lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (146)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Robert Goral (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ivan Bojna (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Marek Maslák (1)
Martin Hudec (1)
Martin Estočák (1)
I. Stiglitz (1)
Katarína Dudíková (1)
peter straka (1)
Peter K (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Volšík (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Janík (1)
Vincent Lechman (1)
Nora Šajbidor (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Kavan (1)
Martin Šrámek (1)
Jozef Kleberc (1)
Tibor Menyhért (1)
Matej Gera (1)
David Halenák (1)
Bohumil Havel (1)
Pavol Mlej (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Halama (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
Viliam Vaňko (1)
Roman Prochazka (1)
Radoslav Pálka (1)
Juraj Lukáč (1)
Emil Vaňko (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Demo (1)
Marcel Jurko (1)
lukas.kvokacka (1)
Paula Demianova (1)
Gabriel Závodský (1)
Michal Ďubek (1)
Lucia Palková (1)
Ondrej Jurišta (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Košalko (1)
Peter Kubina (1)
Peter Marcin (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Opäť o lacnom telefonovaní a európskom národe

Juraj Gyarfas, 15. 06. 2010 v 00:07

O regulácii roamingových cien zo strany EÚ som na tomto mieste už písal, keď najväčší európski mobilní operátori pred ESD napadli platnosť tejto regulácie. ESD minulý týždeň rozhodol a - čuduj sa svete - potvrdil platnosť regulácie.

Rozhodnutie asi nepoteší prívržencov laissez faire, ktorým ESD v podstate povedal, že európsky normotvorca za určitých okolností môže takto priamočiaro regulačne zasiahnuť do trhu, na ktorom neexistuje monopol a na ktorom sa nepodarilo dokázať ani existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž. Ale zato iste poteší všetkých, ktorým pri víkendovom nákupe v Parndorfe zazvoní mobil.

Konanie o predbežnej otázke

Zhrnutie v prvých dvoch odsekoch nebolo procesne úplne presné. Operátori sa neobrátili priamo na ESD, keďže podľa čl. 230 ZES (teraz už čl. 263 TFEÚ) by museli dokazovať, že sa ich nariadenie o roamingu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva) priamo dotýka, čo by vzhľadom na všeobecný charakter nariadenia pravdepodobne nebolo možné. Pred anglickým High Court preto napadli platnosť vnútroštátneho vykonávacieho predpisu (Mobile Roaming (European Communities) Regulations 2007) a v rámci konania navrhli súdu, aby sa s predbežnou otázkou obrátil na ESD.

Výhrady voči platnosti nariadenia o roamingu formulované v predbežných otázkach sa týkali troch možných dôvodov neplatnosti - (i) nedostatočnosti čl. 95 ZES (teraz už čl. 114 ZFEÚ) ako právneho základu (teda de facto prekročenie kompetencií EÚ), (ii) porušenia princípu proporcionality, a (iii) porušenia zásady subsidiarity. Súdny dvor sa vo svojom rozsudku z 8. júna 2010 (C-58/08) postavil na stranu Európskeho parlamentu a Rady (a samozrejme Komisie, ktorá síce formálne nefiguruje ako autor nariadenia, ale de facto ide o jej dielo). V odôvodnení rozsiahlo citoval odôvodnenie nariadenia ako aj rôzne materiály a štúdie, ktoré Komisia v rámci prípravy nariadenia vypracovala (alebo si nechala vypracovať).

Právny základ a kompetencie EÚ

Vo vzťahu k právnemu základu ESD zopakoval svoju staršiu judikatúru k čl. 95 ZES, podľa ktorej "a mere finding of disparities between national rules and the abstract risk of infringements of fundamental freedoms or distortion of competition is not sufficient to justify the choice of Article 95 EC as a legal basis, the Community legislature may have recourse to it in particular where there are differences between national rules which are such as to obstruct the fundamental freedoms and thus have a direct effect on the functioning of the internal market [...] or to cause significant distortions of competition [... or] if the aim is to prevent the emergence of such obstacles to trade resulting from the divergent development of national laws. However, the emergence of such obstacles must be likely and the measure in question must be designed to prevent them" (body 32 a 33).

Komisia bola podľa ESD pod tlakom členských štátov a pri nekonaní na európskej úrovni mohlo dôjsť k zavedeniu národných opatrení na zníženie maloobchodných cien roamingu (bod 45). Takéto opatrenia by mohli spôsobiť závažné narušenie súťaže (bod 47), čo odôvodňovalo použitie čl. 95 ZES ako právneho základu pre regulovanie roamingu na európskej úrovni. Tento argument je zaujímavý v tom smere, že členské štáty sú prostredníctvom Rady hlavným európskym normotvorcom. Je preto zaujímavé, že svojimi vlastnými hrozbami môžu vytvoriť situáciu, ktorá zakladá ich právo konať.

Princíp proporcionality

Z hľadiska princípu proporcionality ESD potvrdil svoju nechuť preskúmavať primeranosť legislatívnych opatrení. "In the exercise of the powers conferred on it the Community legislature must be allowed a broad discretion in areas in which its action involves political, economic and social choices" a kritériom na posudzovanie je teda len otázka, či opatrenie nie je "manifestly inappropriate" (bod 52).

Napriek tomu v tomto konkrétnom prípade ESD pomerne detailne preskúmal primeranosť daného opatrenia a dokonca sa priamo zaoberal otázkou, či by daný účel nebolo možné dosiahnuť reguláciou veľkoobchodných cien, ktorá by v porovnaní s reguláciou maloobchodných cien predstavovala menej závažný zásah (bod 60 a nasl.). Aj v tomto prípade však uzavrel, že regulácia veľkoobchodných cien by nemusela mať priamy a okamžitý účinok na spotrebiteľov (bod 66). Zároveň však zdôraznil, že regulácia roamingu je podľa európskeho normotvorcu "výnimočná a odôvodnená jedinečnými charakteristikami trhu s roamingom" (bod 67) a je časovo ohraničená (bod 69).

Zásada subsidiarity

Vo vzťahu k zásade subsidiarity bol ESD najstručnejší. Opäť vychádzal z odôvodnenia nariadenia, podľa ktorého sú veľkoobchodné a maloobchodné ceny roamingu značne previazané a snaha regulovať veľkoobchodné ceny bez maloobchodných by preto narušila európsky trh s roamingom (bod 77). Prijatie opatrenia na celoeurópskej úrovni bolo preto vzhľadom na zásadu subsidiarity odôvodnené.

Vyhliadky do budúcnosti

Ako som písal vyššie, rozhodnutie asi nepoteší radikálnych zástancov laissez faire, ktorí s priamočiarou reguláciou cien zásadne nesúhlasia. Toto rozhodnutie však zároveň potvrdzuje, že ESD sa nebojí takéto opatrenia podrobiť relatívne podrobnému súdnemu prieskumu. Odkazmi na osobitné okolnosti a časovú ohraničenosť naznačuje, že európsky normotvorca nástroj priamej cenovej regulácie nemôže aplikovať len na základe politických cieľov a v akomkoľvek sektore.

Z hľadiska konkrétnych krokov do budúcnosti je toto rozhodnutie povzbudením pre ďalšie plány Komisie bojovať proti vysokým cenám cezhraničných mobilných služieb (viď. napr. EurActiv: EÚ chce lacnejší roaming). Zároveň je však varovným prstom pre Komisiu, ktorá by sa nemala nechať uniesť úspechom v oblasti roamingu a bez dostatočných dôvodov aplikovať podobnú reguláciu v iných oblastiach. V tomto smere aj zástancov laissez faire asi poteší, že nová komisárka Neelie Kroes podľa EurActivu uprednostňuje stlačenie cien smerom nadol vďaka konkurencii a nie uvalením nových povinností na plecia trhových hráčov.

Európsky demos

Ja osobne sa v tejto súvislosti viac prikláňam k mojej identite cestujúceho telefonistu, než k mojej identite liberálneho právnika a s reguláciou v tomto rozsahu súhlasím. Okrem toho si myslím, že niekde v pozadí za ochranou spotrebiteľa a európskeho trhu sa mlčky vznáša skutočný dôvod regulácie. A tým je podľa mňa úvaha, že čím viac spolu budeme telefonovať a čím pohodlnejšie budeme cestovať, tým skôr vytvoríme európsky demos. Súhlasím. Ale to už je na inú diskusiu.


Názory k článku Opäť o lacnom telefonovaní a európskom národe:


  Juraj Gyarfas, 07. 07. 2011 v 13:50 - zrušenie roamingu

Európska komisia navrhuje postupne úplne zrušiť poplatky za roaming (SME: Brusel chce zrušiť roaming). Stále si myslím, že napriek ekonomickým argumentom proti prílišnej regulácii v pozadí presvitá skutočný dôvod, ktorým podľa mňa je vytváranie európskeho národa. A stále s tým súhlasím.

  Jaroslav Čollák, 07. 07. 2011 v 16:16 - Ad Juraj : myslel si to vážne?

.. európsky národ? mne to už ani gramaticky, nie to obsahovo nejde dokopy. Máš pocit,že európska únia by prežila, keby sa v každom členskom štáte konalo " preventívne" referendum, s otázkou :
" ste za členstvo v EU" / "ste za vystúpenie z EU " ?
... čo myslíš, ako by to dopadlo? ja som v tejto otázke asi trošku skeptickejší ako ty pri tom európskom démose...

  Juraj Gyarfas, 07. 07. 2011 v 16:51 - Ad Jaroslav

Jasné, že som to myslel vážne. Ale nechcem sa na tomto blogu púšťať do politických debát.

V tomto kontexte mi to pripadá dôležité, lebo veľa kritikov regulácie roamingu tvrdilo, že "socialistická EÚ" reguluje ceny (hoci by to lepšie vedel vyriešiť trh). Keďže ratio legis je v tomto prípade dôležité nielen politicky, ale aj právne (vzhľadom na ústavné základy kompetencií EÚ), považujem za dôležité uviesť, že podľa môjho názoru skutočným cieľom regulácie roamingu nie je zníženie cien (ako keby EÚ regulovala napr. ceny chleba), ale posilnenie jednotného trhu a uľahčenie cestovania (ktoré v konečnom dôsledku môže prispieť k posilneniu "európskej identity").

Či už je posilňovanie európskej identity dobrou alebou zlou vecou je na politickú diskusiu. Osobne si myslím, že určite áno. A pravdupovediac nerozumiem tvojmu argumentu s referendom. Po prvé, nemyslím si, že by nejaký štát naozaj vystúpil (ale k tomu iste existujú prieskumy). Po druhé, keby aj áno, politika sa nemá robiť na základe prieskumov verejnej mienky a referendum je podľa mňa veľmi zlý nástroj na robenie strategických zahraničnopolitických rozhodnutí. A po tretie, ako by podľa teba dopadlo také referendum v USA?

  Jaroslav Čollák, 07. 07. 2011 v 17:51 - ..hm

... chápem, čo chceš povedať, že regulácia roamingu je cesta k vytvoreniu "pocitu európana", čiastočne súhlasím..ale máš pravdu neťahajme tu politické témy :)
- chcel som tým povedať niečo v tom zmysle, že aký európsky démos ak momentálne samotná EU sa varí vo vlastnej šťave okorenenej nedostatkom podpory a solidarity jednotlivých štátov/národov - ich občanov ..
- referendum je podľa teba veľmi zlý nástroj na robenie strategických zahraničnopolitických rozhodnutí? prečo ním teda v podmienkach SR potvrdzujeme práve tie? má to opodstatnenie, o vstupe alebo výstupe štátu do zväzku s iným štátom má rozhodovať "vládnuca" skupinka /150 poslancov, alebo občania? som za druhé, a dúfam, že to tak ostane navždy..

  Tomáš Čentík, 07. 07. 2011 v 19:30 - vystúpenie z EÚ?

Viem, že tento post tendoval k niečomu inému, ale podľa môjho názoru proces európskej integrácie zašiel tak ďaleko, že si nedokážem predstaviť, aby niektorý z členských štátov z EÚ vystúpil (schengen, euro, spoločné politiky, jednotný trh a pod.)

A pokiaľ ide o referendum, tak to je osobitná kapitola...problém najmä v podmienkach SR je jeho zneužívanie politikmi a absencia objektívnej informačnej kampane alebo aspoň nejakej kampane...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím