lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (100)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Milan Hlušák (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Adam Valček (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Galgoczy (1)
Marek Maslák (1)
lukas.kvokacka (1)
Róbert Černák (1)
Matej Gera (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Košalko (1)
Radoslav Pálka (1)
Marcel Jurko (1)
Jozef Kleberc (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Janík (1)
Roman Prochazka (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Estočák (1)
Gabriel Závodský (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Marcin (1)
Petr Kavan (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Adamova (1)
Ján Pirč (1)
Michal Ďubek (1)
Nora Šajbidor (1)
peter straka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Marják (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Halama (1)
Gabriel Volšík (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Juraj Lukáč (1)
lukasmozola (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter K (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Palková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zverejňovanie zmlúv so štátom a právna istota

Juraj Gyarfas, 24. 08. 2010 v 16:40

V posledných mesiacoch pred voľbami sa už na stránke Ministerstva spravodivosti v pripomienkovom konaní neobjavovalo veľa legislatívnych návrhov z oblastí, ktorým sa tento blog primárne venuje. Je však po voľbách, nová vláda prichádza so zaujímavými návrhmi a preto by som rád nadviazal na pomaly sa rozbiehajúcu tradíciu diskusií o navrhovaných zákonoch.

Dnes pôjde o navrhovanú antikorupčnú novelu Občianskeho zákonníka a infozákona, ktorá bola predminulý týždeň predložená do pripomienkového konania.

Na tomto mieste by som sa rád venoval len časti návrhu, ktorá by mala novelizovať Občiansky zákonník. Hlavná idea návrhu by sa dala zhrnúť jednou vetou: Účinnosť takmer všetkých zmlúv uzatváraných s verejnoprávnymi subjektami bude podmienená ich uverejnením na webe. Okrem toho bude možné od týchto zmlúv do 10 dní odstúpiť a nebude možné uzatvárať zmluvy na dobu neurčitú bez možnosti vypovedania (resp. obchádzať tento zákaz cez automatickú prolongáciu).

Štát týmto podľa môjho názoru priznáva, že interné mechanizmy kontroly nakladania s verejným majetkom nie sú dostatočne účinné a časť nákladov tejto kontroly je potrebné externalizovať na súkromné subjekty. Tento mechanizmus môže byť podľa môjho názoru pomerne účinný. Samotné súkromné subjekty obchodujúce so štátom by z dôvodu právnej istoty mali tlačiť na uverejnenie zmlúv a tým pádom môže nastúpiť verejná kontrola.

Náklady súkromných subjektov

Vidím dva typy nákladov, ktoré štát týmto externalizuje na súkromné subjekty. Po prvé ide o obmedzenie možnosti utajiť obchodne relevantné informácie. Tento náklad je podľa môjho názoru fér. Veľká časť týchto informácií už bola (alebo mala byť) prístupná na základe infozákona aj podľa doterajšieho právneho stavu. A je podľa môjho názoru fér, aby subjekty obchodujúce so štátom museli počítať s väčšou mierou otvorenosti.

Druhý typ nákladov je podľa môjho názoru zníženie právnej istoty. Účastníci právnych vzťahoch so štátom budú musieť okrem kontroly samotnej zmluvy, oprávnenia konajúcej osoby konať a iných štandardných náležitostí kontrolovať aj zverejnenie. Tento aspekt sa môže javiť ako drobná technikalita, ale napriek tomu by nemal byť podceňovaný. Zmluva môže byť zverejnená, nasledujúci deň nadobudne účinnosť a následne môže byť zvesená (a účinnosť už nestratí). Ak by som pri due diligence narazil na zmluvy so štátom, asi by som rád videl aj potvrdenie, že tieto zmluvy boli zverejnené a nadobudli účinnosť. Potvrdenia o obsahu určitej webstránky vydávajú notári (prípadne by mohlo ísť o elektronický odpis alebo výstup v zmysle zákona č. 275/2006 Z. z.). Osobitne pri zmluvách o prevode nehnuteľností, kde sa právna neistota môže v dôsledku absencie materiálnej publicity katastra ťahať až desať rokov by podľa môjho názoru bolo vhodné takéto potvrdenie nadobudnúť. Otázne je tiež, či nadobudnutie účinnosti budú pri vykonávaní vkladu skúmať správy katastra (podľa § 31 kat. zák. sa skôr javí, že nie).

Praktické otázky

Okrem vyššie uvedených nákladov vidím v návrhu novely aj niekoľko praktických detailov, ktoré však môžu jej aplikáciu znejasniť.

Po prvé ide o vymedzenie pojmu zmluva. Podľa dôvodovej správy "pojem zmluva sa chápe v širšom slova zmysle. Pôjde o všetky právne úkony" vrátane jednostranných právnych úkonov ako sú odstúpenie od zmluvy alebo uznanie dlhu. Legálna definícia zmluvy neexistuje, podľa právnej teórie však pojem zmluva označuje dvojstranné právne úkony. Nemyslím si, že pod tento pojem v zmysle právnej teórie spadajú aj jednostranné úkony. Som zvedavý, do akej miery budú súdy v tomto smere ochotné nasledovať názor predkladateľa vyjadrený v dôvodovej správe.

Ďalší detail, ktorý však môže spôsobiť praktické problémy, sú všeobecné obchodné podmienky. Je myslím bežnou (aj keď nesprávnou) praxou, že zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktorým však ani jedna zo strán nevenuje osobitnú pozornosť. Všeobecné obchodné podmienky sú však súčasťou zmluvy a výslovne ich spomína aj dôvodová správa. Možno teda dovodiť, že v prípade zverejnenia zmluvy bez všeobecných obchodných podmienok nebude podmienka § 47a OZ naplnená a zmluva teda nenadobudne účinnosť. Opäť ide o technikalitu, ktorá však môže spôsobiť právnu neistotu a vždy bude potrebné zverejniť aj všeobecné obchodné podmienky.

Neistotu taktiež môže vyvolávať aplikácia tejto novely na obchodnoprávne vzťahy. Predpokladám, že zámerom predkladateľov je aplikovať novú úpravu aj na obchodnoprávne zmluvy. V opačnom prípade by táto nová úprava vôbec nemala zmysel, nakoľko väčšina zmlúv so štátom budú relatívne obchody a aj pri tých, ktoré nespadajú pod § 261 ods. 2 ObZ by bolo možné novú úpravu obísť prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka. Napriek tomu predkladatelia pri dôkladnom výpočte rôznych zmlúv v dôvodovej správe úplne opomínajú obchodnoprávne zmluvy. Osobne sa domnievam, že nová úprava by sa mala aplikovať aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Po prvé to vyplýva z logiky vecí a pravdepodobného zámeru normotvorcu. Po druhé sú nové ustanovenia zaradené v prvej časti Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch. Viem si však predstaviť aj opačnú argumentáciu a to osobitne pri novonavrhovaých ustanoveniach, ktoré sú zaradené v siedmej časti Občianskeho zákonníka (navrhovaný § 582a). Podľa môjho názoru by bolo vhodné, aby aplikácia nových ustanovení aj na obchodnoprávne vzťahy vyplývala minimálne z dôvodovej správy, keď už nie z návrhu samotného.

Záver

Na záver by som však rád povedal, že tento príspevok nemá byť odmietnutím uvedeného návrhu. Práve naopak. Návrh síce podľa môjho názoru priznáva, že interné kontrolné mechanizmy verejnej správy nepostačujú a je potrebné vo väčšej miere zapojiť verejnú kontrolu a zároveň preniesť časť nákladov na súkromné subjekty. Myslím si však, že cieľ je legitímny a prenášané náklady sú primerané dosiahnutiu uvedeného cieľa. Ako celok návrh považujem za užitočný. Jeho aplikácia si však bude vyžadovať zvýšená pozornosť zo strany súkromných subjektov a niektoré detaily bude musieť aplikačná prax v súvislosti s týmto návrhom riešiť.

PS: A na záver už len drobnosť. Prechodné ustanovenia (navrhovaný § 879n), ako sa zdá, počítajú s účinnosťou od 1. decembra 2010. Účinnosť je však v čl. III navrhovaná na 1. január 2011.

A teraz ešte samotný návrh:

______________________

(Návrh)

ZÁKON

z ... 2010,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník [...] sa dopĺňa takto:

1. Za § 47 sa vkladajú § 47a a 47b, ktoré znejú:

„ § 47a

(1) Písomná zmluva, ktorej jedným z účastníkov je osoba povinná sprístupňovať informácie podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „povinná osoba“) a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce alebo majetkom vyššieho územného celku alebo Európskej únie, nadobúda účinnosť deň nasledujúci po dni jej zverejnenia na webovom sídle povinnej osoby podľa osobitného predpisu;1a) tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov o vzniku alebo nadobúdaní práv a povinností a ani ustanovenia osobitného predpisu1a) o obmedzení prístupu k informáciám.

(2) Ak povinná osoba nemá webové sídlo alebo ak ktorýkoľvek účastník zmluvy uzavretej podľa odseku 1 zverejní zmluvu v Obchodnom vestníku, zmluva nadobúda účinnosť deň nasledujúci po dni jej zverejnenia v Obchodnom vestníku. V Obchodnom vestníku sa zmluva uzatvorená podľa odseku 1 zverejňuje bezodplatne.

(3) Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi, nadobúda účinnosť deň po dni jej prvého zverejnenia.

(4) Ak nie je zmluva zverejnená podľa odseku 1 alebo 2 do jedného mesiaca odo dňa jej podpisu, platí, že účastníci zmluvy od zmluvy odstúpili.

(5) Nadobudnutím účinnosti zmluvy podľa odsekov 1 až 3 nie je sú dotknuté ustanovenia tohto zákona alebo osobitný zákonov o nadobúdaní práv a povinností.“.

§ 47b

Písomná zmluva podľa § 47a ods. 1 uzavretá na účely odstránenia živelnej pohromy, havárie alebo situácie bezprostredne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie, ak je to nevyhnutné, nadobudne účinnosť aj bez zverejnenia podľa § 47a.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.“.

2. Za § 48 sa vkladá § 48a, ktorý znie:

„ § 48a

(1) Od zmluvy podľa § 47a možno odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti podľa § 47a.

(2) Lehota na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

(3) Dojednanie v zmluve podľa odseku 1 o odstupnom je v tomto prípade neplatné. Rovnako je neplatné i každé dojednanie, na základe ktorého vzniká povinnosť účastníkovi zmluvy podľa odseku 1 poskytnúť plnenie v súvislosti s odstúpením od zmluvy.“.

3. Za § 582 sa vkladá § 582a, ktorý znie:

„ § 582a

(1) Ustanovenia zmluvy podľa § 47a ods. 1 dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktoré by vylučovali možnosť vypovedať zmluvu alebo ktoré by umožnili zmluvu vypovedať v lehote dlhšej ako je uvedená v § 582 ods. 1, sú neplatné.

(2) Rovnako je neplatné ustanovenie zmluvy podľa ktorého sa platnosť zmluvy uzatvorenej na určitú dobu po uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá, predĺži.“.

4. V deviatej časti sa za pätnástu hlavu vkladá šestnásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie::

“ŠESTNÁSTA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. DECEMBRA 2010

§ 879n

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. decembrom 2010 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. novembra 2010.“.

Čl. II

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) [...] sa mení takto:

1. § 5 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Povinná osoba je povinná zverejniť písomné zmluvy, ktorých jedným z účastníkov je povinná osoba a ktoré obsahujú informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce alebo majetkom vyššieho územného celku alebo Európskej únie.7a) Písomné zmluvy podľa prechádzajúcej vety, ktoré nadobúdajú účinnosť aj bez zverejnenia,7b) je povinná osoba zverejniť do 10 dní odo dňa ich účinnosti.

(11) Povinná osoba je povinná zverejniť objednávky tovarov a služieb a s tým súvisiace faktúry, ktoré získala za verejné prostriedky, a to do 10 dní odo dňa ich vyhotovenia.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a a 7b znejú:
„7a) § 47a Občianskeho zákonníka.
7b) § 47b Občianskeho zákonníka.“.

2. V § 10 ods. 2 písmeno c) znie:

„c) ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce alebo Európskej únie,“.

3. § 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5 ods. 10.“.

4. V § 11 ods. 2 sa slová „verejné financie“ nahrádzajú slovami „verejné prostriedky“ a za slová „majetkom obce“ sa vkladajú slová „alebo Európskej únie“.

5. Za § 22b sa vkladá § 22c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„ § 22c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

Písomné zmluvy podľa § 5 ods. 10, ktoré nadobudli účinnosť pred 1. januárom 2011 a ktoré sú k 1. januáru 2011 účinné je povinná osoba povinná zverejniť podľa tohto zákona.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.


Názory k článku Zverejňovanie zmlúv so štátom a právna istota:


  Nina Gaisbacherova, 31. 08. 2010 v 13:37 - a čo poistné zmluvy?

Som zvedavá, aký dopad bude mať navrhovaná právna úprava v praxi na poistné zmluvy uzatvárané medzi povinnými osobami a poistiteľmi, vzhľadom na ich špecifickosť(platnosť, účinnosť,odstúpenie)a osobitnú úpravu v OZ.

  Juraj Gyarfas, 01. 09. 2010 v 08:36 - Ad: Nina

Nakoľko navrhovaná úprava nemá žiadnu de minimis klauzulu, bude sa asi týkať aj všetkých poistných zmlúv uzatváraných poistnými osobami. Takže akákoľvek osobitná úprava účinnosti môže nastúpiť až po zverejnení. Aké špecifiká konkrétne myslíš?

  Michal Novotný, 02. 09. 2010 v 10:59 - Čo mňa

na tomto návrhu štve, je neuveriteľná "nepoctivosť", ktorú ním štát preukazuje svojím občanom.

V súkromnom práve existuje niečo ako "sféry vplyvu" jednotlivých strán účastníkov. Pritom úplne generálne by malo platiť, že všetky okolnosti, ktoré vznikajú vo sfére určitého účastníka, by mali ísť na vrub práve tomuto účastníkovi.

Typicky napr. plnomocenstvo - vnútorné príkazy neopustili sféru splnomocnenec-splnomocniteľ, preto je úkon platný, aj keď ich splnomocnenec poruší. Podobne pri celom kontraktačnom procese - každá strana je v zásade zodpovedná za okolnosti vo svojej sfére vplyvu (vlastný omyl, nepochopenie, nepozornosť, nesprávna kalkulácia apod.), druhej strany sa to začne dotýkať až v momente, keď sa to týka jej sféry (napr. keď omyl vyvolala).

Jedine štát sa chová inak - nevie si ustrážiť tú svoju sféru (svojich zamestnancov, úradníkov, orgány), tak prosto prehodí riziko na druhú stranu a ešte to považuje za úžasný výdobytok.

Lenže ako každá dobrá myšlienka, aj táto raz narazí na svoje limity - ako sa píše, stačí napr. zabudnúť uverejeniť nepodstatnú drobnosť (prílohu č. 4892 s nejakými technickými detailami) a celá zmluva bude asi neúčinná (alebo budeme presadzovať čiastočnú neúčinnosť po vzore čiastočnej neplatnosti?). Navyše, nebude možná ani dodatočná konvalidácia, keďže navrhovaný § 47a ods. 4.

K jednotlivým ustanoveniam asi len toľko, že
- povinnými osobami sú aj "právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti". Čiže napríklad aj univerzity, ktoré dostávajú aj príspevok od štátu, ale majú aj nejaké vlastné. Ak si univerzita nakúpi papier, na ktorom budú ľudia písať aj články, ale aj rozhodnutia o neprijatí študenta, musí ju zverejniť celú? A ako sa určí, čo nakúpila z vlastných a čo z verejných prostriedkov? Ja viem, sú to nezmysly, ale zamysleli sa nad tým tvorcovia?

- legislatívna technika - čo znamená, že "zmluva obsahuje informáciu, ktorá sa získala"?

- konečne - § 5 ods. 10 zákona o slobode informácií sa dopĺňa určitou povinnosťou. Ak ju povinná osoba poruší, v dôsledku čoho bude platiť fikcia odstúpenia, nebude mať náhodou druhá strana právo na náhradu škody? OK, možno sa tu dá namietať tá neprípustnosť náhrady "reiner Vermoegenschaeden" (aj keď neviem, či by sa to tuto aplikovalo), ale pochybujem, že s tým niekto pochodí na našom súde. Takže štát asi bude platiť tak či tak.

Takže tak, ten zákon sa mi nepáči. Nerozumiem celkom presne, prečo štát nestíha zodpovedných namiesto vymýšľania takýchto blbostí.

  Juraj Alexander, 02. 09. 2010 v 23:01 - Ad Michal

Michal - principiálne nesúhlasím. Štát je mimoriadne špecifickým subjektom v tom, že (a) môže využívať cudzie peniaze (veľké korporácie nemôžu) a (b) problémy zmocnenia (agency problems) sú tu ešte väčšie ako u veľkých korporácií, pretože veľkosť je (v mierke našej spoločnosti, tj. pri identickom kultúrnom a inštitucionálnom pozadí) neporovnateľná so súkromnými subjektami v danej spoločnosti a aj nadriadení majú len obmedzený záujem na dobre celku.

Preto je jediný účinný spôsob, ako problémy zmocnenia riešiť, prenos tohoto riešenia na externých aktérov (viz. willing punishers Elinor Ostromovej), pričom prístup k informáciám je jedným z najefektívnejších nástrojov. Zároveň je vhodné preniesť na externých aktérov aj vynucovanie dodržiavania týchto mechanizmov, pretože nikto iný na to nemá vhodnú motiváciu. A kto iný, ako protistrana zmluvy, má motiváciu prinútiť štát, aby ju zverejnil?

Ku konkrétnym námietkam:
- univerzity - asi by bolo dobré doplniť, že je možné zmluvu rozdeliť, ale možno je z hľadiska motivácií účastníkov proste jednoduchšie zverejniť akúkoľvek zmluvu o používaní verejných prostriedkov
- obsahuje informáciu - určite by sa dala vymyslieť lepšia formulácia
- náhrada škody - asi by bolo vhodné explicitne stanoviť, že náhrada škody sa platí len v prípade, že druhá strana na to upozorní nadriadený orgán alebo že zmluvu môže zverejniť aj druhá strana

A ešte: §48a aj §582a sú nezmyselné per se pravidlá, ktoré nebudú fungovať a budú sa musieť komplikovane obchádzať. Nie je možné každú zmluvu nechať 10 pracovných dní vysieť vo vákuu a de facto neúčinnú - §48a - musí byť aspoň možná výnimka, a podstatne širšia ako §47b. A aj obyčajná zmluva o umožnení priechodu stavebnej technike po dobu jednoho roku je v rozpore s § 582a.

  Juraj Gyarfas, 03. 09. 2010 v 08:00 - Ad: Michal a filozofia návrhu

V kritike filozofie návrhu s Tebou úplne súhlasím. Tak ako som písal, štát priznáva, že nevie určitý problém vyriešiť na svojej strane (vo svojej sfére) a náklady riešenia presúva na osoby, ktoré s tým v zásade nič nemajú. Z civilistického hľadiska je to určite nesystémové a možno aj nespravodlivé. Podobne som asi pred rokom formuloval aj kritiku antikorupčného návrhu týkajúceho sa komunálnej, resp. regionálnej úrovne (tu). Na zamietnutie návrhu však toto podľa mňa nestačí. Po prvé, zlyhanie štátu je síce z právneho hľadiska v jeho sfére vplyvu a je to teda "jeho" problém. Ale v skutočnosti ide o naše peniaze a je to teda náš problém. Po druhé, presúvanie nákladov na stranu, ktorá s nimi síce v podstate nič nemá, ale na jej strane sú celkovo nižšie, nemusí byť podľa mňa vždy nesprávne. A po tretie, na veľkú dieru veľká záplata :-)

S Tvojim civilistickým odporom preto súhlasím, ale nie je to pre mňa dostatočný dôvod na nesúhlas s celým návrhom. Ak je reálna možnosť, že tento návrh zníži mieru rozkrádania verejného majetku, treba sa podľa mňa zamyslieť, či trochu civilistickej nesystémovosti nestojí za to. A ak je možné náklady súkromných subjektov obmedziť na minimálnu mieru, vychádza mi takáto intuitívna cost-benefit analýza skôr v prospech návrhu.

Čo sa týka právnej istoty, možnosť zverejniť zmluvu v Obchodnom vestníku je podľa mňa vykročenie dobrým smerom. Ešte by podľa môjho názoru stálo za zváženie, či by štát nemohol na vlastné náklady zmluvné partnerovi vydať osvedčenie, že zmluva bola zverejnená (alebo niesť náklady notárskeho osvedčenia).

Čo sa týka náhrady škody, súhlasím s Tebou. Ale žalovať štát o náhradu ušlého zisku by bolo síce právne možné, ale v praxi si to neviem predstaviť. Predstavujem si, že niekto od štátu kúpil nemenovaný asset za polovicu trhovej ceny, mal už dohodnutého kupcu na trhovú cenu a potom by pred súdom mal dokazovať túto maržu ako ušlý zisk :-)

  Michal Novotný, 03. 09. 2010 v 09:37 - Ad: Jurajovia

Ja predsa rozumiem zámerom zákonodarcu a je mi jasné, prečo volí toto riešenie. Lenže argumentovať (zjednodušene povedané), že jednotlivec musí ustúpiť pred záujmom celku, aj keď si ten celok tie svoje záujmy nevie celkom ustrážiť, mi príde - práve z pohľadu tohto štátu - nepoctivé.

Neviem, či neústavné, ale minimálne veľmi otázne mi príde výsledok, ktorý sa tým vytvára - štát si svoje vlastníctvo (a nech si pod tým predstavíme čokoľvek) chráni viac než ho chráni iným. Myslím si, že minimálne by sa preto malo v dôvodovej správe vysvetliť, či to je alebo nie je v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. s dodatkovým protokolom k DOĽPZS.

Ad JA: Nie celkom rozumiem tomu o tej motivácii. Áno, motivácia tu je, ale je tu aj možnosť? Inak povedané - ako donútim štát, aby zmluvu zverejnil (de lege proposita ferenda). Dať právo ju zverejniť druhej strane by mohlo fungovať, lenže toto práve by som očakával od tvorcov toho zákona. To, že sa nad tým ani nezamysleli, je podľa mňa práve prejavom tej nepoctivosti.

Ďalej, celkom praktické úvahy: Naozaj si myslíme, že neexistujú dobré a racionálne dôvody, prečo nezverejňovať niektoré zmluvy? Sám určite radíš aj veľkým globálnym spoločnostiam - tieto síce majú určitú mieru flexibility pri adaptácii na lokálne pomery, ale naozaj bude každá z nich šťastná, že citlivé zmluvy (vezmi si napr. privatizačné, finančné a pod.) budú visieť na internete na Slovensku? Alebo, naozaj budú londýnske banky šťastné, že môžu zverejniť svoje úverové zmluvy u nás?

Čo ma privádza k základnej úvahe - bude § 47a platiť, ked si zvolím cudzie právo?

Po tretie, a to všetci dobre vieme, predsa podľa nášho práva je možno 80% všetkých zmlúv neformálnych. Áno, v praxi si neviem predstaviť ústnu privatizačnú zmluvu, ale naozaj si nevieme predstaviť, že by si strany spísali text nejakej zmluvy a následne by (napríklad na nahrávke) spoločne vyhlásili, že tento text je zmluvou medzi nimi a následne by sa ten text stranu po strane prelistoval alebo dokonca prečítal. (Len pozn.: Toto nemám z vlastnej hlavy - s podobným problémom sa boria totiž v Rakúsku v súvislosti s ich "poplatkami za listiny", ktoré vznikajú len vtedy, keď je právny úkon spísaný do listiny. Tamojšie súdy riešia stovky situácií, akými sa to obchádza, toto sú jedny z nich.) Naozaj si myslíme, že keď pôjde o miliardy, tak toto sa účastníkom nebude chcieť?

Ad JGy: V podstate to isté. K tej náhrade škody - veď predsa celkom jednoducho "Erfuellungsinteresse". Predsa, keď som mal uzavretú zmluvu, že vymaľujem školu za 1000€, pričom farby ma budú stať 500€, štetky/valčeky 50€ a odpis rebríka 25€, tak môžem povedať, že môj Erfuellungsinteresse je 1000-575=425€, mínus prípadne zavinene zmeškané príležitosti (ale zasa je to ťažké dokazovať). A to isté len v zelenom a komplikovanejšie bude platiť napr. pri PPP zmluvách. Či?

  Nina Gaisbacherova, 03. 09. 2010 v 10:05 - Ad Juraj

Juraj, tá otázka ohľadne poistných zmlúv bola skôr rečníckeho charakteru, ja sa domnievam, akoby sa pri príprave tohto legislatívneho návrhu pozabudlo na ich špecifickú povahu a špeciálnu úpravu v OZ a nadväzných právnych predpisoch. Keďže si ma vyzval na konkretizáciu tak len na ilustráciu:

1) § 795 ods. 1 OZ (účinnosť PZ vznikne prvý deň po jej uzavretí, ak nebolo dohodnuté, že účinnosť vznikne už uzavretím alebo neskôr) Toto § znenie má skôr na mysli účinnosť v závislosti od druhu poistenia. Pri niektorých typoch PZ však nie je vhodné, aby nadobudli účinnosť neskôr, deň po dni ich zverejnenia (47a ods.1). Situácia: napr. ministerstvo školstva uzatvorí poistné zmluvy na svoje motorové vozidlá podľa zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné zmluvy budú uzatvorené, platné a bude sa čakať na ich „účinnosť“, ak ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy dodržiavajú zákon, takéto motorové vozidlá by nemali byť v prevádzke, kým poistné zmluvy nebudú účinné – (ad absurdum minister resp. poverení zamestnanci môžu nastúpiť na 204 trolejbus a zúčastňovať sa rokovaní vlády, legislatívnej, či hosp. a sociálnej rady pešo.)
OZ pripúšťa možnosť účinnosti poistnej zmluvy neskôr, cestovné poistenie a i., kde je neskoršia účinnosť výslovne žiadúca. A takúto situáciu má zákon na mysli, keď hovorí o neskoršej účinnosti.
Legislatívny návrh však dokážem ako tak akceptovať vzhľadom na to, že OZ dáva možnosť dojednať účinnosť aj neskôr.

2) V návrhu § 48a ods1 sa umožňuje odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu do 10 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti.
Opäť sa vrátim k poistným zmluvám podľa zákona 381/2001 Z.z. Tento zákon ustanovuje: ( §11 ods.11), na to isté poistné obdobie, nemožno uzavrieť poistnú zmluvu u iného poisťovateľa, čo podľa môjho názoru vylučuje odstúpenie od už účinnej poistnej zmluvy. Len pripomínam, že poistným obdobím je kalendárny rok a ak by aj niekoho napadlo, že PZ zanikne nezaplatením poistného, tak v tom tiež nevidím riešenie, vzhľadom k tomu, že poistiteľ zodpovedá za poistené MV počas celého poistného obdobia a za celé poistné obdobie mu patrí poistné.

3) V návrhu v § 47a ods.4 (ak nie je zmluva zverejnená, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili). Takáto formulácia sa mi nevidí tiež ako šťastná s prihliadnutím na § 40 ods.2 OZ (písomne uzatvorená dohoda sa môže meniť alebo rušiť len písomne), podporne uvádzam § 791 ods.1 OZ (pre úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma ...) a všetky poisťovne vyžadujú pre každý jeden úkon týkajúci sa poistenia písomnú formu.

A už len pripomienka, v návrhu v § 48 ods.2 ide o zavedenie procesnoprávnej lehoty do hmotného práva a spomínané poistné zmluvy sa obstarávajú verejne v prípade odstúpenia od takýchto zmlúv sa bude opätovne verejne obstarávať?
Ja som sa na to pozrela z takéhoto uhla.


  Juraj Gyarfas, 03. 09. 2010 v 16:51 - Ad: Michal

Nerozumiem čo si myslel tým, že "dať právo ju zverejniť druhej strane by mohlo fungovať". Podľa návrhu druhá strana toto právo má (zverejnenie v Obchodnom vestníku podľa § 47a ods. 2).

Rozhodné právo je zaujímavá otázka. Ak pôjde o čisto slovenské subjekty a predmet zmluvy, nebude takéto obídenie podľa mňa možné vzhľadom na čl. 3 ods. 3 nariadenia Rím I. Ak pôjde o zmluvu s medzinárodným prvkom, bude podľa mňa Slovensko tlačiť na to, aby tieto ustanovenia boli uznané ako ordre public alebo ako overriding mandatory provisions. Aj keď tieto termíny by sa v zásade mali vykladať skôr reštriktívne.

S tou neformálnosťou a aj s náhradou škody s Tebou nesúhlasím. Právne máš podľa mňa pravdu. Ale čisto právne je celá táto úprava irelevantná, pretože v konečnom dôsledku nebude možné ani po zverejnení nevýhodnej zmluvy právnymi prostriedkami prinútiť štát od nej odstúpiť (zo strany verejnosti). Tak isto nebude možné právne zabrániť nahrávaniu zmlúv namiesto ich písomného vyhotovenia ani domáhaniu sa náhrady škody pri zjavne korupčnej zmluve. Celý tento návrh je podľa môjho názoru postavený na premise, že aj gauneri majú svoje hranice. V prvom rade, že podliehajú verejnému a mediálnemu tlaku. A to isté platí aj pri nahrávaní zmlúv. Teoreticky si možno predstaviť, že minister uzatvorí ústne zmluvu na desiatky miliárd (aj keď v drvivej väčšine prípadov tomu bude brániť právo verejného obstarávania), ale pôjde o niečo tak neštandardné, že by musel mať ešte o kus viac hrubú kožu, ako má. A tak isto je teoreticky možné, že druhá strana sama donesie na súd dôkazy, že chcela štát okradnúť o stovky miliónov a bude žiadať náhradu škody vo forme ušlého zisku. Ale je to podľa mňa menej pravdepodobné.

  Kristián Csach, 04. 09. 2010 v 00:13 - ...aj gauneri majú hranice

Nebojme sa priznať, že je to nezmyselný akt zúfalstva a populizmu. ;)

Predpokladajme gaunerský príklad, že im to politik/úradník jednoducho plniť chce. Existuje nejaký reálny mechanizmus (napríklad štátna pokladnica), ktorý by bránil štátu v plnení neúčinnej zmluvy? Predstavme si ďalej, že by si neskôr niekto (asi iba štát, naliehavý právny záujem iných osôb, vrátane konkurentov je mierne otázny, ale buďiž) neúčinnosť zmluvy uplatnil. Ako bude vyzerať dokazovanie negatívnej skutočnosti v slovenskom priestore?

Koncept nie je vôbec zosúladený s verejným obstarávaním, a to ani myšlienkovo/koncepčne (predsa nejaký ten európsky koncept verejného obstarávania ráta s tým, že aj obstarávateľ je viazaný svojou ponukou a nemôže potom od výsledku len tak z pasie odstúpiť – resp. sa táto možnosť podstatne premení do ceny + dá sa tým skvelá možnosť zopakovať výberové konanie x-krát) a ani technicky (iný je rozsah verejného obstarávania a iný je rozsah povinného vyvesovania).

Tak ako Michal, aj ja sa bojím riadnych absurdít. Už vidím haldu papierov s označením: toto nie je zmluva, je to iba výsledok rokovaní a potvrdenie obsahu ústnej dohody. Rovnako sa netvárme, akoby bol problém ukryť na web-stránke nejakú zmluvu, resp. ju spraviť po pár sekundáchneprístupnou , ak bude potrebné. Pripomína mi to „legalitu“ zverejňovania oznamov v periodikách celoslovenského rozsahu – najčastejšie v Roľníckych novinách, o nástenkách ani nehovoriac.

A ako Michal píše, kolaterály tohto riešenia sú skutočne devastačné. Ak pre univerzitu zháňam nejaké knihy z grantových prostriedkov, tak zamejlujem kníhkupcom, či ich vedia dodať a vyžiadam cenové ponuky. Potom im ponuku potvrdím. V podstate (ak si odmyslíme problém, či mám oprávnenie konať) je to zmluva v písomnej forme ( § 40(4) OZ). Už vidím, ako budú na stránkach fakulty visieť naše mejly. :)

Legislatívno-technicky je návrh plný zvláštnych formulácií (a to odhliadnuc od toho, že ja nemám rád pojem účinnosť zmluvy).

Na druhej strane, problém v súvislosti s MPS nevidím, úprava je výborný kandidát na imperatívnu normu.

Zlodejov jednoducho treba pozatvárať, nie dávať punc legality ich kúskom tým, že vytvoríme prísne civilistické pravidlá, ktoré budú môcť obchádzať. Ak by sa ale odstránili nedostatky, tak by sa ale mohlo do TZ doplniť: Kto dá pokyn na plnenie zmluvy, ktorá má byť povinne zverejňovaná, alebo kto také plnenie umožní, bude navždy zatratený.


  Michal Novotný, 06. 09. 2010 v 09:34 - Daňou

za rýchlu reakciu je, že človek vyzerá ako blb. Samozrejme, že som si ods. 2 v § 47a nevšimol a na tom som postavil teórie.

Ale aj tak rozmýšľam, ako to civilisticky je - keď strana A má povinnosť niečo urobiť, pričom strana B má možnosť to urobiť, môže sa strana A proti nároku strany B na náhradu škody z porušenia tejto povinnosti brániť námietkou, že strana B predsa mohla urobiť to isté, takže ju vlastne stíha 50% spoluzavinenie (t.j. 50-50=0)?

Kto sa vyzná v práve, nech mi na to odpovie :-)

S tými imperatívnymi normami - o tom nemám páru, ale je požiadavka chrániť majetok štátu pred jeho úradníkmi naozaj "verejným záujmom, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie", že musíme trvať na uplatnení týchto noriem v každej situácii? Čo si matne spomínam, tak ESD (resp. dnes "Súdny dvor EÚ") je tuším pomerne veľkorysý čo sa týka definície takýchto národných výhrad, ale či až tak... Uvidíme pri prvej predbežnej otázke prejednávanej v Česku.

Ale ďalšia otázka - ako v prípade voľby cudzej arbitráže (napr. švajčiarskej) a rozhodnutia ex aequo et bono? Bude musieť cudzia arbitráž zohľadňovať naše imperatívne normy?

  Matej Kukura, 24. 09. 2010 v 10:46 - Určite súkromnoprávna povaha?

Tak sa mi zdá, že príslušná právna úprava systematicky vôbec nepatrí do Občianskeho zákonníka. Ide o typickú úpravu obmedzení s nakladaním majetku príslušných verejnoprávnych inštitúcií (zákon o majetku obcí, VÚC, o rozpočtových pravidlách, o nakladaní s majetkom štátu a pod.). Tieto majú jednoznačne správnoprávnu povahu, ale môžu mať aj príslušné dopady v oblasti súkromného práva (neplatnosť, náhrada škody).

Pri – z môjho hľadiska – správnom zaradení by následne nevznikali problémy typu rozhodného práva a vplyvu na obchodné vzťahy...

Zároveň by boli predmetné pravidlá asi lepšie alokovateľné na tie subjekty, ktorým patria, resp. patriť majú. Terajší odkaz na zákon č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov je pomerne nejasný. Medzi povinné osoby sa totiž zaraďujú aj napr. štátne obchodné spoločnosti, ktoré teda majú určité povinnosti na úseku slobody informácií, pričom ale rozsah poskytovania údajov (a potom zrejme aj rozsah zverejňovania zmlúv) je priamo odvislý od takých okolností, okolo ktorých sa dá nádherne mlžiť. Osobitne obľubujem výluku týkajúcu sa činností vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy ( § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá by sa zrejme takto mala, alebo teda vlastne vôbec nemala so zverejnením uzatvárať.

Vyriešil by sa tým aj problém pri univerzitách a pod. A rozhodne by bolo vhodné aspoň bagateľné veci vylúčiť – veď sa zahltíme húštinou, v ktorej sa nebude dať orientovať. Kristiánov nákup papiera mňa ako verejnosť rozhodne nezaujíma (ibaže by ho nakupoval na tony).

A pokiaľ ide o dobu publikovania na webe – bolo by vhodné stanoviť jedno miesto pre publikovanie takéhoto typu informácií, kde by sa zbierali, a zrejme by zmluva mala visieť po celý čas jej trvania a aj nejaký čas (mesiac) po jej zániku (zvyčajne splnením). Snáď to servre zvládnu. A pokiaľ ide o osvedčenie skutočnosti zverejnenia informácie na webe – zatiaľ mi to notári odmietali. Možno ale už prax (rozumne) postúpila. Hoci si zase netreba nahovárať, že sa nenájde notár...

  Martin Husovec, 12. 12. 2010 v 13:05 - Parlament 8.12 schválil časť tejto novely

Podľa Sme.sk parlament 8.12 schválil túto novelu a ak to podpíše prezident, od 1.1.2011 by mala byť účinnosť dotknutých zmlúv viazaná na zverejnenie na internete. Navrhovaný § 48b (o možnosti odstúpenia) údajne schválený nebol. Neviem však dohľadať parlamentom schválený text.

http://www.sme.sk/c/5677141/stat-zverejni-takmer-vsetky-zmluvy.html

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím