mohla byť nie evidentná protiústavnosť, ale štátna kasa (!!!), pre jeden konkrétny podnik, o ktorom je známe, že má existenčné problémy (nespôsobené glob. krízou) to však vidí ako vhodné riešenie. Ak toto má byť odborné stanovisko predsedu Ústanoprávneho výboru NR SR, tak s našou ústavnosťou to nevidím veľmi ružovo. Navyše do NR SR prišiel spolu s návrhom "zákona" aj návrh na skrátené legislatívne konanie odôvodnené tým, že štátu hrozia značné hospodárske škody (!!!). Dodávam: áno hrozia, ak bude zákon naozaj schválený.
Problém však vidím v samotnom vzťahu vláda-parlament. Prečo sa vlastne vláda hrá na nejaké právo? Prečo jednoducho nevládne príkazmi? Neboli by nutné takéto absurdné divadielka. Dnešný stav má ďaleko k demokratickej republike - návrhy účelových zákonov naformulované lobistickými skupinami posvätí vláde poslušný parlament, v ktorom poslanci hlasujú na základe pokynov straníckeho vedenia. Ako z toho von?

  Kristián Csach, 29. 10. 2009 v 09:52 - to je haluz

Človek, čo to písal by mal vrátiť diplom a škola, ktorá ho (vy)pustila, by mala byť zatvorená, zbúraná, zem posypaná soľou... ( § 4 ods. 3 by sa mal v kameň vytesať a obíjať o hlavu...).

Ale k veci. Čo je to za opatrenie? Aký má mať cieľ? Ochrana pred čím - predajom? Uznal by som, ak by táto ochrana bola pred insolvenciou a bola realizovaná vo forme vyvlastnenia (ako majú nemci Finanzmarktstabilisierungsergänzungsgesetz). Ešte dobre, že vláda tieto spoločnosti neprehlási za kultúrne pamiatky. :-) (inak práve v tejto súvislosti hoď pohľad sem pre zaujímavé úvahy o ústavnosti predkupného práva).

Toto predsa nemá nič spoločné s problémom NCHZ; alebo inak; mám pocit, že okolo NCHZ sa spustila veľká hra, ktorej cieľom je, aby zdravá spoločnosť neplatila sankciu. To, že EK si to nenechá páčiť, je jasné...

  Kristián Csach, 29. 10. 2009 v 09:53 - oprava zlého odkazu

Finanzmarktstabilisierungsergänzungsgesetz

  jagged, 29. 10. 2009 v 18:14 - jagged

Pre tých, čo chcú ešte viac zábavy, odporúčam prečítať si aj dôvodovú správu k tomuto paškvilu. Len pár príkladov: "Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie." alebo "Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na podnikateľské prostredie".

  Martin Maliar, 29. 10. 2009 v 20:15 - Dôvodová správa

Dôvodová správa je samozrejme tiež silná káva. Z hľadiska zlučiteľnosti s právom ES, čo tak čl. 87 ZES? Inak asi celkovo o tomto návrhu je zrejme nadbytočné z právneho hľadiska, čo i len diskutovať.


  Marcel Jurko, 29. 10. 2009 v 20:42 - Marcel Jurko

Keď človek žije dlho, asi sa dožije naozaj všetkého. Ale ja sa cítim ešte mladý :)

  Juraj Gyarfas, 29. 10. 2009 v 21:06 - Divoch zase útočí

Milé ... :-)

Celkom by ma zaujímalo, čo teda znamená ten § 4 ods. 3. Preberá SR ručenie? Alebo pristupuje k záväzku? Alebo preberá dlh?

Nuž, a skrátené legislatívne konanie sa pomaly stane nadávkou.

  Juraj Alexander, 30. 10. 2009 v 15:42 - Náhodou

ja oceňujem kreativitu, s ktorou vláda pristupuje k rôznym spoločensko-ekonomickým problémom. Myslím si, že nie je možné ponechať natoľko závažné rozhodnutia, ako kto sa stane vlastníkom nezodpovedným údajným "podnikateľom" (áno vlastníkom! nebudeme predsa poklonkovať buržoázno-kapitalistickým kontrarevolučným pseudoteoretikom a ich vykonštruovanej kvázi-právnickej terminológii! sám ľud prevezme moc do svojich rúk a "strana, rodná strana, vráti úder" (JUDr. Urválek)).

Mimoto, NCHZ by mali proste skočiť do reštrukturalizácie a nie konkurzu, prinútiť EK k splátkovému kalendáru (a možno aj nejakej tej redukcii), a bolo by to (hm, nejaké názory na to, či reštrukturalizačný plán môže modifikovať rozhodnutie EK?). Štandardný postup. Predpokladám, že majú dosť vysoké zaistené záväzky...

  Martin Maliar, 31. 10. 2009 v 09:07 - Ad Juraj

Neviem, či by tá reštruktúra bola schodnou cestou. Ak by si EK prihlásila pohľadávku, tak by zrejme nehlasovala za plán resp. by s tým bol zrejme problém. Ja do toho nevidím podrobnejšie, ale domnievam sa, že K zvolili preto, že väčšina majetku bode v oddelených podstatách a vo všeobecnej podstate nebude až tak veľa peňazí na uspokojenie.

  Ondrej Jurišta, 31. 10. 2009 v 16:28 - K tomu § 4 ods. 3 - právna veda nestačí legislatíve

Jasné, že osoba môže vlastniť, či spoluvlastniť inú osobu, pozrite si napríklad § 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 385/2008 Z.z. :)))))
Takéto veci občas pri tvorbe zákona utečú, ale nato je dobré MPK, LRV atď, kde sa to môže vychytať. Ale ako vidno, nie vždy sa to vychytá. Inak podobných chuťoviek máme v právnych predpisoch plno. Žiaľ.

  Kristián Csach, 05. 11. 2009 v 12:50 - takže prešiel

http://ekonomika.sme.sk/c/5096003/stat-moze-vstupovat-do-podnikov-v-konkurze.html

Na stránke NRSR zatiaľ zmenený text nie je zverejnený. Tak, to ešte bude zaujímavé...

  Tomáš Klinka, 05. 11. 2009 v 13:27 - prešiel...

Po tom, ako bude známy schválený text tohto akožezákona (asi zajtra), skúsme zostaviť hitparádu legislatívnych paškvilov, nejaké "the worst of". Inak, už samotný názov "zákon o niektorých opatreniach..." bol viackrát použitý pre podobný typ legislatívnych excesov - skúste pozrieť napr. zákon č. 175/1999 Z.z., najmä § 5.

  Juraj Gyarfas, 05. 11. 2009 v 14:51 - Znarodnovaci zakon

Tu je o tom trochu viac informacii http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/parlament-schvalil-znarodnovaci-zakon.html. Ale asi treba pockat na oficialne znenie.

  Martin Maliar, 05. 11. 2009 v 19:46 - Tak ja sa už "teším"

Ak by som to mal aplikovať, tak to ide hneď na ÚS (ak to niekto hneď po schválení nepredloží). V KK je inak dosť problém "prerušiť konanie" z dôvodu nesúladu predpisu.
Nepoznám síce schválené znenie, ale v živote som také niečo hrozné ako toto nevidel.

Inak, ak by sme asi mali nadobudnúť dojem, že ten zákon snáď aj niekto myslí vážne, resp. ten čo ho vymýšľal sa "s koňom zrazil", tak ja si skôr myslím, že je to studený kalkul na elektorát, ktorému sem tam treba pripomenúť nostalgiu za "istotami socializmu". A ono to žiaľ asi funguje :-(


  Tomáš Klinka, 06. 11. 2009 v 12:05 - už je to tu

http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=335467


  Martin Maliar, 06. 11. 2009 v 19:46 - Díki za link

Takže môj koment k zákonu

K § 2 – javí sa mi tam ústavný problém existencie ľubovôle pri výkone právomoci. Zákonodarca nestanovuje pre vládu žiadne materiálne pravidlá na základe ktorých by bola povinná postupovať v obdobných veciach obdobne a nie ľubovoľne rozdielne a v rozdielnych nie ľubovoľne rovnako. Kritériá sú tam uvedené, sú vágne, ale ani v zásade nemajú nejaký normatívny význam, keďže strategická spoločnosť je tá o ktorej vláda povie, že je strategická. Ak bude vláda konať „ultra vires“ a za strategickú označí osobu, ktorá nebude spĺňať už aj tak dosť vágne kritériá (napr. bude mať 499 zamestnancov). Uznesenie vlády bude zrejme preskúmateľné v správnom súdnictve + možný odklad vykonateľnosti + taká blbosť možno – ku ktorému dňu má mať spoločnosť 500 zamestnancov? + ak sa ten zákon má vzťahovať na NCHZ, tak je retroaktívny a porušuje legitímne očakávania veriteľov. Konkurz, ak by niekto nevedel :-), je v princípe likvidačné konanie.
K §3 ods. 3 – nie je mi zrejmý význam tohto ustanovenia resp. normatívny význam nie je žiaden – „vláda zašle“ a nič. Keď už, tak doručí... ale zašle?
K § 4 – to je tá „top norma“, takže
- v jednom odseku správca predáva majetok spoločnosti a v ďalšom sa SR stáva (abrakadabra) vlastníkom spoločnosti, nie majetku. Pripadá mi to ako novodobá forma otroctva – jedna osoba vlastní inú.
- správca je pri predaji majetku povinný postupovať podľa záväzného pokynu príslušného orgánu – pri nezabezpečených veriteľoch veriteľského výboru a pri majetku v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, niekedy súdu a zrazu tu do tejto povinnosti správcu a práva veriteľa priznaného mu zákonom vstúpi na základe vágnych kritérií vláda. Myslí niekto na to, že majetok môže byť v rôznych podstatách, pričom oddelení veritelia spravidla majú iný záujem ako nezabezpečení? A čo s výťažkom – ten sa rozdelí ako?
- záložné právo je vecné právo k cudzej veci. Predajom majetku z podstaty záložné právo zaniká, pričom v našom prípade je záložný veriteľ obmedzený (vyvlastnený) v realizácii svojho záložného práva bez náhrady
- ponukové konanie sa ako uskutoční? Kto by sa uchádzal o kúpu majetku, ktorý nemôže kúpiť? Kto má určiť znalca - súd, správca, akým spôsobom?
- 120 dní na prijatie ponuky je riadne dlhý čas, pričom správca má zabezpečiť neprepúšťanie. Som zvedavý, akým zákonom vláda nariadi po vyhlásení konkurzu subdodávateľom dodávať tovar podniku na spracovanie resp. kto zaplatí 120 dní vzniku pohľadávok proti podstate a kto bude vyplácať zamestnancom, ak v podstate nebudú peniaze
- ustanovenie hovorí o nejakom „prednostnom práve“. Nie je mi zrejmá povaha tohto práva a ani kedy má vzniknúť (zákon o vzniku mlčí).


  Kristián Csach, 09. 11. 2009 v 08:41 - ach jaj

Mňa iba prekvapuje, že toto prešlo cez profesora obchodného práva. Ale prekvapuje ma, že ma to prekvapuje...

Ale konkrétne. K Martinovim pripomienkam pridávam ďalšie.

1. Protiústavnosť §2 z dôvodu nedostatočných kritérií. Ja v tom problém nevidím, hoci kritéria a postup vlády nie je upravený, aplikujú sa ústavné zásady (rovnosť, viazanosť verejnej správy právom, samoviazanosť orgánu verejnej správy svojou predchádzajúcou praxou, atď...)

2. Úžasné ustanovenie je aj § 4 ods. 2 - Ak SR ponuku ... prijme, je správca ... povinný ... uzavrieť s právnickou osobou určenou vládou kúpnu zmluvu. Kontrolná otázka: Kedy je zmluva uzatvorená?
(a mierne ironické doplnenie: Pamätám, ako na obchodnoprávnych konferenciách akademickí znalci konkurzného práva uvádzali objavný poznatok, že už nie je správca konkurznej podstaty ale iba správca. :-) ).

3. Ale nosnou otázkou je to, čo sa vlastne stane s postavením veriteľov? V konečnom dôsledku budú uspokojení v plnej výške, alebo bude spoločnosť pokračovať v konkurze? Ak by mali byť uspokojený viac ako by boli v konkurze, smola, jasný rozpor so zákazom štátnej pomoci (týmto veriteľom)... to neokecajú.

4. Prečo zákon mení a dopĺňa niekoľko daňových predpisov, ale zákon o konkurze necháva stranou (tie tri poznámky pod čiarou považujem za zlý žart)? Ako to Martin už naznačil, absolútne nezosúladené so ZKR.

5. Takže zhrňme. Zákonotvorca (chcem vedieť mená) preukázal absolútnu neznalosť: civilistiky (zmluva, prednostné právo, predkupné právo), obchodného práva a práva obchodných spoločností (vlastník spoločnosti), procesu a správneho práva (rozhodovanie a doručovanie), konkurzného práva (self explaining) a "hospodárskeho" práva... Bravó, to sa v šiestich paragrafoch len tak každému nepodarí. Až mám chuť si utiahnuť z vysokého školstva, ale ponúknem iba slová klasika. Do nich... ;-)

  Juraj Gyarfas, 09. 11. 2009 v 16:57 - Ide o akcie alebo podnik?

Čo sa teda vlastne predáva - akcie (resp. obchodný podiel) alebo podnik?

Kancelária Rowan Legal sa domnieva, že nepôjde o prevod akcií, ale o prevod podniku alebo jeho časti (SME: Štát sa nestane akcionárom strategických spoločností).

Kúzelné na tomto zákone je, že § 4 podporuje oba názory. Podľa § 4 ods. 1 ide o predaj "majetku strategickej spoločnosti" (čo by naznačovalo, že zákonodarca myslel podnik). V prospech možnosti, že ide o podnik, hovorí aj § 4 ods. 2 - prečo by správca podpisoval zmluvu o prevode akcií úpadcu? A potom podľa § 4 ods. 3 sa SR zrazu stáva "vlastníkom strategickej spoločnosti". Tak to vyzerá skôr na tie akcie (aj keď formulácia je pritiahnutá za vlasy tak alebo tak).

Ak by išlo o predaj podniku, možno by to do istej miery vyriešilo Kristiánov bod 3 (veritelia by boli uspokojení z výťažku predaja).

Čo teda zákonodarca myslel? A myslel vôbec? :-)

  Martin Maliar, 09. 11. 2009 v 17:45 - Pozrite aj novelu ZKR

A podľa vzoru sa pripravuje novela ZKR vo vzťahu k PPP projektom. Priznám sa, že chalanom z MSSR veľmi nezávidím písať takéto návrhy, keďže tie politické zámery v právnom vyjadrení sú podľa mňa postihnuté noetickou nemožnosťou.


Zákonodárca mal len politický cieľ - napr. chce nariadiť zákonom, aby pršalo.... a ono pršať možno aj bude... len potom nebude vedieť zabezpečiť už slnko... toho sa bojím

  Juraj Gyarfas, 27. 11. 2009 v 12:08 - Prezident podpisal zakon o strategickch podnikoch

Link tu

  Juraj Gyarfas, 02. 12. 2009 v 18:42 - Zákon o strategických spoločnostiach v Z. z.

Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností vyšiel v zbierke zákonov (č. 493/2009 Z. z.) aj s rôznymi prílepkami daňových zákonov. A mne vlastne stále nie je jasné, či sa budú znárodňovať akcie ( § 4 ods. 3) alebo podnik ( § 4 ods. 1 a 2).

  Kristián Csach, 03. 12. 2009 v 16:40 - je to asset "deal"

Podľa mňa z tej celej konštrukcie je zjavné, že je to asset deal, a v § 4 ods. 3 iba "chýba" slovke: "Ak sa Slovenská republika stane vlastníkom (majetku) strategickej...". Ak by to bol share deal, tak by celá konštrukcia "kúpnej zmluvy" so správcom, bola podľa mňa nezmyslom.

Zaujímajú ma ale iné veci:
1: Využijem výskyt znalcov konkurzu, ako je to s nárokom na náhradu škody voči štatutárom za konanie, ktoré viedlo ku kartelu (alebo jeho neodhalenie :) ) v rámci konkurzu, alebo v rámci takéhoto vyvlastnenia. Je to nejaká súčasť masy?

2. Použije sa na tento prevod ako všeobecná úprava zmluva o predaji podniku? :) To by bol dobrý joke.

  Martin Maliar, 03. 12. 2009 v 19:50 - Ad Kristian

Veľmi dobré tézy staviaš

Ad 1./Už dlhšiu dobu skúmam, prečo sa neuplatňuje zo strany správcov v konkurzoch napr. 195a -čková zodpovednosť vo vzťahu k porušeniu fiduciárnych povinností (odpovedám si, že sa zrejme do toho nikomu nechce a nikto to zatiaľ neprelúskal akjo na to - veľa správcov sa sústreďuje len na predaj). Pohľadávka na náhradu takejto škody môže byť súčasť všeobecnej podstaty.

Ad 2./ - napadá ma k tomuto trošku niečo iné - možný prechod deliktuálnej zodpovednosti - mám pocit, že teraz je o tom jedno publikované rozhodnutie v najnovšom čísle Zo súdnej praxe (nemám ho teraz žiaľ pri sebe).

Akokoľvek to však s tým "predkupným právom" dopadne, tak stále sa to točí podľa mňa okolo neoprávnenej štátnej pomoci z čoho sa pre štát podľa mňa nedá elegantne vykľučkovať.


  Kristián Csach, 04. 12. 2009 v 07:49 - štátna pomoc

Ad 2) Problém so subsidiárnym použitím zmluvy o predaji podniku je obrovský problém. Ak by mala byť skutočne použitá subsidiárne, prešli by aj deliktuálne nároky, ale (podľe našej judikatúry) nie vrejnoprávne záväzky. Úplne by sa to minulo účelu konkurzu (veritelia majú pohľadávky voči úpadcovi, nemajú prečo získavať oprávnenia voči nadobúdateľovi podniku).
Ak by to kúpila súkromná osoba, som presvedčený, že Komisia by povinnosť zaplatiť pokutu za kartel "posunula" aj na nadobúdateľa podniku, resp. by možno práve tam niekde (ak by sa pokuta neposunula), hľadala štátnu pomoc. Ak to nadobudne štát, tak je to také všelijaké (viz naša staršia debata o štátnej pomoci pri Tipose).

ZsP pozriem (snáď toto číslo ešte/už máme v knižnici).

Inak, myslím, že hlavným kritériom pri určovaní, či to štátna pomoc bude/nebude je otázka zvýhodnenia určitého adresáta. Takže je otázne, kto je problematický adresát pomoci, mne prichádzajú do úvahy iba dva skupiny - veritelia (pravdepodobné) alebo akcionári (menej pravdepodobné).


  Michal Novotný, 04. 12. 2009 v 09:12 - Otázka

keďže v konkurze sa vyznám ako hus v peržlene, má otázku:

Neuplatňoval by sa náhodou aj na tento prevod režim § 92 ods. 2 ZoKR, teda že na nadobúdateľa by neprechádzali záväzky okrem tam úzko limitovaných?

Inak, ten rozsudok v ZSP paradoxne hovorí viac v právnej vete než v odôvodnení. A celkom nerozumiem, ako je zlučiteľný s našou judikatúrou, že pri prevode podniku neprechádzajú verejnoprávne záväzky.

  Kristián Csach, 04. 12. 2009 v 09:28 - Ad 92 (2) ZKR

Nepochybne by sa v rámci civilizovaného výkladu mal použiť aj § 92 (2) ZKR. Je ale otázne, či vzhľadom na to, že tento strategický zákon nemá vôbec vyriešenú väzbu na ZKR, tak by som ruku do ohňa nedával (není to lex specialis? :-)). Viem si predstaviť, že účelom strategického zákona je uchovanie prevádzkovania podniku. To by potom nemalo celkom zmysel, aby súkromní veritelia "strácali svoje pohľadávky". Keďže je to hrubo nezmyselný zákon, tak nechcem byť prorokom. Ale ako hovorím, použitie zmluvy o predaji podniku by bol dobrý vtip.

Tá otázka o nárokoch voči štatutároch ma zaujíma viac (a je menej nezmyselná ako zmluva o predaji podniku).

  Michal Novotný, 04. 12. 2009 v 10:34 - Procesný aspekt

Mňa ešte zaujal jedna procesná otázka:

Akú povahu má rozhodnutie vlády podľa § 2? Totiž, zákon neodkazuje na žiadnu úpravu konania vlády (na rozdiel napr. od § 10 ods. 9 zák. 92/91 Zb.).

Mal by sa subsidiárne použiť správny poriadok? Alebo možno z § 2 ods. 2 a 3 vyvodiť, že má ísť vlastne o nejaké "všeobecné rozhodnutie" s účinkami VZPP? Nemali by (aj s ohľadom na čl. 6 Dohovoru) mať veritelia tej spoločnosti v konkurze právo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, a prípadne napadnúť ho i žalobou na súde?

Tieto otázky asi môžu zaujímať najviac správcu, pretože ak mu vznikne rozpor medzi pokynom príslušného orgánu ( § 83 ods. 1 písm. d/ ZoKR) a jeho povinnosťou podľa tohto divotvorného zákona a nakoniec sa ukáže, že rozhodnutie vlády nebolo právoplatné, asi bude veriteľom zodpovedný za škodu...

  Ondrej Jurišta, 04. 12. 2009 v 15:18 - K tomu rozhodnutiu podľa divotvorneho zákona :)

Michal - celkom presne nerozumiem čo myslíš tým "všeobecné rozhodnutie" s účinkami VZPP...podľa mňa nepochybne pôjde o individuálny právny akt, na ktorom nebude nič všeobecné (resp. normatívne) a nevidím tu ani iné znaky VZPP. Akurát sa to uverejní v Z.z. podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona 1/1993 Z. z. (nakoľko uznesenia vlády sú jej vnútroorganizačnými aktami, do úvahy by nemalo prichádzať písmeno c)...navyše o uverejnení nerozhoduje vláda, ale stanovil to zákon). Ako o všetkom uverejnenom v Z. z., aj o tomto rozhodnutí platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka (nevyvrátiteľná domnienka), napriek tomu bude vláda povinná rozhodnutie bezodkladne zasielať subjektom uvedeným v § 3 ods. 3 divotvorného zákona.
K tomu správnemu poriadku a možnosti napadnúť rozhodnutie sa rozpíšem neskôr...

  Michal Novotný, 04. 12. 2009 v 15:55 - "Všeobecné rozhodnutie"

som nemyslel nijako hlboko, skôr mi napadlo, že sú určité rozhodnutia, ktoré sa síce za rozhodnutia označujú, ale v skutočnosti sú to všeobecne záväzné právne predpisy (napr. rozhodnutie prezidenta o amnestii).

Ale to by asi narážalo na ústavnú úpravu, podľa ktorej vláda môže vydávať vš.záv.p.p. len vo forme nariadení, nie rozhodnutí. Navyše (aj keď to ústavne nie je explicitne vylúčené), asi by bol trochu problém, ak by vš.záv.p.p. cielil na jeden konkrétny príklad.

Takže aj ja to tak vnímam, že by malo ísť o rozhodnutie v zmysle individuálneho právneho aktu.

K tej otázke správneho poriadku a preskúmania ... uvidím. Ja som si len spomenul na jeden trochu hard-core rozsudok nášho Najvyššieho súdu, ktorý je dostupný tu www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/A8A757944E81F4BAC1256D8600422C5A/$FILE/priloha_3.rtf
(dúfam, že som to správne odpísal...)

  Martin Maliar, 04. 12. 2009 v 17:26 - Jánošíkovská legislatíva

Už dlhšie máme takú úvahu, že by sme sa pustili do komentára k ZKR... lenže... Naša legislatíva v súčasnosti je absolútne nevyspytateľná a povahou jánošíkovská (ako Michal povedal - naďabizmus).

Rozhodnutie vlády bude zrejme IPA, kde vidím problém v tom, že aj pri tomto rozhodnutí môže byť problém svojvôle vlády resp. konania ultra vires. Čo potom? Správca má problém. Správca sa dostane rozhodnutím vlády (spravujúceho subjektu) do pozície spravovaného subjektu a hrozí mu prirodzene konflikt rozporuplných požiadaviek - požiadaviek založených rozhodnutím vlády vytvárajúcich komplex nových povinností pre neho vyplývajúcich z tohto nového zákona a na druhej strane požiadavkami ZKR (t.j. fiduciárnymi povinnosťami pri správe cudzieho majetku vo vzťahu ku konkurzným veriteľom a záväzným pokynom príslušného orgánu, ktorým môže byť dokonca aj súd.

Neprekračuje to medze trojdelenia mocí? Rozhodnutie vlády bude s určitosťou preskúmateľné v správnom súdnictve (návrh bude môcť podať zrejme akýkoľvek veriteľ).

Takže toto je, ako správne píšete, ťažké hard-core a dosť mi to pripomína stav po zrušení druhej vlny KP, keď si tiež niekto povedal - my môžeme všetko a napr. doteraz sa z tých stotisícov žalôb súdy nespamätali.






  Ondrej Jurišta, 05. 12. 2009 v 14:46 - K správnemu poriadku, správnemu súdnictvu a nespávnemu zákonu...

Správny poriadok sa podľa § 1 ods. 1 vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vláda SR je bezpochyby štátnym orgánom, avšak v zmysle rozhodovacej činnosti ÚS SR nie je orgánom štátnej správy (k tomu bližšie pozri Svák J., Cibulka Ľ.: Ústavné právo Slovenskej republiky, 3. vydanie, Bratislava, 2009, s. 684 a 685, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR Č. I. ÚS 11/99), nemala by teda byť ani správnym orgánom (keďže nemôže patriť k skupine "neštátnych" správnych orgánov). Avšak podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. S ohľadom na túto definíciu by sme mohli pre účely SP vládu považovať za správny orgán, aj keď si nie som istý, či v prípade rozhodnutia vlády podľa divotvorného zákona ide o rozhodnutie v oblasti verejnej správy...ak áno, teoreticky by sa podľa SP konať a rozhodovať malo...aj keď je mi to také čudné..rozhoduje o niečom vláda v správnom konaní?? Ťažko povedať, ako si to predkladeľ zákona predstavoval, keďže sa tuším vynechalo MPK, aj LR vlády SR...

Podľa § 244 ods. 2 OSP: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Aj s ohľadom na ten rozsudok, čo tu linkol Michal N., vládu na účely OSP možno považovať za správny orgán, teda jej rozhodnutie možno napadnúť v správnom súdnictve (opäť, ide o rozhodnitie v oblasti VS?). S ohľadom na to, že asi nikto nebude namietať nečinnosť vlády v tejto veci a divotvorný zákon nezveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam vlády v tejto veci, malo by byť možné právoplatné rozhodnutie vlády SR napadnúť žalobou podľa 2. hlavy 5. časti OSP.
To, či zákon umožnuje vláde SR úvahu, alebo ľubovôľu, je ďalšia zaujímavá otázka. Každopádne tento zákon má byť účinný do konca r. 2010, čo je jeho asi najväčšie pozitívum:)



  Juraj Gyarfas, 30. 12. 2009 v 17:03 - Strategické podniky a správne súdnictvo

Trochu oneskorene, ale rád by som upozornil na Rozhodnutie vlády o strategickom význame spoločnosti NChZ, ktoré vyšlo v Z. z. 17.12. pod č. 534/2009.

V rámci našej diskusie je obzvlášť zaujímavé poučenie v nasledovnom znení: "Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Nepodlieha preskúmaniu súdom a nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok."

  Ondrej Jurišta, 05. 01. 2010 v 16:04 - Tak sme si vylámali zuby...

No to rozhodnutie nám dalo "po čumáku". Ešte to, že nepodlieha správnemu konaniu beriem ako tak, ale to vylúčenie správneho súdnictva mi príde trochu "na drzovku", oporu pre neho aj s ohľadom na posledné posty tejto diskusie moc nenachádzam...

  Ondrej Jurišta, 05. 01. 2010 v 16:08 - PS

A ešte som zabudol dodať, že moje posty v tejto diskusii nepodliehajú žiadnemu preskúmaniu kýmkoľvek a nevzťahujú sa na ne ani všeobecne záväzné právne predpisy...:)

  Juraj Gyarfas, 05. 01. 2010 v 22:40 - právo na súdnu ochranu

Nie je to v rozpore so základným právom na súdnu ochranu? Nemám teda príliš naštudovanú judikatúru k čl. 46 ústavy, ale aby takýto zásah do práv súkromných osôb nebol preskúmateľný súdom mi pripadá dosť drsné.

  Ondrej Jurišta, 23. 02. 2010 v 17:10 - Článok v BSA

Len by som chcel upozorniť na to, že ďalšie zaujímavé aspekty tohto zákona rozoberá aj krátky článoček v dvojčísle 1-2/2010 BSA s názvom Vacuum iuris? na str. 2 a 3 (elektronická verzia ešte nie je zverejnená na stránke SAK, inak by som na ňu pripojil aj link...).

  Bystrik Bugan, 27. 02. 2010 v 15:59 - Ostuda české legislativy

Ostudou české legislativy je zákon č. 395/2009 Sb. o významné tržní síle při prodeji zemědělských a potravinářských produktů a jejím zneužití, který obsahuje formulace typu:
- Za den úhrady je považováno datum, kdy odběratel dá příslušné prostředky k dispozici dodavateli nebo jeho právnímu nástupci
- Sankce z prodlení jsou splatné bez toho, aby bylo třeba je připomínat
- Smlouva je uzavírána písemně a nelze ji měnit bez písemného souhlasu obou smluvních stran
- Požaduje kratší dobu čerpání trvanlivosti výrobku dodavatelem, než jakou umožňuje zákon

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím