lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Igor Krist (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Marcin (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Kubina (1)
Marek Maslák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Róbert Černák (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Steiner (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Petr Kavan (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Hudec (1)
Matej Košalko (1)
Radoslav Pálka (1)
Tibor Menyhért (1)
Emil Vaňko (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavel Lacko (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Šrámek (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Vrablica (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Vincent Lechman (1)
Ivan Michalov (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Janík (1)
Robert Šorl (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Volšík (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Ondrej Halama (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Jurišta (1)
lukasmozola (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Estočák (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Letná úvaha nad predĺžením koncipientúry

Kristián Csach, 19. 07. 2012 v 13:10

Dĺžka koncipientúry, či jej predĺženie je mi v zásade ľahostajné. Priznám sa, že neviem, aká je správna doba na výchovu a vzdelanie advokáta po fakulte (viem však, čo všetko dokážem naučiť za semester, dva, viem ale aj to, koľko času vyžaduje, odučiť od naučených nezmyslov). Vopred priznám, že som v otázke právnej vedy pomerne silný germanofil, páči sa mi aj ich prístup k vzdelávaniu právnikov, ale dokážem žiť aj s našim. Mierne ma však zaskočila argumentácia navrhovateľa, a keďže sa ma ako uvažujúceho právnika, ktorý má svoju robotu rád, dotýka, tak využijem postavenie do určitej miery nezávislého a načnem diskusiu.

Cieľom navrhovaného opatrenia je zvýšiť kvalitu začínajúcich advokátov. To znamená, že súčasná koncipientúra sa ukázala ako nevhodná či nedostatočná na výkon advokácie. Preukázať sa to mohlo iba tým, že koncipienti húfne nezvládajú advokátske skúšky, teda kritéria, ktoré stavovská organizácia považuje za dostatočné pre výkon advokácie. Priznám sa, že som nebol na advokátskych skúškach, takže nemám zážitok na vlastnej koži. Z rozprávania mojich blízkych sa ale nedokážem ubrániť dojmu, že s neúspešnosťou na advokátskych skúškach to také strašidelné nie je. Za predpokladu, že na splnenie advokátskej skúšky v drvivej väčšine prípadov postačujú tri roky koncipientúry je nezmysel požadovať, aby sa doba predĺžila na päť, desať či dvadsať rokov. Proste, chyba lávky a nedostatočný argument.

Ak je môj predpoklad o (ne-)úspešnosti advokátskych koncipientov správny, potom musí mať podľa mňa navrhované pravidlo problém s proporcionalitou obmedzenia.

Skúsme sa zamyslieť nad ďalšími argumentmi v prospech navrhovanej úpravy ...

Uvádza sa, že mnohí mladí/začínajúci advokáti konajú v neprospech klienta a spôsobujú mu vlastnou neschopnosťou škodu. Osobne by som čakal štatistiku disciplinárnych konaní, ktoré by uvedený názor podporili. Zverejnenia advokátskej komory v Bulletine ale podľa mňa nedokladujú to, že by mladí a začínajúci advokáti boli častejšími previnilcami, ako ich starší a skúsenejší kolegovia. Určitý čas som sa zaoberal zodpovednosťou advokáta za škodu (s. 201 a nasl.), ale že by slovenská súdna prax prevyšovala súdnu prax zahraničia tiež nemôžem povedať. Takže ani dostupné súdne prípady vyvodzovania zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom neukazujú varovný prst a už vonkoncom nie na disproporciu voči začínajúcim advokátom.

Uvádza sa, že úmyslom je aj riešenie nedostatočnej kvality prípravy vysokých škôl, právnických fakúlt. Tí, čo ma poznajú, vedia, že si problémy tunajších právnických fakúlt a ich temnú perspektívu do budúcna zreteľne uvedomujem (s. 68 a nasl.) Budem sa síce opakovať, ale stále si myslím, že fakulta nemá za úlohu prípravu na advokátsku prax, ale na ďalšie praktické vzdelanie v rámci „učňovskej doby“. Ak by tomu tak nebolo, tak by koncipientúra bola zbytočná.

Navrhovateľ siaha k rovnako nesprávnemu záveru, ako často aj samotné fakulty (niekde je chyba – samozrejme nie v nás, učiteľoch, skúšajúcich a podobne ale v samotných študentoch). V prípade, že štátne skúšky urobí 99 % študentov, alebo pri prijímačkach na vysokú školu sa v plnej miere naplní stav prijatých nemôžeme hovoriť, že kvalita prípravy je nízka. Aký má význam povzdych učiteľa, že študent nevie z občana, obchodu, ústavka či medzka nič, ak ho predsa nechá prejsť?

Okrem toho, predstavme si, že iba určité percento absolventov ide do advokácie, výber je prenechaný na advokátov, ktorí majú možnosť rôznych motivačných schém. Vyberajú si advokáti tých najlepších absolventov? Alebo umožňujeme advokátom demotivačnými schémami (áno, myslím platy) pripútať koncipientov na dlhší čas?

Buďme trochu k sebe úprimní a prestaňme si zohrievať svoju vlastnú polievočku. Všetci vieme, že v celej (ale úplne celej) slovenskej právnickej obci je niečo zhnité. Ale predstava, že tri roky u „majstra“ nestačia, päť rokov však áno, je scestná. Skúsenosti ľudstva ukázali, že väčšina ľudí (prípadne celých stavov), čo si o sebe namýšľa, že je múdrejšia, lepšia či cnostnejšia ako ostatní, sa jednoducho mýli.

Úvahu uzavriem v duchu konštruktívnej kritiky. Navrhujem, aby sa po troch rokoch urobili prvé skúšky, či koncipient už na svoju vec dorástol... a potom ďalšie neskôr. V otázke skúšok už nechcem otvárať debatu, ale samozrejme, mám na mysli skutočné skúšky, verifikovateľné, so zadanou kauzou, ktorá je následne aj so správnym riešením publikovaná v dostupnom periodiku (rovnako, ako si myslím, že by mali vyzerať skutočné štátnice). Ale to je už iný príbeh.

PS: a prečo vlastne len päť? „Podle poznatků zástupců advokátních komor se ukázalo, že dosavadní pětiletá praxe kandidátů advokacie nestačí k tomu, aby žadatel poznal praktické užívání právního řádu.... Nová doba nesporně zvyšuje požadavky právní erudice advokátů, jak na poli práva soukromého, tak zvláště veřejného. Nelze zapomínati na to, že advokát musí ihned znáti právo všechno a nemůže se postupně školiti v jednotlivých odvětvích, jak je to možné u jiných povolání právnických.“ Senát Národního shromáždění R. Čs. R. 1936. IV. volební období., 3. zasedání. Tisk č. 143.“


Názory k článku Letná úvaha nad predĺžením koncipientúry:


  Michal Novotný, 19. 07. 2012 v 14:50 - Súhlas

Čím skôr si povieme, že cisár je nahý a toto opatrenie nie je ničím iným, než zabrániť tomu chlapcovi (=verejnosti), aby to zistil a nahlas povedal.

Môžem hovoriť o vlastnej skúsenosti (rok 2009) - advokátska skúška bola z veľkej časti skôr vtipom než reálnou previerkou vedomostí.

Už samotná myšlienka - skúšať advokátov bez možnosti zalistovať v zákone - mi príde scestná, pretože žiadny advokát nebude v praxi seriózne pracovať bez toho, aby si vzal "k ruce" zákon (alebo naopak, takýto model skúšania takémuto postupu priam nabáda, čo má za následok žitie tzv. "ustálených názorov právnej teórie", ktoré podivuhodne nekorešpondujú so zákonom).

Dôsledkom toho bolo, že predmetom skúšky nebolo prakticky nič viac, než vedieť stručne opísať nejaký právny inštitút, čo je možno dosť pre študenta, ale určite nie pre právnika. Predmetom skúšky neboli žiadne praktické prípady, rozoberanie problémovej situácie, sporných názorov apod.

Osobitnú kategóriu tvorili tzv. písomné časti skúšky, kde ale opäť namiesto nejakej zmysluplnej analýzy problému bolo primárnym cieľom vedieť, že zmluva sa má členiť na články a ako má vyzerať prvá strana žaloby (čím nehovorím, že to nie je podstatné, ale určite nie to najdôležitejšie). Dovolím si tvrdiť - a určite so mnou budú viacerí dotknutí súhlasiť - že jedna esej alebo klauzúra na univerzite v západnej Európe je ťažšia než celá advokátska skúška.

Summa summarum - z 10 adeptov nás prešlo 10 a predseda komisie otvorene priznal, že veria, že tí, ktorí to "nevedeli dobre", sa to určite doučia. A museli to aj slávnostne sľúbiť :-)

PS: Autor tohto komentu zložil advokátsku skúšku s vyznamenaním a nehovorí z neho zatrpknutosť ani závisť ani pocit vlastnej nepochopenej dôležitosti.

  Jaroslav Čollák, 19. 07. 2012 v 15:22 - zdravý rozum..

mi pri akceptovaní mojej obľúbenej myšlienky, že minca má tri strany (?) hovorí (o návrhu - zhodne s Kristiánom) niečo iné.. ale pekne po poriadku..

..tá 5 ročná prax je absurdná..podstatným faktom, ktorý si treba uvedomiť je skutočnosť,že nikto nemá povinnosť prijímať absolventov práva do koncipientského stavu (keby to platilo - numerus clausus tejto množiny - tak to chápem), čiže advokátsku komoru ani ministerstvo spravodlivosti vôbec netrápi (ani nikdy netrápil - iba ak v polohe "konkurencia" k starej garde) počet tých, ktorí sa uplatnia, tobôž nie tých, ktorí sa neuplatnia(výchova sťa klišé vo výpredaji..)

.. keď obrátime klobúk, nie je skok z 3 na 5 len podčiarknutie vykorisťovania tých, čo sa "odhodlajú prežiť koncipientské obdobie"? Pre mňa ako osobu to znamená, že budem za x (v horšom prípade svojích vlastných x) € robiť 5, nie 3 roky, čiže tie (zvyšné) argumenty o tom, že zabránime vykorisťovaniu sú absurdné (otázka "výchovy" je tu iba iba účelovo vsunutá aby bolo s čím pracovať a aby bolo čím ospravedlniť celý úmysel)

..ja už neviem či sa niekedy dožijeme doby, v ktorej zákony budú robiť ľudia, ktorí rozumejú predmetnej problematike.. problém (imho) nie je na výstupe z právnických fakúlt, ale vo vstupe (počte študentov) ktorí su na školy prijímaní (zančka: súkromné vysoké školy) nie v dĺžke koncipientskej praxe ...... nuž, „vox clamantis in deserto“

  Kristian Neugierig, 19. 07. 2012 v 22:11 - Nuž

niektoré veci sa asi nezmenia tak ľahko. Nemyslím si, že len v celej právnickej obci je niečo zhnité. Ono to tu postupne vyhníva všetko, ak to mám trochu prehnane popísať. Niekde sme sa akoby stratili a nevieme, kam patríme. Neexistujú žiadne oporné body, na ktorých by sa zhodli aj svoji protivníci, takže tu vlastne nič nikto "negarantuje" :-)
P.S.: Tie tri roky už dnes v pohode stíhajú "šikovnejší" za pol roka, takže ak má niekto "šťastie", tak dá sa. Kde je "vôľa", tam je cesta.

  Ondrej Pivarči, 20. 07. 2012 v 08:41 - nuž ...

súhlasím s 4 vyššie uvedenými názormi ... komu nie je jasné, kuk pripravované znenie novely tu.


  Michal Novotný, 20. 07. 2012 v 11:13 - Zaujímavé

sú dve veci:

1. Po kliknutí na vlastnosti dokumentu sa nám ako autor zobrazí "Peter Kalata" zo spoločnosti "sak". Istý JUDr. Peter Kalata je riaditeľom odboru vnútorných vecí advokácie Slovenskej advokátskej komory.

Nemilé, ale "výmluvné".

2. V § 11 ods. 1 navrhovanej novely sa navrhuje ustanoviť, že rozhodnutie komory o nezapísaní do zoznamu nadobúda právoplatnosť jeho doručením advokátovi (NB: aj rozhodnutie o nezapísaní FO do zoznamu - naozaj legislatívna kvalita, ale nie o to ide), ale je preskúmateľné súdom podľa § 250l (!) až § 250s Občianskeho súdneho poriadku. Kto si dá tú námahu, že si § 250l nalistuje, zistí, že podľa neho (a celej tretej hlavy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti NEprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Dúfam, že toto ustanovenie nepísal nejaký advokát. V opačnom prípade šup šup doplniť si prax o dva rôčky...

  Martin Husovec, 20. 07. 2012 v 11:43 - občianska spoločnosť

Mne by sa rátalo ak by sa študenti alebo koncipienti (koho sa to najviac týka) proste zobudili a namiesto šomrania pri pive si sadli za internete a či už na changenet.sk alebo priamo cez lt.justice.gov.sk zorganizovali hromadnú pripomienku, nech je počuť aj ich názor. Bez ohľadu na výsledok.

Máte čas do 6.8.2012

Martin

  Tomáš Klinka, 20. 07. 2012 v 12:02 - fuú, dosť drsné

Ak ušlo toto, nemám dôvod si myslieť, že je to len výnimka a že niektoré iné dôležité zákony si tiež nepíšu ich samotní adresáti. Keďže takáto vec sa neutají (a ani by sa nemala), som zvedavý na reakciu ministerstva - na mieste ministra by som nechal stiahnuť materiál z pripomienkovania na prepracovanie.

  Marek Humený, 22. 07. 2012 v 08:08 - Nepáči sa mi to.

Som čerstvý bakalár práva, k získaniu titulu Mgr. budem študovať ďalšie 3 roky. Advokáti usúdili, že ich je už príliš veľa (advokátov viac ako 5000, koncipientov viac ako 2000), tak sa rozhodli, že sa zabetónujú. To, že koncipienti u nich vykonávajú prax v lepšom prípade za minimálnu mzdu, v horšom úplne zadarmo, ich netrápi. Ktorý advokát si chce vychovávať konkurenciu? Je to zlá správa, lebo dostať sa dnes na iné právnické povolania - notár, prokurátor, sudca, je takmer nemožné.

  Kristián Csach, 23. 07. 2012 v 14:45 - Trochu góóóglu

Ešte malá úvaha ohľadne náročnosti skúšok a miery úspešnosti ako zrkadla kvality výstupov (?).

Trochu som googlil a tu je podiel vyletených z 2. štátnych skúšiek v Nemecku podľa krajín pre rok 2010 (aka advokátske skúšky) a len pre zaujímavosť, podiel tých lepších výsledkov na všetkých výsledkoch (zn. Hamburg rulezz :) ).

Podobný údaj o pass rates pre NY

Každopádne, čo poviete, sú tie čísla vysoké / nízke? Indikujú niečo vo vzťahu ku kvalite "job admission" (slovo "pripustenie" sa mi zdá v tomto kontexte trochu naturalistické :) )? Priznám sa, že ma pomerne prekvapili (čakal som väčšie straty v Nemecku a menšie v USA).

Odbočka: prekvapil ma taktiež (na Nemecké pomery) pomerne nízky príjem referendára (cca 1000 v hrubom).


PS: Nemecký systém "komerčných doučovaní" pred 1. a 2. štátnou skúškou mi však príde tragický.

  Kristína Grausová, 24. 07. 2012 v 01:07 - Predĺženie praxe

Zdravím čitateľky a čitateľov fóra.

Pokúsim sa stručne, i keď diskusná téma je vhodná na rozsiahlu rozpravu. Nevypovedaných argumentov stále zostáva veľa, a to bez ohľadu na výraznú kvalitu tých už predložených. Priznám sa, že niekoľko dní ma pália prsty a bojujem sama so sebou, či niečo napísať. Boj sa skončil. Nech je osud ku mne milostivý...

V prvom rade by som chcela vysloviť, že sa stotožňujem s vyššie načrtnutými pochybnosťami o vhodnosti „novely“. Nedostatky (a že ich, žiaľ, nebude málo...) si zrejme posúdi každý sám. S ohľadom na tému postu sa obmedzím na zmenu v trvaní koncipientskej praxe.

Ako koncipient musím uviesť, že s celkovou koncepciou x rokov trvajúcej praxe sa osobne viem zžiť. Asi to odo mňa vyznie trochu pokrytecky, pretože sa ma pravdepodobne táto zmena nedotkne, priznávam. Beriem to však ako číslo podobné určeniu percenta dani z príjmu alebo DPH-čky. Pri výraznej zmene (napr. z 19 %, resp. 20 % na takých 45 %) si ľudia zašomrú a obratom nájdu tisíc iných riešení, ako nevhodne konštruovanú právnu úpravu vytesniť natoľko (slovo obísť v tomto kontexte nebude vhodné, všakže..), že cieľ zákonodarcu sa rozplynie ešte pred jej účinnosťou. A tu je práve zdvihnutý prst vo vzťahu k predĺženiu koncipientskej praxe. Ak je vytýčeným cieľom skvalitnenie advokácie, prosím, som všetkými desiatimi ZA. Kroky treba podniknúť, čím skôr, tým lepšie. Výraznú nedôveru ale vo mne vyvoláva hľadanie príčiny „neodbornosti“ výlučne v nedostatočnej časovej príprave koncipienta. A celkom zrejme nie som sama. Vlna širokej nevôle, ktorá by tým mohla byť vyvolaná v spoločnosti, podľa mňa len tak neutíchne (pri počte vysokých škôl sa nájde pomaly v každej domácnosti niekto, kto právo študuje, študoval alebo chce študovať), čím opäť na povesti utrpí samotná advokácia. Dovolím si zaťať do živého - predkladané pseudoargumenty tejto zmeny sú podľa mňa nestráviteľné. Inými slovami povedané, chýba mi staré dobré odôvodnenie. Možno je to môj problém, ale spojenie medzi dĺžkou koncipientskej praxe a „odbornosťou“ budúceho advokáta nevidím. Bodaj by som sa mýlila a o dekádu zistíme, že to bolo jediné správne riešenie (alebo aspoň jedno z tých správnych..). Päť je predsa pekné číslo. Ale k veci, do diskusie prispievam nasledovným:

1. Pokiaľ viem, ešte nikde nebolo vyslovené, že ide o výrazne protižensky orientované opatrenie. Alebo ak chcete, protirodinne. Netreba si pred tým zatvárať oči. Z čisto biologického hľadiska ide o neodškriepiteľný fakt, že priestor ženy na uplatnenie sa v profesii bude značne obmedzený. Skĺbenie rodinných a pracovných záujmov bude v podmienkach na Slovensku predstavovať skutočnú výzvu. Otázka znie, je to cieľom? Je naozaj prostriedkom „očistenia“ advokácie od „neodbornosti“ cesta vytesnenia žien? Chceme mať z advokáta (advokátky) kariéristu bez rodiny? Hm, to je otázka... Človek asi nemôže mať všetko, ale takto drsne v našom systéme postaviť človeka pred rozhodnutie typu čierna alebo biela... Mám výrazné pochybnosti...
2. Je neodškriepiteľné, že kľúčom k zvýšeniu požadovanej odbornosti je zvýšenie úrovne poznania (pozor, nie vedomostí, tie sú len jedným, ale nie jediným z viacerých faktorov ovplyvňujúcich odbornosť). Poznanie človek získava pozorovaním. Pozoruje svet okolo seba, čím sa jeho poznanie rozširuje. Na tomto je v konečnom dôsledku založená aj konštrukcia potreby koncipientskej praxe. Zverenec pozoruje svojho školiteľa a učí sa. Učí sa, ako riešiť vzniknuté situácie, učí sa ako reagovať, učí sa myslieť. Učí sa na tom, čo pozoruje, ako dlho to pozoruje, to všetko za predpokladu, že sám je schopný pozorovania. Z uvedeného mi vyplýva nasledovná rovnica:

Úroveň poznania (odbornosti) = kvalita pozorujúceho materiálu (teda koncipienta, no platí to rovnako aj pre študenta a žiaka) x kvalita pozorovaného materiálu (teda advokáta, no platí to rovnako aj pre učiteľa) x doba pozorovania

Navrhujem na tomto mieste zahrať sa čiernobielo. Nemám to síce rada, ale také v konečnom dôsledku tieto vstupy naozaj budú. „Zlý“ koncipient bude 0, „dobrý“ koncipient bude 1 (hypoteticky, vraj aj takí sú.. ). „Zlý“ advokát bude 0 (no offense, tiež údajne aj takí sú..zatiaľ som však žiadneho nestretla.. ), „dobrý“ advokát bude 1. Ak tieto hodnoty dosadíme do rovnice, pri každej kombinácii so „zlým“ advokátom alebo „zlým“ koncipientom bude výsledok jedna veľká nula (opäť zdôrazňujem, že nie je mojím zámerom kohokoľvek uraziť..). A to bez ohľadu na faktor doby pozorovania (koncipientskej praxe), ktorý je v porovnaní s dôležitosťou dvoch predchádzajúcich vstupov, dovolím si tvrdiť, irelevantný (kto chce, matematicky je to: 0 x 1 x 3 = 0; 0 x 1 x 5 = 0; 0 x 1 x 100 = 0...atď.). Celková úroveň poznania sa dá rozdeliť ešte na menšie jednotky poznania a tak ďalej, až prídeme k záveru, že každý jeden vstup na ceste od advokáta ku koncipientovi bude v konečnom dôsledku tvoriť penzum úrovne jeho poznania, teda odbornosti. Koncipient je tu ako malé dieťa, vstrebáva (ak je schopný) všetko. Od maličkostí typu ako sa ráno pozdraviť až po schopnosť právnej argumentácie v zložitých kauzách. Koniec koncov, my koncipienti sme obrazom našich školiteľov. Ak o sebe verejne hovoríme, že trpíme neodbornosťou, hanba nám. Vyhnili sme. A vyzerá to, že budeme prehnívať ďalej. Matematicky povedané, nula vytvorená za tri roky je rovnaká ako nula vytvorená za päť rokov.

Príčin záveru o „zlom“ jedincovi vo vyššie uvedenom svetle je určite mnoho. Spomeňme napríklad nezáujem koncipienta, neschopnosť pozorovať, či vnímať a sústrediť sa (dnešné malé deti to vraj majú húfne..akási hyperaktivita), nedostatok času stráveného s advokátom z rôznych dôvodov na oboch stranách tohto vzťahu a dovolím si trúfalo uvažovať nad tým, že možno aj nedostatky v odbornosti samotného advokáta a pod.. Chcem ale zdôrazniť, že nemám na mysli stav aktuálnej nepostačujúcej vedomosti advokáta. S ohľadom na rozsiahlosť matérie, s ktorou sa advokát priamo stretáva, je samozrejme pochopiteľné, že nevie všetko, ani to nikdy vedieť nebude. Avšak musí byť schopný v prípade potreby dostať sa do súvislostí – a to je to najdôležitejšie, čo sa má od svojho školiteľa koncipient naučiť.. Čo vlastne chcem povedať – ak nie je vôľa, čas (tým myslím subjektívne v rozvrhu advokáta) a kapacita venovať sa koncipientovi v prvých troch rokoch, táto vôľa, čas a kapacita tu nebude ani v ďalších dvoch. Navrhovaná zmena dĺžky koncipientskej praxe nepomôže. Nepochybujem o tom, že to musí byť každému viacmenej jasné. Akékoľvek prezentované naivné dúfanie v správnosť tejto zmeny je tak, domnievam sa, fraškou. A vraciame sa na začiatok, otázka znie „prečo?“. Pre zvýšenie „odbornosti“ advokácie určite nie. A to je vlastne jediný dôvod, prečo som sa rozhodla reagovať. Problém teda nevidím v navrhnutom riešení, pokiaľ predkladateľ úprimne prizná, že toto nie je „gro“ problému s „odbornosťou“.
3. Okrajovo by som sa chcela dotknúť aj toho, ako sú verejne, ako vrchol „neodbornosti“ prezentovaní koncipienti, nazvime ich „vymáhačmi“, teda takí, ktorí sú zdieraní odporným advokátom a deň – noc „vyrábajú plaťáky“. Ak niekto takto dehonestujúco označuje a prezentuje kolegu koncipienta (advokáta), je to podľa mňa vrchol neúcty a obraz o tom, že si neváži prácu druhých ľudí. Aj vymáhanie pohľadávok je práca. Je to práca, ktorú treba urobiť dobre. Nie každý to vie. Nie každý je schopný odviesť takúto prácu dobre. Ľudí, ktorí robia svoju prácu dobre je potrebné si patrične vážiť. Práve takí sú totižto motorom spoločnosti. Ak Vám ráno nebude chutiť rožok, lebo nie je osolený, je to zle odvedená práca. Pekár rožkov nie je neodborník len preto, že nepečie torty. Je neodborník vtedy, keď si robí svoju prácu zle. To isté platí v advokácii. Je potrebné sa nad tým hlboko zamyslieť. Navyše, ak realita je taká, že drvivá väčšina káuz sa začína klasickým „plaťákom“, pýtam sa, prečo v tom vidieť znak neodbornosti a považovať to za žumpu advokácie, ktorú chceme predĺžením praxe obrodiť. Ak niekto ako koncipient nie je schopný postaviť sa ku každej úlohe zodpovedne, svedomito a pedantne, asi ťažko bude napredovať. Z takého človeka „dobrého“ advokáta nevychová ani ten najsamlepší školiteľ, nikdy. Ohŕňať nosom nad „plaťákom“ je teda z môjho pohľadu maximálne nevhodné. A v neposlednom rade, treba si uvedomiť, že príčinou stavu, že advokátske kancelárie sa ženú po vymáhaní je advokátska tarifa. Všetci problematiky znalí mi určite dajú za pravdu, že z hľadiska odmeny advokáta za poskytované právne služby je vymáhanie činnosť, ktorá väčšinu advokátskych kancelárii živí. Najväčšie plus prináša klasické vymáhanie, to je fakt. Ak by bola vyhláška postavená inak, verte tomu, že každý advokát so svojím tímom koncipientov rieši len kauzy predstavujúce pre neho odbornú výzvu. Takto sa podobné kauzy robia väčšinou „pro bono“, v tom nemalom voľnom čase, čo advokát a koncipient má. Neverím tomu, že každému advokátovi sa z času na čas nesníva o tom, ako vymáha pohľadávky pre elektrárne, vodárne či banku. Hnusný vyhnitý neodborník, vylúčiť ho z komory... Prečo to tak bude?

Záverom by som chcela uviesť, že schodnú cestu vo vzťahu k zvýšeniu „odbornosti“ vidím v dôslednej kontrole zo strany komory. Po prvé, skontrolovať cez verejne zostavené zoznamy (tajný tip – Sociálna poisťovňa a daňové úrady), či adept advokácie nevykonáva popri koncipientúre aj niečo iné. Pri pozitívnom náleze posúdiť, či je popri tom objektívne časovo schopný dostatočne rásť v rámci advokácie. Ďalej vytvoriť „úderky“ – skupiny, ktoré prídu na adresu advokátskej kancelárie a spíšu záznam o prostredí vhodnom na výchovu koncipienta. Ak niekto vedie dvanástich ľudí a má prenajatý priestor dva krát štyri metre a nemá počítač, ťažko vysvetlí ako sa venuje každému koncipientovi a zabezpečuje jeho odborný rast. Ďalej zaviesť pravidelné skúšky. Treba nazrieť do vlastných radov a nekompromisne konštatovať, že zloženie advokátskej skúšky vo veku 28 rokov, čo bolo u konkrétneho advokáta tak pred tridsiatimi rokmi nemusí postačovať (bez urážky k starším kolegom, ide čisto o prezentáciu myšlienky) a môže byť taktiež zdrojom nedostatočnej odbornej úrovne advokácie ako takej. Preskúšavať advokáta každých 7 rokov. Koľko advokátov a koncipientov by po takýchto krokoch zostalo v stave? Bodaj by všetci... Stručne sa asi nepodarilo..

  sonnyco, 26. 07. 2012 v 10:25 - Tiez zaujimavy clanok k problematike

http://marekhargas.blog.sme.sk/c/304128/Par-poznamok-k-novele-zakona-o-advokacii.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=timeline

  Jaroslav Čollák, 30. 07. 2012 v 14:53 - hromadná pripomienka k novele

.. text hromadnej pripomianky širokej verejnosti k pripravovanej novele zákona o advokácii v časti predĺženia koncipientúry nájdete na nasledujúcej adrese:

http://www.scribd.com/doc/101514626/Pripomienka

  Jaroslav Čollák, 30. 07. 2012 v 15:31 - záujem o podporu hromadnej pripomienky

V prípade záujmu o podporenie tejto hromadnej pripomienky je potrebné postupovať nasledujúcim spôsobom:

1. V internetovom prehliadači si otvorte adresu:
https://lt.justice.gov.sk/​Public/​MassReviewSupportByUser.aspx?in​stEID=191&matEID=5304&mrEID=25​4150 .
2. Na ľavej strane kliknite na voľbu Registrácia (ak ste sa v minulosti už zaregistrovali, prejdite priamo k bodu 4, 6, 7).
3. Zaregistrujte sa vyplnením požadovaných údajov.
4. Prihláste sa zadaním vášho prihlasovacieho mena a hesla prostredníctvom polí na to určených.
5. Na ľavej strane kliknite na voľbu \"Môj profil a nastavenia.\" Zadajte systémom požadované údaje pre podporenie hromadnej pripomienky (povinné sú: Meno, priezvisko, úplná adresa. Ostatné nie sú povinné).
6. Opätovne kliknite na adresu uvedenú v bode 1.
7. Kliknite na tlačidlo Podporiť, ktoré sa nachádza v spodnej časti stránky.

  Gabriela Stopková, 01. 08. 2012 v 09:09 - zo študentkých radov

Nechcem spamovať, ale pridávam ešte jeden odkaz na hromadnú pripomienku.

http://www.najpravo.sk/clanky/hromadna-pripomienka-k-navrhovanej-zmene-dlzky-koncipientskej-praxe.html

V mene študentov práva môžem povedať, že je nás veľmi málo tých, ktorí by chceli byť raz v advokácii. Každý máme svoje dôvody prečo nie, ale toto je rana pod pás pre tých posledných šikovných odvážlivcov, ktorý snívali o tomto povolaní. Návod nájdete v tomto článku, je to naozaj jednoduché. Vďaka moc všetkým a ešte viac "právnikom z praxe", ktorí nás podporia zo solidarity.



  Jaroslav Čollák, 17. 08. 2012 v 14:48 - prebehlo rozporové konanie

.. pripájam link na sumár obsahu rozporového konania k návrhu novely zákona o advokácii.

http://www.najpravo.sk/clanky/prebehlo-rozporove-konanie-k-novele-zakona-o-advokacii.html

- nuž, záver nech si urobí každý sám.

  Jaroslav Čollák, 23. 08. 2012 v 10:13 - valec ide daľej

.. vláda schválila novelu zákona o advokácii v podobe, ktorú navrhovalo ministerstvo spravodlivosti. Po schválení parlamentom bude účinná od 1.1 2013.

rozum prehráva aj naďalej..

  Juraj Gyarfas, 02. 11. 2012 v 10:51 - prechodné ustanovenia

Čo si myslíte o § 82b ods. 2 vo finálne schválenom znení. Mne sa zdá, že v tomto znení (na rozdiel od pôvodného návrhu) koncipient, ktorý bol pred účinnosťou novely zapísaný v zozname koncpientov, už bude mať trojročnú prax na veky vekov, aj keby po účinnosti zákona určitý čas robil niečo iné a potom bol opätovne zapísaný do zoznamu koncpientov. Čo myslíte?

  Kristián Csach, 02. 11. 2012 v 14:17 - aj ČR :)

úsmevné (cez slzy). Rovnaký scénar, rovnaké chyby (autor dokumentu :-) ).

http://jinepravo.blogspot.sk/2012/10/autoregulace-kartelizace-navrh-na.html

Juraj - vidím to podobne.

  Juraj Gyarfas, 28. 02. 2013 v 14:21 - povinné vzdelávanie koncipientov a hospodárska súťaž

Odporúčam do pozornosti dnešné rozhodnutie SDEÚ:

Rozsudok vo veci C-1/12
Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas

Právo Únie bráni tomu, aby profesijné združenie voči svojim členom uplatňovalo systém povinného vzdelávania, ktorý čiastočne vylučuje hospodársku súťaž a stanovuje diskriminačné podmienky v neprospech jeho konkurentov
Skutočnosť, že profesijné združenie je zo zákona povinné zaviesť systém povinného vzdelávania, neznamená, že normy prijaté týmto združením sú vyňaté z pôsobnosti práva Únie

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím