lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Adam Valček (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Prochazka (1)
Petr Steiner (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Halama (1)
Marcel Jurko (1)
Igor Krist (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Krajčírovič (1)
Bohumil Havel (1)
Tibor Menyhért (1)
Bystrik Bugan (1)
lukasmozola (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Volšík (1)
Michal Ďubek (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Marják (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
David Halenák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Kurian (1)
Peter K (1)
Martin Estočák (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Svoboda (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Kohútová (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Marcin (1)
Nora Šajbidor (1)
Lucia Palková (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
Jozef Kleberc (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Kovac (1)
Ján Pirč (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Košalko (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Janík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Licenčná zmluva - naozaj jediný spôsob udelenia súhlasu na používanie ochrannej známky? To snáď nie!

Tomáš Klinka, 16. 04. 2012 v 17:15

Po dlhšej prestávke opäť niečo z duševného vlastníctva a opäť niečo zo súdnych prešlapov. S kolegami z ÚPV SR sme sa zhodli, že aktuálny rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 23 Cdo 3996/2010 z 19. marca 2012, je "zcela mimo mísu", ako sa v Čechách zvykne hovoriť.

Vychádzajúc z textu § 508 obch. zák. Nejvyšší soud totiž rezolútne vyhlásil, že "užívání ochranné známky lze tedy sjednat pouze licenční smlouvou, která ve smyslu uvedeného ustanovení obchodního zákoníku je vždy smlouvou úplatnou a musí mít obligatorně písemnou formu." Z odôvodnenia rozsudku sa žiaľ nedozvieme, akou úvahou súd dospel k tomuto striktnému záveru a ani postoj súdu k doterajšej judikatúre, ktorá jednoznačne prezentuje opačný názor (najmä rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Cdo 1817/2008, publikovaný pod č. 35/2010).

V známkovom práve je dlhodobo ustálený názor, že majiteľ ochrannej známky môže platne udeliť tretím osobám súhlas na použitie ochrannej známky akýmkoľvek spôsobom (dokonca aj jednostranným právnym úkonom), z ktorého je zrejmá jeho vôľa udeliť súhlas na používanie ochrannej známky a adresát tohto súhlasu. Nie je nevyhnutné v každom prípade trvať na uzatvorení licenčnej zmluvy v písomnej forme a s povinným dojednaním odplaty. Ak napr. zahraničná spoločnosť udeľuje súhlas svojej 100% slovenskej dcére, nie je ani ekonomicky opodstatnené spisovať o tom licenčnú zmluvu a už vôbec nie odplatnú, ale v prípade potreby preukázania oprávnenosti používania ochrannej známky postačuje jednostranné vyhlásenie zahraničnej spoločnosti.

Tento extenzívny prístup k posudzovaniu existencie súhlasu s používaním ochrannej známky potvrdzuje aj rozsudok Súdu prvého stupňa ES z r. 2004, ktorý pre účely posudzovania skutočného používania ochrannej známky dokonca vyvodil implicitný súhlas majiteľa ochrannej známky s jej používaním treťou osobou aj zo samotnej skutočnosti, že majiteľ ochrannej známky v konaní predkladal dôkazy o používaní ochrannej známky touto treťou osobou a tohto používania sa dovolával (pozri T-203/02 Sunrider, body 24 a 25).

Predmetný rozsudok Nejvyššího soudu ČR nerešpektuje príslušné medzinárodné a európske štandardy (čl. 16 ods. 1 dohody TRIPS, čl. 5 ods. 1 smernice 2008/95/ES), úplne ignoruje princíp slobodného nakladania s majetkom a bezdôvodne uprednostňuje neplatnosť dohody (istá dohoda medzi účastníkmi uzavretá bola). Ťažko sa však polemizuje s arbitrárnym rozsudkom vo vecnej rovine. Ešte poznamenávam, že to všetko sa upieklo v dovolacom konaní podľa § 237 ods. 1 písm. c) o.s.ř., ktorý Ústavní soud ČR prednedávnom zrušil ako protiústavný (s účinnosťou až od 1.1.2013). Podľa mňa ide o jeden z čerstvých príkladov zneužitia tohto dovolacieho dôvodu. Dotknutým účastníkom možno odporučiť využitie ústavnej sťažnosti.


Názory k článku Licenčná zmluva - naozaj jediný spôsob udelenia súhlasu na používanie ochrannej známky? To snáď nie!:


  Martin Husovec, 18. 04. 2012 v 11:30 - súhlas

Ahoj Tomáš,

veľmi rád s tebou súhlasím na veci, o ktorej už dlhšie premýšľam v inej súvislosti. Osobne si tiež myslím, že ´súhlas´ na používanie práv duševného vlastníctva možno dať aj inak ako písomnou zmluvou podľa § 508 ObchZ. A to nie len z dôvodu Únijného práva. Hoci trošku v inej rovine.

Súhlasím, že ako čl. 22 nariadenia o ochrannej známke spolocenstva, tak aj čl. 8 známkovej smernice nemá žiadnu požiadavku písomnej formy. Zatiaľ čo pri čl. 22 je situácia zrejmá, je otázna či v prípade čl. 8 mohol ísť členský štát za toto znenie, čo si nemyslím. Ak sa stým súd ani nezaoberal, je to chyba.

Čo ale považujem za zaujímavejšiu otázka, ak dovolíš, je že či možno dať súhlas na použitie predmetu práva duševného vlastníctva mimo úpravy licenčnej zmluvy ( § 508 ObchZ, § 40 AutZ). Takýto súhlas by mal ale inú povahu ako samotná licencia (hoci aj jednostranná).

Príklad z fyzického sveta. Ak niekto príde do môjho domu, tak mu vlastne dávam súhlas aby zasiahol do môjho vlastníckeho práva. Tento súhlas nie je nájmom práva (licenčná zmluva je svojou povahou nájmom práva) ale len mojim vyjadrením, že ku mne môžeš prísť bez toho aby si tak spáchal majetkový delikt a kadečo iné. Ide teda o súhlas, ktorý vylučuje protiprávnosť tvojho konania. Na druhej strane, nemôžeš z tohto súhlasu vyvodzovať pre seba žiadne právo, a teda nemôžeš žiadať o pobyt v mojom byte. Môžeš ho však využiť ako obranu pred tým, že si spáchal súkromnoprávny delikt (zásah do vlastníckeho práva).

A teraz PDV, čo sú tiež erga omnes práva. Ak niekto použije moje autorské dielo a ja som mu dal na to súhlas, napr. cez telefón. Podľa nášho AZ neuzatvorím licenčnú zmluvu. Častokrát by som sa pri tomto súhlase ani nedohodol na podstatných náležitostiach zmluvy, resp. by išlo len o jednostranný PÚ. Čo teraz ak dokážem preukázať tento súhlas a autor ma zažaluje za porušenie autorských práv? Ako obranu použijem tento súhlas autora, ktorý síce nie je licenciou ale vylučuje protiprávnosť môjho konania. Súkromnoprávny delikt som nespáchal.

Má to však háčik - bezdôvodného obohatenie je kvázidelikt a protiprávnosť sa nevyžaduje. Zbavím sa teda zodpovednosti v rovine zdržovacieho, škodového a iných nárokov no nie bezdôvodka. Čo stým?

Hutko


  Tomáš Klinka, 18. 04. 2012 v 12:33 - k tomu bezdôvodku

Až po ten posledný odsek súhlasím, Martin. S bezdôvodným obohatením v oblasti PDV mám však osobnú dilemu. Nesedí mi totiž na všeobecné vymedzenie podľa § 451 ods. 2 OZ. Ktorý zo 4 taxatívne vymenovaných prípadov bezdôvodka by bol naplnený? Konkrétne v tvojom príklade použitia diela so súhlasom autora cez telefón? Ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu? Podľa mňa nie. Ako inak môže vzniknúť nárok z bezdôvodného obohatenia? Finančné nároky majiteľov PDV mi vždy pasovali skôr na náhradu ušlého zisku (ako súčasť náhrady škody) a ako také vždy predpokladajú prvotný záver o ohrození alebo porušení práva (čisto deliktuálna zodpovednosť). Alebo na to idem príliš formalisticky? Aj to je možné.

  Michal Novotný, 18. 04. 2012 v 14:46 - Ad

Keďže celému PDV rozumiem ako koza petržlenu, tak len taký námet do diskusie:

Podľa mňa tu nejde ani o bezdôvodko, ani o náhradu škody. Ak som dostal súhlas, ktorý som navyše akceptoval (hoc aj skutočným plnením - trochu ťarbavá analógia k § 275 ods. 4 Obch. z.), tak vznikla "kvázi licenčná zmluva" a tú známku nemôžem používať bez právneho dôvodu, ale ani tým nemôžem nič porušovať.

Tu ide skôr o výklad toho "súhlasu" ako právneho úkonu. Ak z neho bolo zrejmé, že sa udeľuje bezodplatne (čo bude asi pravidlom pri takomto "súhlase"), tak je užívanie bezodplatné (v podstate niečo ako výpožička), ak sa výkladom úkonu zistí, že bolo dohodnuté ako odplatné, tak mu patrí odmena. Samozrejme, problémom by tu bolo, ako ju zistiť, ale asi len ako primeranú (lebo keby aj bola tá zmluva neplatná pre neurčitosť, tak by sa to spätne vrátilo na bezdôvodné obohatenie a tam by sa asi znova išlo na "primeranú" odmenu).

Ale je to len taká úvaha a možno mi niečo podstatné uniklo.

  Martin Husovec, 18. 04. 2012 v 15:59 - super otázky

Ad Tomáš, to je veľmi dobrá otázka. Zdalo by sa, že tak triviálna vec nemôže byť predmetom sporu, ale je. Najprv úprava.

AutZakČR
§ 40
(4) Právo na náhradu škody a na vydání bezdůvodného obohacení podle zvláštních právních předpisů zůstává nedotčeno; místo skutečně ušlého zisku se autor může domáhat náhrady ušlého zisku ve výši odměny, která by byla obvyklá za získání takové licence v době neoprávněného nakládání s dílem. Výše bezdůvodného obohacení vzniklého na straně toho, kdo neoprávněně nakládal s dílem, aniž by k tomu získal potřebnou licenci, činí dvojnásobek odměny, která by byla za získání takové licence obvyklá v době neoprávněného nakládání s dílem.


§ 442a ObčZakSR

(1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.

(2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.


A ešte najprv názor SK judikatúry.
"Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní, pretože je oprávnený domáhať sa vo vlastnom mene a v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 81 ods. 1 písm. i zák.č. 618/2003 Z.z. Žalovaný získal majetkový prospech v dôsledku toho, že používal chránené hudobné diela bez toho, aby mal uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom a bez toho, aby za používanie chránených hudobných diel poskytoval žalobcovi peňažné plnenie. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k zmenšeniu jeho majetku došlo, ak by za používanie chránených hudobných diel uhrádzal žalobcovi odmenu na základe hromadnej licenčnej zmluvy, ak by ju mal uzavretú. Výšku bezdôvodného obohatenia predstavuje suma, ktorú by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi ako odmenu za používanie chránených hudobných diel, ak by mal uzavretú so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu. Odmena by predstavovala sumu 19 408, - Sk, na základe predložených dokladov oznámení o uskutočnených verejných podujatiach, inšpekčného záznamu a sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel za obdobie od 10.6.2005 do 3.2.2006 tak, ako je uvedené vyššie. Žalovaný je povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať podľa §456, § 458 ods. 1 O:z. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 644, 23 eur (19 408, Sk v prepočte na eurá)." Rozhodnutie Okresneho sudu v Leviciach sp. zn. 11C/75/2008.

Podobných rozhodnutí je pritom niekolko napr. Okresny sud Trebisov sp. zn. 10Cb/16/2007 alebo Okresny sud Banska Bystrica sp. zn. 9C/43/2006 ( .. výšku bezdôvodného obohatenia u toho , kto neoprávnene nakladal s dielom bez toho, aby na to získal licenciu, predstavuje odmena, ktorá by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného nakladania s dielom.) ci okresny sud Banska Bystrica, sp. zn. 12C/102/2009.

Česká judikatúra pokiaľ viem, vždy ide cez bezdôvodné obohatenie. A teraz veľmi autoritatívny názor prof. Telca

Delikt bezdůvodného obohacení se vyznačuje pojmovými znaky, a to:
a) obohacení,
b) bezdůvodnost,
c) úkor (újma, škoda),
d) bez ohledu na zavinění.

Oproti tomu znaky škody (majetkové újmy) jsou:
a) chybí znak,
b) bezdůvodnost,
c) škoda (újma, úkor),
d) zpravidla s ohledem na předpokládané zavinění, výjimečně i bez něj.

Potiaľ nie je asi sporu. Akurát, že treba uviesť, že § 451 ods. ObčZ je generálna klauzula, kde môže spadať niečo čo nespadá pod osobitné skutkové podstaty. Teraz názor:

Jakmile je naplněn též znak obohacení, jde o skutkovou podstatu bezdůvodného obohacení, nikoli o skutkovou podstatu škody, která tento znak nemá. Je možné poškodit jiného, aniž by z toho měl škůdce jakýkoli majetkový prospěch, např. poškození cizího zaparkovaného vozidla. Mezi oběma delikty je konkurence. ... Z toho vyplývá, že užívá-li někdo bez smluvní nebo zákonné licence autorské dílo, obohacuje se, neboť neplatí odměnu za získání smluvní licence. Kromě toho se obohacuje i tím, že užívá cizí předmět, aniž na to vynaloží náklady nejen finanční, ale i časové aj., které by jinak, pokud by jednal po právu, byl vynaložil. Krom toho se tak děje k újmě (na úkor) jiného, a to vlastníka

..

Jestliže někdo libovolným způsobem užije cizího díla bez některého z právních důvodů stanovených v autorském zákoně, je zpravidla naplněna skutková podstata soukromoprávního deliktu bezdůvodného obohacení (condictio) podle § 451 a násl. ObčZ. Jednalo by se o condictio indebiti.

(Komentár k AZ Telec, Tuma)

Na druhej strane sú aj slovenský akademici, ktorí hovoria, že to je škoda, konkrétne ušlý zisk. Skúsim dať aj referencie. Výhodnosť/nevýhodnosť tvrdenia je zjavná, keďže jedno je subjektívna zodpov. druhé objektívna bez ohľadu na protiprávnosť. Skúsim sem pridať ešte nejaké argumenty neskôr. Osobne mám názor, chcem ale počuť Váš najskôr.

Ad Michal
Chápem čo hovoríš, ale stále to vedieš na kontrakt, t.j. že existuje kontrakt, ktorý to dovoľuje hoci nie je licenčnou zmluvou. Lenže to by bolo podľa mňa obchádzanie zákona, ak máme inú kontraktuálnu obligáciu, ktorá sa tvári ako licečná zmluva len nespĺňa jej podmienky a chce dosiahnuť to isté. Alebo som inak rozumel? Jeden dobrý príklad ako si to predstavujem je tento prípad -.
Vorschaubilder 29. April 2010 (Az. I ZR 69/08)

  Tomáš Klinka, 18. 04. 2012 v 16:17 - Otázka povahy zodpovednostného vzťahu

Všetci traja sa zhodneme v tom, že ak je raz daný súhlas, nedochádza k porušovaniu práv. Ja z toho vyvodujem, že napriek používaniu pojmu "bezdôvodné obohatenie" v osobitných zákonoch z oblasti PDV (námatkovo: § 8 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach), nemôže byť v obdobnom prípade, ako opísal vyššie Martin, naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Prof. Vojčík k tomu uvádza vo svojom Komentári k OZ nasledovné:

"Základný a všeobecný predpis súkromného práva by však do § 451 predovšetkým mal doplniť samostatnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa vznikajúceho v súvislosti s porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva a až následne sa zaoberať jeho výškou. Inak sa musí aplikovať iba všeobecná skutková podstata uvedená v § 451 ods. 1, t.j. "kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať". Vzhľadom na skutočnosť, že v § 451 ods. 2 sú jednotlivé prípady bezdôvodného obohatenia sa uvedené taxatívne, bolo by vhodnejšie doplniť ich o prípad majetkového prospechu získaného neoprávneným využitím alebo použitím predmetov duševného vlastníctva.

Úprava v § 458a, ktorá odkazuje na § 442a ods. 2, v podstate umožňuje z rovnakého dôvodu (pri rovnakom porušení či ohrození práva) uplatniť náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nemožno považovať za správne.

Osobitné zákony upravujúce ochranu duševného vlastníctva odkazujú, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, na úpravu v Občianskom zákonníku. Z uvedeného vyplýva, že musia byť splnené predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia."

Môj predbežný záver: Keďže nároky majiteľa PDV sú vždy viazané na porušenie resp. ohrozenie jeho výlučného PDV treťou osobou (čo je však vylúčené v prípade, ak je daný súhlas majitela, ako sme sa zhodli), vždy teda pôjde o právne vzťahy vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, pričom sa škoda nahrádza aj v špeciálnom režime podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenia je z povahy veci vylúčené.

  Martin Husovec, 19. 04. 2012 v 15:01 - ad bezdövodko

Nepochopil som úplne ten posledný odsek. Skúsme sa ale odpútať od tohto konkrétneho prípadu a zamysliet sa na tým či to je bezdôvodko alebo ušlý zisk. Áno a tou referenciou som myslel práve pána profesora.

btw, zo Sadzobníku SOZA

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa hudobné diela bez licenčnej zmluvy t.j. neoprávnený používateľ hudobných diel, sa dopúšťa porušovania autorských práv a v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. f) AZ je povinný vydať SOZA náhradu ujmy podľa osobitného predpisu [ § 442 a) Občianskeho zákonníka] v maximálnej výške 200% základnej autorskej odmeny.

  Martin Husovec, 22. 04. 2012 v 20:36 - ad Michal (BGH inšpirácia)

ešte aby som spresnil ako som myslel svoj príklad hore, a prečo by to, inšpirujúc sa u BGH (Az. I ZR 69/08), nemal byť ani prejav vôle v zmysle § 34 ObčZ a nasl. BGH v danom prípade proti Google uvádza:

„Das Berufungsgericht hat nicht hinreichend berücksichtigt, dass ein rechtswidriger Eingriff in die urheberrechtlichen Befugnisse nicht nur dann zu verneinen ist, wenn der Berechtigte durch Abgabe von rechtsgeschäftlichen Erklärungen durch Einräumung entsprechender Nutzungsrechte über sein Recht verfügt oder dem Nutzer die entsprechende Werknutzung schuldrechtlich gestattet hat. Daneben besteht vielmehr auch die Möglichkeit, dass die Rechtswidrigkeit eines Eingriffs in ein ausschließliches Verwertungsrecht wegen Vorliegens einer schlichten Einwilligung des Berechtigten ausgeschlossen ist”

„Die schlichte Einwilligung in die Urheberrechtsverletzung unterscheidet sich von der (dinglichen) Übertragung von Nutzungsrechten und der schuldrechtlichen Gestattung dadurch, dass sie zwar als Erlaubnis zur Rechtmäßigkeit der Handlung führt, der Einwilligungsempfänger aber weder ein dingliches Recht noch einen schuldrechtlichen Anspruch oder ein sonstiges gegen den Willen des Rechtsinhabers durchsetzbares Recht erwirbt [...]. Sie erfordert daher auch keine auf den Eintritt einer solchen Rechtsfolge gerichtete rechtsgeschäftliche Willenserklärung.


t.j., že naproti § 35 ods. 1 ObčZ (Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.) stačí ak „(schlüssigen) Verhalten der Klägerin entnommen werden kann, sie sei mit der Nutzung ihrer Werke durch die Bildersuchmaschine [...] einverstanden"

  Michal Novotný, 23. 04. 2012 v 11:54 - Vďaka

za uľahčenie orientácie v tom rozsudku, nechcelo sa mi ho čítať celý.

Ale aj tak mi to pripadá celé také "umelé" (ale neviem, možno Kristián vytiahne Flumeho a vysvetlí mi, že je to naopak strašná veda):

Ak niekomu udelím "súhlas", je to asi prejav vôle, s ktorým sú spojené nejaké právne následky (aké, to je iná vec). Ak sa druhý začne v súlade s tým správať, tak je to tiež jeho prejav vôle (konkludentný). Napokon, sám BGH v tých ďalších odsekoch sám hovorí, že môže ísť o nejaký prejav vôle "mit Besonderheiten".

Vo výsledku sa to celé točí okolo toho, či ten prejav vôle smeroval na založenie nejakého záväzkového vzťahu alebo zriadenie vecného práva, čo je ale primárne otázka výkladu. Tu sa mi zasa zdá, že práve cez rozumný výklad toho súhlasu (cez "Verkehrsueblichkeit", sprievodné okolnosti atď.) a jeho následkov vieme dospieť k rovnakému (a rozumnému) záveru, teda v podstate, že ide o čosi ako výprosu, teda slabé relatívne právo s výhradou jeho odvolania kedykoľvek.

Alebo inak: je to asi podobné, ako keby som nechal otvorené dvere na dvore. Čo takýto úkon znamená, teda či to je nejaká forma "Realofferte" (teda faktickej ponuky na uzavretie nejakej krátkodobej zmluvy, napríklad na prezretie a privoňanie si k mojim ružovým záhonom kýmkoľvek), alebo len moja zábudlivosť, treba zistiť výkladom s ohľadom na všetky okolnosti, a to z pohľadu objektívne poctivej tretej osoby (objektiver Erklärungsinhalt - to napokon hovorí aj ten BGH ďalej v ods. bb/).

O "rozpor" so žiadnym ustanovením, ani o jeho obchádzanie tu nejde - ako tu písal raz Kristián k inej veci, to, že tu máme licenčnú zmluvu v Obchodnom zákonníku (ktorá je mimochodom konštruovaná ako odplatná), neznamená, že iný záväzkový vzťah (nota bene bezodplatný!) by bol zakázaný. Lebo § 508 len definuje licenčnú zmluvu v zmysle Obchodu a nemožno sa od neho odchýliť v tom zmysle, že nemôžem uzavrieť zmluvu, ktorá nespĺňa náležitosti § 508, ako zmluvu licenčnú, ale to neznamená, že ju nemôžem uzavrieť vôbec.

Takže tak sa to javí mne, v mojej jednoduchosti...

  Martin Husovec, 06. 07. 2012 v 09:41 - k bezdôvodku podľa Najvyššieho súdu


Práve som naďabil na toto.


Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby ( obohateného ) , protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané .

Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.


Hádam len chyba.

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011

  Tomáš Klinka, 06. 07. 2012 v 10:06 - K NS SR a jeden čitateľský tip

Áno, tiež sa mi to mihlo pred očami. Samozrejme, s tou podmienkou protiprávnosti bezdôvodného obohatenia je to IMHO nezmysel. A to isté platí o úvahe najvyššieho súdu, že "...aby preukázal, že ... mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy". To má byť akási nová kombinácia zodpovednosti za škodu a bezdôvodného obohatenia?! Aká majetková ujma mala vzniknúť, keď hovoríme o bezdôvodnom obohatení?! Aká príčinná súvislosť medzi nimi?! Fúu, tak toto si teda 7. civilný senát najvyššieho súdu za rámik asi nedá.

Btw.: Rád by som všetkých upozornil na vynikajúcu a svojim spôsobom novátorskú publikáciu "Duševní vlastnictví a vymáhaní práv k němu - JINÉ ÚHLY POHLEDU" autorského kolektívu Boháček, Sedláček, Patočka, Ficherový, TROAS Praha 2011, s. 250. Autori pútavou formou (a pritom vedecky precízne)odhaľujú podstatu nárokov z bedôvodného obohatenia a náhrady škody pri zásahu do PDV, ich prípadnú vzájomnú konkurenciu a dáva to do súvisu s americkým právom, právom EÚ aj medzinárodným právom. Takýchto počinov v PDV je ako šafránu - fakt odporúčam!

  Kristián Csach, 06. 07. 2012 v 10:16 - Ad Martin

Nie chyba ... hrubý nezmysel. Tiež mi to udrelo na NP do očí. Vzhľadom na to, že sa (ne)chceli venovať § 454 OZ, tak asi nedávali pozor pri zovšeobecneniach. Navyše, argumentačná ľahkosť pri narábaní s § 451 ods. 1 OZ je na zamyslenie, ak (ne-)vieme ustáliť, či § 451 (1) je samostatná alone standing skutková podstata, alebo iba vyjadrenie princípu... Našťastie sa ten odsek odôvodnenia dá vykladať aj dobre, takže to veľa škody koncepčne neurobí.

Treba ale uznať, že spôsob, akým sa NS vysporiadal s problémom otázky zásadného právneho významu (v kontexte obmedzovania dovolania, ako to dá) je obdivuhodný... Keď to porovnám napríklad s vzťahom medzi SDEÚ a vnútroštátnymi súdmi.

  Martin Husovec, 07. 07. 2012 v 19:44 - ad Tomi a Kristián


Tak je dosť možné, že sa to na NS dostane opäť. V každom prípade, ako píše Kristián až nepochopiteľne nevidím v argumentoch § 454 ObčZ. Inak je to v podstate zaujímavá právna situácia.

Predovšetkým posúdenie či prenajatie budovy vlastníkom bez zabezpečenia titulu na používanie príjazdovej cesty môže byť považované za spolu-spáchanie vlastníckeho deliktu alebo skôr za formu účasníctva na delikte alebo ani jedno. Je totiž zrejmé, že nájomca bol takto nepriamo donútený porušovať vlastnícke právo žalobcu. Prenajímateľ síce nechodí sám po pozemku, ale z porušovania profituje a jeho konanie ho aj vyvoláva. Ak by išlo teda o škodu, nájomca by zrejme solidárne zodpovedal s prenajímateľom podľa § 438 ObčZ. Pri bezdôvodku však také niečo neexistuje (pokiaľ viem). A teraz tá zaujímavá otázka čo z toho je ušlý získ a čo bezdôvodné obohatenie, resp. ako sa rieši ich konkurencia.

Ak by som použil vyššie citovanú formulku prof. Telca, a síce, že ak dôjde k obohateniu tak sa konkurencia týchto dvoch mimo-zmluvných zodpovedností rieši v prospech bezdôvodka, tak potom by som povedal, že tu ide o bezdôvodko. To by som videl v tom, že cena prenajatej nehnuteľnosti musela byť zákonite vyššia ak bola zabezpečená aj prístupová cesta (čo je teda stav predpokladaný podľla § 664 ObčZ). A teda tu získal prenajímateľ majetkový prospech, ktorý by inak nebol získal. Resp. že neplatil za prijazdovú cestu tam kde by inak platiť musel (rovnaká logika ako pri duševnom vlastníctve).

Na druhej strane je celkom rozumná aj úvaha, že obvyklá cena, ktorú žalovaný nezaplatil aby zabezpečil prístupovú cestu, je výška ušlého zisku majiteľa pozemku, ktorého pozemok bol používaný. Ide totiž o formu užívania pozemku, ktorá patrí k vlastníckym oprávneniam. Tým, že namiesto prenajatia bolo porušované vlastnícke právo spôsobilo ujdenie zisku u žalobcu. Odhliadnuc teraz od iných škôd.

Ako by sa teda mohla dobre riešiť táto konkurencia?

Zvláštne, že táto konkurencia zrejme nie je až tak dobre rozpracovaná. Čítam v českom komentári nasledovné čo mi príde úplne v rozpore s tým čo uvádza (vyššie citované) prof. Telec.

Z komentára: "Povinnost k vydání bezdůvodného obohacení nastupuje, jestliže k vrácení neoprávněně získaných majetkových hodnot nemůže dojít v rámci konkrétního právního vztahu mezi účastníky podle příslušných ustanovení, jež se na daný právní poměr vztahují, a nepřichází-li v úvahu ani odpovědnost za škodu. Je třeba zdůraznit, že závazek z bez-důvodného obohacení vzniká pouze v případě, že mezi účastníky neexistuje jiný právní vztah, v jehož rámci zvláštní právní norma ukládá povinnost, která směřuje v podstatě ke stejnému cíli. O bezdůvodné obohacení nejde, je-li povinnost plnit dána na základě
jiného ustanovení zákona nebo je-li založena smluvně. Stanoví-li zákon např. povinnost vrátit půjčku či zaplatit kupní cenu, nepřichází v úvahu aplikace ustanovení § 451n. o bezdůvodném obohacení. Ustanovení o bezdůvodném obohacení lze aplikovat teprve v situaci, že nejsou splněny ani předpoklady odpovědnosti za škodu. Bylo-li obohacení získáno zaviněným proti- právním jednáním [420], popřípadě škodní událostí (v případě objektivní odpovědnosti),
vzniká poškozenému nárok na náhradu škody. Jsou-li ve vztahu dvou subjektů splněny podmínky pro dosažení téhož výsledku (odčerpání neoprávněně získaných hodnot) z titu- lu náhrady škody, nepřichází v úvahu aplikace ustanovení o bezdůvodném obohacení."

čo vy nato?

  Rudolf Leška, 29. 08. 2012 v 17:47 - Co-existence agreements

Tak trochu post festum som sa dostal k tomuto vláknu. Zaujímavé je, čo by NS povedal na bežne uzatvárané "co-existence agreements", inými slovami dohodu, že nám nejaká podobná či dokonca rovnaká známka konkurenta nevadí, ak bude každá strana rešpektovať určité hranice, napr. vzdialenejšie druhy výrobkov a služieb a pod. Nejde pritom pochopiteľne o licenčnú zmluvu. Že by sme takéto dohody v ČR nesmeli uzatvárať? Hm...

  Martin Husovec, 30. 08. 2012 v 17:45 - ad co-existence agreements

to je dobrý príklad aj vo vzťahu čo som písal vyššie. t.j. o súhlase, ktorý nie je svojou povahou licencia. Co-existence agreement či už v patentovom alebo známkovom práve má povahu tzv. non-assertion klauzuly (zdržanie sa uplatnenia), t.j. prejavu vôle, že si strana neuplatní určité práva, ktoré by inak mohla uplatniť pretože dochádza k ich porušovaniu. Podľa našej teórie by sme ju teda asi nezaradili na stranu dispozície s právom (u nás sa dá disponovať len licencovaním alebo prevodom) ale skôr na stranu jednej z okolností vylučujúcej protiprávnosť (súhlas) konania. A teda ten kto dokáže preukázať non-assert druhej strany (či už písomný alebo konkludentný) neporuší práva tejto strany pokiaľ non-assert trvá.

Keďže sa nejedná o licenciu podľa ObchZ myslím si, že by stým nebol závažnejší problém a súd by akceptoval aj konkludentnú CEA .. Inak ku konceptu čo ešte je a čo nie je licencia k známkam odporúčam C-376/11 Pie Optiek SPRL v Bureau Gevers SA, European Registry for Internet Domains ABSL.

  Martin Husovec, 03. 11. 2012 v 18:43 - ad bezdôvodné obohatenie, škoda a rozsudok NS

Už viem odkiaľ sa nabrala tá chyba v rozsudku NS. Totiž podľa staršej doktríny k neoprávneného majektového prospechu (NMP) a názorov niektorých (J. Vaněk, Neoprávnený majetkový prospech, 1987) sa pre NMP vyžadovala aj protiprávnosť získania nemajektového prospechu. Tá však bola chápaná tak, že ide o také získanie majetku, ktoré právny poriadok neuznáva. T.j. nešlo o žiadnu viazanosť na protiprávny úkon (Vaněk, str. 10).

Čítam teraz túto Vaněkovu publikáciu. On sám uvádza, že pri neoprávnenom majetkovom prospechu (NMP) ešte v roku 1987 nebola situácia vôbec tak jasná aký je vzťah k NMP k škode. Vaněk uvádza (str. 24), že ak ide o jednočinný súbeh týchto dvoch nárokov možné sú nasledovné scenáre:
a) NMP je lex generalis, a teda uplatnuje sa len subsidiarne. T.j. nárok z NMP len ak tento nárok neposkytuje škoda.
b) NMP a náhrada škody sa uplatnuju vedla seba, je možný jednočinný súbeh. T.j. nárok z NMP a vedľa toho tiež škoda.
c) NMP je lex specialis voči náhrade škody. T.j. nárok z náhrady škody možno uplatniť len vtedy ak sa neuplatní NMP.

Tomim vyššie odporúčaná publikácia odkazuje na (takmer vianocne) tzv. zhodnotenie obcianskopravneho kolegia Najvyssieho sudu SSR, z dna 21.12.1978, sp. zn. Cpj 37/78, podla ktoreho ten voci komu sa uplatnuje narok na vydanie NMP nemusi vydat tu cast NMP, ktoru uz vydal na zaklade nahrady skody. Cpj 37/78 tu mozeme preto nazvat stvrty nazor:

d) NMP a náhrada škody sa uplatnuju vedla seba, je možný jednočinný súbeh avšak z NMP sa musí odpočítať už vydaná škoda.

Vaněk tento posledný štvrtý prípad nespomína, asi bol zrejme postulovaný až potom ako napísal publikáciu. Každopádne Vaněk uvádza, že (1987) "Pravni praxe proto take vyresila vztah obou obcanskopravnich odpovednosti zasadne ve prospech jedne z nich, a to ve prospech odpovednosti za skodu." Pise ze bola prijata varianta a), a teda, že NMP je subsidiárna zodpovednosť a nárok a nemôže byť paralelne uplatňovaná zo škodou. Poukazuje pritom na R 1/1979, s. 79 a 80.

Osobne ma veľmi prekvapuje, že tento vzťah zrejme nebol ani pred novelou 1991 riadne rozpracovaný. Ako vidieť, asi najväčší problém vzniká pri prípadoch, ktoré by nemci nazvali Nichtleistungskondiktio (ako sme diskutovali tu).

Ak niekto použije moju vec (ale aj dielo ci znamku a pod.) bez toho aby som mu to dovolil, naplnia sa totiž obe bezdôvodné obohatenie a tiež škoda. Prvé lebo osoba, ktorá vec použila (Fero) sa obohatila, keďže sa jej majetok nezmenšil o cenu, ktorú by napr. za čln musela zaplatiť a škoda vo forme ušlého zisku, keďže vlastník v čase nemohol realizovať vlastnícke oprávnenia ani sám ale ani ich prenechať tretím (napr. nájmom). Ak sa pozrieme na vyššie riešenia:

a) prvé riešnie nám hovorí, že pokiaľ vznikol nárok na náhradu škody, tak nárok na bezdôvodko nevznikne. Teda ak Fero zobral cudzí čln z nedbanlivosti alebo úmyselne, vznikne podľa § 420 škoda a on ju nahradí, a bezdôvodko bude vylúčené, lebo sa uplatňuje osobitná úprava. Ak by však Fero zobral cudzí čln omylom bez nedbanlivosti, škoda podľa § 420 nevznikne a môže sa uplatniť nárok cez bezdôvodko.

b) Fero musí uhradiť dva krát za to isté, raz z titulu škody, raz z titulu bezdôvodného obohatenia.

c) Fero nikdy neuhradí škodu, lebo sa vždy uplatní bezdôvodko.

d) Fero uhradí najviac bezdôvodko. Ak už musel uhradiť škodu, tak z titulu bezdôvodka môže uhradiť len rozdiel medzi škodou a bezdôvodkom. Ak škoda prevyšuje bezdôvodko, neuhradí z titulu BO už nič navyše.

Vyberte si riešenie :)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím