lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Estočák (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Kubina (1)
Natalia Janikova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Marcel Jurko (1)
Robert Vrablica (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
David Halenák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
Katarína Dudíková (1)
David Horváth (1)
Gabriel Závodský (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Volšík (1)
Ondrej Halama (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Palková (1)
Ladislav Pollák (1)
Robert Šorl (1)
Matej Kurian (1)
Matej Gera (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Marcin (1)
Peter K (1)
peter straka (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Miriam Potočná (1)
Jana Mitterpachova (1)
Roman Prochazka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Emil Vaňko (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Svoboda (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Róbert Černák (1)
Juraj Lukáč (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Kormaník (1)
Michal Ďubek (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Demo (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Manipulovanie zápasov je trestný čin : aféra „Calciopoli“ ukončená

Jaroslav Čollák, 13. 11. 2011 v 18:29

Taliansko ako bašta futbalových machinácii futbalových zápasov ukázala už viackrát v poslednom desaťročí, že nie je to krajina hodnotovo čistá ako ľalia. Príspevkom chcem poukázať na rozhodnutia neapolského prvostupňového súdu voči osobám športovej aféry „Calciopoli“ a na ich odcudzujúci obsah. Treba povedať, že o tom, ako majú byť v zápasoch akéhokoľvek športového odvetvia ochraňované inštitúty ako neistota ohľadne výsledku športových zápolení, neutrálnosť rozhodcov a mnohé iné hovorí množstvo právnych ale aj neprávnych dokumentov, medzi ktoré patrí v podmienkach Európskej únie napríklad aj Biela kniha o športe 2007, tzv. dokumenty „fair – play“ rôznych športových asociácií a mnohé iné .

Zaujímavým posunom v tejto problematike je prvostupňové rozhodnutie neapolského súdu, ktorý dňa 8.11 2011 vyriekol rozsudok nad bývalým prezidentom talianskeho futbalového klubu Juventus Turín Lucianom Moggim. Uvalil mu trest odňatia slobody na päť rokov a štyri mesiace. Z hľadiska prehľadu spomenutej kauzy, Moggi bol kľúčovou postavou v prípade ovplyvňovania výsledkov stretnutí dvoch najvyšších domácich súťaží, tzv. „Calciopoli“ v roku 2006 a teda ochrana fanúšikov a ich legitímna dôvera v nepredvídateľný výsledok športového podujatia, legitímny športový súboj, hra fair - play sú inštitúty, ktoré sa v talianskom futbale zatláčali na druhú koľaj. Samozrejme, netreba polemizovať o tom, že do tohto celého škandálu boli zapletené aj stávkové kancelárie ako subjekty, ktoré sa športom vedia nezvykle „zabávať“, no táto kauza ich akosi obchádza. Tu sa treba zamyslieť nad skutočnosťou, či by legislatívnou cestou nemala byť zakázaná generálna možnosť sponzorovať športové súťaže práve týmito subjektmi, keďže podstatou ich podnikania a sekundárne vytvárania zisku sú zisky na stávkach pri nepredvídateľných a nezvyklých výsledkoch. Vráťme sa však naspäť, ohľadne odsúdenia Luciana Moggiho a podotknime, že taliansky športový súd už pred piatimi rokmi usvedčil Moggiho na základe nahrávok odpočúvaných telefonických rozhovorov s rozhodcami a rozhodcovskou komisiou. Súd v jeho prípade rozhodoval o trestnom čine podvodu a defraudácie naplnených konšpiračnou skupinou – a rozhodol. Vinný.

Pre zosumarizovanie obsahu príspevku zasväťme do kauzy Calciopoli aj nezainteresovaného čitateľa, no pre presahy z tejto aféry na ktoré chcem upozorniť to veľký vplyv mať nebude. Aféra Calciopoli vyvrcholila pred piatimi rokmi odobratím dvoch titulov z rokov 2005 a 2006 turínskemu Juventusu. Potrestanie zašlo toho času aj ďalej, klub bol preradený do Serie B. V celej kauze boli zapletené aj ďalšie veľké tímy, za prehrešky svojich funkcionárov pykali AC Miláno, Lazio Rím, Fiorentina, Reggina a Arezzo. Súd navrhol niekoľkoročné tresty v podobe pobytu za mrežami aj pre funkcionárov spomenutých tímov - vlastníkom klubu z Florencie bratom Andreovi a Diegovi Della Valleovcom po dva roky a prezidentovi rímskeho Lazia Claudiovi Lotitovi rok a desať mesiacov. Spomedzi zainteresovaných rozhodcov navrhol prokurátor najviac Massimovi de Santisovi, ktorý by mal ísť do väzenia na tri roky, ďalším jeho kolegom hrozia tresty od jedného roka po dva roky a štyri mesiace. Bývalý športový riaditeľ Messiny Mariano Fabiani by mal ísť "sedieť" na tri roky a osem mesiacov, prezident Regginy Pasquale Foti na dva roky, riaditeľ AC Milano Leonardo Meani na rok a pol a riaditeľ Talianskej futbalovej federácie Innocenzo Mazzin na štyri roky. Väčšina trestov sa pohybuje v symbolickej rovine, keďže v Taliansku sa tresty do dvoch rokov automaticky menia na podmienečné a potrestaní nejdú do väzenia.

Záver :

Treba si uvedomiť, že ovplyvňovanie športových výsledkov sa od tohto momentu stáva de facto týmto rozsudkom trestným činom, na ktorý sa dá odvolávať. Prednedávnom som, ako väčšina z nás, zalamoval rukami, že aj keď je zjavné, že športové podujatie nie je rozhodované iba na ihrisku – čo s tým my ctihodní občania urobíme. Avšak právo ako jeden z najdôležitejších normatívnych systémov ukázalo svoju silu, odsúdilo subjekty, ktoré sa ako skupina starali o ovplyvňovanie športových výsledkov a urobilo tak veľmi razantne. Ďalšími presahmi tejto aféry je napríklad skutočnosť, že pánovi Moggimu už Talianska futbalová federácia zakázala doživotne akúkoľvek činnosť vo futbale, a taktiež navštevovať futbalové zápasy – tu je dokonca pod vplyvom jeho odsúdenia zasahované do jeho základného práva na voľný pohyb, ktorým disponuje každý z nás - diskutabilné. Je na škodu veci, že podstatu športu – zmeranie si síl športovcov pôsobiacich v jednotlivých športových odvetviach si musíme uvedomovať pod prizmou podobných, „právny stav“ napravujúcich rozsudkov, ktoré musia ísť dokonca tak ďaleko, že zasahujú do základných práv osôb.

V podmienkach Slovenskej republiky by sa ovplyvňovanie výsledkov športových výsledkov mohlo subsumovať pod trestný čin podvodu, upraveného v § 222 Trestného zákona. Uvedomenie si svetových a hlavne európskych tendencií, že šport v istých okamihoch spĺňa požiadavku hospodárskej činnosti, v istých momentoch dokonca spĺňa požiadavky činnosti s názvom podnikanie prichádza do úvahy pri konaní ovplyvňujúcom výsledky športových zápasov, ktorým sa logicky poškodzuje postavenie iných súťažiteľov aj trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži upravenej v § 250 Trestného zákona, a navyše, ak to subjekt tatko konajúci spácha v úzkej spolupráci s inými osobami, naplnil aj znaky § 37 Trestného Zákona a naplnil znaky skutočnosti, že spáchal trestný čin spomenutého podvodu alebo zneužitia účasti na hospodárskej súťaži ako organizátor.

Šport ako fenomén zvlášť pod prizmou toho, že na vrcholnej úrovni v istých momentoch predstavuje hospodársku činnosť, zapája do seba verejnosť prostredníctvom verejnej „prezentácie“ svojho obsahu na štadiónoch a to za odplatu), obsahuje požiadavku legitímnej ochrany dôvery v nestranný výsledok – všetky tieto skutočnosti hovoria o tom, že to nie je iba čistá súkromnoprávna aktivita a spomenuté konanie predstaviteľov konkrétnych klubov či v preberanom prípade dokonca rozhodcov a funkcionárov samotného športového odvetvia je zavrhnutiahodným činom, ktorý si zaslúži odsúdenie. Či v takom rozsahu, ako to urobil prvostupňový neapolský súd nechám na každého z Vás, subjektívne a zvlášť pod vplyvom osobných skúseností vyjadrujem potešenie nad každou aktivitou, ktorá šport očisťuje od bočných vplyvov, ktoré kvalitu športu ako fenoménu dnešnej spoločnosti znižujú na minimálnu úroveň. Vyslovme želanie, že odvolací súd potvrdí ustanovené tresty a neupustí od potreby potrestania vinníkov „znižovania hodnoty“ športu ako jednému z mála elementov dnešnej spoločnosti, ktorý dokáže vyvolať masovú emóciu.


Názory k článku Manipulovanie zápasov je trestný čin : aféra „Calciopoli“ ukončená:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím