lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Ivan Bojna (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Palková (1)
Michal Ďubek (1)
Radoslav Pálka (1)
I. Stiglitz (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Adamova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Paula Demianova (1)
Martin Svoboda (1)
lukas.kvokacka (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
David Halenák (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Šrámek (1)
Viliam Vaňko (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomáš Demo (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Marcin (1)
Róbert Černák (1)
Jozef Kleberc (1)
Juraj Lukáč (1)
Ján Pirč (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Kubina (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
Emil Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Estočák (1)
Marek Maslák (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Kohútová (1)
Matej Kurian (1)
Roman Prochazka (1)
Tibor Menyhért (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Spotrebiteľská novela OZ a zákona o rozhodcovskom konaní

Juraj Gyarfas, 26. 11. 2009 v 20:35

Ministerstvo spravodlivosti koncom minulého týždňa zverejnilo Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

Keďže na tému rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní sme tu už viackrát diskutovali (napr. tu a najmä tu), bolo by podľa mňa zaujímavé sformulovať názory aj na tento legislatívny návrh.

Doplnenie § 53 OZ

V prvom článku predkladateľ navrhuje dve alternatívy doplnenia § 53 OZ o dva odseky. Navrhovaný ods. 9 obmedzuje výkon záložného práva na nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor v spotrebiteľských vzťahoch na výkon v občianskom súdnom konaní (vylučuje teda priamy výkon a až na jednu ustanovenú výnimku aj výkon prostredníctvom dobrovoľnej dražby). Nie je celkom zrejmé ako má výkon záložného práva v rámci občianskeho súdneho konania prebiehať, nakoľko § 151j OZ ustanovuje výkon (i) spôsobom dohodnutým v zmluve, (ii) predajom na dobrovoľnej dražbe a (iii) podľa osobitného zákona, pričom poznámka pod čiarou príkladmo uvádza Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok. Podľa mojich vedomostí prax dospela k tomu, že výkon v rámci exekučného konania nie je možný, nakoľko § 41 EP neuvádza záložnú zmluvu ako exekučný titul. A taktiež mi nie je jasné, ako by mal prebiehať výkon záložného práva podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V dôvodovej správe (osobitná časť) predkladateľ navrhuje taktiež novelu Exekučného poriadku obsahujúcu osobitné ustanovenia o záložnej exekúcii, ktorý smeruje k riešeniu. Táto zmena však nie je priamo predmetom tejto novely.

Navrhovaný § 53 ods. 10 OZ obmedzuje sankcie v spotrebiteľských zmluvách, na základe ktorých sú spotrebiteľovi poskytnuté za odplatu peniaze. Podľa navrhovaného ustanovenia tieto sankcie nesmú spolu prevyšovať odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako päť percentuálnych bodov.

A ďalej už samotné znenia navrhovaných zmien:

Čl. I

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z. a zákona č. 186/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:


1. V § 53 ods. 6 sa a odkaz k poznámke „1a)“ a poznámka pod čiarou „1a)“ označuje ako odkaz k poznámke „2d)“ a poznámka pod čiarou „2d)“.

2.
1.alt § 53 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Ak je predmetom záložnej zmluvy nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy len v občianskom súdnom konaní podľa osobitných predpisov2e).“.
(10) Ak podľa spotrebiteľskej zmluvy boli poskytnuté spotrebiteľovi peňažné prostriedky za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne. “.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2e) znie:
„2e) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“.

2.alt § 53 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Ak je predmetom záložnej zmluvy nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy len v občianskom súdnom konaní podľa osobitných predpisov2e) a ak hodnota zálohu neprevyšuje výšku pohľadávky bez príslušenstva a zmluvných pokút o viac ako jednu pätinu z výšky pohľadávky, tak aj na dražbe podľa osobitných predpisov.“.
(10) Ak podľa spotrebiteľskej zmluvy boli poskytnuté spotrebiteľovi peňažné prostriedky za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne. “.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2e) znie:
„2e) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“.


Rozsiahle zmeny v zákone o rozhodcovskom konaní

Druhý článok navrhovanej novely obsahuje rozsiahlu zmenu zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto zmeny možno rozdeliť na tri oblasti.

Po prvé ide o dodatočné povinnosti stálych rozhodcovských súdov, medzi ktoré patrí povinnosť zverejnovať čísla zrušených rozhodnutí, povinné poistenie v prospech rozhodcovského súdu za škodu spôsobenú v súvislosti s činnosťou stáleho rozhodcovského súdu (minimálna výška plnenia jeden milión eur) a možnosť súdu uložiť zrušenie stáleho rozhodcovského súdu. Zaujímavé je navrhované ustanovenie § 12 ods. 8, podľa ktorého "[a]k rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu právnych predpisov práva európskych spoločenstiev a vznikla tým škoda, za škodu zodpovedá zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu." Neviem, či pôjde len o porušenie priamo aplikovateľných noriem komunitárneho práva alebo aj o porušenie národných noriem implementujúcich komunitárne normy.

Druhá zmena sa týka rozsiahlych obmedzení rozhodcovského konania v spotrebiteľských vzťahoch. Arbitrabilita spotrebiteľských sporov je podmienená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou vo forme samostatnej listiny až po vzniku sporných nárokov. Pravidlá konania sa nesmú v neprospech spotrebiteľa odchyľovať od občianskeho súdneho konania. Rozhodnutia sú vždy preskúmateľné troma rozhodcami. Proti rozhodnutiu rozhodcov je tak isto vždy prípustná žaloba na súd (žalobu na súd z dôvodov podľa § 40 ZRK však ani v súčasnosti podľa § 42 ZRK nemožno vylúčiť - okrem písm. h)).

Po tretie predkladateľ novely rovnakú ochranu, akú navrhuje priznať spotrebiteľom, rozširuje aj na zamestnancov.

A ďalej opäť samotné znenie navrhovanej novely:

Čl. II

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a zákona č. 71/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:


1. V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Stále rozhodcovské súdy môžu byť zriadené aj zákonom pri právnickej osobe, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za zriaďovateľa.“.

2. § 12 sa dopĺňa odsekmi 7 až 10, ktoré znejú:
„(7) Stály rozhodcovský súd je povinný zriadiť internetovú stránku, na ktorej zverejní čísla tých svojich rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli zrušené pre jeho pochybenie alebo pri výkone ktorých bola z tohto dôvodu exekúcia zastavená alebo v súvislosti s výkonom ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Pri takomto rozhodcovskom rozsudku stály rozhodcovský súd označí aj príslušný súd a číslo konania súdu, v ktorom sa posudzoval rozsudok. Povinnosť zverejniť údaje podľa tohto ustanovenia má stály rozhodcovský súd bezodkladne po tom, ako sa o týchto dozvie.
(8) Ak rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu právnych predpisov práva európskych spoločenstiev a vznikla tým škoda, za škodu zodpovedá zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu. Tým nie je dotknutá všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú činnosťou stáleho rozhodcovského súdu.
(9) Zriaďovateľ je v prospech stáleho rozhodcovského súdu povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou stáleho rozhodcovského súdu s minimálnou výškou plnenia jeden milión eur. Bez platne uzatvoreného zmluvného poistenia nemôže stály rozhodcovský súd vykonávať svoju činnosť. Stály rozhodcovský súd je na požiadanie povinný vždy existenciu poistenia podľa tohto odseku preukázať účastníkom rozhodcovského konania.
(10) Súd môže na návrh združenia na ochranu spotrebiteľov uložiť zriaďovateľovi zrušiť stály rozhodcovský súd, ak jeho činnosťou dochádza k opakovanému porušovaniu práv spotrebiteľov a vznikla škoda prevyšujúca 100.000 eur. Do rozhodnutia súdu sa môže združenie domáhať predbežným opatrením okamžitého zdržania sa činnosti stáleho rozhodcovského súdu. Toto ustanovenie neplatí, ak ide o stály rozhodcovský súd zriadený zákonom. “.

3. Za siedmu časť sa vkladá nová ôsma časť, ktorá vrátane nadpisu znie:

ÔSMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Spotrebiteľské spory


§ 44a

Spory zo spotrebiteľských zmlúv môže v rozhodcovskom konaní rozhodovať len stály rozhodcovský súd.

§ 44b

(1) Právo vzniknuté zo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom (ďalej len „spotrebiteľské právo“)14a) sa môže predmetom rozhodcovskej zmluvy platne stať až po vzniku nárokov, ktoré sú medzi spotrebiteľom a dodávateľom sporné, a ktoré sa nepodarilo preukázateľne urovnať vzájomnou dohodou.
(2) Rozhodcovská zmluva, ktorej predmetom je spotrebiteľské právo, musí byť obsiahnutá v samostatnej listine, ktorá musí obsahovať výslovný prejav vôle spotrebiteľa v písomnej forme. Okrem rozhodcovskej zmluvy nesmie táto listina obsahovať žiadne iné dojednania.
(3) Pokiaľ spotrebiteľ nemal bydlisko, miesto obvyklého pobytu ani miesto podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti v tuzemsku ani pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, ani v okamihu začatia rozhodcovského konania, je rozhodcovská zmluva účinná, len ak spotrebiteľ po začatí rozhodcovského konania výslovne prejaví súhlas s prerokovaním veci v rozhodcovskom konaní.

§ 44c

Pravidlá rozhodcovského konania

Pravidlá rozhodcovského konania o spotrebiteľskom práve sa nesmú v neprospech spotrebiteľa odchyľovať od pravidiel občianskeho súdneho konania na prvom stupni.14b)“.

§ 44d

(1) Rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci je vždy možné preskúmať tromi rozhodcami. O tejto skutočnosti musí byť v rozsudku poučenie. Prieskum vykonávajú traja rozhodcovia, z ktorých najmenej jeden musí byť označený spotrebiteľom, ktorý je účastníkom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ označí rozhodcu až po tom, ako podá návrh na preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Ak spotrebiteľ ani na výzvu stáleho rozhodcovského súdu rozhodcu neoznámi, stály rozhodcovský súd vyzve združenie na ochranu spotrebiteľov14c) na oznámenie rozhodcu. Na oznámenie rozhodcu stály rozhodcovský súd urči lehotu nie kratšiu ako osem pracovných dní. Rozhodca označený spotrebiteľom alebo združením nemusí byť zapísaný v zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu. Ak ani združenie neoznámi meno rozhodcu, rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyberie stály rozhodcovský súd; rozhodca, ktorý spor rozhodoval, je z prieskumného konania vylúčený.
(2) Stály rozhodcovský súd uhradí odmenu a náklady rozhodcu oznámeného spotrebiteľom alebo združením na ochranu spotrebiteľov z poplatku za rozhodcovské konanie.

§ 44e

Na prieskumné konanie sa primerane použijú ustanovenia štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozhodnutiu rozhodcov je vždy prípustná žaloba na súd. Ak účastník rozhodcovského konania nepodá žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, jeho právo na podanie žaloby podľa ustanovení tohto zákona nie je dotknuté.

§ 44f

Rozhodca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko rozhodcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

§ 44g

Podaním žaloby sa odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku; o tom stály rozhodcovský súd účastníkov poučí.

§ 44h

Pracovnoprávne spory

(1) Právo vzniknuté z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom14d) sa môže platne stať predmetom rozhodcovskej zmluvy až po vzniku nárokov, ktoré sú medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, a ktoré sa nepodarilo preukázateľne urovnať vzájomnou dohodou.
(2) Inak sa na spory uvedené v odseku 1 vzťahujú ustanovenia tohto zákona s tým, že kde sa v týchto ustanoveniach používa pojem „spotrebiteľ“, rozumie sa tým „zamestnanec“, a pojem „predpisy na ochranu spotrebiteľa“, rozumejú sa tým „predpisy na ochranu zamestnanca“.

§ 44i

Ustanoveniami tejto časti nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona, ak predstavujú priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14a až 14d znejú:
„14a) Napríklad § 52 až 56 Občianskeho zákonníka, zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
14b) Občiansky súdny poriadok.
14c) Zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14d) § 1 zákona č. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.“.

Doterajšia ôsma a deviata časť sa označujú ako deviata a desiata časť.

4. Za § 54a sa vkladá § 54b, ktorý znie:

„ § 54b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 júla 2010

Rozhodcovské konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.


Názory k článku Spotrebiteľská novela OZ a zákona o rozhodcovskom konaní:


  Juraj Gyarfas, 26. 11. 2009 v 20:42 - a arbitrabilita bankových spotrebiteľských sporov?

Bude sa § 93b zákona o bankách chápať ako lex specialis k tomuto zákonu? Alebo lex prior?

  Kristián Csach, 27. 11. 2009 v 08:39 - pokračovanie v diskusii

Nadväzujem na predchádzajúcu diskusiu s Michalom. Chvíľu to bude neprehľadné, ale to je daň za vytváranie nových postov.:)

1. Vymedzenie predmetu rozhodcovskej zmluvy.
To, čo mi vadí, je skratka, že predmetom rozhodcovskej zmluvy je určité sporné právo. V konečnom dôsledku áno, ale to je záležitosť právnej teórie a nie zákonného textu. Sú veci, ktoré by mali byť v učebniciach a sú veci, ktoré by mali byť v zákonoch. Zo znenia § 44b ods. 1 mi vôbec nie je zrejmé, čo sa vlastne chce. Viem vytušiť, že rozhodcovská zmluva môže byť uzatvorená až po vzniku sporu, ale v texte je predsa niečo iné. Ako sa ten text stavia k odkladacím podmienkam, k prípadu, že podpíše iba spotrebiteľ a podnikateľ doplní podpis neskôr? Zdá sa mi to zbytočne komplikovaná konštrukcia.

2.44b ods.2 je na prvý pohľad rozumné riešenie, aký bude mať ale vzťah k posúdeniu individuálnosti? Si si istý, že týmto pomôže štát spotrebiteľom?

3. 44b (3):
-Kumulatívne podmienky: Nepáči sa mi negatívne vymedzenie a kumulatívne podmienky. Nie je jednoduchšie to vymedziť pozitívne (má v cudzine aspoň niektorú z týchto podmienok). Ja si tie podmienky tak, ako sú teraz navrhnuté neviem preložiť do normálnej reči (teda, kedy je tá celá norma splnená, čo znamená nesplnenie jednej z podmienok pri negatívnej kumulácii?). Taká ťažkopádna formulácia, ale začínam si na ňu zvykať, a ak je cieľ, to čo si napísal v predchádzajúcom komente, tak sa asi negatívnemu vymedzeniu nevyhneme. Rozumné sa mi to ale v takejto podobe nezdá. Jednak je pojem obvyklý pobyt trochu problematický (samozrejme, dá sa vyložiť tak, ako to chce nariadenie 44/2001 Brusel I), ale dáva sa tým do určitej miery spotrebiteľovi možnosť vyhnúť sa konaniu (ak sa to viaže na čas konania; akceptujem, že to sa dá riešiť poctivým výkladom pojmu obvyklý pobyt), a najmä robí to pre podnikateľa celú záležitosť mimoriadne rizikovú. Ako si rozumne dokáže zistiť obvyklý pobyt spotrebiteľa? Problém je iba podčiarknutý tým, že absolútne igmoruje celú kolíznu rovinu (ako je zabezpečený súlad s Rímom I?) a snaží sa riešiť niečo, čo sa rieši (a efektívne) kolíznym právom. Teda podľa mňa zlá voľba inštrumentu, ale rád sa nechám presvedčiť o opaku.

Dobre, že Ti nevyšlo MS v ústrety, čo sa týka uznávania a výkonu, lebo je to šponovanie Newyorského dohovoru (síce je to asi to, k čomu nás núti Asturcom).

- Tuzemsko je milý, taký umný, pojem. nemám proti nemu nič. :)

- Čo sa týka otázky, či je podnikateľ tiež spotrebiteľom, nepovedal by som, že je to už jednoznačne chápaná záležitosť (pokiaľ viem, tak to presadzujem ja, doc. Husár - každý trochu inak (kukni do knihy :)) a staviame to obaja na pochybnom texte OZ), ostatní sa k tomu až tak pozitívne neklonia (resp. sa nevyjadria presne).

- Za pojem "účinnosť zmluvy" trhám hlavy.

4. čo sa týka zodpovednosti rozhodcov, zahraničná skúsenosti sú k nám neprenositeľné (píšem teraz komparáciu zodpovednosti znalcov, budúci týždeň to tu vyvesím a uvidíš prečo :)) Prehľad k zodpovednosti rozhodcov prikladámtu alebo tu. Ale každopádne, celý ten navrhnovaný zodpovednostný konštrukt je úplne, ale úplne mimo misu (a ignoruje civilistiku).

5. Pracovnoprávne spory. Otázka, či je zamestnanec spotrebiteľom je dosť podstatná (Česi tvrdia, že nie). Tento text dáva (neviem či premyslenú) odpoveď, že nie je, ale na účely rozhodcovského konania je spotrebiteľom. Je to dobrá cesta? Neviem.

  Michal Novotný, 27. 11. 2009 v 09:42 - No tak

po poriadku:

Ad 1.: Presne to chce ten odsek povedať - platne možno rozhodcovskú zmluvu, ktorej predmetom je určité právo zo spotrebiteľského vzťahu, dojednať až potom, čo sa toto právo stalo sporné. Priznám sa, možno je to tým, že nie som tak komplikovaný, ale mne sa zdá (s tou výhradou, čo som napísal minule, že ten text MS SR je nezrozumiteľný, ale opraviteľný) vcelku zjavné, že ustanovenie § 44b ods. 1 je lex specialis k § 3 ods. 1, teda že v spotrebiteľských vzťahoch je vylúčený text § 3 ods. 1 "alebo vzniknú". Ale (bez irónie) skús napísať, ako by si to preformuloval, viac hláv - viac rozumu.
K odkladacej podmienke a tomu podpisu - to sú ťažké veci, ale myslím si, že to už je tak zjavné obchádzanie § 44b ods. 1, že to pochopia aj naše súdy. Ale zasa nemôže sa zo zákona robiť kazuistika...

Ad 2.: Neviem, ale minimálne dá štát spotrebiteľom do ruky nástroj akej-takej kontroly. Po medializovaných informáciách o problémoch s rozh. súdmi a bordeli si snáď spotrebiteľ skôr uvedomí, čo podpisuje, keď bude mať pred sebou jeden jediný papier s názvom "rozhodcovská zmluva". Navyše, odsek 1 platí, teda takýto papier bude môcť podpísať až po vzniku sporu. Aby sa nestalo, že dodávateľ pošle spotrebiteľovi po vzniku sporu list s názvom "výzva", tam mu napíše, že "podpíšte, ak žiadate, aby vám boli odpustené sankcie" a dolu maličkými písmenami pripojí rozhodcovskú doložku. Uznávam, toto všetko sa dá docieliť už dnes výkladom § 53 (či 54?) Občianskeho zákonníka, ale... Ale tiež uznávam, že som možno veľký optimista...

Ad 3.: Tu je veľa vecí, tak po poriadku.
- Logicky, ako sám hovoríš, nemôžem to vymedziť pozitívne a alternatívne, pretože zmysel je práve v tom, že na území SR (v tuzemsku :-) nesmie byť splnená ani jedna podmienka.
- Obvyklý pobyt - to ustanovenie je asi naozaj nezrozumiteľnéí :-) Negatívna kumulácia sa týka aj znakov "pri uzatváraní zmluvy" a "pri začatí konania". Ergo, ak tu spotrebiteľ mal obvyklý pobyt pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, je splnená podmienka účinnosti zmluvy podľa tohto ustanovenia.

- Rím I - nechcem sa vyhýbať problému, ale rozhodcovské zmluvy sú z Rímu I vylúčené (čl. 1 ods. 2 písm. e/) :-) Podľa mňa § 44b ods. 3 nie je kolíznym ustanovením (v zmysle MPS), pretože nerieši otázku platnosti alebo rozhodného práva dohôd, ale otázku spôsobilosti predmetu rozhodcovskej zmluvy v špecifickom prípade. Na druhej strane, náš zákon o rozhodcovskom konaní sa hrá na arbitrážny kódex a upravuje okrem iného aj kolízne otázky (pozri § 5), takže si nemyslím, že umiestnenie kolízneho ustanovenia (aj keby kolíznym bolom) do ZoRK je zlé.

- Nemyslím ani, že by tu bol zásadný rozpor s Newyorským dohovorom. Jednak, ako sám píšeš, Newyorský dohovor má 50 rokov a v čas jeho tvorby tieto problémy prosto neboli. Na druhej strane, Newyorský dohovor sám priznáva štátom pomerne veľké právomoci - vezmi si, že čl. V ods. 2 písm. a) umožňuje neuznať cudzí RN len na tom základe, že vec nie je arbitrabilná v štáte výkonu. Pritom celý dohovor nikde neurčuje ani minimálny rozsah arbitrabilných vecí. Ergo, keby sme my v našom zákone povedali, že arbitrabilné sú len práva z akreditívnych zmlúv, bolo by to v súlade s dohovorom (iná vec samozrejme je, že asi by sme asi začali čeliť problémom so vzájomnosťou, ktorú by cudzie štáty začali voči nám uplatňovať bez ohľadu na dohovor). Takže toľko.
Ale ani cez vzájomnosť by sme podľa mňa nedospeli k ničomu negatívnemu. §44b ods. 3 totiž zaručuje, že voči osobe, ktorá nemá žiadny vzťah k SR, nemožno v SR vyniesť rozh. rozsudok. Je podľa mňa v súlade so zásadou vzájomnosti (čl. III Dohovoru), ak SR neuzná rozh. rozhodnutie voči vlastnému občanovi vynesené v štáte, ku ktorému on nemá žiadny vzťah.
Konečne, výhradu verejného poriadku (a prípad Asturcom) si spomenul sám...

- Spotrebiteľ podnikateľ - tak neviem, ja som mal dojem, že to je jasné a dokonca že taký by mal byť aj postoj ESD.

- Účinnosť zmluvy - čo proti nemu máš??? Ide len o to, aby sa stále nehovorilo "platný/neplatný". Navyše, spätne zneplatňovať zmluvu tiež nie je príliš civilisticky kóšér... Teoreticky vzaté, robí § 44b ods. 3 z každej rozhodcovskej zmluvy tam uvedenej v podstate len návrh zmluvy, ktorý spotrebiteľ ešte musí prijať výslovným prejavom po začatí konania. Takže si myslím, že skôr tu ide o účinnosť (alebo účinky zmluvy?) než o čokoľvek iné. (PS: Veta "Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť vkladom do katastra." dvíha zo stoličky aj mňa a dosť vysoko!)

Ad 4.: počkám, čo napíšeš, linky si pozriem.

Ad 5.: Vy teoretici ua všetkým vidíte viac problémov než je... § 44h nehovorí, že na účely rozhodcovského konania je zamestnanec spotrebiteľom. Hovorí len toľko, že pre jednoduchosť sa odkazuje na rovnaké pravidlá ako platia pre spotrebiteľov. Inak by sme pokojne mohli § 44a až 44g prepísať znova a všade by sme namiesto "spotrebiteľ" dali "zamestnanec".

  Juraj Gyarfas, 27. 11. 2009 v 12:50 - ZRK a OZ

§12
8. S tym porusenim prava E(e)uropskych spolocenstiev tomu nerozumiem. Nesuhlasim uplne s Kristianom v tom, ze smernice su adresovane len clenskym statom – podla mna by sa dala konstruovat povinnost rozhodcu aplikovat slovenske pravo v sulade s interpretaciou smernice (ci uz podla judikatury ESD k ucinku smernic alebo podla cl. 7 ustavy alebo este vseobecnejsie).
Skor by ma zaujimalo kde je hranica medzi slovenskym pravo a pravom ES. Je interpretacia ESD, ktora urcuje vyklad § 53 OZ slovenskym alebo europskym pravom?
S trochou hyperbolizacie by som skusil tvrdit, ze pravo ES ani neexistuje – existuje spotrebitelske pravo, ktore vyplyva z roznych pramenov prava – a tieto pramene su slovenske alebo europske. Ale tak ako pri interpretacii civilneho prava v sulade s ustavou podla mna nemozno hovorit o dvoch oblastiach prava, tak ani pri interpretacii § 53 OZ podla smernice tazko mozno hovorit o dvoch oblastiach.
9. Milion eur je v spotrebitelskych vztahoch celkom dost :-)

§ 44b
Suhlasim s Kristianom, ze legislativna skratka „spotrebitelske pravo“ je nestastna. A predmetom rozhodcovskej zmluvy podla ods. 2 by asi mala byt arbitrabilita sporu, nie spotrebitelske pravo.
To su ale len slova. Obsahovo by ma skor zaujimalo, preco sa ma obmedzit aj moznost spotrebitela domahat sa svojich prav voci dodavatelovi v rozhodcovskom konani. Podla tej definicie ide tiez o “spotrebitelske pravo”, nie?

§ 44e
Cim toto ustanovenie zlepsuje poziciu spotrebitela oproti uz existujucemu § 42 ZRK? Ide naozaj len o dovody, pre ktore sa mozno domahat obnovy konania ( § 40 pism. h)) alebo ma predkladatel na mysli aj nieco dalsie?

A este k § 53 OZ
Zatial ste v diskusii obisli ten vykon zalozneho prava v obcianskom sudnom konani. Ako by to malo vyzerat?

  Kristián Csach, 27. 11. 2009 v 16:32 - Ad Michal a Juraj

Tak do toho...
Ad Michal:

1. Povedať to jasno: "Rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom je platná iba ak bola uzatvorená až po vznkiku sporu." :) To čo sa javí ako diskutabilné (až po vzniku sporu) je prevzaté z naradení (Brusel I, Rím I...) a rozumne (teda aj pružne) vykladateľné.

2. Rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom sa musí individuálne dojednať, inak je neplatná. + ešte niečo o daní do osobitnej pozornosti. (terajšia formulácia ods. 2 podľa mňa vyvoláva nešťastné úvahy o vzťahu tejto ochrany a neprijateľných podmienok)

3. postupne
- ta kumulácia je skutočne správna. Beriem výčitku späť.

- kolízne právo. S tým Rímom I je to trochu komplikovanejšie, ako sa (Ti) zdá. Je síce pravda, že arbitrážne zmluvy sú vylúčené, ale Rím I určuje právo pre spotrebiteľské zmluvy, teda aj pre neprijateľné podmienky, a v tom rozsahu aj pre rozhodcovské doložky. Tak som to myslel.

- Nju-jorský dohovor: Vzhľadom na to, že pri jeho uzatváraní išlo o to, zúžiť dôvody pre neuznávania, tak nie som celkom náchylný akceptovať, že štát si môže arbitrabilitu určovať ako chce (ale presne ako vravíš, po Asturcome je to už vlastne jedno).

- podnikateľ ako spotrebiteľ, s tým je problém a úplne jasné to nie je (myslíš asi C-361/89 Di Pinto). Môj názor je síce tiež taký, že podnikateľ môže byť aj spotrebiteľom, ale skutočne nemyslím, že je to settled issue.

- účinnosť zmluvy. Je to podľa mňa nedobrý pojem. Skús prekontrolovať, kde je použitý v OZ pojem účinnosť, a či je to v tom zmysle, v akom sa používa. Raz dávno som tento problém naznačil (s. 18), ale niekde som to ešte viac rozpísal, len hlava deravá už nepamätá, kde.:)

5. My sme od toho (tak dobre) platení, aby sme problémy našli a vyriešili, aby ste si Vy praktici nemuseli obiť hlavu..:). Ale k veci. Otázka znie: má byť zamestnanec chránený pred neprijateľnými podmienkami v pracovnej zmluve? Týmto návrhom (prekvapivo, teda nie celkom premyslene) odpovedáte, že nie, lebo jasne uvádzate, že nie je spotrebiteľom (ak by bol, tak by ste to predsa neriešili, že sa na jeho zmluvu majúpoužiť aj právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľa). Nemám nič proti politickému rozhodnutiu, že zamestnanec nemá byť chránený ako spotrebiteľ, ale musí to byť skutočne politické rozhodnutie, nie nejaký kolaterál legislatívneho dadaizmu.

Ad Juraj:
Ja som nevravel, že smernica zaväzuje IBA členské štáty, ale že zaväzuje primárne členské štáty (ako učiteľ sa predsa nemôžem vyjadrovať jasne, né :)). V tom je rozdiel. Ja nechcem padnúť do tej pasce, že by som mal odôvodňovať, či sa porušenia komunitárneho práva má dovolávať súkromná osoba (v horizontálnom vzťahu na základe vnútroštátneho práva). Ten problém je totiž trochu skrytý. Keďže si v Deutschlande, tak len naznačím, že sa to podľa mňa týka legálnej kauzality a Schutzgesetzu (a ich prípadných slovenských ekvivalentov pri určovaní náhrady škody, ktorým sa nevyhneme, ak chceme byť aspoň trochu civilizovaní). :)

  Michal Novotný, 27. 11. 2009 v 17:34 - Ad Juraj:

Juraj, nechcem rozbíjať dvojčlenný autorský kolektív :-), ale s niektorými vecami nemôžem súhlasiť.

Ad §44b: Sekundárne predmety právnych vzťahov - veci, práva, iné majetkové hodnoty (podľa nášho práva), teda čoho sa právny úkon týka. Predmetom rozhodcovskej zmluvy je podľa mňa vždy právo - rozhodcovské konanie vedie k jeho judikovaniu prostredníctvom rozh. nálezu, ktorý je výsledkom činnosti rozhodcov (podobne ako "prepracovanie" veci v rámci zmluvy o dielo, alebo "zariadenie" záležitosti v mandátnej zmluve). Arbitrabilita je spôsobilosť toho predmetu, teda vlastnosť toho práva (ako napr. res in commercium pri prevode vlastníckeho práva).

Prečo sa obmedzuje spotrebiteľ? No lebo plošný zákaz je jednoduchší a istejší než nechať na naše súdy, aby tieto nuansy postrehli...

Ad § 44e: Nesúhlasím s ním, ale: § 42 sa vzťahuje k preskúmaniu na základe žaloby (presnejšie: k žalobe o zrušenie). § 44e sa týka preskúmania podľa § 44d, teda preskúmania ďalšími rozhodcami (lex specialis k § 37). Čiže asi zlepšuje :-) (ale: Kristián trefne poukázal na praktické problémy)

K § 53: Asi budem jediný, ale osobne považujem návrat k exekúcii na nehnuteľnosť (a to nielen v spotrebiteľských veciach) na súdy za správnejšie. Totiž, náš právny poriadok vychádza z "vrchnostenskej" kontroly pri prevodoch nehnuteľností - na to máme kataster a vklady; nevkladujú sa len tie prevody/prechody, ktoré boli aprobované inak (správne rozhodnutia, rozsudky, uznesenia, ex lege apod.). Súkromný výkon záložného práva na nehnuteľnosť cez dražobnú spoločnosť (súkromnoprávny subjekt s právom priklepnúť nehnuteľnosť s účinkami okamžitého prechodu - už len to je absurdné!) je podľa mňa nesystémová výnimka. Prosím, ak zákonodarca dospeje k názoru, že vrchnostenská kontrola prevodu nehnuteľností tu nemusí byť, nech sa páči. Ale takto...

Navyše, súkromnoprávny výkon (t.j. de facto zákonom pripustená uchopovacia svojpomoc!) v našej právnej kultúre asi nemá miesto, resp. len tam, kde tomu nestoja v ceste iné, verejné záujmy.

Inak, ešte k tomu § 93d zákona o bankách - niektorí tvrdia, že lex posterior generalis non derogat lex prior specialis. Neviem, ja by som sa (in concreto) prihováral za opak - § 44b by som považoval za materiálnu derogáciu § 93d ods. 2. Ale ods. 1 je plne v súlade s koncepciou § 44a a nasl. ZoRK!

  Michal Novotný, 27. 11. 2009 v 18:49 - Ad Kristián

Ad 1.: Kristián, uvedom si, pre koho ten zákon píšeš! Pre SLOVENSKÝCH SUDCOV! Vieš, pojmov v nariadení ES sa boja, ale na slovenský zákon si trúfnu. Tá Tvoja formulácia (i tá dnešná, samozrejme) by sa stala ihneď predmetom desiatok "odborných" názorov. Rozhodcovská zmluva koho? o čom? aj spotrebiteľa so spotrebiteľom? Navyše, rafinovane by to bolo možné obchádzať - podnikateľ by po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy postúpil pohľadávky na nepodnikateľa a ten by uzavrel spotrebiteľskú zmluvu. Prosto, u nás musíš (žiaľ) počítať práve s vnímaním právnického (vrátane sudcovského) stavu, pre ktorý ten zákon píšeš...

Ad 2.: Individuálne dojednať = dojednať na samostatnej listine? Neviem, či sa to dá takto stotožniť. Navyše, § 52 a nasl. navodzujú dojem, že sa týkajú len spotrebiteľských zmlúv v procese ich uzatvárania, teda nie doložiek a ďalších úkonov uzavretých následne (opäť - pamätaj na slovenský právnický stav!). Nemyslím, že by vyvolávala tie obavy - jednoducho, dojednanie na samostatnej listine musí byť vždy a tým sa stane aj individuálne dojednaná. Navyše, § 44b ods. 1 a 2 robí efektívne nemožným dojednať rozhodcovskú doložku pri uzatváraní vlastnej obligačnej zmluvy (čiže § 53 ods. 4 písm. neviemaké OZ je v tejto konštelácii prakticky bez významu, keďže § 44b ods. 1 a 2 sú tvrdšie). § 53 ods. 4 písm. neviemaké má ale stále význam napr. pri novácii, intercesii či urovnaní sporných nárokov a pod. a § 44b ods. 2 ZoRK ho tu v podstate "konkretizuje".

Ad 3.:
- kolízne právo spotrebiteľských zmlúv ma nezaujíma, toto je kolízne právo samotnej rozhodcovskej doložky (tá je predsa oddeliteľná, no nie?). Sofistikovane povedané (a obaja to cez Asturcom uznávame), § 44b ods. 3 je vlastne výhrada verejného poriadku, resp. možno hneď imperatívnych noriem (ktoré môžeme použiť ako chceme :-)

- Newyorský dohovor - rozdielna arbitrabilita je fakt už v samotnej Európe. Dnes možno veľa štátov prijalo ako základ Modelový zákon UNCITRAL, ale v roku 1959 to tak nebolo, čiže ten Dohovor ani nemohol vychádzať z jednotnej arbitrability. Takže ja by som aj bol náchylný veriť, že obmedzenie arbitrability (navyše, z relatívne dobrých dôvodov aj z medzinárodného hľadiska, aj keby nebolo Asturcomu) je prípustné skoro ako štát chce :-)

- podnikateľ-spotrebiteľ - OK, navrhovaná formulácia však myslím postihuje i jeden, i druhý názor, čiže je asi lepšie, keď to tam tak zostane

- účinnosť (podľa Slovníka slov. jazyka) je "majúci želané účinky" - a o to ide. Ak mám hľadať v OZ, tak slová "účinný" a "neúčinný" nachádzam v § ´47 a 42a a to zjavne v totálne odlišných súvislostiach. Čiže, nezdá sa mi, že by práve náš OZ bol etalónom terminologickej presnosti. Preto by som z toho nerobil "big issue". Inak to ani nazvať nevieme (možno ešte "nemožno použiť", ale to je asi ešte horšie). § 44b ods. 3 prosto hovorí - ak tu spotrebiteľ nemá ani bydlisko, ani..., ani..., potom síce môžete uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, ale jej účinky (teda povinnosti jej účastníkov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a celý komplex práva a povinností účastníkov vo vzťahu k tomuto konaniu) prosto nevzniknú (alebo presnejšie: zaniknú), ak spotrebiteľ neprejaví svoju vôľu znova. Kvázi podmienka, ale keďže je to závislé od vôle jednej strany, tak to nemôže byť podmienka, lebo aj nám ide o civilistickú presnosť :-) S tým Tvojím príspevkom v zborníku súhlasím (teda v časti § 47, zvyšok si netrúfam posudzovať), ale význam toho pojmu účinnosť by som naozaj nepreceňoval.

Ad 5.: Priznám sa, nie celkom rozumiem, resp. sa mi tento problém zdá dosť akademický. On má možno význam v Nemecku alebo inde na západe, kde pracovné právo patrí pod občianske, ale v SR, kde máme Zákonník práce, ktorý o zmluvnej slobode počul len z rádia a jeho vzťah k Občianskeho zákonníku je ako hanblivej panny k pirátovi, je táto konštrukcia jemne povedané uletená :-) Z § 52 a nasl. OZ podľa mňa nemožno nijako vyvodiť, že by spotrebiteľskou zmluvou bola aj pracovná zmluva (neviem, či to možno vyvodiť zo smernice, ale skôr mám dojem, že nie). ZP pritom sám chráni zamestnanca viac než 100 paragrafov 52 a nasl. a smerníc dohromady. Čiže ja mám dojem, že to politické rozhodnutie tu je a je povedané úplne jasne - zamestnanec nie je spotrebiteľ, ten je dokonca niečo viac. "Kolaterál legislatívneho dadaizmu" síce neviem čo je, ale uráža ma to o viac :-) Práve naopak, z mojej strany išlo vcelku o premyslený ťah. Aj nariadenie 44/2001 alebo Rím I totiž zjavne pracujú s tým, že zamestnanec nie je spotrebiteľ, keďže upravujú pracovné i spotrebiteľské zmluvy osobitne. Odtiaľ inšpirácia.

  Juraj Gyarfas, 28. 11. 2009 v 12:47 - Ad: Kristián a Michal


§ 44b
Čo sa týka pojmu "spotrebiteľské právo" - ok, ako som povedal, sú to len slová a výber legislatívnej skratky podľa mňa nie je kľúčový. "Spotrebiteľské právo" podľa mňa evokuje skôr odvetvie objektívneho práva. Ale inak si myslím, že diskusia o tom, čo je sekundárnym predmetom rozhodcovskej zmluvy nie je kľúčová.

Čo sa týka obmedzenia spotrebiteľa - to je policy-rozhodnutie zákonodarcu. Len ma prekvapuje, že takéto obojstranné obmedzenie bolo potrebné. Nedali sa § § 44a a 44b nastaviť len jednostranne na nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi?

§ 44e
Písal som len o druhej vete. Táto veta podľa mňa v podstate zlepšuje pozíciu len vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré by bola prípustná obnova konania.

Výkon záložného práva
Otázka výkonu záložného práva na nehnuteľnosti v rámci exekúcie alebo podľa OSP je iste legitímnou otázkou na diskusiu. Ale to je diskusia de lege ferenda.
Ako má však prebiehať podľa navrhovaného § 53 ods. 9 OZ výkon záložného práva v rovine de lege lata?

Právo ES
§ 12 ods. 8 je pre mňa zaujímavý ani nie tak v tom, ako konštruuje zodpovednosť, ale v tom, že prezumuje možnosť oddeliť právo ES od slovenského práva. V tomto je to možno skôr ústavnoprávna otázka, než civilistická. Ak rozhodca napríklad odmietne aplikovať nariadenie Brusel I a bude aplikovať ZMPSaP, pôjde o porušenie práva ES alebo o porušenie čl. 7 ústavy? Alebo ak bude interpretovať § 53 OZ v rozpore s konštantnou judikatúrou ESD? Alebo kontantnou judikatúrou NS SR, ktorá ale bude založená na judikatúre ESD?
Nie som si vedomý, že by sme v nejakom inom zákone mali takéto ustanovenie a veľmi by ma zaujímalo, čo tým predkladaľ myslel.


  Martin Maliar, 28. 11. 2009 v 13:18 - Pripomienky

Skúsim sa aj ja pridať do tejto diskusie. Moje pripomienky som už v zásade popísal oficiálne a podstata je asi tá, že nepochybujem, že je potrebné riešiť nekalé "rozhodcovské praktiky" a neprimeraný výkon záložného práva v B2C zmluvách, avšak to zvolené riešenie je veľmi nešťastné.

Ad záložné právo - ja by som bol naozaj veľmi opatrný s tým sprísňovaním podmienkok pre vymožiteľnosť práva záložným veriteľom. Návrh zákona vraj nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie - "čerta starého". Navrhované obmedzenie záložného veriteľa bude mať sakra vplyv na výšku úrokov, do ktorých sa premietajú aj náklady a riziká veriteľa. Opäť nemáme žiadne prechodníky (ono to už nejak začína byť zvykom). Ak väčšina ľudí funguje na variabilnej úrokovej sadzbe, tak sa obávam, že sprísnenie výkonu záložného práva a zvýšenie úrokov sa môže prejaviť aj v tom, že do platobnej nechopnosti môže zákon poslať ešte viac spotrebiteľov, ktorí teraz zvádajú zabezpečenú pohľadávku splácať LTT.

"domáhať sa uspokojenia len v OSK" ? - môže mi niekto vysvetliť, čo toto znamená? Je to nejaký zhluk slov a pekne to znie, ale uniká mi význam. Jediné, na čo som bol schopný dôjsť, čo sa tým môže myslieť je, že veriteľ na začatie výkonu zložného práva musí mať judikovanú pohľadávku. Ak však bude mať judikovanú pohľadávku, tak predsa pôjde do exekúcie, čo môže byť pre dlžníka ešte drahšie.... Naozaj sú tu súdy primárne na to, aby zisťovali platobnú nechopnosť?

  Ľubomír Kubička, 30. 11. 2009 v 14:28 - Bohužiaľ opäť

Populárny román - Chráňme úbohého spotrebiteľa - píše svoju ďalšiu kapitolu. Žiaľ opäť horúcou ihlou ( či skôr perom ) a opäť je to skôr materiál pre kontrolné orgány ako nástroj, ktorý by spotrebiteľ mohol použiť. Nové legislatívne skratky - pojmy, ktoré budú praktikom prinášať hlavybôľ a na súdoch odkladanie rozhodnutí na neurčito ( nekonečno ), už spomínali mnohí vyššie. Chcel by som len poukázať na platonickosť celého tohto spotrebiteľskoochranného úsilia v našej malej gubernii, ktorú si musia uvedomovať aj tí, ktorí je prakticky legislatívne presadzujú. Napríklad vyššie uvedený návrh - samozrejme, že hodnota zálohu nebude nikdy prevyšovať pohľadávku o stanovenú hodnotu. Zamyslel sa niekto nad tým, aká je frekvencia prípadov spotrebiteľských zmlúv zabezpečených nehnuteľnosťou a hlavne, kto takéto zmluvy uzatvára? Samozrejme ide o skupiny podvodníkov a tí cez takéto legislatívne opatrenia preplávajú ako šťuka a spriaznený sudca, exekútor a policajt im budú pri tom pomáhať a chrániť. Skorumpované prostredie to je náš problém, nie záložné právo či iné zabezpečovacie inštitúty. Len je príznačné, že u nás sa jeden problém rieši vytvorením ďalšieho.
Ad. Rozhodcovia - prečo rozhodcov priamo nezrušiť? Len okolo toho stále chodíme ako okolo zapáchajúcej mŕtvoly. Dajme ich preč, naše všeobecné súdy sa nepochybne potešia niekoľkonásobnému zvýšeniu agendy.
Ale aby som len "neprudil" - Dovoľujem si obrátiť Vašu pozornosť novo navrhovaný zákon o spotrebiteľských úveroch ( teda, kto si ho ešte náhodou nevšimol). Vo svetle tejto chystanej normy, je nami tu kritizovaná novela len príjemným rozptýlením a takou miernou rozcvičkou.

  E. Z., 30. 11. 2009 v 15:37 - ad L.K.

nevsimol som si v tvojom prispevku navrhovane riesenie. ake riesenie teda navrhujes?

  Michal Novotný, 01. 12. 2009 v 09:28 - Finančné služby a spotrebitelia (ad L. K.)

Osobne nemyslím, že ten návrh je až taký zlý.

Reálne, spotrebiteľ je naozaj úbohý a chrániť ho treba. Bohužiaľ, aký je problém nášho právnického prostredia, tušíme asi tiež všetci (aj keď ja osobne si nemyslím, že korupcia je - v súdnictve - až takým problémom; odhliadnuc od niektorých významných káuz, na ktorých "záleží", je problémom súdnictva skôr jeho hodnotové nastavenie a problém kvality ľudí, ktorí tam sú, a ich nízkej profesionality a z toho prameniacej nadmiery rôznych "mimoprocesných" väzieb. Ale ako korupciu v pravom slova zmysle by som to neoznačoval). Preto ale musíme žiaľ zákonom riešiť (alebo sa snažiť riešiť) veci, ktoré v normálnych štátoch riešia súdy k spokojnosti !obecenstva".

Ale ad rem: zákon o spotrebiteľských úveroch je len implementáciou smernice 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch. Táto smernica je aká je a ten zákon podľa mňa nie je až taký strašný (čo mne najviac vadí je to, že z toho zákona "zíza", že ho nepísal právnik, ale inžinier, pre ktorého "zmluva" je podpísaný papier a "bez zmluvy" je bez podpísaného papiera; preto tam niektoré formulácie vyzerajú ako vyzerajú).

Čo ale osobne považujem za horšie a omnoho nebezpečnejšie je návrh zákona o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu (dostupný tu: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=1763&langEID=1)

Celý zákon má 89(!) paragrafov, z toho však len prvých 14 je v skutočnosti venovaných ochrane "práv" spotrebiteľa, ďalších 75 je venovaných zriadeniu troch (!) nových inštitúcií s bizarnými názvami (Výbor na ochranu fínančného spotrebiteľa, Úrad na ochranu finančného spotrebiteľa a Národná akadémia finančného vzdelávania).

Skutočným hardcore sú ale § 10 ods. 1, § 11 ods. 2 a § 14:
- § 10 ods. 1 - osobne som považoval vždy za absurdné, aby jedna strana zmluvy mala právo druhej vnútiť zmenu obsahu zmluvy alebo zrušenie zmluvy. Viem, že v Česku to skúšali nejako ujudikovať (podľa nejakých nemeckých alebo rakúskych vzorov). Tak či ona, považujem stále za absurdné a v rozpore s princípom autonómie vôle, aby sa jedna zmluvná strana raz dojednaného zmluvného záväzku rozhodla, že chce zmeniť jeho obsah, a ja mám možnosť s touto zmenou len súhlasiť, alebo od celého záväzku odstúpiť. Toto ustanovenie takúto prax výslovne legalizuje.

- § 11 ods. 2 - opäť sa legalizuje prax bánk, ktoré si svoje "náklady" určujú vo všelijakých sadzobníkoch v podstate ako zmluvné pokuty

- § 14 - to je najhoršie ustanovenie - výslovne sa tu vylučujú z pôsobnosti neprijateľných podmienok určité praktiky, ktoré nimi zjavne sú - konkrétne §14 ods. 2 (ak o vypovedaní bezodkladne informuje! spotrebiteľa - nie je náhodou výpoveď právny úkon adresovaný - § 45 OZ?) a § 14 ods. 4 - detto ako hore pri § 10.

Uvidíme, ako to dopadne...

  Ľubomír Kubička, 01. 12. 2009 v 16:37 - Ad. E.Z.

Môj názor - riešenie je, že potrebujeme riešiť korupciu, či rodinkárstvo, mafiánstvo, alebo ako tú pliagu nazvať, u orgánov ochrany práva a nie takúto jednu špecifickú ( a dosť zriedkavú ) možnosť podvodu cez záložné právo. Takouto metódou môže zákonodarca donekonečna pozmeňovať celý právny poriadok, ale nikdy sa nedopracuje k výsledku - zabráneniu podvodného konania, pretože orgány, ktoré majú vykonávať prevenciu a ochranu, konajú presne naopak. Myslím si že takéto novely sú úplne zbytočné a len nimi všetci mrhajú čas a papier.

  Juraj Alexander, 01. 12. 2009 v 16:45 - och

Tak, pôvodne som sa na ten návrh vôbec nechcel pozerať, ale presvedčil si ma... je to neuveriteľné, nielen nezmysly, ale gramatika, číslovanie, formát... ojojoj

K podstate - s tým § 10(2) nemám žiadny problém - naopak, myslím si, že ide o rozumné ustanovenie. Normálne totiž vo všeobecných obchodných podmienkach podpisuješ, že prakticky súhlasíš s každou budúcou zmenou VOP (sú tam nejaké výnimky). Myslím, že má zmysel stanoviť isté kogentné pravidlo - len netuším, prečo v takomto obskurnom zákone. Oveľa lepšie by bolo dať to k § § 51 a násl. v ObčZ. Taktiež netuším, prečo sa to vzťahuje len na nelicencované FI, nebodaj tvrdíme, že banka len preto, že má licenciu, nebude fixlovať? Ak sa nemýlim, VOP schvaľuje ministerstvo len poisťovniam...

Dtto §11.

K § 14(2) - zas si nemyslím, že tu je problém. Ak poskytuješ niekomu úver, chceš mať možnosť ho okamžite zosplatniť, resp. zastaviť čerpanie, ak tušíš problém. Skôr by som tu videl zas nepríjemnosť s kvalitou právneho prostredia.

Ešte by možno stálo za to urobiť mierne systematické cvičenie a tie ustanovenia zosúladiť, prehodnotiť, čo je pokryté inde a pod. Uviesť v dôvodovej správe odkazy na reguláciu iných (tj. licencovaných) subjektov. Rozhodnúť, či by nebolo vhodnejšie prijať všeobecnú delegačnú normu s nejakými princípmi a vykonávajúce nariadenie vlády, po konzultácii s tými subjektmi ochrany finančného spotrebiteľa (och, au, preboha načo nový úrad?)...

  Michal Novotný, 01. 12. 2009 v 17:28 - Juraj

to čo píšeš, ma len utvrdzuje v tom, ako sú niektoré "zlozvyky" vžité v našom právnom prostredí...

Ad § 10 ods. 1 - Po prvé, to že niekto niečo podpisuje (navyše vo VOP!), ešte neznamená, že to je aj platné, všakže. Osobne som odjakživa zastával názor, že dojednanie (vo VOP!), že sa zaväzuješ akceptovať akúkoľvek budúcu zmenu VOP, je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa tým jednoducho podriaďuješ druhému účastníkovi v tak masívnom rozsahu, že to prestáva byť zlučiteľné s tvojou autonómiou vôle (čo ak by si ten druhý účastník zrazu do VOPiek dal ustanovenie, že si povinný pre neho vykonávať prácu na minimálnu mzdu? čo ak by ti tam uložil povinnosti s následnou náhradou škody?). Práve toto je ale čaro toho zákona - vytvára dojem, že situáciu zlepšuje, pritom prakticky ju zhoršuje, pretože vylučuje právo súdu dospieť k tomu záveru o neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi. Po druhé, ako som písal, považujem rovnako za absurdné (a tu neviem, či by to malo byť v rozpore s dobrými mravmi alebo nie), aby sa (v platne vzniknutom záväzkovom vzťahu) mohol dlžník zbaviť svojej povinnosti plniť jednoducho tým, že ti začne nanucovať niečo, čo si nechcel. Ak si od teba kúpim jablko za 1€, ale zrazu to 1€ nebudem chcieť zaplatiť, tak ti začnem vnucovať zmenu zmluvy, aby som ti mohol do jablko splácať v splátkach. Ty (napriek tomu, že si sa spoliehal na to, že jablko predáš a dostaneš jedno euro), máš len možnosť prijať môj návrh alebo - odstúpiť od zmluvy. Toto považuješ za normálne? Ja teda nie...

Ad § 11 ods. 2 - Už sme tu o tom diskutovali pri inom poste. Paušalizovaná náhrada škody je zmluvná pokuta, bez ohľadu na to, ako sa to nazve. Banka mohla náhradu nákladov žiadať aj dnes, a to buď ako náhradu škody vzniknutú omeškaním, alebo cez príslušenstvo pohľadávky ( § 121 ods. 3). Pokiaľ sa nemýlim, obe tieto ustanovenia pracovali s objektívnymi pojmami. To, že sa opäť v praxi všeličo "podpisovalo" a banky svoje "sadzobníky" vyhlasovali za platné, neznamená, že aj platné boli. Toto ustanovenie opäť legalizuje prax, ktorá tu je a u ktorej bola nádej, že raz ju súdy ujudikujú v prospech spotrebiteľa (ja mám napríklad momentálne nachystanú takú žalobu). Legalizovaním tejto praxe akákoľvek nádej zaniká.

Ad § 14 ods. 2 - Ten dôvod beriem. Ale: § 52 OZ i smernica vyžaduje, aby boli ustanovenia spotrebiteľských zmlúv formulované zrozumiteľne t.j. pre spotrebiteľa prehľadne (nem. tzv. Transparenzgebot). Toto ustanovenie však vylučuje § 52 ods. 4 písm. i) en bloc a nahrádza ho vlastnými podmienkami. Čo to znamená? Bude musieť banka tie "závažné dôvody" vo VOPkách presne vypočítať? Potom je to OK. Ale skôr sa obávam, že toto ustanovenie smeruje k tomu, aby sa legalizovala prax bánk, ktoré vo VOPkách (!)napíšu "z akéhokoľvek iného dôvodu podľa uváženia Banky". Dnes by sa takáto podmienka dala cez porušenie toho Transparenzgebot vyhodnodiť ako neprijateľná, podľa tohto zákona to (podľa mňa) nepôjde.

- § 14 ods. 4 - Tu si nenamietal nič, ale to, čo som napísal hore k § 10, platí na 100% aj tu.

A konečne, presne ako píšeš - čaro je, že tie ustanovenia sa týkajú len nelicencovaných subjektov. Toto je dôkazom, že Ministerstvo financií absolútne nechápe súvislosti, pretože (i) považuje súčasnú prax u bánk za zákonnú a preto nevidí dôvod na jej reguláciu, avšak (ii) vidí dôvod na reguláciu nelicencovaných subjektov do tej miery, aby sa docielila tá prax, ktorú v prípade bánk považuje za zákonnú. Avšak, podľa mňa, ona tá prax bánk zákonná nie je, takže v praxi dospejeme k tomu, že u bánk bude hroziť, že súdy raz všetky hentie ustanovenia zneplatnia, nelicencované subjekty však veselo budú môcť z tejto praxe ťažiť.

  Michal Novotný, 01. 12. 2009 v 17:30 - Sorry

ešte dôvetok - najvtipnejšie je, že keď sa pozrieš do transpozičnej prílohy, tak zistíš, že týmto zákonom sa implementuje ... (chvíľa napätia) ... smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách !

A komédia je dokonalá...

  Juraj Alexander, 01. 12. 2009 v 23:14 - VOPky

Ad § 10(1) a § 14(4):

(a) Nesúhlasím, že ustanovenie o budúcom automatickom súhlase so zmenou VOPiek je automaticky neplatné. VOPky sú zpravidla irelevantné pre reálny vzťah. Samozrejme, ak by sa banka alebo NFI snažila VOPkami prehnať niečo podstatné (viz tvoje príklady, ale aj napríklad niečo menej šokujúce, ako zmenu definície základnej úrokovej sadzby), je to neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Tj., nemôžu sa tým meniť podstatné náležitosti právneho úkonu, aby som použil terminológiu známu našim kvázi-pozitivistom, aj keď to nie je úplne presné. Tiež ma to svojho času ako spotrebiteľa a študenta práva rozčuľovalo, ale pokiaľ napr. banka len mení nejaké formálne veci, alebo v rámci miery upravuje poplatky, tak to ani ináč nemôže byť. Tak či tak nikto výpoveď nepodá.

Na druhej strane, zakazovať automatický súhlas so zmenou VOPiek úplne by viedlo k problémom, keďže by následne banky vymysleli nejakú fintu (napr. by Ťa nechali odsúhlasiť to na webe, podpísať niečo každý mesiac). Takto je aspoň možné v prípade zmeny podstatných ustanovení argumentovať, že tie sú neplatné, a nechať tento inštitút na zmenu tých nepodstatných. Tá výpoveď podľa § 10(1) potom slúži len ako taká malá poistička (aj tak ju nitko nepodá). To však celkom neplatí pre § 14(4), ktorý by mal obsahovať nejakú výhradu, že tak či tak nie je možné meniť bez výslovného súhlasu spotrebiteľa podstatné záležitosti, nech je to v danom vzťahu čokoľvek.

(b) Nechápem, čo tvrdíš o tom jablku. Veď aj keď fin. spotrebiteľ zmluvu vypovie, stále bude povinný splatiť úver, nie? Akurát za to nebude ďalšia sankcia.

Ad §11(2): Súhlas, že sa tým do istej miery posväcuje prax (hlavne tým odkazom na §544 ObčZ), ale zas až tak tragicky by som to nevidel. Ustanovenie je obmedzené na náklady za to oznámenie. Naozaj by som toto všetko ale nepchal do zákona.

Ad §14(2): Asi si nejak nerozumieme, v odkazoch sa nevyznám. Uznávam ale, že ustanovenie je zbytočné a navyše bez odôvodnenia znižuje štandard z "dôvodov hodných osobitného zreteľa" ( § 53(4)(g) ObčZ) na "právny dôvod". Štandard v ObčZ je dostatočný a vyhovujúci.




  Kristián Csach, 02. 12. 2009 v 08:20 - Niet čo dodať

To je taký problém, aby sa dvaja predkladatelia (MSprav a MFin) dokázali zosúladiť a nevymýšľať nezmyselné (a protichodné konštrukcie)? Mám pocit, že ide o súboj inštitúcií (rovnako ako Zákon o ochrane spotrebiteľa verzus ObčZ).

Ochrana "finančného spotrebiteľa": Asi nikdy nedokážem pochopiť, načo chce MFin riešiť transpozíciu druhej časti prílohy 93/13/EHS (Michal, ono skutočne druhá časť prílohy režim adhéznych podmienok zmäkčuje).

Nemám záujem ísť do debát o konkrétnych detailoch tejto novely, len som sa prvýkrát pristihol ako oceňujem návrh horizontálnej smernice na ochranu spotrebiteľa s úplnou harmonizáciou. Keď sú národní zákonodarcovia skutočne tak mimo, tak im nie je dôvod prenechať zákonotvornú aktivitu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Čo sa týka jednostrannej zmeny VOP-iek, aj podľa mňa je za určitých podmienok prípustná už zo všeobecných civilistických dôvodov (viď moja kniha, s. 86 - 92).:)

  Kristián Csach, 02. 12. 2009 v 09:19 - technická poznámka..

Druhý odsek mojho komentáru mal samozrejme pokračovať po zátvorke: ") mimo režim Občianskeho zákonníka v osobitnom predpise."

  Michal Novotný, 02. 12. 2009 v 13:05 - Ad

Tak dobrovoľne sa priznám (a zaslúžim si tým asi vylúčenie z tohto portálu), že druhú časť prílohy smernice 93/13 som naozaj nikdy nečítal (resp. veľmi, veľmi dávno) a nevedel som, že to tam je pripustené.

Ale aj tak namôžem súhlasiť s niektorými aspektami. Jednak, smernica je (ak si pamätám správne - dúfam že sa znova nemýlim...) len minimum, ktoré do slovenského práva musíme prevziať. Teda, druhá časť prílohy neznamená, že tieto podmienky nesmieme vyhlásiť za neprijateľné podmienky, ale že ich nemusíme za neprijateľné vyhlásiť. Takže, z toho mi plynie, že nie je povinnosť tieto výnimky implementovať. Je tak?

A teraz ad Juraj (a trochu aj Kristián):
Ani ja netvrdím, že každá budúca zmena VOPiek je vylúčená. Ale myslím si, že (ak aj holt nie dobrým mravom, ale možno aj tým) by malo zodpovedať, že platný súhlas vopred môžem dať len na veci, s ktorými aspoň ako tak môžem rátať. Ak dám súhlas na všetko, v podstate sa vopred vzdávam práva nesúhlasiť s návrhom dohody o zmene záväzku a to navyše v rozsahu, ktorý v okamihu udelenia tohto súhlasu nemôžem ani pri najlepšej vôli predpokladať.

Legitímnou otázkou je, či má byť kvôli tomu neplatné to dojednanie vo VOPkách alebo len konkrétna zmena VOPiek. Ja naviem, ale minule tu so mnou viacerí diskutujúci plamenne :-) diskutovali o tom, prečo v prípade neprípustných úrokov nemoderovať, ale zneplatniť celé dojednanie. Tento tvoj postup (teda nie neplatnosť dojednania ako takého, ale jednotlivých zmenených podmienok) je de facto "moderácia" ustanovenia, pretože namiesto "akékoľvek dôvody zmeny" to zmoderujeme na "závažné dôvody".

Len námatkovo ako príklad - VOPky Tatrabanky (http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/about/O-Tatra-banke/obchodne_podm.html), bod 5.4. Naozaj toto považujeme za absolútne prijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve? A navyše v spojení s bodom 5.5? Len na porovnanie, rozdiel oproti jednej z bánk z ich materskej skupiny: http://www.raiffeisen-bank.at/eBusiness/services/resources/media/1015018521967-NA-590704657517646867-1-1-NA.pdf, Všeobecná časť, I A 2 (1).

Neviem, zaráža ma trochu prístup "ináč to nemôže byť". Banka je podľa mňa profesionálny hráč, ktorá má práve preto celé oddelenia právnikov, aby toto všetko riešili a nie sa na to vyflákli s tým, že "aj tak nikto výpoveď nepodá". Takisto napríklad poplatky - kto alebo čo im bráni nastaviť nejaký objektívny mechanizmus (viazať poplatky na infláciu, pohyb úrokov, kurzov, nejaké ukazovatele NBS alebo ja neviem čo, to je ich úloha). Takto by bolo jasné, že nemôžu zvyšovať jednostranne. A nie je náhodou odplata za vedenie účtu hlavnou (aj keď nie) podstatnou náležitostou zmluvy o účte?

Preto si myslím, že ten zákon prichádza v zlej dobe - keby všetky vyššie uvedené zásady boli ustálené a ujudikované, nemal by som s ním problém. Ale takto konzervuje všetko negatívne a zneužívateľské správanie bánk.

Príklad s jablkom - išlo len o taký všeobecný príklad. Podľa mňa je dosť podstatné, že si sa spoliehal na to, že dostanem 1€ a zostáva mi len jablko. Čo ak si vynaložil nejaké náklady? Uzavrel iné zmluvy, kde si s tým 1 € počítal? Budem ti zodpovedný za škodu?

Ďalšie čaro úverových zmlúv - mám právo od nej odstúpiť/vypovedať. Samozrejme, tým sa všetky záväzky stávajú okamžite splatné, resp. v prípade úveru ide vlastne o vydanie bezdôvodného obohatenia kvôli causa data causa non secuta (napr. už citované ustanovenie VOPiek Tatrabanky). Takže dlžník by v podstate peniaze, ktoré si vzal na splácanie na 20 alebo 30 rokov, mal vrátiť hneď. Lenže keby ich, asi by si nebol požičiaval... Takže očakávať výpoveď/odstúpenie je asi nereálne. Čo ma vedie k názoru, že v keďže odstúpenie/výpoveď klienta je nereálne, v podstate sa tým zákonom bankám legalizuje oprávnenie jednostranne meniť naozaj všetko.

Tak neviem, či som naozaj tak úplne mimo vo vnímaní týchto vecí a zle to chápem, alebo je to naozaj taký problém, len sa všetci snažia okolo neho chodiť po špičkách, pretože banky sú jednoducho príliš silné na to, aby sme si to s nimi rozhádali...

  Michal Novotný, 02. 12. 2009 v 13:07 - Oprava jablka

...že si sa spoliehal na to, že dostaneŠ 1€ a zostáva TI len jablko...

  Kristián Csach, 02. 12. 2009 v 13:43 - Len pridávam link

na popis súčasnej nemeckej judikatúry k jednostrannej zmene obsahu zmluvy

http://www.lexforum.sk/183.

  E. Z., 02. 12. 2009 v 16:43 - aj ja pridávam link

zakon o rozhodcovskom konani bol napadnuty na ustavnom sude:

súlad ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 Dohovoru

podanie: http://www.concourt.sk/podanie.do?id_spisu=321147

  Juraj Gyarfas, 02. 12. 2009 v 23:43 - Ešte k uspokojeniu v občianskom súdnom konaní

Rád by som sa ešte vrátil k tomu uspokojeniu v občianskom súdnom konaní. Ak som to správne pochopil, predkladateľ úplne vylučuje uspokojenie pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva, pokiaľ pohľadávka nie je judikovaná. Je toto cieľ? A je to správne? Neoberá to záložné právo o jednu z hlavných funkcií? A o koľko to asi tak zvýši cenu spotrebiteľských úverov?

  Ľubomír Kubička, 03. 12. 2009 v 13:21 - Cena spotrebiteľských úverov

Myslím, že cenu úverov to záložné právo nijako neovplyvní. Spotrebiteľské úvery sa nehnuteľnosťami nezabezpečujú. To by bolo proti logike toho biznisu. Tam ide o rýchlosť a jednoduchosť a zriaďovanie záložného práva na nehnuteľnosti toto zďaleka nespĺňa. Oveľa väčším motívom na zvyšovanie cien je zmena rozhodcovského konania, ďaleko však prekonávaná chystanou likvidáciou exekútorov a exekučného konania. Nevymožiteľnosť pohľadávok, ktorá nastane, sa do cien premietne určite - niekto to bude musieť zaplatiť a ako vždy to budú tí poctiví, ľudia, ktorí riadne plnia svoje záväzky

  E. Z., 03. 12. 2009 v 15:48 - ad LK

to myslis vazne? spotrebitelske uvery sa urcite zabezpecuju zaloznym pravom. prebehni ocami len tuto stranku, dole mas par zaloznych zmluv.

http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_ozn.htm

  Ľubomír Kubička, 04. 12. 2009 v 12:57 - E.Z.

Trvám na tom, že spotrebiteľské úvery sa nezabezpečujú záložným právom na nehnuteľnosti ( keď, tak iba výnimočne ). Na tej stránke sú také zvláštnosti, ktoré nerobili štandardné spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery. Je to vidieť na obsahu a aj úprave zmlúv. Takéto zmluvy robia iba veľmi úzko špecializované subjekty, ktoré nejaké spotrebiteľské právo netrápi a ani trápiť nebude. Rovnako pri tých kšeftoch cena úveru nehrá žiadnu úlohu. Tí majú svoje nachystané scenáre a vždy budú ťažiť z ľudskej hlúposti. Žiaľ, proti hlúposti žiadny zákon nepomáha.
Firmy, ktoré v tomto biznise normálne podnikajú to nijako neovplyvňuje. Pri spotrebiteľských úveroch ide o veľké množstvá rýchlo realizovaných zmlúv, kde nejaké záložné právo na nehnuteľnosť neprichádza do úvahy. Takéto záložné práva sú skutočne iba výnimočné a ide o jednotlivé prípady, ktoré cenu úverov na trhu neovplyvnia.
Tá stránka je dobrá.Páči sa mi. Knieža Potemkin sa pre cárovnú tiež snažil, až sa dostal do prísloví.:)

  E. Z., 04. 12. 2009 v 13:35 - L.K.

ty mas asi na mysli banky, ktore poskytuju tie "dobre uvery" vs. co som uviedol ja, spolocnosti ktore poskytuju tie "zle uvery" - ved je to vidiet na zmluvach - banky urcite nemaju 10 stranove VOPky pisane 6pt pismom, ze nie?

ale k veci: podla mna su zmeny v obcZ, EP a ZoRK motivovane prave tymito uzko specializovanymi subjektami a preto nerozumiem preco zlahcujes situaciu. mas nejaku statistiku kolko % spotrebitelskych uverov poskytuju banky vs. nebankovky? rad by som tie % videl.

  lubomir.kubicka, 04. 12. 2009 v 23:44 - .

"ty mas asi na mysli banky, ktore poskytuju tie "dobre uvery" vs. co som uviedol ja, spolocnosti ktore poskytuju tie "zle uvery" - ved je to vidiet na zmluvach - banky urcite nemaju 10 stranove VOPky pisane 6pt pismom, ze nie?" - myslím že toto som nepochopil. Tému dobrých a zlých úverov som si nikde vyššie nevšimol.
Ja žiadnu situáciu nezľahčujem. Táto krajina je brázdená skupinami podvodníkov, ktorí beztrestne okrádajú všelijakých naivných ľudí. Bohužiaľ štát s tým nerobí absolútne nič, ale produkuje iba podobné úbohosti ako je napr. tento návrh zákona, ktorý prakticky znamená celkovo veľké nič pre ochranu spotrebiteľa. Ja túto situáciu vnímam ako veľmi kritickú.
Pokiaľ máš záujem o štatistiky, všetky subjekty poskytujúce spotrebiteľské úvery štvrťročne podávajú hlásenia ministerstvu financií to z toho vypočítava maximálnu prípustnú RPMN. Pokiaľ si dobre pamätám tak banky mali podiel menší ako nelicencované subjekty, hoci je to relatívne lebo aj všetky nelicencované subjekty patria bankám.
Ale ešte raz - záložné právo na nehnuteľnosti pri spotrebiteľských úveroch je taká malá a bezvýznamná biela vrana. kvôli ktorej je škoda drať klávesnicu. Propagandisticky to dobre vyzerá, keď sa spraví sugestívna reportáž na JOJ o nejakom nešťastnom prípade,( z ktorého je polovica vycucaná z prsta ) a na jej konci vystúpi nejaký hrdiský obránca utláčaných z ministerstva spravodlivosti a všetkých upokojí, že misterstvo na tom tvrdo pracuje, ale iný význam by som tomu zákonu nepripisoval.
Podľa mňa nás čakajú ťažšie veci - novy zákon o spotrebiteľských úveroch, ochrana spotrebiteľa na finančnom trhu a najmä fatálna likvidácia vymáhania pohľadávok.

  Martin Husovec, 12. 12. 2009 v 23:40 - Vylúčenie elektronickej formy ?

"Rozhodcovská zmluva, ktorej predmetom je spotrebiteľské právo, musí byť obsiahnutá v samostatnej -- listine --, ktorá musí obsahovať výslovný prejav vôle spotrebiteľa v písomnej forme."

Listina = ani zaruceny el. podpis nestaci.
Listina = oferta a akceptacia na jednom papieri?

viem, že menej dôležité (veľmi teoreticke v SR) ako vaše úvahy ale tie otazky mi napadli...

  Martin Maliar, 14. 12. 2009 v 19:00 - Po pripomienkovom konaní

Máme po pripomienkovom konaní... Z toho, čo som čítal, tak musím povedať, že je to dosť husté. Odporúčam najmä pripomienky GP


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím