lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (148)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Matej Kurian (1)
Natalia Janikova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Demo (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Steiner (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Marják (1)
Pavol Mlej (1)
Tibor Menyhért (1)
Robert Vrablica (1)
I. Stiglitz (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter K (1)
Peter Marcin (1)
Jozef Kleberc (1)
Vincent Lechman (1)
Paula Demianova (1)
Matej Gera (1)
Marcel Jurko (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Volšík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Šorl (1)
Peter Kubina (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukas.kvokacka (1)
Juraj Lukáč (1)
Nora Šajbidor (1)
David Halenák (1)
Gabriel Závodský (1)
Radoslav Pálka (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
peter straka (1)
Martin Estočák (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Lucia Palková (1)
Ondrej Halama (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

"White Paper on Sport" alias Biela kniha o športe : obsah a legislatívny dopad

Jaroslav Čollák, 29. 07. 2011 v 01:55

Príspevkom by som chcel krátkym exkurzom oboznámiť širšiu odbornú ale aj neodbornú verejnosť s obsahom Bielej knihy o športe, ktorú vydala Európska komisia v roku 2007. Možno sa už o jej obsahu podrobnejšie písalo na iných miestach, no svojou maličkosťou skúsim prispieť k ešte väčšej osvete tejto v skutku zaujímavej “ publikácie“.

Úvodom, je dobré zmieniť sa a to aspoň okrajovo, čo to vlastne Biele knihy sú, a akú úlohu v komplexne chápanom legislatívnom procese Európskej únie majú. Biele knihy ( tzv.„ whitepapers“) sú dokumenty obsahujúce návrhy, stimuly, nápady či riešenia pre spoločnú činnosť v konkrétnej oblasti v rámci európskeho spoločenstva. Vzhľadom na prax, v niektorých prípadoch predstavujú pokračovanie Zelenej knihy[1]. Zatiaľ, čo obsahovo Zelené knihy prezentujú názory za účelom podporenia verejnej diskusie, Biele knihy obsahujú oficiálny súbor návrhov v konkrétnych politických či iných oblastiach a predstavujú nástroj pre ich konečnú realizáciu. Sú zverejnené a prijaté orgánom Európskej únie, konkrétne Európskou komisiou. Bielymi knihami sú fakticky spúšťané dôležité okruhy vývoja rôznych spoločných politík. Druhým dychom treba dodať, že Biele knihy existujú aj na národných úrovniach, vo Francúzsku sú žlté, vo Veľkej Británie modré, v Rakúsku červené, v Japonsku sivé a v Nemecku biele. Zelené a Biele knihy z hľadiska záväznosti záväzné nie sú, ale môžu byť predzvesťou či akýmsi impulzom budúcej legislatívnej činnosti Európskej únie.

Doteraz bolo vydaných niekoľko bielych kníh :

Biela kniha o športe,2007[2].

Štruktúra tohto dokumentu nám napovie, aké ciele boli v oblasti športu prvoradé, potrebné a v tomto dokumente nakoniec aj stanovené. Jej začiatok je poznačený citátom Pierra de Coubertina (1863-1937), francúzskeho pedagóga a historika. „Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“ Ani si neuvedomujeme, akú pravdu vyriekol tento muž a zanechal ju ako posolstvo pre ďalšie generácie. No vráťme sa ku štruktúre Bielej knihy, pričom úvod a záver logicky z rozboru vynechám. Vzhľadom na to, že hodnotenie či pripomienkovanie celého dokumentu je nadbytočné, obmedzím sa na zosumarizovanie hlavných myšlienok, téz, cieľov či podľa môjho názoru dôležitých právnych a mimoprávnych konzekvencií.


a) Spoločenská úloha športu

V tejto dá sa povedať najobsiahlejšej časti Bielej knihy o športe sa hovorí predovšetkým o spoločenských úlohách športu. Komisia v tomto dokumente uznáva významnú úlohu športu v európskej spoločnosti predovšetkým v čase, keď sa potrebuje priblížiť občanom a vyriešiť otázky, na ktorých im priamo záleží. Komisia tu zároveň uznáva, že šport ako fenomén čelí novým hrozbám v podobe komerčného tlaku, zneužívania mladých športovcov, dopingu, rasizmu, násilia, korupcie či prania špinavých peňazí. Vo všetkých smeroch a všetkými dostupnými aktivitami sa bude Komisia snažiť dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie. Z uvedeného sa dá logicky vyvodiť, že európska únia si uvedomila potenciál športovej oblasti v prípade systematického skvalitňovania či už legislatívnej stránky športu, organizačnej stránky subjektov tvoriacich športové spoločenstvo či dialógu medzi spomenutými subjektami.

Ďalej sa dozvedáme, že významným sa v procese zviditeľňovania športu stalo Vyhlásenie Európskej rady o osobitnej povahe športu a jeho sociálnej funkcii v Európe[3] ( tzv. „ vyhlásenie z Nice“, 2000). Treba si uvedomiť význam skutočnosti, že Rada Európy vymedzila pojem šport, a v súlade s jeho obsahom sa pojem šport vyskytuje aj v tejto Bielej knihe. Jeho obsah Rada Európy vymedzila nasledovne : „ všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach“. S touto „definíciou športu“ sa dá vo väčšej miere súhlasiť, no prirodzene, jej široké vymedzenie nájde aj početných odporcov spochybňujúcich pojmové znaky z tejto definície plynúce pre ozrejmenie pojmu šport. V tomto smere je však jednoznačne možné akúkoľvek snahu o pojmové vymedzenie športu akoukoľvek organizáciou privítať a oceniť. Dodatkom, spomenutú definíciu športu v čiastočne modifikovanej podobe prebrali aj naši českí kolegovia v zákone č. Zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov.[4]

Samotné, konkrétne opatrenia, ktoré sa v športovej oblasti majú stať prioritnými obsahuje akčný plán, ktorý je pomenovaný po Pierrovi de Coubertinovi, nachádzajúci sa práve v tejto Bielej knihe športu. Určite sa zhodneme, že šport je fenoménom, ktorý sleduje drvivá väčšina ľudskej populácie v jeho najrôznejších podobách. Aktívne športovanie je už vec zložitejšia, no aj napriek uvedenému Eurobarometer z novembra 2004, na ktorý poukazuje aj samotná Biela kniha hovorí, že cca. 60% európskych občanov sa pravidelne zúčastňuje na športových aktivitách v rámci alebo nezávisle od cca. 700 000 klubov. Spojitosť medzi športom a zdravím občanov únie logicky prerástol do obojstranne podmieňujúceho sa vzťahu. Práve pod prizmou spomenutého vzťahu bola okrem iných plánov či cieľov prijatá Biela kniha Komisie s názvom Stratégia riešenie zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe[5], v ktorom sa vyzdvihuje práve úloha športu ako aktívneho prístupu v záujme naplnenia predmetných cieľov.

Zaujímavým sa stáva argument Komisie vymedzujúci kvalitatívnu požiadavku na pravidlá obmedzujúce počet zahraničných hráčov v európskych futbalových kluboch. Biela kniha explicitne hovorí : „ pravidlá požadujúce zavedenie určitých kvót na miestnych hráčov v športových oddieloch by bolo možné akceptovať ako v súlade s ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe osôb, keby neviedli k žiadnej priamej diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti a keby možné dôsledky nepriamej diskriminácie z nich plynúce by bolo možné obájiť ako primerané k legitímne sledovanému cieľu, akým je napríklad zlepšenie a ochrana prípravy a rozvoja talentovaných mladých hráčov.“ Na spomenuté nadväzuje v praxi mnoho kontroverzných snáh o zakotvenie obmedzujúcich pravidiel v jednotlivých súťažiach. Známe je kontroverzné pravidlo 6+5 („6+5 rule“) zavedené organizáciou FIFA počas konferencie v máji 2008, ktoré nariaďuje klubom posielať na trávnik maximálne päť zahraničných hráčov. Toto pravidlo však bolo z hľadiska európskeho práva odmietnuté ako diskriminujúce na základe národnosti. Šéf európskej organizácie UEFA Michel Platini toto pravidlo taktiež odmietol s tým, že sa v Európe nikdy nebude aplikovať, pretože je to obmedzujúce pravidlo založené na národnosti a to nie je legálne. Spor ohľadne tohto kontroverzného pravidla je zložitejší, možno sa k jeho analýze dostaneme nabudúce, no via facti každopádne ukazuje, že akékoľvek pravidlo týkajúce sa športovej oblasti nemôže byť v rozpore s acquis Communitaire aj napriek relatívnej samostatnosti tvorby týchto pravidiel samotnými športovými organizáciami.

Biela kniha spomína aj dôležitú úlohu športu pri integrácii migrantov a osôb s pôvodom v cudzine do spoločnosti, rovnako ako aj jeho dôležitosť v podobe dobrého priestoru na dialóg medzi kultúrami. V súvislosti s násilím, výtržníctvom a podobnými negatívnymi dôsledkami športových udalostí sa Komisia vyslovila, že je nutné aby orgány činné v trestnom konaní nekonali izolovane a preto je dialóg a spolupráca medzi spomenutými orgánmi rôznych členských krajín dôležitou súčasťou predchádzania týmto negatívnym konzekvenciám športovej oblasti.

Okrem iného, cieľ využiť šport ako hybnú silu rozvoja menej rozvinutých oblastí je podľa Komisie jedným z najdôležitejších, pričom za vzor je dávané Memorandum o porozumení podpísané organizáciou FIFA a Komisiou samotnou, kedy sa futbal stal hlavným predmetom rozvoja afrických, karibských a tichomorských krajín. Medzinárodné prestupy hráčov , vybavovanie ich víz a prisťahovaleckých formalít Komisia povýšila na atribúty, ktorých pozitívne smerovanie bude mať za následok medzinárodnú atraktivitu Európskej únie, a v neposlednom rade budú mať dopad na kladný vývoj hráčskeho trhu v oblasti športu pod prizmou zvyšovania konkurencieschopnosti klubov, ktoré spomenutých hráčov vezmú pod svoje krídla.


b) Hospodársky rozmer športu

Hneď v úvodnej vete pre oblasť legislatívy asi najdôležitejšej časti Bielej knihy sa dozvedáme o charakteristike hospodárskeho rozmeru športu ako takého. „ Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným makroekonomickým dosahom, ktoré môže prispieť k napĺňaniu lisabonských cieľov rastu a vytvárania pracovných miest. Môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest, alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha rozvoju cestovného ruchu a takisto môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení.“

Prirodzene, nikto z množiny zaujímajúcej sa o športovú oblasť nemôže tvrdiť, že šport nie je spätý s právami duševného vlastníctva. Vymáhanie práv duševného vlastníctva preto Komisia povýšila na podstatnú súčasť zdravého športového hospodárstva. Špecifiká športovej oblasti, podpora verejnosti a z toho plynúce príjmy sú natoľko ovplyvnené kladnými vlastnosťami športovej oblasti, že Rada Európy v smernici 2006/112/ES členským štátom priznáva priestor na vyňatie určitých, so športom súvisiacich služieb spod daňovej povinnosti, a ak sa výnimka neuplatňuje, možnosť uplatňovať v niektorých oblastiach znížené daňové sadzby. Aj v tejto reakcii Rady Európy si vieme uvedomiť, aký vplyv má šport, akou jedinečnosťou disponuje a v neposlednom rade, aké pozitíva prináša do každodenného života jednotlivcov dennodenne žijúcich v európskom priestore. Podčiarkuje to aj vyhlásenie Komisie o tom, že si uvedomuje význam verejnej podpory neprofesionálneho športu a športu pre všetkých, pričom schvaľuje takúto podporu ak sa poskytuje v súlade s právnymi predpismi spoločenstva ( predaj reklamných predmetov, sponzoring, vysielacie práva, predaj lístkov atď,)


c) Organizovanie športu

V oblasti organizovania športu je podľa môjho názoru najdôležitejšou, no možno najjednoduchšie vymedzenou myšlienkou myšlienka, ktorá bola prezentovaná nasledovne v sekcii organizácia športu : „ Komisia uznáva autonómiu športových organizácií a zastupujúcich štruktúr ( ligy), ďalej uznáva, že spôsob riadenia je predovšetkým v kompetencii orgánov zodpovedných za šport, a do určitej miery, členských štátov a sociálnych partnerov.“ Komisia ďalej uvádza, že je presvedčená, že väčšina problémov vznikajúcich v týchto športových oblastiach sa dá vyriešiť samoregulačne, no je dôležité dodržiavanie princípov dobrého spôsobu riadenia a právnych predpisov Eú.

Dôležitým je tvrdenie hovoriace o tom, že právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže a ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu sa týkajú športu, no len do tej miery, do akej šport predstavuje hospodársku činnosť. Je zjavné, že šport ako taký podlieha aj iným obmedzeniam plynúcich z práva spoločenstva, ako napríklad zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti (viď. odmietnutie spomenutého pravidla 6+5 zavedeného organizáciou FIFA opísaného vyššie), ustanovenia o občianstve únie, rovnosť medzi mužami a ženami v zamestnaní.

Komisia ďalej uznáva, že šport má osobitné črty, vďaka ktorým s hovorí o špecifickosti športu. Z hľadiska systematiky sa táto špecifickosť dá deliť na dve hlavné skupiny :

- oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach, potreba zabezpečiť neistotu ohľadne očakávaných výsledkov, udržiavanie konkurenčnej rovnováhy medzi klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach a podobne.

- autonómia a rozmanitosť športových organizácií, pyramídová štruktúra súťaží od začiatočníckej po najvyššiu, princíp jedinej federácie na každý šport či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

O samotnej špecifickosti športu hovorila aj spomenutá deklarácia z Nice v roku 2000 ( pozri pozn. pod č.3). Z uvedenými špecifickými vlastnosťami či charakterom športovej oblasti sa dá len súhlasiť a zhodnotiť, že neprestávajúca snaha právnej teórie ale aj samotnej praxe o jeho maximalizované poznanie bude túto množinu špecifických znakov športu neustále len a len zvyšovať.

O zaujímavom prípade sme sa tomto fóre už bavili TU. Zákaz zavedený samotnou organizáciou UEFA pod názvom „multiple ownership rule“ sa dá chápať v konečnom dôsledku ako zneužitie dominantného postavenia touto organizáciou, ktorá predmetným pravidlom zakazuje istým klubom štartovať v jej súťažiach. No práve Biela kniha o športe nám na moje prekvapenie dáva podľa môjho názoru argument ospravedlňujúci takéto pravidlo a robí z neho pravidlo dovolené, ktoré aj keď má potenciál zasahovať do vnútorného trhu, porušovať protimonopolné ustanovenia Zmluvy je pravidlom dovoleným. V texte sa dočítame : „ ... existujú športové organizačné pravidlá, ktoré na základe legitímneho účelu, ktorý sledujú pravdepodobne neporušujú protimonopolné ustanovenie zmluvy o ES, a to za predpokladu, že v prípade narušenia hospodárskej súťaže ide o narušenie inherentné a primerané k cieľom, ktoré sledujú ( napr. pravidlá hry, určenia dĺžky zápasov, určenie počtu hráčov, pravidlá určujúce výberové kritériá pre športové súťaže, atď.. ). Určenie výberových kritérií podľa môjho názoru tvorí množinu dovoleného, kde spadá zákaz "multiple ownership rule". Ako som v reakcii pod spomenutým príspevkom napísal, z uvedeného logicky vyplýva, že pod prizmou existencie špecifickosti športu sa v prípade športových pravidiel, v ktorých by sa aj dal nájsť potenciál narúšania hospodárskej súťaže –ospravedlňuje ich existencia vzhľadom na legitímny cieľ, ktorý sledujú - napr. čistota športu, dôvera verejnosti v jeho čistotu, zabezpečenie neistoty pokiaľ ide o očakávané výsledky, udržiavanie konkurenčnej rovnováhy medzi klubmi atď. Podstatná a zásadná právna konštrukcia postavená na špecifickosti športu.

Jedným z ďalších opatrení, ktoré Komisia povoľuje v rozpore s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora vo veciach voľného pohybu pracovných síl a osôb, je obmedziť voľný pohyb v prípade, pokiaľ ide o :

Legitímne obmedzenie voľného pohybu pracovných síl bolo odôvodnené argumentom Komisie, ktorý hovorí : „ Keby neexistovali pravidlá upravujúce prestupy hráčov, integrita športu by bola narušená tým, že by kluby prijímali hráčov i počas sezóny, aby získali prevahu nad svojimi súpermi. Súčasne však každé pravidlo, ktoré sa týka prestupov hráčov, musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ (ustanovenia o hospodárskej súťaži a pravidlá o voľnom pohybe pracovníkov)“

Vysielacie práva a práva plynúce z duševného vlastníctva sú bohatým zdrojom debát kvalitatívne skúmajúcich danú problematiku, v neposlednom rade z hľadiska ich súladu s pravidlami hospodárskej súťaže Európskej únie. Na danú problematiku zareagovala Komisia kladne, no stanovila určité podmienky. Urobila to s odkazom na hospodársku súťaž európskej únie v spojitosti so špecifickosťou športového odvetvia. „ Uplatňovanie ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa hospodárskej súťaže v súvislosti s predajom mediálnych práv pri športových podujatiach zohľadňuje niekoľko osobitých charakteristík v tejto oblasti. Športové asociácie predávajú niekedy športové mediálne práva kolektívne v mene jednotlivých klubov (na rozdiel od klubov, ktoré obchodujú s právami samy). Hoci spoločný predaj mediálnych práv vyvoláva obavy vzhľadom na hospodársku súťaž, Komisia tento spôsob akceptuje pod určitými podmienkami. Spoločný predaj môže mať význam v zmysle prerozdelenia príjmov a byť tak nástrojom dosahovania väčšej miery solidarity v oblasti športu.“

d) Následné opatrenia

Táto časť bielej knihy o športe obsahuje viacero športovej oblasti imanentných vlastností, ktoré majú byť pretavené do oblastí spolupráce členských štátov v oblasti športu, sociálneho dialógu na európskej úrovni pod prizmou rastúceho počtu problémov, ktorým v tejto oblasti šport čelí, ďalej podporovanie spolupráce športových, rôzne systémovo členených organizácií za účelom kvalitatívneho zvyšovania ich vzájomnej spolupráce atď. Ako sa ďalej uvádza, „Komisia nadviaže na iniciatívy predstavené touto bielou knihou prostredníctvom štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu, spoluprácou s členskými štátmi a podporou sociálneho dialógu v odvetví športu.“



Dôsledky akčného plánu Bielej knihy o športe a prijaté legislatívne opatrenia :

Dopad a vplyv cieľov, snáh a aktivít vytýčených v Bielej knihe o športe sa v prvopočiatku mohol zdať ako do neba volajúce priania športovo orientovaných zástancov športu v dielni zvanej Európska únia. Snívané a snované sa stalo skutočnosťou, možno nie v stopercentnom slova zmysle, ale aj akýkoľvek legislatívny posun v športovej oblasti sa dá chápať v procese neustáleho vývoja športovej oblasti za míľový skok napred. Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. Decembra 2010, prvýkrát v histórii poskytuje právny základ pre oblasť športu. Zástupcovia športových organizácií sa o to usilovali uplynulých dlhých a ťažkých 20 rokov. Články 6 a 165 Lisabonskej zmluvy zdôrazňujú význam športu v Európe, uznávajú jeho osobitý charakter a definujú jeho postavenie ako komunitného záujmu.

Konkrétne : ( obmedzím sa na citovanie spomenutých článkov)

Článok 6 ZFEU:

Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú:

Článok 165 (bývalý článok 149 ZES)

1. Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.

2. Činnosť Únie sa zameriava na:

3. Únia a členské štáty podporujú v oblasti vzdelávania a športu spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

4. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku: Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú podporné opatrenia bez toho, aby harmonizovali zákony, iné právne predpisy členských štátov.


Doteraz bolo športové právo ako oblasť bez explicitného právneho základu regulované len judikatúrou SD ( spomeňme prípady ako "Bosman", "Bernard" , "Meca-Medina"...). Ako sa dozvedáme v odseku 4 čl. 165 ZFEU, európska únia prijímať legislatívne akty v oblasti športu môže, ale tie môžu mať len podporný charakter, pričom nesmú viesť k harmonizácii zákonov či iných existujúcich či neexistujúcich predpisov členských štátov. Práve tu sa pravdepodobne prejavila hore rozoberaná špecifickosť športu a akceptácia stavu relatívnej samostatnosti športových oblastí jednotlivých národných úrovní. Komisia samozrejme môže prijímať v oblasti športu odporúčania, no tieto sa rodia v množine nezáväzných aktov a preto ich reálny dopad na legislatívnu činnosť v športových oblastiach členských štátov je viac ako diskutabilný. Aj napriek uvedenému, posun hovoriaci o športe v samotnom v explicitnom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie je stupienkom, ktorý zaručuje v budúcnosti možný, kvalitatívny, legislatívny či mimolegislatívny vývoj športu, za ktorý bude každý fanúšik tejto oblasti viac ako vďačný.

Záverom tohto skromného príspevku ozrejmujúceho obsah Bielej knihy o športe a informujúceho o legislatívnych konzekvenciách z nej plynúcich sa nechám počuť : nech žije šport, nech žijú športovci a nech sa známy výrok „Eppur si muove!“ nevzťahuje len na otázky vedy a astronómie.


[1] Zelená kniha môže byť vydaná za účelom iniciovania diskusie na európskej úrovni, ako podnet na odbornú, laickú, pre verejnosť prístupnú či neprístupnú diskusiu.

[2] K nahliadnutiu pozri : http://ec.europa.eu/sport/white-paper/whitepaper8_en.htm#1

[3] http://www.sport-in-europe.eu/index.php?option=com_contentandtask=viewandid=51andItemid=146 , http://ec.europa.eu/sport/library/doc/b1/doc412_en.pdf

[4] „... všetky formy telesnej činnosti, ktoré prostredníctvom organizovanej aj neorganizovanej účasti si kladú za cieľ harmonický rozvoj telesnej aj psychickej kondície, upevňovanie zdravia a dosahovanie športových výkonov v súťažiach všetkých úrovní“

[5] KOM(2007)279, prijatá 30.5 2007.


Názory k článku "White Paper on Sport" alias Biela kniha o športe : obsah a legislatívny dopad:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím