lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Denisa Dulaková (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Adam Valček (2)
Dávid Tluščák (2)
Ivan Bojna (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Emil Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Vincent Lechman (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Košalko (1)
David Halenák (1)
Jozef Kleberc (1)
Marcel Jurko (1)
Petr Steiner (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Demo (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter K (1)
Ján Pirč (1)
Martin Šrámek (1)
Ondrej Halama (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Marek Maslák (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
lukasmozola (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Janík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Michalov (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Marják (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomas Kovac (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Michal Ďubek (1)
Paula Demianova (1)
Gabriel Volšík (1)
Roman Prochazka (1)
Róbert Černák (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Kubina (1)
Matej Gera (1)
lukas.kvokacka (1)
Natalia Janikova (1)
Vladimir Trojak (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Musí byť podľa ESD spotrebiteľ skutočne chránený ex offo?

Kristián Csach, 03. 03. 2010 v 13:12

Sľúbil som krátku glosu o tom, prečo si myslím, že Súdny dvor EÚ mierne ustupuje z pozície, že porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa vždy vedie k absolútnej neplatnosti takého právneho úkonu (resp. zmluvného dojednania), teda núti súd k tomu, aby ex offo zabezpečil ochranu spotrebiteľa, hoci ten sa k uplatneniu svojho práva nemá. Síce sme túto tému už v náčrtoch načali a spotrebiteľskými témami sa fórum prepĺňa, ale čo už... (keď verejným tajomstvom je to, že o nejaký ten čas sa snáď pripojí aj odpoveď Súdneho dvora na jednu prejudiciálnu otázku z blízkych končín).

Bez dlhých rečí iba uvediem určité state z rozhodnutí Súdneho dvora. Koncept absolútnej neplatnosti a ex offo kontroly možno vo vzťahu k smernici 93/13/EHS vystopovať od rozhodnutia Océano Grupo:

Océano Grupo Editorial (spoj. veci C-240/98 až C-244/98):

„26. The aim of Article 6 of the Directive, which requires Member States to lay down that unfair terms are not binding on the consumer, would not be achieved if the consumer were himself obliged to raise the unfair nature of such terms. In disputes where the amounts involved are often limited, the lawyers' fees may be higher than the amount at stake, which may deter the consumer from contesting the application of an unfair term. While it is the case that, in a number of Member States, procedural rules enable individuals to defend themselves in such proceedings, there is a real risk that the consumer, particularly because of ignorance of the law, will not challenge the term pleaded against him on the grounds that it is unfair. It follows that effective protection of the consumer may be attained only if the national court acknowledges that it has power to evaluate terms of this kind of its own motion.“

Cofidis (C-473/00):

„34. The protection which the Directive confers on consumers thus extends to cases in which a consumer who has concluded with a seller or supplier a contract containing an unfair term fails to raise the unfair nature of the term, whether because he is unaware of his rights or because he is deterred from enforcing them on account of the costs which judicial proceedings would involve.“

Režim sa zjemňuje až minulý rok (2009):

Pannon GSM (C-243/08):

„33. Avšak, v rámci výkonu tejto povinnosti v zmysle smernice nemusí vnútroštátny súd vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ, potom čo bol upozornený súdom na možnosť namietať nekalosť podmienky, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky.“

Asturcom (C-40/08):

„47. V každom prípade dodržiavanie zásady efektivity si za okolností ako v spore vo veci samej nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ako tomu bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Mostaza Claro, už citovaného, ale taktiež aby úplne nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívny prístup žalovanej v spore vo veci samej, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ani nepodala žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným.“

Určitý odklon Súdneho dvora od prísnej ochrany spotrebiteľa, ak ten ignoruje svoje možnosti ochrany, sa zdá byť všeobecnejším posunom v koncepte ochrany spotrebiteľa, čo potvrdzuje aj to, že nachádza svoje uplatnenie aj mimo smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach, osobitne vo vzťahu k smernici 85/577/EHS (predaj mimo prevádzkových priestorov):

Martín Martín (C-227/08) (príklad ale treba vnímať v súvislosti s C-481/99 Heininger):

„34. Za daných okolností môže také opatrenie, ako uviedol vnútroštátny súd, spočívajúce vo vyhlásení spornej zmluvy za neplatnú, byť považované za „vhodné“ v zmysle uvedeného článku 4 tretieho odseku tým, že sankcionuje porušenie povinnosti, ktorej dodržiavanie, ako už bolo uvedené v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku, je nevyhnutné na vytvorenie dostatočného priestoru pre spotrebiteľa na rozmyslenie a na zabezpečenie úrovne ochrany sledovanej normotvorcom Spoločenstva.

35. Napokon treba spresniť, že tento záver nevylučuje, že aj iné opatrenia môžu rovnako zabezpečiť sledovanú úroveň ochrany, ako napríklad nové začatie plynutia lehôt na odstúpenie od zmluvy, ktoré by spotrebiteľovi umožnilo uplatniť právo uvedené v článku 5 ods. 1 smernice. Dotknutý vnútroštátny súd by mohol tiež v niektorých prípadoch zohľadniť vôľu spotrebiteľa, ktorý by nechcel zrušiť dotknutú zmluvu (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C‑243/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 33).“

Nie je síce možné jednoznačne povedať, že dochádza k opusteniu konceptu ex offo kontroly a absolútnej neplatnosti (skôr naopak, riešia sa iba absurdné dôsledky toho, k čomu Océano a Cofidis v určitom smere argumentácie - skôr vnútroštátnych súdov - vedú). Súdny dvor proste sleduje účel ochrany spotrebiteľa, ktorým nie je paternalizmus, ako to niektorí hlásajú, ale len umožnenie ochrany, ktorú spotrebiteľ vôbec nemusí využiť.


Názory k článku Musí byť podľa ESD spotrebiteľ skutočne chránený ex offo?:


  Martin Maliar, 03. 03. 2010 v 21:48 - Prepracovanie konceptu

Do určitej miery sa javí, že naozaj ESD ustupuje z toho čo akosi dosť "natrvdo" povedal v Oceano. Je to ale možno len "dovysvetľovanie" konceptu, keďže bez širších súvislostí tieto rozhodnutia vedú zrejme niektoré súdy až k "šialenej" aplikácii ochranných spotrebiteľských noriem.

Pravdupovediac aj ja začínam mať toho už tak trochu dosť, keďže koncept neprijateľných podmienok v SZ je nič iné ako kazuistika dobrých mravov (t.j. tá kazuistika by nemusela byť ani výslovná)a v aplikačnej praxi sa súdy púšťajú často aj do preskúmavania podstatných zložiek zmluvných dojednaní, ktoré majú vôbec vplyv na to, či sa zmluva uzavrie alebo nie.

Všeobecne to neviem presne vyjadriť - zo strany súdu je zrejme namieste "občas pomôcť ex offo judikovaním neprijateľnosti", ale to sa domnievam, že tá (súčasná dosť vysoká) miera pramení z nedostupnosti právnej pomoci, ktorú štát akosi nechce riešiť komplexnejšie resp. na ňu vynakladá stále málo prostriedkov.



  Kristián Csach, 06. 07. 2010 v 14:28 - Dnešné návrhy GA Trstenjak C‑137/08 .. rolling stones?

Takže vyzerá, že kamene skutočne rolujú a k načrtnutej zmene tendencie sa pripája aj GA Trstenjak (a mne pripadali jej doterajšie návrhy skôr konzervatívne). Dnes boli zverejnené jej návrhy vo veci C-137/08. Ešte nie sú v SJ či AJ, takže som mal možnosť čítať iba v NJ. Zaujímavé sú úvahy okolo bodu 110 až do 115 (to je asi najsilnejšie). O pár hodín / dní bude určite aj slovenský, resp. anglický preklad, takže sa netrápim s prekladom.

Samozrejme, mlátim(e) prázdnu slamu, musíme vyčkať na rozsudok, posun je ale zaujímavý. Osobne si nemyslím, že dôjde k odmietnutiu Océano Grupo, na to tento prípad umožňuje jednoduchšie riešenie. Ako naznačuje GA, kontrolu je v tomto konkrétnom prípade možné uskutočniť podľa vnútroštátneho procesu. Každopádne, som na toto rozhodnutie mimoriadne zvedavý.

Ďakujem pani Dr. Jánošíkovej za upozornenie na toto stanovisko. ;)

  Juraj Gyarfas, 22. 12. 2010 v 18:39 - ESD vo veci Pohotovosť (C-76/10)

Trochu s krížkom po funuse, ale dovoľujem si upozorniť na rozhodnutie ESD vo veci predbežnej otázky zo Slovenska týkajúcej sa neprimeraných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (a tajne dúfam, že mi to niekto povolanejší vysvetlí:-))

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

2. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

3. Za okolností, aké sú vo veci samej, neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v jej podmienke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

  Martin Maliar, 23. 12. 2010 v 18:57 - Podrobnejšie vysvetlenie?

Podstata spočíva podľa mňa v tom, že na ESD sa nemá vnútroštátny súd obracať vtedy, ak sa jedná o otázky, ktoré má posúdiť sám podľa vnútroštátneho práva. Toto boli otázky, ktoré sa dajú podľa vnútroštátneho práva posúdiť.... Pred ESD je ešte case Perenič C-453/10, kde sa domnievam, že to dopadne obdobne. ESD zrejme povie, že súd si prejudiciálne otázky, ktoré položil, musí zodpovedať v rámci vnútroštátneho práva.

  Juraj Gyarfas, 23. 12. 2010 v 22:27 - podrobnejšie vysvetlenie

Áno. Túto časť som pochopil. Ale nepýtal sa prešovský súd zároveň aj na to, či má odpáliť celú zmluvu alebo len neprípustnú časť plnenia? Túto otázku sme tu už viackrát riešili, ale chápem, že ESD sa k tomu nevyjadril. Alebo som niečo prehliadol?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím