lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Robert Goral (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Ivan Bojna (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Robert Vrablica (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Palková (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Paula Demianova (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marcel Jurko (1)
Jozef Kleberc (1)
Ondrej Halama (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Emil Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Roman Prochazka (1)
Peter K (1)
Pavol Mlej (1)
Ondrej Jurišta (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Janík (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Marcin (1)
Ján Pirč (1)
Petr Kavan (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Estočák (1)
Michal Ďubek (1)
I. Stiglitz (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Šrámek (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Košalko (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Volšík (1)
David Halenák (1)
Peter Kubina (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Obchodné delikty – čím sa vlastne riadite?

Martin Husovec, 24. 06. 2011 v 07:49

Obchodné deliktné (aj kvázideliktné) vzťahy sú záväzkové právne vzťahy, ktoré vznikajú ako dôsledok porušenia mimozáväzkových povinností a majú zároveň obchodný charakter. Hoci deliktné (zodpovednostné) vzťahy sa u nás častokrát redukujú iba na zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením mimozáväzkových povinností, určite je ich záber širší. Z tejto redukcie potom, podľa môjho názoru, vychádza aj zjednodušené chápanie § 261 ObchZ a § 757 ObchZ. Ustanovenie § 261 ObchZ sa považuje za výhybku pre obchodné zmluvné záväzky a § 757 ObchZ za rozšírenie aplikácie § 373 ObchZ (o zodpovednosti za škodu pri porušení povinností z obchodných záväzkových vzťahov) aj na porušenie mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ. Podľa môjho názoru to však správne nie je.

§ 261 ods. 1, ale aj ods. 2, sa totiž vzťahuje na všetky obchodné záväzkové vzťahy, teda nie len zmluvné, ale aj deliktné, resp. kvázideliktné (arg. Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.). Záväzkovými vzťahmi sú aj zodpovednostné právne vzťahy, pričom okrem nároku na náhradu škody, poznáme aj zdržovací, odstraňovací, informačný, uznávací či satisfakčný nárok (záväzok) alebo obchodné záväzky z bezdôvodného obohatenia. Sú to teda relatívne právne vzťahy existujúce medzi povinným (najmä rušiteľom) a oprávneným (najmä poškodeným). Ak spĺňajú podmienky § 261(1) alebo (2) treba im priznať obchodnoprávny charakter, t.j. ak sú vzťahmi medzi podnikateľmi, pričom pri ich vzniku je zrejmé s prihladnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti alebo ak sú to záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Vzniká potom otázka, aké miesto má v skutočnosti § 757 ObchZ. Ak by totiž nexistoval, záväzok na náhradu škody by mohol spadať pod režim obchodných záväzkov vďaka § 261(1) alebo (2), ale tento režim by napr. nebol natoľko veľkorysý aby zabezpečil povedzme prísnejšiu, objektívnu zodpovednosť. Vyplýva to z ustanovení § 373 a nasl., u ktorých nie všetky by bolo možné na zodpovednostné (rozumej mimozmluvné) záväzky aplikovať. Preto § 757 vďaka výslovnej analógií zabezpečil, že niektoré obchodné záväzky, ktoré vznikli ako dôsledok porušenia povinností stanovených ObchZ, sa spravujú analogicky ustanoveniami § 373 a nasl., t.j. aj tými ustanoveniami, ktoré by nebolo možné iba vďaka režimu § 261 možné aplikovať. Na druhej strane formulácia tohto ustanovenia vyvoláva praktickú otázku, nakoľko sa napríklad líši zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne z nekalej súťaže od zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne pri porušení práv k ochrannej známke, keďže obidva nároky majú charakter obchodných záväzkov a dokonca sa často navzájom kumulujú. Prečo má byť jeden podmienený zavinením (s poukazom na doslovný výklad § 757 ObchZ a následne § 420 ObčZ), zatiaľ čo druhý spočíva na objektívnej zodpovednosti za škodu? Samozrejme to je len rovina zodpovednosti za škodu. Toto zjednodušenie však podľa môjho názoru vedie k dezinterpretácií aj v prípade iných zodpovednostných nárokov.

Pozrime sa teda aké názory sa vyskytujú na § 261 a § 757 ObchZ:

1 koncepcia) stotožňuje § 261 ObchZ iba zo záväzkami zo zmlúv, resp. ešte jednostranných právnych úkonov a deliktné, resp. kvázideliktné záväzky vôbec neberie v úvahu, pričom § 757 ObchZ považuje za rozšírenie aplikácie ObchZ aj na deliktné záväzky čo do zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ samotným (je to prevládajúca mienka);

2 koncepcia) poukazuje na to, že § 261 ObchZ sa aplikuje aj na deliktné záväzky a považuje preto § 757 ObchZ za zúženie delitkných obchodných záväzkových vzťahov iba na prípady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením mimozáväzkovej povinnosti stanovenej ObchZ (napr. doc. Csach v článku Vojna svetov .. str. 17 a nasl.);

3 koncepcia) hovorí, že § 261 ObchZ sa aplikuje aj na deliktné a kvázideliktné (bezdôvodné obohatenie) záväzky. Ustanovenie § 757 ObchZ považuje za „omyl zákonodárcu“ (prof. Pelikánová) bez ďalšieho prebratý zo Zákonníka medzinárodného obchodu poukazujúc na to, že predsa obchodný charakter majú nielen deliktné vzťahy na náhradu škody, ktoré vznikli ako dôsledok porušenia mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ (napr. nekalá súťaž), ale aj inými osobitnými zákonmi obchodnoprávneho charakteru (napr. zákon o ochrane hospodárskej súťaže). Zamýšľa sa teda na tým, prečo je zakotvená analógia odkazom podľa § 757 ObchZ len do „vnútra“ ObchZ a nie celkovo aj „navonok“;

Skúsim vysvetliť prakticky prečo to považujem za dôležité.

Predstavte si bežný prípad porušenia práv k ochrannej známke „Lexfórum“. Podnikateľ A začne používať označenie „Lexfórum“, ktoré má už roky registrované jeho súťažiteľ, podnikateľ B. Dokonca je pod ním známy a zákazníci si ho kvôli značke skutočne vyhľadávajú. Týmto konaním tak vzniknú podnikateľovi B rôzne deliktné (mimozmluvné zodpovednostné) nároky voči podnikateľovi A. Dôjde tak ku bežnej kumulácií nárokov z nekalej súťaže ( § 44 a nasl. ObchZ) a ochrannej známky ( § 8 ZochrZ). Ako príklad si zoberme dva nároky, ktoré nám poskytuje aj Obchodný zákonník aj Zákon o ochranných známkach, a síce odstraňovací nárok a nárok na náhradu škody.

Ak by sme vychádzali z koncepcie 1) odstraňovací nárok by nikdy nemohol mať režim obchodného záväzku, hoci by aj spĺňal kritéria § 261. Občianskoprávny režim by mu umožnil, že by sa nepremlčal (keďže podľa ObčZ sa premlčujú len majetkové práva a podľa ObchZ síce hocijaké práva, t.j. aj nemajetkové, ale iba zo záväzkových vzťahov). Škodový nárok podľa ObchZ („nekalosúťažný“) by vďaka § 757 vznikal na základe objektívnej zodpovednosti a premlčoval sa v subjektívnej lehote 4 rokov, zatiaľ čo škodový nárok podľa ZochrZ („známkový“) by sa premlčoval v subjektívnej lehote 2 rokov (podľa ObčZ) – aj objektívna lehota je iná. Teda, existoval by povinný občianskoprávny režim pre odstraňovací nárok (či už „známkový“ alebo „nekalosúťažný“) a dva režimy - občianskoprávny pre „známkový“ a obchodnoprávny pre „nekalosúťažný“ škodový nárok. Samozrejme tých konzekvencií je oveľa viac. Takéto chápanie je podľa môjho názoru nesprávne.

Koncepciu 2) dva si dovolím opomenúť, pretože som všetky jej konzekvencie z uvádzaného článku nepochopil (no možno sa dozvieme viac v komentároch).

Ak by sme vychádzali z koncepcie 3) musíme v prvom rade uznať, že aj odstraňovací nárok môže mať obchodnoprávny režim, ak naplní jednu (ods. 1) alebo druhú (ods. 2) hypotézu § 261 ObchZ. Mohol by sa teda napríklad premlčať za 4 roky. Pri doslovnom výklade § 757 ObchZ „porušením povinností ustanovených týmto zákonom by sme museli povedať, že „nekalosúťažný“ škodový nárok má režim obchodnoprávny, zatiaľ čo „známkový“ ho môže mať ak splní jednu z hypotéz § 261 ObchZ. Samozrejme, ani tak však nebudú mať úplne rovnaký režim. Ustanovenie § 757 ObchZ totiž „nekalosúťažnému“ škodovému nároku umožní aj objektívnu zodpovednosť za škodu (vďaka platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl“ – t.j. per analogiam všetky ustanovenia), zatiaľ čo § 261 ObchZ pre „známkový“ škodový nárok len napr. § 380 ObchZ či § 381 ObchZ (možnosť žiadať tzv. abstraktný ušlý zisk), obchodnoprávne premlčanie ( § 387 a nasl. ObchZ), nie však už napr. uznanie záväzku ( § 323 ObchZ, pretože § 262 ods. 3 hovorí len opri zabezpečení záväzkov zo zmlúv“) atď. Vzniká teda dvojaký režim obchodných delitkných záväzkov na náhradu škody, a síce takých, na ktoré sa aplikuje

a) iba § 261 ObchZ;

b) aj § 261 ObchZ aj § 757 ObchZ („čisto“ obchodnoprávny režim);

Nemusím asi osobitne zdôrazňovať, že takýto režim je pre zodpovednosť za škodu skutočne komplikovaný. Je preto namieste námietka formulovaná prof. Pelikánovou, a síce, že § 757 ObchZ by sa mal historickým výkladom chápať ako norma, ktorá umožňuje per analogiam § 373 ObchZ režim aj pre porušenie mimozáväzkových povinností stanovených iným zákonom obchodnej povahy ako len ObchZ (t.j. za normu otvorenú a nie uzatvárajúcu ObchZ ako kódex do seba samého). Za taký zákon možno považovať, podľa môjho názoru, aj Zákon o ochranných známkach, keďže rozsah majetkových práv majiteľa OZ sa odvíja od použitia označenia iným subjektom v obchodnom styku (arg. „nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie“ § 8 ZochrZ). A tiež ochranné známky mali vždy význam len v podnikaní (hoci ich môže vlastniť aj FO nepodnikateľ), preto sa aj práva limitujú vždy pre určité tovary a služby, ktoré majú pomôcť odlíšiť. Ak by sme teda uznali, že zákon o ochranných známkach má obchodnoprávny charakter a teda prijali tento naznačený výklad, „známkové“ škodové nároky by mali mať rovnaký, a síce „čisto“ obchodnoprávny osud ako tie „nekalosúťažné“.

Celé takéto zamyslenie má v podstate veľkú praktickú rovinu. Okrem premlčania či zodpovednostného princípu, sa človeku totiž vtíska otázka „Ako a kto vôbec oddelí „známkový“ škodový nárok od „nekalosúťažného“ škodového nároku?“, prípadne aj tie ostatné deliktné nároky, keď aj tá kumulácia a vzájomné dopĺňanie sa inštitútov je takmer pravidlom.


Čo si o tom myslia čitatelia Lexfóra ? V diskusii rád doplním nejaké judikáty.

Malá poznámka: Niekedy mi príde slovenský právnický jazyk veľmi neostrý. Napr. hovoríme o zdržovacom nároku – pričom na mysli máme záväzok (niekedy zas právo) na zdržanie sa určitého protiprávneho konania a nie nárok ako vlastnosť práva, ktoré je obsahom tohto záväzkového vzťahu. Alebo hovoríme o deliktoch v prípade zodpovednostných záväzkov vzniknutých z porušenia záväzkových (t.j. predovšetkým zmluvných) povinností.


Názory k článku Obchodné delikty – čím sa vlastne riadite?:


  Kristián Csach, 25. 06. 2011 v 00:42 - hmmm

Niekoľko krátkych poznámok takto neskoro:

...že nepochopil. :-D Veď to je iba rýdzo textualistický prístup, bez jedinej pridanej myšlienky nad text zákona. Hľadať systém v 261-373-757 je vopred stratené podujatie. Má to zmysel iba ako akademická strata času... Priznajme si, že akékoľvek navrhované riešenie je v praxi nepoužiteľné (lebo vedie skutočne k náhodným výsledkom). Historicky sa IMHO dá ťažko argumentovať, že 757 rozširuje § 373 aj na iné zákony (ale nájdu sa také názory, a sú dosť významné). § 757 má svoj pôvod v 719 ZMO: „Ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu sa použijú primerane i pre náhradu škody spôsobenej porušením inej povinnosti ustanovenej týmto zákonom.“ S tým, že analóg k § 373 ObchZ je v ZMO § 251 a pri ňom sa viedli debaty, kvôli názvu rubriky (porušenie záväzkových povinnosti v ZMO verzus porušenie zmluvných povinností v ObchZ). K tomu napríklad KANDA, A. Nesplnění závazku a jeho právní následky. 1970 (jasne, že on ešte o ObchZ netušil). Toľko akademizmu, ako hovorím, strata času.

K veci. Možno sa úplne mýlim, ale pri odstraňovacom, zapieracom/zdržovacom nároku by som premlčanie neriešil. Buď hmotnoprávne predpoklady sú, alebo nie. To, či niekto pred dvoma rokmi niečo porušoval nás už pri týchto mechanizmoch ochrany, ktoré sú zamerané do búducna netrápi, či áno? Jasne, pri náhrade škody to rozdiel je. A na to máme generálnu klauzulu nekalej súťaže, do ktorej sa toho zmestí....

Rovnako sa dá povedať, že § 261, ktorý vlastne upravuje pôsobnosť ObchZ sa na tento prípad vzťahuje...

Alebo riešenie č. 4 (tzv. z núdze cnosť): analogické aplikovanie obchodu na občana... dnes v judikatúre už viac ako bežné, a aj teoreticky rozpracované...

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:43 - :)

internet nejak zahaproval :)

  Kristián Csach, 25. 06. 2011 v 21:55 - hmm2

1. Nehovorím, že ten problém je akademický, problém je zásadný, len doterajšia snaha o jeho riešenie je akademická, teda presvedčivá iba ako zložitá hypotéza, a príliš zložitá na to, aby bola rozumne použiteľná v dennodennej praxi (tu je bez debaty potrebný zásah zákonodarcu).

2. Premlčanie - áno, viem, ale nikdy som to celkom nepochopil (resp. ma to až tak veľmi nepresvedčilo). Zvážme, k čomu to vedie. Pred pár mesiacmi mal nemecký BGH k tomu pekné rozhodnutie, ktorého podstata je asi taká:

"Možnosť negatórnej ochrany ( § 1004 BGB) síce podlieha premlčaniu, ale aj po premlčaní naďalej trvá protiprávny stav. Takže trpiaci síce nemôže žalovať, môže ale svojpomocne protiprávny stav odstrániť."

Naša koncepcia (if any) vecnoprávnej povahy negatórnych nárokov a ich derivátov nepodliehajúcich premlčaniu je podľa mňa OK. To, že škodca sa má po uplynutí premlčacej lehoty mať možnosť spoliehať sa, že ho nikto za jeho dávne konanie (ktoré doteraz zasahuje do absolútnych práv) nepoženie pred súd podľa mňa nie je zásadne ochranyhodné. A bude porušiteľ skutočne lepšie chránený tým, že trpiacemu právny poriadok umožní svojpomoc? Ak chránime premlčaním porušiteľa, prečo ho zrazu po toľkých rokoch nechránime pred svojpomocou? Čo ak svojpomoc nie je možná, necháme trpiaceho trpieť?
To BGH: http://juris.bundesgerichtshof.de/cgi-bin/rechtsprechung/document.py?Gericht=bgh&Art=en&sid=11e56b3e583dc0ddc120a19b1c03270c&nr=55451&pos=0&anz=1

Premlčanie týchto nárokov otvára potom komplikovanie začiatku plynutia premlčacích lehôt (iba veľmi matne si spomínam na nejaké rozhodnutia zo 70s a 80s, musel by som si osviežiť pamäť, je to už predsa nejaký čas, keď som to vedel).

3. k tým trom koncepciám. Diabol je v detailoch, lebo sa rozlišujú tri otázky:

a) Na čo sa vzťahuje ObchZ - na aký druh vzťahov (vrátane bezdôvodka a deliktov)? Tam je riešenie 261, ktoré hovorí o tom, na čo sa táto časť ObchZ použije. To ale rieši iba koncepcia 2) a 3), dodajme, že s rovnakým výsledkom, s výnimkou deliktov. Koncepcia 1) je v tom nevinne... teda blaženo nevedomo.

b) Na čo sa vzťahuje režim § 373 a nasl? Tu sú rozdiely. koncepcia 1) a 2) má na prvej úrovni skúmania rovnaký výsledok, 3) odlišný už na prvej úrovni.

c) Je možná aplikácia zvyšku všeobecnej záväzkovej časti ObchZ pre deliktuálny vzťah per analogiam? osobitná otázka, ktorá sa má riešiť iba pri koncepcii 1) a 2), pričom 1) o tom veľmi neuvažuje, 2) sa stavia skôr reštriktívne, nepovažuje to ale za nemožné. Otvára sa tým možnosť zvažovania a zdravého rozumu pri skoku z OZ do ObchZ na úrovni jednotlivých noriem (a teda aj čiastkovýh otázok). Tretia koncepcia to už riešiť nemusí, lebo en bloc otvára aplikáciu obchodnoprávneho režimu, hoci sa bude tváriť, že rozšírenie § 757 má mať nejaký test zdravého rozumu (v zmysle: "inými osobitnými zákonmi obchodnoprávneho charakteru"). V podaní 3) podľa mňa test zdravého rozumu a zároveň široký výklad § 757 trochu kríva. To je ale skôr otázka metodologického purizmu (existuje prípustnosť analógie a čo je jej predmetom a referenčým bodom v rámci analógie?). Domnievam sa však, že tie koncepty (2 a 3) v kritických príkladoch nevedú k zásadne rozdielnym výsledkom. Okrem prípadu, že pri 3) budeme "obchodnoprávny predpis" chápať skutočne široko... (a také lastovičky už sú, hoci si myslím, že ide skôr o prerieknutia.)

Konkrétne: Za koľko sa majú premlčať nároky na náhradu škody, ak sa zrazia dva kamióny dvoch rôznych podnikateľov, ktorí sa doteraz ani nevideli, ktoré išli naložiť suroviny u ich spoločného dodávateľa (to je otázka použiteľnosti ObchZ)? Aké majú byť predpoklady zodpovednosti za škodu (to je otázka použiteľnosti § 373 ObchZ :-))? § 261 (1) je asi splnený...

Bolo by IMHO nesprávne povedať, že koncepcia 1) vylučuje v tomto prípade Obchodnoprávny režim, ona to proste iba nerieši. Rovnako ako ani pre príklad načrtnutý v poste, alebo pri bezdôvodku...

PS: k tomu textualistickému prístupu - to bolo na margo tej mojej "koncepcie",že ona nie je nič iné, len pridržiavanie sa textu tak 261, ako aj 373 a 757 s tým, že reflektuje tie finesy medzi 261(1), (6) a 262 ObchZ :-). Predstava, že za tým je diabolský plán uvedomolého zákonodarcu lipnúceho na pojmoch ma ale našťastie opustila. :-)

  Juraj Gyarfas, 26. 06. 2011 v 21:23 - ďakujem

Ďakujem za skvelý a zaujímavý článok. Asi sa žiaľ neviem vyjadriť k podstate - to je na mňa príliš zložité :-)

Ale pre mňa to opäť potvrdzuje môj názor, že celá dvojkoľajnosť súkromného práva je zbytočne komplikovaná a komplikovane zbytočná. A úplne zbytočne zaťahuje právnikov do zložitej a v konečnom dôsledku neriešiteľnej analýzy otázok, ktoré nemajú žiadny vzťah k reálnemu životu.

Možno budem príliš filozofovať, ale právne inštitúty musia mať podľa mňa nejaký zmysel, ktorý sa dá vysvetliť neprávnikom a ktorý reflektuje nejaký problém z reálneho sveta. Inštitút relatívnych obchodov však mimo uzavretého systému práva nemá vôbec žiadny zmysel. A neviem si predstaviť, ako by sa dalo neprávnikovi vysvetliť, prečo musí právnik pred analýzou samotného problému stráviť niekedy aj dlhé hodiny analýzou § 261 :-)

  Martin Husovec, 28. 06. 2011 v 10:08 - som rád

V prvom rade som rád Juraj, že článok zaujal - a úplne súhlasím, že vysvetliť takýto komplikovaný systém záväzkov laikovi je takmer nemožné.

ad 1 a PS: Ja som ten komentár pochopil pôvodne inak, preto som sa čudoval, tak to sa potom pozeráme na to v podstate rovnako. Súhlasím, že ten aplikačný problém sa tu týka najmä rovín
a) na čo sa aplikuje § 261
b) na čo sa aplikuje § 757

K a) sa domnievam, že súčasná aplikačná prax, ktorá zväčša nepamätá na deliktné a kvázideliktné záväzky je nesprávna. Nemyslím si napríklad, že by bolo možné hovoriť o tom, že širšie znenie § 261 aplikačná prax de facto zúžila, pretože ide poďľa môjho názoru skôr o jav nevedomý. A ako vidno aj tu judikatúra začína pracovať smerom k aplikácií § 261 na delikty a kvázidelikty.

K b) súhlasím, že metodologická obhájiteľnosť výkladu a celkovo neistý výsledok, ktorý má viesť k prísnejšej zodpovednosti ako § 420 ObčZ je skôr zbožným želaním. Domnievam sa, a teraz bez toho aby som to u prof. Pelikánovej čítal, že ten výklad sa opiera jednak o historický argument (recepcia ustanovenia bez ďalšieho) a argument systematikou (kedy ustanovenie bolo zaradené do kódexu namiesto ZMO, ktorý bol do seba uzatvorený lex specialis (prof. Knapová));

K otázke premlčania negatórnych nárokov. Nie som si teraz istý ale zdá sa mi, že prof. Luby u nás dovodzoval, že ani svojpomoc nie je možná ak právo nie je vybavené nárokom, tak isto ako to vyžadujú aj iné "svojpomocné inštitúty" (kde teda nedochádza k zapájanie orgánu verejnej moci) ako napr. jednostranná kompenzácia; Ak by to bola pravda, asi by takéto riešenie u nás neprichádzalo do úvahy - ale tu skutočne neviem, to je skôr, že sa mi niečo marí.

Ja sa domnievam, že premlčanie negatórnych nárokov má svoje opodstatnenie, pretože problém akejkoľvek skrivodlivosti, ktorá by nastala pretože človek nebol bdelý pri ochrane svojho práva je stále možné korigovať napr. súd neprihliadne na námietku premlčania vďaka § 3 ods. 1 ObčZ ako to judikoval napr. Český Ústavný súd vo veci nedávnej zmeny judikatúry pri premlčaní nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Okrem toho, ten začiatok premlčania by sa v prípade trvajúceho protiprávneho stavu zrejme stále posúval, keďže by sa počítal až od dokonaného konania, ktoré spôsobuje ujmu. Toto určite nie je jednoduchá otázka a aj moje znalosti sú tu obmedzené ale mám, za to, že pokiaľ protiprávny stav trvá, t.j. stále sa opakuje, nárok sa tak skoro nepremlčí.

  Martin Husovec, 27. 03. 2013 v 14:53 - Najvyšší súd SR

Akurát som natrafil na toto rozhodnutie NS, sp. zn. 4 Obo 25/2007


Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplýva kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Táto právna úprava má povahu všeobecnú. V danom prípade prvostupňový súd pri posudzovaní nároku na uplatnené právo na náhradu škodu citoval ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch, podľa ktorého ak bola zásahom do práv podľa § 27 ods. 1 zákona spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. V danom prípade na základe právoplatného rozhodnutia sporné nie je, že zo strany žalovaného jeho nekalosúťažným konaním do zásahu práv žalobcu došlo, a teda je viac ako nepravdepodobné, aby týmto zásahom nebola žalobcovi škoda spôsobená. Zrejmé, v danom prípade, keď išlo o zásah do práv žalobcu výrobkami, práve v čase, keď bol o tieto akútny záujem, bolo ťažké zo strany žalobcu akousi porovnávacou metódou preukázať výšku jeho straty jednoznačne doloženými dôkazmi. Podľa žalobcu však zásahom žalovaného do práv žalobcu, bola spôsobená strata vo výške 480.000,- Sk s príslušenstvom.


§ 757 ako podstatné ustanovenie tam ani nespomínajú, a tak sa len domnievam, že to brali ako samozrejmosť, že § 757 odkazuje na § 373. Fakt by ma zaujímalo ak teda chceli napokon posúdiť tú zodpovednosť za škodu z porušenia nielen nekalej súťaž (ObchZ - v § 757) ale aj porušenia práv k dizajnu (mimo § 757, ale v rámci § 261) ... ale asi sa snažím čítať z toho viac ako tam v skutočnosti je .. možno následne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 7 Cbs 27/2003 by napovedalo viac .. lenže nie je nikde dostupné

  Ján Lazur, 06. 08. 2013 v 15:23 - Oneskorená reakcia

Riešim práve v práci premlčanie nárokov pri porušeniach PDV a vzťahy medzi OZ a ObZ, no a v rámci celej tejto našej slovenskej krížovky (hmm.. rozmýšľam, či sa to podobá skôr na osemsmerovku alebo sudoku :-) ), si tiež myslím, že bez zásahu zákonodarcu sa dopredu nepohneme. Hlavne pri právach priemyselného vlastníctva v zásade platí, že ide o predmety práva bezprostredne späté s obchodnými vzťahmi. Podriaďovanie týchto vzťahov pod režim premlčania podľa OZ (v našom nešťastnom duálnom systéme) je, podla mna, z koncepčného hľadiska a policy reasons nevysvetliteľné. Ako sa však zdá, policy reasons sa náš zákonodarca pri kreovaní tejto právnej úpravy veľmi nezaoberal. Inak, dúfam, že sa raz dočkám dňa, kedy budeme mať jednotný režim (minimálne) premlčania.

P.S. Aj ja ďakujem za skvelý príspevok, Martin, a ostatným členom lexfóra za diskusiu pod ním.

  Tomáš Klinka, 06. 08. 2013 v 19:18 - úplný súhlas + legislatívne riešenie

Akoby mi Ján čítal myšlienky. Práve pred pár dňami som s Martinom náhodou naťukol túto tému a tiež v súvislosti s posudzovaním premlčania nárokov z porušovania práv priemyselného vlastníctva (konkrétne patentové spory). Prikláňam sa k názoru, že v duálnom systéme OZ-ObchZ by de lege ferenda mali byť tieto nároky - nielen v otázkach premlčania, kde je to asi najvypuklejšie - riešené podla ObchZ. Základným dôvodom je samotná povaha týchto deliktuálnych vzťahov, kt. vznikajú vždy v obchodnom styku resp. pri komerčnom použití. Nemám síce po ruke žiadnu komparáciu so zahraničím, ale už teraz môžem povedať, že touto témou sa bude zákonodarca (UPV) vážne zaoberať v plánovanej novelizácii patentového zákona. A v dohladnej dobe sa bude musieť otvárať aj známkový zákon. Ale o tom potom...

  Martin Husovec, 07. 08. 2013 v 15:17 - díky

Som rád, že sa článok stáva aktuálnym aj po čase - keďže toto je fakt nevyriešená vec. Judikáty možno nájsť aj také aj také. Ešte by som rád upozornil na jednu vec, ktorú som v čase písania článku veľmi netušil - naznačil to Kristián v diskusii.

Predpokladám, že riešite skôr nároky peňažné, no pri nárokoch obraňovacích (zdržovací a odstraňovací) je možné, že vôbec nemusia podliehať ustanoveniam o záväzkoch ako som to predpokladal v článku. Totiž v oblasti vlastníckeho práva, kde sa negatórny nárok podobne ako reivindikácia považuje za vecnoprávny nárok platí, že síce ide o právny vzťah no nie nevyhnutne záväzkový a preto sa nemusia aplikovať všetky ustanovenia o záväzkoch ale len analogicky niektoré (napr. môže sa zánik právneho vzťahu pre nemožnosť plnenia, ale nemusí premlčanie, a pod.). Pri PDV je to nedoriešené, ale ani pri vlastníckom práve nie je všetko úplne jasné. To len tak pre referenciu.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím