O regulácii roamingových cien zo strany EÚ som na tomto mieste už písal, keď najväčší európski mobilní operátori pred ESD napadli platnosť tejto regulácie. ESD minulý týždeň rozhodol a - čuduj sa svete - potvrdil platnosť regulácie.

Rozhodnutie asi nepoteší prívržencov laissez faire, ktorým ESD v podstate povedal, že európsky normotvorca za určitých okolností môže takto priamočiaro regulačne zasiahnuť do trhu, na ktorom neexistuje monopol a na ktorom sa nepodarilo dokázať ani existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž. Ale zato iste poteší všetkých, ktorým pri víkendovom nákupe v Parndorfe zazvoní mobil.

Konanie o predbežnej otázke

Zhrnutie v prvých dvoch odsekoch nebolo procesne úplne presné. Operátori sa neobrátili priamo na ESD, keďže podľa čl. 230 ZES (teraz už čl. 263 TFEÚ) by museli dokazovať, že sa ich nariadenie o roamingu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva) priamo dotýka, čo by vzhľadom na všeobecný charakter nariadenia pravdepodobne nebolo možné. Pred anglickým High Court preto napadli platnosť vnútroštátneho vykonávacieho predpisu (Mobile Roaming (European Communities) Regulations 2007) a v rámci konania navrhli súdu, aby sa s predbežnou otázkou obrátil na ESD.

Výhrady voči platnosti nariadenia o roamingu formulované v predbežných otázkach sa týkali troch možných dôvodov neplatnosti - (i) nedostatočnosti čl. 95 ZES (teraz už čl. 114 ZFEÚ) ako právneho základu (teda de facto prekročenie kompetencií EÚ), (ii) porušenia princípu proporcionality, a (iii) porušenia zásady subsidiarity. Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 8. júna 2010 (C-58/08) postavil na stranu Európskeho parlamentu a Rady (a samozrejme Komisie, ktorá síce formálne nefiguruje ako autor nariadenia, ale de facto ide o jej dielo). V odôvodnení rozsiahlo citoval odôvodnenie nariadenia ako aj rôzne materiály a štúdie, ktoré Komisia v rámci prípravy nariadenia vypracovala (alebo si nechala vypracovať).

Právny základ a kompetencie EÚ

Vo vzťahu k právnemu základu ESD zopakoval svoju staršiu judikatúru k čl. 95 ZES, podľa ktorej "a mere finding of disparities between national rules and the abstract risk of infringements of fundamental freedoms or distortion of competition is not sufficient to justify the choice of Article 95 EC as a legal basis, the Community legislature may have recourse to it in particular where there are differences between national rules which are such as to obstruct the fundamental freedoms and thus have a direct effect on the functioning of the internal market [...] or to cause significant distortions of competition [... or] if the aim is to prevent the emergence of such obstacles to trade resulting from the divergent development of national laws. However, the emergence of such obstacles must be likely and the measure in question must be designed to prevent them" (body 32 a 33).

Komisia bola podľa ESD pod tlakom členských štátov a pri nekonaní na európskej úrovni mohlo dôjsť k zavedeniu národných opatrení na zníženie maloobchodných cien roamingu (bod 45). Takéto opatrenia by mohli spôsobiť závažné narušenie súťaže (bod 47), čo odôvodňovalo použitie čl. 95 ZES ako právneho základu pre regulovanie roamingu na európskej úrovni. Tento argument je zaujímavý v tom smere, že členské štáty sú prostredníctvom Rady hlavným európskym normotvorcom. Je preto zaujímavé, že svojimi vlastnými hrozbami môžu vytvoriť situáciu, ktorá zakladá ich právo konať.

Princíp proporcionality

Z hľadiska princípu proporcionality ESD potvrdil svoju nechuť preskúmavať primeranosť legislatívnych opatrení. "In the exercise of the powers conferred on it the Community legislature must be allowed a broad discretion in areas in which its action involves political, economic and social choices" a kritériom na posudzovanie je teda len otázka, či opatrenie nie je "manifestly inappropriate" (bod 52).

Napriek tomu v tomto konkrétnom prípade ESD pomerne detailne preskúmal primeranosť daného opatrenia a dokonca sa priamo zaoberal otázkou, či by daný účel nebolo možné dosiahnuť reguláciou veľkoobchodných cien, ktorá by v porovnaní s reguláciou maloobchodných cien predstavovala menej závažný zásah (bod 60 a nasl.). Aj v tomto prípade však uzavrel, že regulácia veľkoobchodných cien by nemusela mať priamy a okamžitý účinok na spotrebiteľov (bod 66). Zároveň však zdôraznil, že regulácia roamingu je podľa európskeho normotvorcu "výnimočná a odôvodnená jedinečnými charakteristikami trhu s roamingom" (bod 67) a je časovo ohraničená (bod 69).

Zásada subsidiarity

Vo vzťahu k zásade subsidiarity bol ESD najstručnejší. Opäť vychádzal z odôvodnenia nariadenia, podľa ktorého sú veľkoobchodné a maloobchodné ceny roamingu značne previazané a snaha regulovať veľkoobchodné ceny bez maloobchodných by preto narušila európsky trh s roamingom (bod 77). Prijatie opatrenia na celoeurópskej úrovni bolo preto vzhľadom na zásadu subsidiarity odôvodnené.

Vyhliadky do budúcnosti

Ako som písal vyššie, rozhodnutie asi nepoteší radikálnych zástancov laissez faire, ktorí s priamočiarou reguláciou cien zásadne nesúhlasia. Toto rozhodnutie však zároveň potvrdzuje, že ESD sa nebojí takéto opatrenia podrobiť relatívne podrobnému súdnemu prieskumu. Odkazmi na osobitné okolnosti a časovú ohraničenosť naznačuje, že európsky normotvorca nástroj priamej cenovej regulácie nemôže aplikovať len na základe politických cieľov a v akomkoľvek sektore.

Z hľadiska konkrétnych krokov do budúcnosti je toto rozhodnutie povzbudením pre ďalšie plány Komisie bojovať proti vysokým cenám cezhraničných mobilných služieb (viď. napr. EurActiv: EÚ chce lacnejší roaming). Zároveň je však varovným prstom pre Komisiu, ktorá by sa nemala nechať uniesť úspechom v oblasti roamingu a bez dostatočných dôvodov aplikovať podobnú reguláciu v iných oblastiach. V tomto smere aj zástancov laissez faire asi poteší, že nová komisárka Neelie Kroes podľa EurActivu uprednostňuje stlačenie cien smerom nadol vďaka konkurencii a nie uvalením nových povinností na plecia trhových hráčov.

Európsky demos

Ja osobne sa v tejto súvislosti viac prikláňam k mojej identite cestujúceho telefonistu, než k mojej identite liberálneho právnika a s reguláciou v tomto rozsahu súhlasím. Okrem toho si myslím, že niekde v pozadí za ochranou spotrebiteľa a európskeho trhu sa mlčky vznáša skutočný dôvod regulácie. A tým je podľa mňa úvaha, že čím viac spolu budeme telefonovať a čím pohodlnejšie budeme cestovať, tým skôr vytvoríme európsky demos. Súhlasím. Ale to už je na inú diskusiu.