lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ivan Bojna (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Adam Valček (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
peter straka (1)
lukas.kvokacka (1)
Viliam Vaňko (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Steiner (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Kurian (1)
Katarína Dudíková (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Gera (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Halama (1)
Jozef Kleberc (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Košalko (1)
Ján Pirč (1)
Tibor Menyhért (1)
Gabriel Volšík (1)
Robert Vrablica (1)
Marek Maslák (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
lukasmozola (1)
Peter K (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Galgoczy (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Jurišta (1)
Nora Šajbidor (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Adamova (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
David Halenák (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Estočák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Cram - down a štátna pomoc v SR

Martin Maliar, 25. 04. 2010 v 12:02

Pointa poslednej pripravovanej novely ZKR (aspoň deklarovaná) by mala spočívať v uprednostnení reštrukturalizačného konania pred konkurzom. Ako to ale urobiť? Pravdupovediac, pripadá mi to ako tancovanie na hrane, keďže pravidlá poskytovania štátnej pomoci sú dosť prísne( pri Frucone bola SR poriadne vyťahaná za ušká + tie rozhodnutia konkurzných súdov k tomu ponechám radšej bez komentára). Je teda vôbec možné, aby veritelia z verejného sektora, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci súhlasili s reštrukturalizačným plánom? Domnievam sa, že za určitých podmienok áno.

Čo však ak hlasujú proti? Môže súd nahradiť ich súhlas? Domnievam sa, že takisto za určitých podmienok áno. Všeobecne sa mi to javí takto:

1) súd v reštrukturalizačnom konaní je v zásade povolaný skúmať len formálnu (procesnú) stránku reštrukturalizácie, bez zreteľa na riešenie ekonomickej výhodnosti tohto procesu pre veriteľov súhlasiacich s reštrukturalizačným plánom;

2) výnimkou z tejto zásady je prípad, ak má súd nahrádzať súhlas skupiny veriteľov, kde je povolaný vykonať „test trhového veriteľa resp. racionáleho veriteľa“;

3) pri nahradení súhlasu skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, je súd povolaný samostatne posúdiť otázku zlučiteľnosti tohto opatrenia s ustanovením čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak nemá v týchto otázkach relevantné stanovisko Komisie.


Názory k článku Cram - down a štátna pomoc v SR:


  Tomáš Klinka, 26. 04. 2010 v 08:44 - Ad Frucona

Chcem sa spýtať na názor európsky zorientovanejších kolegov, či Frucona ešte reálne môže zvrátiť doteraz jednoznačný vývoj ohľadne štátnej pomoci prostredníctvom podanej žaloby na Európsku komisiu (T-11/07)? Existuje v tomto smere nejaký "precedens"? Bola niekedy pozícia Európskej komisie pri konkrétnej štátnej pomoci spätne spochybnená a ak áno, na základe čoho?

  Kristián Csach, 26. 04. 2010 v 13:09 - štátna pomoc a reštrukturalizácia

Ad Martin: Áno, poskytovatelia môžu vyjadriť súhlas s reštrukturalizačným plánom, ale tento ich súhlas musí spĺňať podmienky štátnej pomoci (na insolvenciu sú osobitné pravidlá "Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach"
http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?val=389767:cs&lang=sk&list=402639:cs,389769:cs,389768:cs,402638:cs,389767:cs,402637:cs,&pos=5&page=1&nbl=6&pgs=10&hwords=&checktexte=checkbox&visu=#texte). Je pritom otázne, či práve hospodárska kríza nepovedie k tomu, že sa tieto pravidlá nebudú až tak dôsledne dodržiavať (viď všetky posledné schválenia bankových štátnych pomocí) - k tomu napríklad šikovný prehľad tu: http://www.vid.de/vid/pdf/Andreas_v_Bonin_VIDKongress_301009_Vortrag.pdf

Čo sa týka nahradenia súhlasu súdom, tak sa mi takéto riešenie veľmi nepozdáva. Súhlasím s tým, aby súd posúdil aj otázku, či sú naplnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci (ak poskytovateľ s plánom súhlasí), ale súd nemá rozhodovať o tom, či sa štátna pomoc poskytnúť má alebo nie (teda, ak na ňu nevyplýva nejaký nárok). Rozhodnutie o poskytnutí pomoci je politické rozhodnutie. Ale možno niečo prehliadam...

Ad Tomáš: Áno, rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci bývajú (a to nie až tak zriedkavo) Všeobecným súdom rušené. Najmä z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, matematických prešlapov, atď. Vo Frucone je tiež otázne, či spôsob, akým Komisia narábala s počtami je OK.


  Martin Maliar, 26. 04. 2010 v 16:22 - Ad Kristian

Ved to je to, čo ma trápi - poskytnutie štátnej pomoci je politické rozhodnutie. Nič na tom, že v právnom štáte by nemalo byť založené na svojvôli - predsa len rozhodujú orgány verejnej správy, pre ktoré samozrejme platí princíp legality.

Otázka stála tak, že či vôbec môže súd nahradiť súhlas štátnych veriteľov a ak áno, za akých podmnienok. Ak by som prijal čistú argumentáciu o tom, že je to politické rozhodnutie, tak potom by som musel už na prvú otázku odpovedať negatívne. To sa mi nevidí. Súd samozrejme nemôže poskytovať priamu štátnu pomoc - svojím rozhodnutím nanajvýš nepriamu.Na všetko má však strašne málo času (pár dní) a spravidla dosť málo info o majetku dlžníka.

Pozri napr. Compel Rail (http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/comp-2007/n472-07.pdf)

Frucona sa mi javí vhodný ako príklad, ako sa reštrukturalizácia nemá robiť.




  Juraj Alexander, 26. 04. 2010 v 23:48 - Ad Martin, Kristian

No, v prvom rade musi RP predstavovat statnu pomoc. Pokial RP nevedie k uspokojeniu niektoreho z veritelov s horsim poradim, ako ma poskytovatel, ani k plneniu v prospech veritela s rovnakym poradim s vyssou hodnotou, ako je plnenie pre statneho veritela (tj. nielen test najlepsieho zaujmu, ktory ZKR obsahuje, ale navyse aj podstatne zostreny test absolutnej prednosti), pretoze taky plan de facto kopiruje konkurz, len nerozbija podnik a v konkurze by poskytovatel na tom nebol vobec lepsie a podla ESD teda nejde o statnu pomoc. Takze netreba ani suhlas Komisie.

Evidentny limit je na druhej strane, ak RP zjavne porusuje zasadu absolutnej prednosti - tj. ak niektory z veritelov s postavenim horsim, ako ma poskytovatel obdrzi plnenie, ktore zjavne presahuje (opcnu) hodnotu jeho naroku - co by zodpovedalo situacii, kde verejnopravny subjekt vedome a zamerne odpusta dlznikovi dlh. V tom pripade podla mna sud nemoze schvalit RP, a to (asi) ani v pripade suhlasu verejnopravneho veritela, ak to niektory iny veritel namietne. To dokonca ani v podmienkach SR, kde ZKR pravidlo absolutnej prednosti neobsahuje.

Predpokladam, ze sa realna odpoved nachadza medzi tymiho hranicami, a skor si myslim, ze hranica lezi niekde za porusenim pravidla absolutnej prednosti (tj. dodrzania mimo-insolvencneho poradia narokov a kopirovania konkurzneho poradaia uspokojenia) ale pred uplne zjavnym porusenim.

V pripade Frucona sa postupovalo podla naprosto absudrnej upravy vyrovnania v starom ZKV.

  Juraj Alexander, 26. 04. 2010 v 23:49 - aha

a este som chcel dodat, ze tie Guidelines sa evidentne zaoberaju len situaciou, ak ide o pozitivne plnenie zo strany statu v prospech dlznika, a nie obycajnym znizenim dlhu formou RP...

  Kristián Csach, 27. 04. 2010 v 08:37 - skryté sú dva problémy

Mne sa zdá, že treba rozlišovať:

1. ŠP v prospech úpadcu - je mu odpustené viac, ako by privátny investor za danej situácie bol ochotný odpustiť. V tomto sa mi zdá, že Komisia je ešte prísnejšia ako privátny investor a nepostačuje, ak ostatní investori s takým plánom súhlasia...

2. ŠP v prospech ostatných veriteľov - k tomu správne Juraj, v niektorých prípadoch nebude naplnený znak "zvýhodnenia", niekedy áno.

Myslím, že Európske právo štátnej pomoci sa vydalo na zvláštnu cestu tým, že hodnotenie podnikateľského úsudku priznáva Komisii a súdom. Korporatisti konceptami ako podnikateľské riziko, či business judgement rule, atď od takejto snahy vlastne upustili, a mali na to rozumné dôvody.

Predpokladám, že kríza prinesie určité upusteniu od testu privátneho investora a prikloní sa k určitému hospodárskemu aktivizmu (zvýšenie významu b-čkových výnimiek - čl. 107 (2) b) a (3) b)). Ale na závery je asi priskoro...

  Tomáš Klinka, 14. 09. 2010 v 09:17 - čerstvé návrhy generálneho advokáta vo veci C-507/08

Dávam do pozornosti zaujímavé názory generálneho advokáta Villalóna vo veci EK proti SR pre nesplnenie povinnosti vymôcť späť neoprávnenú štátnu pomoc od Frucony. Villalón posúva podstatu sporu od diskusie ohľadne res iudicata hlbšie k samotnému vzťahu práva EÚ a vnútroštátneho práva a zdôrazňuje úlohu a funkciu národných súdov ako súdov EÚ (body 43 a nasl.) Podľa mňa to celé stojí za prečítanie - nájdete na stránke http://curia.europa.eu/jcms/jcms/j_6/ v sekcii Najnovšie rozsudky a návrhy - Súdny dvor.

  Kristián Csach, 14. 09. 2010 v 09:20 - Presvedčili ťa?

Podľa mňa posúva problém do alibistickej roviny. Obídeme zásadu res iudicata tým, že sa na problém budeme pozerať z inej perspektívy? Problémom sú následky presadenia europráva na res iudicata, a tie zmena perspektívy nevyrieši. A overtúra o prípustnej aplikácii vnútroštátneho práva nie je veľmi vtipná. :)

  Tomáš Klinka, 14. 09. 2010 v 11:28 - faktické rozdelenie materiálnych účinkov právoplatnosti rozsudku?

Mňa zaujala najmä nasledovná veta v bode 49: "V rámci takéhoto súdneho konania, ktoré malo formálne vnútroštátny charakter, ale z funkčného a materiálneho hľadiska malo dimenziu Spoločenstva, mohol byť nepochybne vynesený právoplatný rozsudok z hľadiska vnútroštátneho práva, ale v každom prípade bez akejkoľvek právnej platnosti vo veci konania, ktoré sa z materiálnej stránky týkalo Spoločenstva. V takomto i v podobných prípadoch teda vždy patrí posledné (konečné a nemenné) slovo Súdnemu dvoru." Môj s(ú)kromný názor: raz tu hold máme "to-prednostné-právo-EÚ", nuž bolo by skôr prekvapivé, ak by vo výnimočných prípadoch nesiahalo aj na nedotknuteľnosť právoplatných rozsudkov súdov, najmä tých, ktoré právo EÚ nezohľadnili. Inou otázkou je, či kauza št. pomoci Frucone patrí je takýmto výnimočným prípadom.

  Kristián Csach, 14. 09. 2010 v 15:34 - Frucona a výnimočné prípady

No, v línii rozhodovania Alcan - Lucchini - Frucona asi Frucona k takýmto "výnimočným prípadom" patrí. Počkám si s napätím na rozhodnutie Súdneho dvora (myslím, že pred rozhodnutím Všeobecného súdu o žalobe Frucony proti rozhodnutiu Komisie je všetko iba mlátením prázdnej slamy), ale asi je všetkým jasné, ako dopadne.

  Michal Novotný, 14. 09. 2010 v 16:27 - Teda

ak som tomu správne rozumel, podľa Okresného súdu Košice II je na vrátenie štátnej pomoci podľa § 26 zákona 231/99 potrebná vedomosť prijímateľa o tom, že ide o neoprávnenú pomoc.

To naozaj plynie z nejakých európskych predpisov alebo si to tento súd vymyslel?

  Michal Novotný, 14. 09. 2010 v 16:38 - A ešte

neviem, či to je známe, ale o mimoriadnom dovolaní GP bolo už rozhodnuté rozsudkom NS SR sp.zn. 5MObdo/3/2009 - a bolo zamietnuté. Aj keď dôvod, prečo sa tak stalo, mi z toho rozsudku ani po trojnásobnom prečítaní nie je celkom zrejmý.

  Kristián Csach, 14. 09. 2010 v 21:33 - vedomosť o neprávnosti

Podľa ESD sa predpokladá, že prijímateľ si bez ďalšieho môže overiť, či bola štátna pomoc notifikovaná (teda, či bol dodržaná riadna procedúra). Preto aj jeho prípadná dobrá viera nemá byť chránená. Proste, poskytovateľ a prijímateľ sú jedna banda. Svojho času som o tom podrobnejšie písal. Buď JR 2/07, strana 197 (predchádzajúca právna úprava - iný § 26), alebo Výber z rozhodnutí SD ES 5/2008.

  Martin Maliar, 19. 09. 2010 v 11:10 - Ad 5MObdo/3/2009

http://nssr.blox.sk/blox/cms/main/sk/rozhodnutia/id11/linkState/formDisplay/displayForm/form/displayAttr/pdf/upload/binary/5MObdo_3_2009.pdf


Akurát som si znova prečítal toto rozhodnutie a naozaj neviem, či argumentácia z neho sa môže presadiť ako nejaký argumentačný vzor ( ..."ustanovenie zákona o štátnej pomoci je právnym nezmyslom"....). Komisia sa ale s takýmto výsledkom pri poskytnutej štátnej pomoci zrejme žiaľ neuspokojí.... Bude potrebné nájsť riešenie :-(



  Tomáš Klinka, 20. 09. 2010 v 09:42 - A čo prejudiciálna otázka?

Ešte trochu pomlátim prázdnu slamu a skúsim pár otázok k rozsudku 5MObdo/3/2009: Ako hodnotíte postoj NS SR (str. 14 rozsudku)k vhodnosti/nutnosti predloženia prejudiciálnej otázky o výklade rozhodnutia Komisie podľa čl. 234 písm. b) ZES? Mohol položiť túto otázku aj generálny prokurátor alebo len príjemca pomoci? Nevyplynul záver o spornosti rozhodnutia Komisie zo samotného priebehu dovolacieho konania a nemal tak NS SR povinnosť predložiť túto otázku ESD?

  Tomáš Klinka, 26. 10. 2010 v 15:38 - vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci

Rád by som upozornil na zaujímavý príspevok, ktorý zaznel v sekcii správneho práva na medzinárodnej konferencii Právo ako zjednocovateľ Európy - veda a prax. JUDr. Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora, priblížil genézu (a najmä následky) najznámejšej kauzy neoprávnenej štátnej pomoci v SR. Závery príspevku sú jednoznačné: súdne vymáhanie plnenia zodpovedajúceho výške štátnej pomoci bolo ZBYTOČNÉ (a potom aj vyššie uvedená diskusia o res iudicata), keďže samotné rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci je PRIAMO VYKONATEĽNÉ bez ďalšieho. Pri dobrej vôli môže tvoriť exekučný titul, či už podľa Exekučného poriadku - § 41 ods. 2 písm. a) alebo podľa V. časti Správneho poriadku. Námietka, že adresátom rozhodnutia Komisie je SR a nie príjemca pomoci nie je relevantná, rovnako ani rôzne formalistické výklady, že Komisia zaviazala SR štátnu pomoc len vymáhať, nie aj úspešne vymôcť. Ospravedlňujem sa za nepresné a neúplné informovanie v tejto poznámke, samotný príspevok by mal byť uverejnený v Zborníku z konferencie (november 2010).

  Kristián Csach, 27. 10. 2010 v 09:37 - Z núdze cnosť

TK: z prezentovaného názoru mám pocit, že sa hľadá úniková cesta. Každému je (asi) jasné, že súdy právo štátnej pomoci v tejto veci ignorujú a preto sa snažíme ich z rozhodovania úplne vynechať.

Tváriť sa, že je v pohode, ak bola štátna pomoc vlastne poskytnutá súdnym rozhodnutím a zároveň je možné vymáhať ju spätne bez toho, aby sme sa o toto rozhodnutie obtreli, je akosi ezoterické.

Uznávam ale, že v práve štátnej pomoci problém kompetenčných vzťahov medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou zjednodušuje problém res iudicata (ale priznajme aj to, že to zjednodušenie tiež nie je úplne košér..).

  Michal Novotný, 27. 10. 2010 v 18:07 - Tak

závery pána prvého námestníka ma mimoriadne zaujímajú. Najmä ma zaujíma, ako sa dá z výslovného záveru čl. 3 rozhodnutia Komisie, že je adresované Slovenskej republike, dovodiť, že je exekučným titulom podľa nášho exekučného poriadku.

Len dúfam, že to nebude podobná ekvilibristika, ako rozhodnutie 3 MCdo 5/2008...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím