lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Valček (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Ivan Bojna (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Miriam Potočná (1)
Martin Svoboda (1)
Jozef Kleberc (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Ďubek (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Adamova (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Hudec (1)
Matej Košalko (1)
Róbert Černák (1)
Marek Maslák (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Jurko (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Volšík (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Nora Šajbidor (1)
lukasmozola (1)
Radoslav Pálka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Petr Steiner (1)
Matej Gera (1)
Robert Šorl (1)
Roman Prochazka (1)
Petr Kavan (1)
Ján Pirč (1)
Lucia Palková (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Jurišta (1)
Dušan Marják (1)
Peter Janík (1)
Bystrik Bugan (1)
Ondrej Halama (1)
Natalia Janikova (1)
peter straka (1)
Martin Šrámek (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Halenák (1)
Ivan Michalov (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter K (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Kovac (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Obchodné delikty – čím sa vlastne riadite?

Martin Husovec, 24. 06. 2011 v 07:49

Obchodné deliktné (aj kvázideliktné) vzťahy sú záväzkové právne vzťahy, ktoré vznikajú ako dôsledok porušenia mimozáväzkových povinností a majú zároveň obchodný charakter. Hoci deliktné (zodpovednostné) vzťahy sa u nás častokrát redukujú iba na zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením mimozáväzkových povinností, určite je ich záber širší. Z tejto redukcie potom, podľa môjho názoru, vychádza aj zjednodušené chápanie § 261 ObchZ a § 757 ObchZ. Ustanovenie § 261 ObchZ sa považuje za výhybku pre obchodné zmluvné záväzky a § 757 ObchZ za rozšírenie aplikácie § 373 ObchZ (o zodpovednosti za škodu pri porušení povinností z obchodných záväzkových vzťahov) aj na porušenie mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ. Podľa môjho názoru to však správne nie je.

§ 261 ods. 1, ale aj ods. 2, sa totiž vzťahuje na všetky obchodné záväzkové vzťahy, teda nie len zmluvné, ale aj deliktné, resp. kvázideliktné (arg. Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.). Záväzkovými vzťahmi sú aj zodpovednostné právne vzťahy, pričom okrem nároku na náhradu škody, poznáme aj zdržovací, odstraňovací, informačný, uznávací či satisfakčný nárok (záväzok) alebo obchodné záväzky z bezdôvodného obohatenia. Sú to teda relatívne právne vzťahy existujúce medzi povinným (najmä rušiteľom) a oprávneným (najmä poškodeným). Ak spĺňajú podmienky § 261(1) alebo (2) treba im priznať obchodnoprávny charakter, t.j. ak sú vzťahmi medzi podnikateľmi, pričom pri ich vzniku je zrejmé s prihladnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti alebo ak sú to záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Vzniká potom otázka, aké miesto má v skutočnosti § 757 ObchZ. Ak by totiž nexistoval, záväzok na náhradu škody by mohol spadať pod režim obchodných záväzkov vďaka § 261(1) alebo (2), ale tento režim by napr. nebol natoľko veľkorysý aby zabezpečil povedzme prísnejšiu, objektívnu zodpovednosť. Vyplýva to z ustanovení § 373 a nasl., u ktorých nie všetky by bolo možné na zodpovednostné (rozumej mimozmluvné) záväzky aplikovať. Preto § 757 vďaka výslovnej analógií zabezpečil, že niektoré obchodné záväzky, ktoré vznikli ako dôsledok porušenia povinností stanovených ObchZ, sa spravujú analogicky ustanoveniami § 373 a nasl., t.j. aj tými ustanoveniami, ktoré by nebolo možné iba vďaka režimu § 261 možné aplikovať. Na druhej strane formulácia tohto ustanovenia vyvoláva praktickú otázku, nakoľko sa napríklad líši zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne z nekalej súťaže od zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne pri porušení práv k ochrannej známke, keďže obidva nároky majú charakter obchodných záväzkov a dokonca sa často navzájom kumulujú. Prečo má byť jeden podmienený zavinením (s poukazom na doslovný výklad § 757 ObchZ a následne § 420 ObčZ), zatiaľ čo druhý spočíva na objektívnej zodpovednosti za škodu? Samozrejme to je len rovina zodpovednosti za škodu. Toto zjednodušenie však podľa môjho názoru vedie k dezinterpretácií aj v prípade iných zodpovednostných nárokov.

Pozrime sa teda aké názory sa vyskytujú na § 261 a § 757 ObchZ:

1 koncepcia) stotožňuje § 261 ObchZ iba zo záväzkami zo zmlúv, resp. ešte jednostranných právnych úkonov a deliktné, resp. kvázideliktné záväzky vôbec neberie v úvahu, pričom § 757 ObchZ považuje za rozšírenie aplikácie ObchZ aj na deliktné záväzky čo do zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ samotným (je to prevládajúca mienka);

2 koncepcia) poukazuje na to, že § 261 ObchZ sa aplikuje aj na deliktné záväzky a považuje preto § 757 ObchZ za zúženie delitkných obchodných záväzkových vzťahov iba na prípady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením mimozáväzkovej povinnosti stanovenej ObchZ (napr. doc. Csach v článku Vojna svetov .. str. 17 a nasl.);

3 koncepcia) hovorí, že § 261 ObchZ sa aplikuje aj na deliktné a kvázideliktné (bezdôvodné obohatenie) záväzky. Ustanovenie § 757 ObchZ považuje za „omyl zákonodárcu“ (prof. Pelikánová) bez ďalšieho prebratý zo Zákonníka medzinárodného obchodu poukazujúc na to, že predsa obchodný charakter majú nielen deliktné vzťahy na náhradu škody, ktoré vznikli ako dôsledok porušenia mimozáväzkových povinností stanovených ObchZ (napr. nekalá súťaž), ale aj inými osobitnými zákonmi obchodnoprávneho charakteru (napr. zákon o ochrane hospodárskej súťaže). Zamýšľa sa teda na tým, prečo je zakotvená analógia odkazom podľa § 757 ObchZ len do „vnútra“ ObchZ a nie celkovo aj „navonok“;

Skúsim vysvetliť prakticky prečo to považujem za dôležité.

Predstavte si bežný prípad porušenia práv k ochrannej známke „Lexfórum“. Podnikateľ A začne používať označenie „Lexfórum“, ktoré má už roky registrované jeho súťažiteľ, podnikateľ B. Dokonca je pod ním známy a zákazníci si ho kvôli značke skutočne vyhľadávajú. Týmto konaním tak vzniknú podnikateľovi B rôzne deliktné (mimozmluvné zodpovednostné) nároky voči podnikateľovi A. Dôjde tak ku bežnej kumulácií nárokov z nekalej súťaže ( § 44 a nasl. ObchZ) a ochrannej známky ( § 8 ZochrZ). Ako príklad si zoberme dva nároky, ktoré nám poskytuje aj Obchodný zákonník aj Zákon o ochranných známkach, a síce odstraňovací nárok a nárok na náhradu škody.

Ak by sme vychádzali z koncepcie 1) odstraňovací nárok by nikdy nemohol mať režim obchodného záväzku, hoci by aj spĺňal kritéria § 261. Občianskoprávny režim by mu umožnil, že by sa nepremlčal (keďže podľa ObčZ sa premlčujú len majetkové práva a podľa ObchZ síce hocijaké práva, t.j. aj nemajetkové, ale iba zo záväzkových vzťahov). Škodový nárok podľa ObchZ („nekalosúťažný“) by vďaka § 757 vznikal na základe objektívnej zodpovednosti a premlčoval sa v subjektívnej lehote 4 rokov, zatiaľ čo škodový nárok podľa ZochrZ („známkový“) by sa premlčoval v subjektívnej lehote 2 rokov (podľa ObčZ) – aj objektívna lehota je iná. Teda, existoval by povinný občianskoprávny režim pre odstraňovací nárok (či už „známkový“ alebo „nekalosúťažný“) a dva režimy - občianskoprávny pre „známkový“ a obchodnoprávny pre „nekalosúťažný“ škodový nárok. Samozrejme tých konzekvencií je oveľa viac. Takéto chápanie je podľa môjho názoru nesprávne.

Koncepciu 2) dva si dovolím opomenúť, pretože som všetky jej konzekvencie z uvádzaného článku nepochopil (no možno sa dozvieme viac v komentároch).

Ak by sme vychádzali z koncepcie 3) musíme v prvom rade uznať, že aj odstraňovací nárok môže mať obchodnoprávny režim, ak naplní jednu (ods. 1) alebo druhú (ods. 2) hypotézu § 261 ObchZ. Mohol by sa teda napríklad premlčať za 4 roky. Pri doslovnom výklade § 757 ObchZ „porušením povinností ustanovených týmto zákonom by sme museli povedať, že „nekalosúťažný“ škodový nárok má režim obchodnoprávny, zatiaľ čo „známkový“ ho môže mať ak splní jednu z hypotéz § 261 ObchZ. Samozrejme, ani tak však nebudú mať úplne rovnaký režim. Ustanovenie § 757 ObchZ totiž „nekalosúťažnému“ škodovému nároku umožní aj objektívnu zodpovednosť za škodu (vďaka platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl“ – t.j. per analogiam všetky ustanovenia), zatiaľ čo § 261 ObchZ pre „známkový“ škodový nárok len napr. § 380 ObchZ či § 381 ObchZ (možnosť žiadať tzv. abstraktný ušlý zisk), obchodnoprávne premlčanie ( § 387 a nasl. ObchZ), nie však už napr. uznanie záväzku ( § 323 ObchZ, pretože § 262 ods. 3 hovorí len opri zabezpečení záväzkov zo zmlúv“) atď. Vzniká teda dvojaký režim obchodných delitkných záväzkov na náhradu škody, a síce takých, na ktoré sa aplikuje

a) iba § 261 ObchZ;

b) aj § 261 ObchZ aj § 757 ObchZ („čisto“ obchodnoprávny režim);

Nemusím asi osobitne zdôrazňovať, že takýto režim je pre zodpovednosť za škodu skutočne komplikovaný. Je preto namieste námietka formulovaná prof. Pelikánovou, a síce, že § 757 ObchZ by sa mal historickým výkladom chápať ako norma, ktorá umožňuje per analogiam § 373 ObchZ režim aj pre porušenie mimozáväzkových povinností stanovených iným zákonom obchodnej povahy ako len ObchZ (t.j. za normu otvorenú a nie uzatvárajúcu ObchZ ako kódex do seba samého). Za taký zákon možno považovať, podľa môjho názoru, aj Zákon o ochranných známkach, keďže rozsah majetkových práv majiteľa OZ sa odvíja od použitia označenia iným subjektom v obchodnom styku (arg. „nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie“ § 8 ZochrZ). A tiež ochranné známky mali vždy význam len v podnikaní (hoci ich môže vlastniť aj FO nepodnikateľ), preto sa aj práva limitujú vždy pre určité tovary a služby, ktoré majú pomôcť odlíšiť. Ak by sme teda uznali, že zákon o ochranných známkach má obchodnoprávny charakter a teda prijali tento naznačený výklad, „známkové“ škodové nároky by mali mať rovnaký, a síce „čisto“ obchodnoprávny osud ako tie „nekalosúťažné“.

Celé takéto zamyslenie má v podstate veľkú praktickú rovinu. Okrem premlčania či zodpovednostného princípu, sa človeku totiž vtíska otázka „Ako a kto vôbec oddelí „známkový“ škodový nárok od „nekalosúťažného“ škodového nároku?“, prípadne aj tie ostatné deliktné nároky, keď aj tá kumulácia a vzájomné dopĺňanie sa inštitútov je takmer pravidlom.


Čo si o tom myslia čitatelia Lexfóra ? V diskusii rád doplním nejaké judikáty.

Malá poznámka: Niekedy mi príde slovenský právnický jazyk veľmi neostrý. Napr. hovoríme o zdržovacom nároku – pričom na mysli máme záväzok (niekedy zas právo) na zdržanie sa určitého protiprávneho konania a nie nárok ako vlastnosť práva, ktoré je obsahom tohto záväzkového vzťahu. Alebo hovoríme o deliktoch v prípade zodpovednostných záväzkov vzniknutých z porušenia záväzkových (t.j. predovšetkým zmluvných) povinností.


Názory k článku Obchodné delikty – čím sa vlastne riadite?:


  Kristián Csach, 25. 06. 2011 v 00:42 - hmmm

Niekoľko krátkych poznámok takto neskoro:

...že nepochopil. :-D Veď to je iba rýdzo textualistický prístup, bez jedinej pridanej myšlienky nad text zákona. Hľadať systém v 261-373-757 je vopred stratené podujatie. Má to zmysel iba ako akademická strata času... Priznajme si, že akékoľvek navrhované riešenie je v praxi nepoužiteľné (lebo vedie skutočne k náhodným výsledkom). Historicky sa IMHO dá ťažko argumentovať, že 757 rozširuje § 373 aj na iné zákony (ale nájdu sa také názory, a sú dosť významné). § 757 má svoj pôvod v 719 ZMO: „Ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu sa použijú primerane i pre náhradu škody spôsobenej porušením inej povinnosti ustanovenej týmto zákonom.“ S tým, že analóg k § 373 ObchZ je v ZMO § 251 a pri ňom sa viedli debaty, kvôli názvu rubriky (porušenie záväzkových povinnosti v ZMO verzus porušenie zmluvných povinností v ObchZ). K tomu napríklad KANDA, A. Nesplnění závazku a jeho právní následky. 1970 (jasne, že on ešte o ObchZ netušil). Toľko akademizmu, ako hovorím, strata času.

K veci. Možno sa úplne mýlim, ale pri odstraňovacom, zapieracom/zdržovacom nároku by som premlčanie neriešil. Buď hmotnoprávne predpoklady sú, alebo nie. To, či niekto pred dvoma rokmi niečo porušoval nás už pri týchto mechanizmoch ochrany, ktoré sú zamerané do búducna netrápi, či áno? Jasne, pri náhrade škody to rozdiel je. A na to máme generálnu klauzulu nekalej súťaže, do ktorej sa toho zmestí....

Rovnako sa dá povedať, že § 261, ktorý vlastne upravuje pôsobnosť ObchZ sa na tento prípad vzťahuje...

Alebo riešenie č. 4 (tzv. z núdze cnosť): analogické aplikovanie obchodu na občana... dnes v judikatúre už viac ako bežné, a aj teoreticky rozpracované...

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:40 - nesúhlasím

akademická debate to podľa mňa nie je - a vlastne neviem ani prečo by mala byť, keď to má nedozierne praktické následky.

neviem prečo sa namieta, že takýto výklad zodpovedá textu zákona?

je predsa veľký rozdiel či sa mi bude bezdôvodné obohatenie riadiť ObčZ alebo ObchZ - v duchu toho, že záväzky podľa § 261 sú aj delikty, resp. kvázidelikty napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. Ncp 3280/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007 a pod.

Zdržovacie, odstraňovacie a ostatné nároky sa vždy mali premlčovať, len náš súčastný zákon to zobral dosť zaujímavo. Tak napríklad aj podľa prvorepublikového 111/1927 sa premlčovali, premlčujú sa podľa nemeckého UWG, rakúskeho U-W-G, a tuším aj Code Civil;

  Martin Husovec, 25. 06. 2011 v 07:43 - :)

internet nejak zahaproval :)

  Kristián Csach, 25. 06. 2011 v 21:55 - hmm2

1. Nehovorím, že ten problém je akademický, problém je zásadný, len doterajšia snaha o jeho riešenie je akademická, teda presvedčivá iba ako zložitá hypotéza, a príliš zložitá na to, aby bola rozumne použiteľná v dennodennej praxi (tu je bez debaty potrebný zásah zákonodarcu).

2. Premlčanie - áno, viem, ale nikdy som to celkom nepochopil (resp. ma to až tak veľmi nepresvedčilo). Zvážme, k čomu to vedie. Pred pár mesiacmi mal nemecký BGH k tomu pekné rozhodnutie, ktorého podstata je asi taká:

"Možnosť negatórnej ochrany ( § 1004 BGB) síce podlieha premlčaniu, ale aj po premlčaní naďalej trvá protiprávny stav. Takže trpiaci síce nemôže žalovať, môže ale svojpomocne protiprávny stav odstrániť."

Naša koncepcia (if any) vecnoprávnej povahy negatórnych nárokov a ich derivátov nepodliehajúcich premlčaniu je podľa mňa OK. To, že škodca sa má po