lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Marián Porvažník (2)
Lucia Palková (1)
Ivan Kormaník (1)
Nora Šajbidor (1)
Robert Šorl (1)
Bohumil Havel (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Kovac (1)
David Halenák (1)
Pavol Mlej (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Berdisová (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Michalov (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Rostáš (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Paula Demianova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Jurko (1)
Igor Krist (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Gabriel Volšík (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
David Horváth (1)
Ondrej Halama (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Petr Kavan (1)
Peter K (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Janík (1)
Natalia Janikova (1)
peter straka (1)
Roman Prochazka (1)
Robert Vrablica (1)
Pavel Lacko (1)
Tibor Menyhért (1)
Matej Kurian (1)
Michal Ďubek (1)
Miriam Potočná (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Gera (1)
Ján Pirč (1)
Martin Hudec (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Šrámek (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Estočák (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Viliam Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Ľalík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

10 rokov + 3 dni právnej (ne)istoty

Monika Dubská, 19. 08. 2010 v 23:58

Dnes ma veľmi zaujal §23 ods. 6 zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1andskupina=1.

Na základe tohto zákona nemôže vzniknúť právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu pozemok menší ako si vymienil zákonodarca. Notárom však poskytol možnosť ako "naložiť" s dedičmi, ktorí sa nevedia medzi sebou dohodnúť a častokrát úmyslene spôsobujú prieťahy v konaní. Tento zákon im ukladá možnosť, ak sa dedičia nedohodnú a nevysporiadjú spôsobom, aký im určuje tento zákon, notár ako súdny komisár rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a zároveň rozhodne o povinnosti nadobúdateľa vysporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva sa premlčujú v lehote desiatich rokov a podľa písm. a) na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku. Zákonodarca zároveň dochádza tak ďaleko, že podľa druhej vety tohto písmena prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije a záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo. !!!

Modelová situácia: Máme 10 dedičov, ktorí sa nevedia dohodnúť na deľbe. Rozhodne notár tak, že nehnuteľnosti uznesením priklepne jednému z dedičov, povedzme tomu, ktorý sa o pozemky stará so starostlivosťou riadneho hospodára. Zároveň ho zaviaže,aby v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti vyplatil ostatných spoludedičov.

Šťastný dedič, teraz už vlastník, do troch dní vyplatí 8 dedičov, na toho deviateho zabudne.

Príslušná správa katastra zapíše vlastnícke právo záznamom. Samozrejme, že v 162/1995- ke nie je ustanovenie, ba ani zmienka o tom, že osvedčenie , v ktorom sa takto rozhodne má byť zapísané už priamo so zákonným záložným právom a s vyznačením predkupného práva k nehnuteľnosti. Toto sa dá zapísať až na návrh neuspokojeného dediča po márnom uplytnurí lehoty na vyplatenie z jeho podnetu (Už vidím tie šťastné tváre všetkých vkladárov...:-) )

Šťastný dedič po 5 rokoch od vyplatenia ôsmych spoludedičov sa rozhodne predať svoju nehnuteľnosť. Dobromyseľný kupujúci zaplatí kúpnu cenu a stáva sa radostným vlastníkom.

Po zavkladovaní VP sa ozve dedič číslo 9 a preukáže, že naozaj nebol vyplatený. Šťastný dedič má peniaze, kupujúci má problém a nechcenú ťarchu na nehnuteľnosti.

1 .Dobromyseľný nadobúdateľ naozaj nemohol urobiť nič preto, aby zistil, že je tu osoba, ktorá má zákonné predkupné právo k nehnuteľnosti a ešte aj zákonné záložné právo?

2. Je táto kúpna zmluva neplatná absolútne alebo len relatívne, alebo to zakladá právo na odstúpenie od zmluvy a následne vydanie bezdôvodného obohatenia?

3. Zákonné záložné právo má charakter in rem- prechádza na ďaľšieho nadobúdateľa...

A ešte niečo k tomuto zákonu: Podľa môjho skromného názoru rozdelením ideálneho spoluvlastníckeho podielu nedochádza k drobeniu pozemkov.

§3 ods. 1 katastrálneho zákona:

Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou.

Podľa ods. 3 parcelou sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami a ich definovanie v zobrazovacom systéme a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape s vyznačením jej parcelného čísla. Odsek 7 hovorí o výmere parcely, nie pozemku: Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach
Spoluvlastnícky podiel vyjadruje predsa mieru, akou sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k veci. Nadobudnutím spoluvlastníctva k pozemku ako veci reálne jestvujúcej, časti krajiny, predsa nezmenším plochu ani na mape ani v skutočnosti. Drobením pozemku skôr rozumiem jeho reálne delenie cez geometrické plány. Tento zákaz drobenia mi príde veľmi nelogický, obmedzujúci vlastníka pri vykonávaní právnych úkonov a navyše aj možno protiústavný...


Názory k článku 10 rokov + 3 dni právnej (ne)istoty:


  ^ez^, 20. 08. 2010 v 11:02 - re

1) na JASPI sa neda odkazovat, tu je odkaz na z. 180/95

http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/index_jaspi0.asp?MOD=html&FIR=demo&JEL=n&AGE=zak&IDC=180/1995

2) v texte chybaju odstavce

3) kto vlastni nehnutelnost ma v rukach cierneho petra. vlastnik musi ratat s tym ze nad jeho hlavou visi damoklov mec zaveseny na retazi z predoslych prevadzacich zmluv.

  Michal Novotný, 20. 08. 2010 v 19:01 - Po poriadku

a postupne:

§ 24 ods. 1 cit. zákona hovorí výslovne o spoluvlastníckych podieloch, takže samozrejme sa zákaz drobenia vzťahuje aj na ne (je to tam napokon výslovne uvedené).

Za protiústavný by som ten zákon nepovažoval (ale to je asi na diskusiu a názory sú rôzne), pretože vlastnícke právo nie je absolútne a podlieha verejnoprávnym obmedzeniam (napr. je obmedzené nakladanie s niektorými vecami, viazané na rôzne súhlasy a pod.). Ústavnosť opatrení proti drobeniu pozemkov by podľa môjho názoru prešla testom proporcionality. Navyše, buďme radi, napr. v takom Rakúsku podliehajú prevody poľnohospodárskych pozemkov schváleniu pozemkovej komisie a zatiaľ s tým žiadny ľudskoprávny orgán nemal zásadnejší problém.

Podľa § 23 ods. 2 sa nerozhoduje osvedčením, pretože predpokladom osvedčenia je práve to, aby sa dedičia dohodli (resp. ďalšie situácie podľa § 175zca ods. 1 Osp, kde nie je prikázanie pozemku jednému z dedičov). Naopak, predpokladom postupu podľa § 23 ods. 2 je nedohoda, takže v tomto prípade musí rozhodnúť súd klasickým uznesením. Okamihom právoplatnosti tohto uznesenia vzniká podľa § 23 ods. 6 písm. a) cit. zákona aj záložné právo, a to priamo na základe zákona. Podľa § 34 ods. 1 kat. zákona sa záznamom zapisujú aj záložné práva vzniknuté zo zákona, takže správa katastra je povinná zapísať na základe uznesenia o dedičstve aj toto záložné právo. Ak tak neurobí, dopúšťa sa nesprávneho úradného postupu, za ktorý zodpovedá.

Bohužiaľ, zákonné záložné práva vždy trochu narúšajú koncepciu priority registrácie, ale ako hovorí klasik, o tom je život. Pre "dobromyseľného" nadobúdateľa to môže byť nepohodlné, ale bohužiaľ, musí sa s tým zmieriť. Čo je nemilé je, že sa tým stráca funkcia a zmysel katastra (ktorá je napokon už aj tak dosť stratená), ktorý tak vlastne neposkytuje žiadnu publicitu. Ale zasa in concreto by to nemuselo byť až také strašné, lebo ak ten 10. dedič vyplatí ôsmich a len 9. nevyplatí, potom pohľadávka zabezpečená záložným právom je niekde na úrovni 10% všeobecnej hodnoty pozemku, čo by pre nového vlastníka nemusel byť až taký problém.

Konečne, vždy môže žiadať 10% zľavu z kúpnej ceny alebo nakoniec aj tú náhradu škody od štátu...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím