lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Peter Marcin (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Adamova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Radoslav Pálka (1)
Ladislav Pollák (1)
Petr Kavan (1)
Gabriel Volšík (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
David Halenák (1)
Martin Svoboda (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Demo (1)
David Horváth (1)
Tomáš Ľalík (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Marják (1)
Viliam Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Kohútová (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Galgoczy (1)
Róbert Černák (1)
Petr Steiner (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomas Kovac (1)
Marek Maslák (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Kubina (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Estočák (1)
Michal Ďubek (1)
Juraj Lukáč (1)
Roman Prochazka (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Kurian (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Halama (1)
Natalia Janikova (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Hudec (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ivan Kormaník (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Lucia Berdisová (1)
peter straka (1)
Peter Janík (1)
Robert Šorl (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Palková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Keď dvaja robia to isté...

Kristián Csach, 12. 09. 2012 v 12:04

Pred časom púšťali štvordielny film o Francúzskej revolúcii. Dej záverečného dielu ("Roky zbesilosti") gradoval v súde nad Dantonom a jeho slovami: „Viem, že nás pošlete na smrť. Poznám tento súd, sám som ho vytvoril. A vyprosujem si za to odpustenie od Boha aj od ľudí.“ Možno to poznáte, niekedy niečo napíšete a tešíte sa z objavného pocitu osvety a potom sa chytíte za hlavu, keď vidíte, ako ste boli nepochopený. Ale nevadí, údel akademika. Úplne iný level tohto pocitu je však, ak chce niekto na tomto základe zmeniť svet (alebo aspoň Obchodný zákonník) a vy viete, čo nastane. Vtedy máte chuť chodiť po kanáloch.

Takýto pocit som získal pri rannom čítaní navrhovanej novely Obchodného zákonníka, ktorá má okrem iného zaviesť nárok na vydanie majetkového prospechu od podnikateľa v dôsledku porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo súťažiteľa v prospech štátu. V podstate: ak podnikateľ poruší také ochranné predpisy, ktorých porušenie vytvára široko distribuované škody, je rozumné, ak do hry vstúpi niekto, kto prekoná racionálnu apatiu neviesť spor (lebo individuálna škoda je malá, hoci je agregovaná šcelospoločenská škoda vysoká), zažaluje ho a zabezpečí distribúciu vymoženej sumy (class action v USA, nemecké kolektívne modely presadzovania a podobne). Novší komparatívny prehľad, osobitne vo vzťahu k procesným nákladom napríklad tu (ďakujem Ľ.G.Š. za rýchly odkaz ;) ). Nás zákonodarca si za vzor zobral nemecký nárok na vydanie prospechu v práve nekalej súťaže (Gewinnabschöpfungsanspruch podľa § 10 UWG).

Nemôžem skrývať, že som tento nemecký koncept hodnotil pozitívne už v roku 2006 (CSACH, K.: Ochranné združenia spotrebiteľov a podnikateľov ako kolektívne mechanizmy presadzovanie práva v SR. In: Regulace, deregulace, autoregulace : sborník příspěvků z V. konference Katedry obchodního práva Masarykovy univerzity pořádané dne 18. prosince 2006. Brno : Masarykova univerzita v Brně, 2007, s. 140-158) a následne aj v 2009 v mojich Štandardných zmluvách (stať 5.7.3. so zameraním na spotrebiteľské združenia), hoci už nie tak komplexne. Následne so mnou v niektorých detailoch (v nami diskutovanej argumentácii išlo o porovnanie tohto nemeckého nároku so slovenským nárokom na primerané finančné zadosťučinenie) nesúhlasil JUDr. Peter Straka v príspevku v monografii: Vymožiteľnosť práva v SR – Záverečná štúdia (to je ten príspevok, na ktorý sa odvoláva dôvodová správa – ale o tom neskôr), ale v podstate považoval tento inštitút tiež za rozumný a navrhol aj jeho legislatívnu formuláciu. A tieto články asi normotvorca čítal (teda, z dôvodovky mám pocit že iba ten posledný, ale to nemení na veci nič), neuvedomil si ale riziká, ktoré boli v oboch uvedené.

Čo sa zdá rozumné ako koncept, sa ale v rukách normotvorcu a slovenských reálií môže zmeniť na inštitút, ktorý má potenciál reálne položiť naše hospodárstvo na kolená.

Pripravovaná novela obsahuje v tejto veci dva odseky.

Podľa pripravovanej novely: v § 54 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov sa môže proti rušiteľovi domáhať, aby vydal štátu majetkový prospech v rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktorý získal pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov tým, že porušil ustanovenia tohto zákona alebo osobitné predpisy určené na ochranu súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Majetkový prospech je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Dôvodová správa, osobitná časť: k bodu 7 ( § 54 ods. 2): "Podľa nemeckého vzoru sa navrhuje zaviesť možnosť, aby neféroví súťažitelia na trhu tovarov a služieb boli povinní vydať neoprávnene, za použitia nekalej súťaže, získaný majetkový prospech vo výške bezdôvodného obohatenia, ktorý prijali z neférových zmluvných podmienok a praktík od spotrebiteľov štátu. Uvedené opatrenie posilňujúce kolektívny rozmer právnej ochrany pred nekalou súťažou vyplynulo je inšpirované zo záverov vedeckého grantového projektu „Vymožiteľnosť práva“ financovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja a realizovaného skupinou riešiteľov pod vedením doc. JUDr. Svetlany Ficovej, CSc. Projekt bol realizovaný v rámci grantovej schémy v podmienkach Justičnej akadémie SR. Podľa navrhovanej konštrukcie bude aktívna legitimácia patriť združeniu na ochranu spotrebiteľa, pasívne legitimovaným bude porušiteľ kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov a žalovať sa bude vydanie majetkového prospechu v prospech štátneho rozpočtu. V praxi je možné vysledovať kumulovanie plnenia bez právneho dôvodu najmä v prípadoch používania nekalých zmluvných podmienok, resp. v prípadoch prijímania plnenia bez právneho dôvodu, keď dodávateľ poruší zákonnú povinnosť. V prípade vydania majetkového prospechu bude na správu majetkového prospechu príslušný všeobecný správca majetku štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Uvedené opatrenie zabezpečí nielen dodatočný príjem do štátneho rozpočtu, ale vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel nekalej súťaže bude pôsobiť aj výrazne proaktívne s plošným účinkom vo vzťahu k úrovni férovosti a slušnosti na trhu. Predkladateľ formuluje predmetný inštitút ako sankčný inštitút, ktorým nebudú dotknuté práva jednotlivých spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia."

K samotnému inštitútu vydania prospechu v zmysle nemeckého práva som sa pomerne podrobne vyjadril už v tom linkovanom článku, takže teraz spomeniem len pár detailov. Nemecká právna prax netrpí slovenskými koloritmi a ochrana spotrebiteľa prostredníctvom ochranných združení sa nezvrhla na bezrizikový biznis advokátov s náhradou trov a združení s eurofondami. Nie je tu čas ani miesto pre rozpracovanie konceptu súdnych poplatkov, trov a ich náhrady pri nemeckých žalobách o vydanie majetkového prospechu (čo to ale povie stanovisko nemeckého spolkového združenia spotrebiteľov k problémom okolo § 10 UWG – nárokom na vydanie prospechu, ktoré zaslali EuroKomisii v rámci diskusie o kolektívnej ochrane práv spotrebiteľov, na s. 3). Nemecká obchodná komora má s príliš ambicióznymi advokátmi a zneužívajúcimi žalobami svoje skúsenosti a svoj názor k tomuto inštitútu si samozrejme tiež povedala. Toľko „trhoví“ aktéri. Asi ako sa možnosť agregovania miliardového sporu s nulovým rizikom (kto a koľko platí súdne poplatky? Aké trovy by mohli vzniknúť a kto by ich hradil?) prejaví v advokátskej motivácii ísť do (akéhokoľvek) sporu nemá zmysel riešiť.

V podstate je nemecké riešenie svetovo unikátne, ale zároveň je aj mimoriadne úzko ponímané. Na nárok na vydanie prospechu iniciovaný združením na ochranu spotrebiteľov (prípustný iba v prípadoch nekalej súťaže, nie bežnej ochrany spotrebiteľa, napríklad pred neprijateľnými podmienkami – ak sa nemýlim) sa vyžaduje jednak veľmi presvedčivé vypočítanie prospechu ale najmä sa vyžaduje úmyselné konanie na strane porušiteľa (o nákladoch a procesnom riziku, ako som spomenul, pomlčím). Na úmysel sa kladú pomerne vysoké nároky (pozri iba bod č. 24, LG Berlin z 25.09.2007, sp. zn. 16 O 115/06 ). A tak by sme mohli nemecký vzor rozoberať podrobnejšie...

...ešte lepšie je ale navrhované ustanovenie ods. 3.

V § 54 odsek 3 znie: „(3) Len čo sa v spore o zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu alebo vydanie majetkového prospechu konanie začalo alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu ako vedľajší účastníci. Rozhodnutie vo veci samej vydané o týchto nárokoch je pre povinného záväzné aj vo vzťahu k ďalším oprávneným.“.

Dôvodová správa: „V súlade s nový znením § 54 ods. 2 sa precizuje dikcia pôvodného ustanovenia odseku 2, podľa ktorého začatie konania pre totožné nároky plynúce z toho istého protiprávneho konania bude mať za následok nemožnosť viesť v poradí ďalšie súdne konanie s rovnakým predmetom.“

Normotvorca nás síce chce presvedčiť (dôvodová správa k ods. 2), že: „Predkladateľ formuluje predmetný inštitút ako sankčný inštitút, ktorým nebudú dotknuté práva jednotlivých spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia“, navrhované ustanovenie ods. 3 ale hovorí o niečom úplne inom. Síce hovorí o „nároku“, ktorý už nebude môcť byť uplatnený, a skutočne, spotrebiteľ nebude mať „nárok na vydanie majetkového prospechu“ ale zároveň sa na problém musíme pozrieť hmotnoprávne. Teda spotrebiteľ bude síce mať ešte svoje vlastné nároky, ale v prípade bezdôvodného obohatenia sa jeden predpoklad (obohatenie na strane obohateného) stratí predchádzajúcim plnením do štátneho rozpočtu. Takže spotrebiteľovi ostanú oči pre plač. Nemci neboli blbí, vec samozrejme vyriešili. Okľukou, ale predsa. Navrhli následné kompenzačné plnenie zo štátneho rozpočtu pre spoločnosť, ktorá by bola zaviazaná z individuálneho sporu (oni sú si všeobecne problému nebis in idem, resp. dvojitého sankcionovania/spoplatňovania v tejto súvislosti vedomí – trochu z iného svetla napríklad spolkový správny súd BVerwG z 23.05.2012, sp. zn. 6 C 22.11).

Druhá sranda nastane, ak združenie prehrá, alebo uhrá remízu vo veci samej. Takýto rozsudok bude záväzný voči všetkým iným združeniam. Takže, milá druhá skupina advokátov, ktorým sa hnusí zarábať milióny na náhrade trov za združenia založte združenia spolupracujúce s kapitalistami, zajtra ich žalujte, pozajtra uhrajte plichtu a vec vybavená.

Koho a k čomu chceme vlastne touto navrhovanou právnou úpravou motivovať? Považujem ju za masochistický pokus motivovať najnižšie pudy právnej obce. A to asi nebolo cieľom. Áno, ochrana spotrebiteľa, rozumiem, ale považujem ju iba za sekundárny reflex tejto úpravy. Z navrhovanej úpravy (tak, ako je formulovaná) budú mať najväčší prospech advokáti s úplne bezrizikovým podnikaním prostredníctvom občianskeho združenia. Pri absolútnej právnej neistote v oblasti spotrebiteľského práva (čo do hmoty) je táto atómovka, ktorú dávame do rúk osobám (advokátom) motivovaným k iniciovaniu procesov nulovým rizikom ruskou ruletou s národným hospodárstvom.

Majme rozum; Ak chceme prebrať nemeckú úpravu, tak to urobme poriadne. (najlepšie by bolo, ak by sme prebrali aj nemeckých sudcov a advokátov ako aj akademikov). Samozrejme, normotvorca si mohol pozrieť aj voľne prístupnú judikatúru k nemeckému vzoru, § 10 UWG, možno by mu niečo z toho, čo píšem, do očí udrelo: http://dejure.org/dienste/lex/UWG/10/1.html. Ale to by sme nemohli byť v týchto geografických šírkach, že...

Ešte raz, sorry folks (doplnenie a vysetlenie: mal som to v štandardných zmluvách lepšie a do detailov vysvetliť, ako to v Deutschlande reálne funguje. Beriem to ako ponaučenie...)

PS: Aby som si nesypal iba sám popol na hlavu, ďakujem Martinovi Husovcovi, že ma upozornil na túto novelu a dôvodovú správu, nesledoval som ju až tak podrobne ... dúfam, že ho to neodradí od napísania vlastného článku.


Názory k článku Keď dvaja robia to isté... :


  Ján Lazur, 12. 09. 2012 v 23:27 - Ďalší experiment na úbohej pokusnej myške, ktorá sa volá slovenské právo

Vďaka, Kristián, za veľmi kompaktné zhodnotenie pripravovaných noviniek v ObZ.

Priznám sa, že spomínaný nemecký inštitút nemám naštudovaný, na z navrhovaného textu novely a dôvodovej správy mi celkom nie je jasné, akú povahu má mať v tomto prípade nárok štátu. Ustanovenie § 54 ods. 2 sa výslovne odvoláva na porušenie ustanovení ObZ alebo osobitných predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Zároveň sa však hovorí o bezdôvodnom obohatení. Jednou za základných charakteristík konceptu bezdôvodného obohatenia však je, že sa neskúma porušenie povinností, ale len existencia právneho dôvodu na získanie/ponechanie si určitého majetkového prospechu.

Dôvodová správa potom hovorí o zavádzaní "sankčného inštitútu", no a to už s bezdôvodným obohatením nemá absolútne nič spoločné, keďže základným cieľom právnych noriem bezdôvodného obohatenia je vyrovnať vzniknutý "bezdôvodný" nepomer a nie sankcionovať.

Bez ohľadu na tieto právno-teoretické koncepcie si v praxi neviem predstaviť, ako sa bude vypočítavať výška prospechu získaná z dôvodu "neférových zmluvných podmienok". Ak zmluva o pôžičke uzatvorená so spotrebiteľom obsahuje neplatnú rozhodcovskú doložku alebo si e-shop vo všeobecných obchodných podmienok vylúči takmer akúkoľvek povinnosť dodať tovar, aký prospech bol z toho získaný na úkor spotrebiteľa? Ako som písal, nemecký background nepoznám, takže, možno sa moja otázka nepýta nič zásadné a dá sa na ňu veľmi ľahko odpovedať.

Osobne ma hlavne mrzí to, že opäť pribudne do slovenského právneho poriadku implantát, ktorý do našich lokálnych podmienok nemusí veľmi kompaktne zapadnúť... A keď škody, ktoré napácha nebudú príliš veľké (čo v tomto prípade možno budú), navrhované ustanovenia ostanú v rovnakom zákonnom vyjadrení ešte veľa veľa rokov.

Nedá mi nespomenúť napr. transpozíciu smernice o obchodných zástupcoch (86/653/EHS), kde by Slovenská republika bola určite adept na víťaza v kategórii množstva chýb, ktoré sa dajú spraviť pri pomerne krátkej smernici. V zásade nezmenený stav nám trvá už od 1. januára 2002.

Slovenský zákonodarca používa mnohé praktiky, no, zdá sa mi, že staré známe "Dva krát meraj a raz rež!" medzi ne určite nepatrí. J.








  Kristián Csach, 13. 09. 2012 v 00:41 - Vďaka za repliku

Predpokladám, že myslené je to takto:

(1) Porušiteľ porušil predpis na ochranu ... kadekoho, s tým, že právnym následkom je (aspoň čiastočná) neplatnosť právneho úkonu (ako inak), resp. podobný následok (bezodplatnosť pri inak odplatnom vzťahu) a teda vznik bezdôvodného obohatenia na strane porušiteľa (na druhej strane vzťahu BO je spotrebiteľ / súťažiteľ, ktorý utrpel ujmu). Ak je následkom iba náhrada škody, nič sa nedeje, žiadny biznis sa nekoná.

(2) Existuje združenie, ktorému táto úprava prizná majetkový nárok sui generis, uplatniteľný vo svojom vlastnom mene, ktorého výška sa rovná celkovému bezdôvodnému obohateniu podľa (1).

(3) Súd zaviaže porušiteľa aby plnil nárok (2) do štátnej kasy a advokátovi trovy.

Teda, nie je to vymáhanie bezdôvodného obohatenia, ale odňatie majetku v rozsahu, v akom by tretie subjekty mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samo o sebe to hlúposť nie je, diabol je v detailoch. Najmä v tom, že v SR právu nikto nemá ani predstavu, ako budú súdy takéto ustanovenie vykladať (aj čo do výšky bezdôvodného obohatenia), niektoré prípady kalkulovateľné sú (napríklad neuvednie RPMN - následok je bezúročnosť), alebo to, čo všetko už je v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa....

Osobne si predstavujem ten výpočet skôr v zmysle ľudového: počet zmlúv kapitalistu x sankcia v očiach sudcu primeraná tejto nesprávnosti, ako v zmysle: pozrime si každú zmluv, či ten nárok náhodou nebol premlčaný, v akej je reálne výške, či vôbec vo všetkých vzťahoch vznikol, či nie sú osobitné okolnosti vplývajúce na "ocenenie neplatnosti" v tomto vzťahu.

Makrodôsledky sú tiež zaujímavé (ako sa iniciovanie mnohomiliardových sporov prejaví v účtovníctve? čo privatizačné zmluvy a ochrana investícii v prípade postupu proti SPP, elektrárňam a podobne). Ale tomu som sa nechcel venovať.

O smernici o obchodných zástupcoch a jej transpozícii je práve najnovšie (práve tlačené) číslo časopisu Výber z rozhodnutí súdneho dvora Európskej únie. Sú to skutočne zábavné veci. Do výšin transpozičných pozoruhodností to ale dotiahol až náš NS (2 M Obdo 5/2008 ako učebnicový príklad).

  Ján Lazur, 13. 09. 2012 v 01:38 - Ad Vysvetlenie

Vďaka za krátky náčrt toho, ako by to malo fungovať.

Mráz mi však behá po chrbte pri predstave, ako budú toto niektorí slovenskí sudcovia (česť výnimkám) aplikovať.

Inak, včera sme sa v kancelárii bavili práve o tom, koľko 'sui generis' inštitútov už na Slovensku máme, jeden by to určite všetko nespočítal :).

Dik za ten link na 2 M Obdo 5/2008. J.

  Juraj Gyarfas, 13. 09. 2012 v 08:58 - Kristián

No nič, sypanie popolu na hlavu sa cení, ale keď to prejde, budeme Ti to musieť dať k náhrade ... :-)

Mňa na tom zaujali najmä dve veci. Po prvé, nie je to protiústavné vyvlastnenie tých spotrebiteľov, ktorí už priamo nič nedostanú? Mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (povedzme pre neplatnosť ustanovenia o RPMN) a zrazu bol prospech vydaný štátu a nemajú nič. Neviem presne ako im pomôže stať sa vedľajším účastníkom. Alebo sa k tomu súdy postavia tak, že najprv nariadia vydanie bezdôvodného obohatenia štátu a potom ešte k tomu priznajú tú istú sumu spotrebiteľovi ale tentokrát z titulu náhrady škody?

A druhá vec - čo toto urobí s private enforcement súťažného práva. Podľa mňa hranica medzi škodou a bezdôvodným obohatením niekedy môže byť veľmi tenká. Napr. kartelisti sa dohodou o cenách obohatia a zároveň spôsobia škodu spotrebiteľom. Ani si to nechcem predstavovať pri predatory pricingu.

  Kristián Csach, 13. 09. 2012 v 09:07 - Ad Juraj

Krátko:
Prvá vec - áno, je to protiústavné a riešiť to vetou v dôvodovke sa nedá.
Druhá vec - áno, máš úplnú pravdu, ale tu v gubernii sa veľmô na také doktrinálne oné, či Ns alebo BO nehľadí; Príkaz, ten znel jasno.

A si ešte predstav, čo by to urobilo pre MPS-kové spory. Už vidím, ako vyťahujeme do rozpočtu bezdôvodné obohatenie na úkor francúzskych spotrebiteľov. :-) Ale možno je toto práve náš slovenský prínos k riešeniu krízy a rozpočtového deficitu.

  Martin Husovec, 13. 09. 2012 v 11:43 - obludná prísnosť

Rozoberme si aké sú podmienky tohto "odnímacieho nároku" podľa § 54 ods. 2 ObchZ:
a) porušenie ustanovení ObchZ alebo osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo súťažiteľa,
b) bez ohľadu na zavinenie,
c) obohatenie,
d) bezdôvodnosť,
e) ujma na úkor súťažiteľa A spotrebiteľa,
f) nejde o škodu či iný osobitný nárok.

Teraz si to porovnajme s § 10 UWG
a) Verstoß gegen die Vorschriften des unlauteren Wettbewerbs im Sinne des § 3 UWG bzw. § 7 UWG (porušenie generálnej klauzuly nekalej súťaže - u nás § 44 a nasl., vrátane § 5 ZoOchrS),
b) vorsätzlicher Verstoß (úmyselné porušenie)
c) dadurch erfolgte Gewinnerzielung (tým získaný prospech)
d) -
e) zulasten einer Vielzahl von Abnehmern (na úkor spotrebiteľov).
f) -

Čiže porovnajme si to:
a) Na Slovensku stačí porušenie AKÉHOKOĽVEK predpisu na ochranu súťažiteľa alebo spotrebiteľa, v Nemecku je to viazané len na nekalú súťaž. Nechápem prečo je vôbec § 54 ods. 2 zaradený pri nekalej súťaži, keď zjavne ide o SUPER-inštitút, ktorý prekračuje jej medze.
b) Na Slovensku sa nevyžaduje zavinenie. V Nemecku áno.
c) Na Slovensku sa navrhuje viazať tento nárok s inštitútom, ktorý inak nemá nič s protiprávnosťou (bezdôvodné obohatenie je obecný reštitučný nástroj súkromného práva) a dokonca sa navrhuje aby bol mechanizmom sankcionovania. Je vôbec obohatenie podľa § 451 ods. 1 ObčZ v rovnakej lige ako "získaný prospech" podľa § 10 UWG? Nechápem prečo je tento nárok vôbec viazaný na bezdôvodné obohatenie. Predsa účelom normy je odčerpať nekalo nadobudnutú hospodársku (konkurčenú) výhodu. Tak prečo to nenapíšeme rovno do zákona, že vydať sa má nadobudnutá konkurečná výhoda.
d) viď c)
e) na Slovensku predstavuje nárok súhrn všetkých obohatení na úkor spotrebiteľov A súťažiteľov. V nemecku len získaný prospech na úkor spotrebiteľov (teda nie sútažiteľov).
f) na Slovensku keďže sa spoliehame na obecný inštitút budú vznikať trenice medzi ostatnými inštitútmi napr. náhradou škody. § 10 UWG je úplne samostatný osobitný nárok.

Slovenské znenie je teda až obludne prísne. Ale buďme konštruktívny, čo s § 54 ods. 2, ako ho ešte pozmeniť v NRSR aby to malo hlavu a pätu?
1. v prvom rade sa treba IMHO odpútať od inštitútu bezdôvodného obohatenia. Okrem doktrinálnych problémov, aj tých ktoré vyššie spomenul Ján, sa pozrime na rozsah vydania podľa § 458 ObčZ. Opäť okrem problému "change of position" si tam aj uvedomíme, že v skutočnosti bezdôvodné obohatenie nebude často viesť k cieľu nároku - t.j. odčerpať nekalo nadobudnutú konkurenčnú výhodu.
2. v druhom rade nesmie stačiť porušenie akéhokoľvek predpisu, ale LEN porušenie § 44 ObchZ, vrátane § 5 ZoOchrS,
3. v treťom rade sa musí zaviesť podmienka, že ide o úmyselné porušenie
4. v štvrtom rade, ak teda chceme mať úpravu podobnú § 10 UWG, musí byť obmedzená len na výhodu získanú na prospech spotrebiteľov.

No a teraz k otázke dvojitého potrestania. Som presvedčený, ako píše aj Kristián, že toto proste nemožno riešiť vetou v dôvodovej správe. Vieme síce zákonodárcovu vôľu, ale v zákonnom texte nie je nijak zhmotnená. Vôbec. Čo je naopak vytvorené je problém vydania prospechu spotrebiteľom a súťažiteľom po tom ako bol uplatnený nárok podľa § 54 ods. 2 v prospech štátu. Predstavme si to na príklade.

Prípad 60 eurových faktúr. Spotrebiteľské združenie zažaluje prevádzkovateľa webu, kde žiada okrem iného vydanie obohatenia podľa § 53 ods. 2 ObchZ. Súd usúdi, že ustanovenie o odplatnosti nebolo inkorporované a že išlo o nekalú obchodnú praktiku. Nariadi vydať štátu podľa § 53 ods. 2 ObchZ. Teda nariadi vydanie súhrnu všetkých bezdôvodných obohatení nie len spotrebiteľov ale aj súťažiteľov. OK u spotrebiteľov to bude 60 x počet platiacich zákazníkov, u súťažiteľov - ? miera konkurečnej výhody a jej peňažná náhrada podľa § 458 ods. 2?. No a teraz vznikne presne problém popísaný Kristiánom.

Peniaze na základe kolektívnej žaloby dostal štát. A čo spotrebiteľ? Povedzme, že podá žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na porušiteľa. Dajme tomu, že tomuto uplatneniu nebude brániť § 54 ods. 3 ObchZ (zákaz kumulácie nárokov), čo som si nie úplne istý, ako ale súd nájde bezdôvodného obohatenie keď prospech už nie je u porušiteľa (to čo píše Kristián)? Aj keď si zákonodárca želal aby spotrebiteľ získal svoje peniaze späť paralelne od uplatnenia nároku podľa § 54 ods. 2, skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia nemožno znásilniť a teda nárok objektívne nie je možné voči porušiteľovi už priznať. Želanie zákonodárcu totiž nemá žiadne zhomotnenie v zákone. Ako ale riešiť túto situáciu? Čo keby následne spotrebiteľ nasmeroval svoju žalobu na štát tvrdiac, že sa teraz bezdôvodne obohatil on, keďže získal jeho plnenie. Priznám sa, že toto si viem dobre predstaviť. V každom prípade ale potom vydávame z toho istého súhrnu BO, teda nejde o žiadnu sankciu.

  Kristián Csach, 13. 09. 2012 v 14:10 - Ad Martin - konštruktívny návrh

Mám pocit, že sa zabúda, že porušenie práva na ochranu spotrebiteľa je správny delikt, za ktorý sa platí pokuta, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu. Ale teraz dúfam, že ma zákondarca nepochopí tak, že zmeni návrh, aby združenie mohlo v mene správneho orgánu pokutovať :-D

  Martin Husovec, 13. 09. 2012 v 14:30 - zákonodárca

To si musí ujasniť zákonodráca či chce vytvárať nový kolektívny sankčný mechanizmus popri zodpovednosti administratvínej. Dnes to síce chce v dôvodovej správe, ale v konečnom dôsledku nič také nevytvára. Sankcionuje akurát eventuálne spotrebiteľa a súťažiteľa, ktorý môžu príjsť o svoje nároky.

Totiž § 54 ods. 2 nemusí mať výslovne za cieľ sankcionovať ale vyrovnať len situáciu na trhu. Ak by napríklad fungoval tak, že odčerpe sa nekalo získaný prospech, ktorý sa na základe žaloby odovzdá štátu, a dotknutý sa možu domáhať svojich nárokov potom žiadosťou u štátu, tak individuálnemu spotrebiteľovi odpadne nutnosť žalovať vec jednotlivo, a bude vychádzať z "odžalovaného" spotrebiteľských združením. Preukázať by musel len, že sa ho to týka, teda, že napríklad uzatvoril zmluvu o 60 eurových faktúrach. Lenže aj to sa nedá vždy. Ak by sa individuálny spotrebitelia neozvali lebo nechcú, nevedia alebo nemôžu, štát si ponechá prospech ale je zaistené, že bola z trhu odobratá konkurečná výhoda získaná v rozpore s právom nekalej súťaže.

Lenže tento návrh to nie je.

  Martin Husovec, 13. 09. 2012 v 18:47 - ad Kristián

tera som si všimol .. ak si ale nemyslíš, že nárok podľa § 54 ods. 2 je bezdôvodným obohatením (t.j. iba kolektívnym spôsobom vydania tohto nároku), ale myslíš si, že sa jedná o osobitný nárok, ktorý využíva bezdôvodko len ako nástroj na výpočet sankcie (tvoj koment 00:41), prečo sa potom obávaš, že sa spotrebitelia nebudú môcť domôcť svojho nároku na vydanie bezdôvodka. Veď predsa potom sa nárok § 54 ods. 2 vôbec nebude dotýkať ich nároku, keďže podľa tohto názoru ide o sankciu, ktorá sa len počíta pomocou bezdôvodka ale nie o bezdôvodko samotné. Ja si skôr podľa znenia § 54 ods. 2 myslím, že ide o bezdôvodko, a § 54 ods. 2 je osobný kolektívny mechanizmus na jeho vydanie. A len tu podľa mňa reálne hrozí, že nárok spotrebiteľa nebude možný voči porušiteľovi, možno voči štátu.

  Kristián Csach, 13. 09. 2012 v 22:07 - Ad martin

Ak povieš, že obchodník má majetok X a použil nekalý postup, aby ho zvýšil na X+Y (pričom Y JE súhrn celého obohatenia), následne mu odoberieš cestou tohto nároku Y, potom mu ostane X, a ťažko odargumentuješ, že oproti individuálnemu spotrebiteľovi sa obohatil... Fakticky je to podľa mňa to isté, čo vravíš ty - kolektívny spôsob vymáhania bezdôvodného obohatenia, len je to svojsky naformulované.

  jan.lazur, 14. 09. 2012 v 10:20 - Ad Martin/Kristián

Osobne si myslím, že, ak návrh novely ObZ prejde v takej podobe, ako je teraz, verejnoprávny prvok bude vnesený do čisto súkromnoprávneho kontextu bezdôvodného obohatenia §451 a nasl. OZ, a to považujem za veľmi zásadné negatívum. Ak má štát záujem sankcionovať súťažiteľov kvôli tomu, že sa porušovaním osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa obohacujú na úkor spotrebiteľov, nič mu nebráni využiť mechanizmus správneho konania a "neposlušných" súťažiteľov sankcionovať pre porušenie správneho deliktu/deliktov. Výšku peňažnej sankcie nech potom štát určí v závislosti od neoprávneného prospechu, ktorý "neposlušní" súťažitelia získali, nadväzujúc na Kristiána, nech sa pokuta rovná Y. Spotrebiteľom nech ostane ich súkromnoprávny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu. Ak som súťažiteľ a hrozí mi to, že prídem o jednu hodnotu Y v prípade, ak mi štát uloží administratívnu sankciu, a ďalšiu hodnotu rovnajúcu sa Y, ak si spotrebitelia voči mne uplatnia všetky svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, myslím, že si potom premyslím, aké podmienky budem uplatňovať vo vzťahu k svojim zákazníkom.

História práva hospodárskej súťaže pozná mnohé prípady, keď si boli súťažitelia plne vedomí toho, čo im hrozí, a aj s vyhodnotením tohto rizika bolo pre nich ekonomicky stále efektívne pokračovať vo svojom, napríklad, kartelovom zoskupení.

Ak vytvárame akýsi mix verejno-súkromnej verzie bezdôvodného obohatenia (ak správne chápem, Nemci bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespomínajú), nemyslím, že je to správne. Radšej preferujem dve samostatné línie: verejnomprávnu (zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.) a súkromnoprávnu (s inštitútmi, ktoré už dnes poznáme).

Inak, dik, Martin, za Tvoje "komparatívne" komentáre.J.

  Martin Husovec, 14. 09. 2012 v 10:45 - ad Kristián

Ja si myslím, že môžeš argumentovať a presvedčivo. Ak by bola § 54 ods. 2 sankcia, ktorá sa vypočíta len cez bezdôvodko, pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodka individuálnemu spotrebiteľovi ma nemusí zaujímať či už za to raz porušiteľ pykal. To, že je sankcia vo výške Y je v podstate vypočítané cez tieto malé kúsky bezdôvodného obohatenia nie je podstatné, lebo sankcia a bezdôvodko nie sú spojené nádoby. Ak uskočím k napr. k správnej zodpovednosti, je nepodstatné a nemôže sa porušiteľ dovolávať, že už za konanie zaplatil pokutu, keď od neho žiadajú bezdôvodné obohatenie. To je podľa mňa dôsledok sankcie. Ak by napr. pri náhrade škody zákonodárca stanovil, že punitive damages sa u nás vypočítajú ako dvojnásobok nejakého bezdôvodného obohatenia, podľa mňa to vôbec nespôsobuje problém s individuálnym nárokom bezdôvodného obohatenia, hoc to porušiteľ aj preplatil už. Bezdôvodko tu je iba nájstroj na vyčíslenie sankcie.

Priznám sa, že čím to ďalej čítam som na vážkach medzi
i) § 54 ods. 2 ako kolektívny spôsob vydania bežného BO
ii) § 54 ods. 2 ako nástroj na vypočítanie sankcie

- a) spojenie "aby vydal štátu majetkový prospech [v rozsahu] bezdôvodného obohatenia", b) to, že sa vydáva len proti rušiteľovi a c) dôvodová správa a to, že d) musí ísť o úkor presne špecifikovaných osôb a e) § 53 ods. 2 hovorí o "spore o .. vydanie majetkového prospechu" by nasvedčovalo tomu, že ide len o nástroj na vypočítanie sankcie. Teda zistím BO všetkých tam uvedených osôb, sčítam ho, a toto číslo len použijem na priznanie nároku podľa § 54 ods. 2, ktorý je sám podmienený a) porušenie ustanovení ObchZ alebo osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo súťažiteľa,
b) bez ohľadu na zavinenie.

Navyše tým pádom ani nebol problém toho, že združenie prehrá, alebo uhrá remízu vo veci samej, pretože sa tak "uhrá" len nárok podľa § 54 ods. 2, nie bezdôvodká individuálnych spotrebiteľov a súťažiteľov. Samozrejme žaloba samých na seba ako spôsob prechádzania priznania tohto nároku je stále dobrý nápad.

Každopádne stále pochybujem, že BO je dobrá "kalkulačka" na výpočet akejkoľvek sankcie, keďže má viacero skutkových podstát, a u nie všetkých je vec zrejmá ako v prípadoch, ktoré spomína dôvodová správa "V praxi je možné vysledovať kumulovanie plnenia bez právneho dôvodu najmä v prípadoch používania nekalých zmluvných podmienok, resp. v prípadoch prijímania plnenia bez právneho dôvodu, keď dodávateľ poruší zákonnú povinnosť. ". Ako to budú riešiť pri bezdôvodných obohateniach bez "plnenia", t.j. Nichtleistungskondiktion alebo pri bezdôvodonom obohatení získanom z nepoctivých zdrojov.

Navyše to ako je to široko naformulované (porušenie akýchkoľvek predpisov) a žiadna potreba úmyselného porušenia, je nerozumne prísne, fakt nerozumne prísne.

  Kristián Csach, 14. 09. 2012 v 14:28 - Sankcie a spol

Áno, môžeš povedať, že obchodnoprávny nárok prislúchajúci súkromnému subjektu je verejnoprávna sankcia. Len si myslím, že to je natoľko asystémové, že je to až protiústavné (hrubo zjednodušene). Súhlas s J.L.

Ako som písal vyššie, ide IMHO o nárok sui generis, bezdôvodko je tam ako výpočet rozsahu plnenia. Ale vo výsledku je to jedno, lebo to nemôže byť verejnoprávna sankcia.

Čo sa týka prehry a uhrania remízy a konzumácie individuálneho nároku. V tom nevidím problém. Finesa je, ako píšeš, v účinku podľa ods. 3 - teda v otázke postupu ďalších, povedzme že menej priateľských združení. Prehra / remíza na nárok jednotlivca účinok nemá.

A vo vzťahu k J.L. Súhlas, len by som dodal, že hrozba sankcie nie je to najpodstatnejšie v tejto veci; Ide o hrozbu procesných nákladov nezmyselných sporov, bez ohľadu na sankciu. Je rozdiel, či hrozí pokuta od štátneho aparátu s prieskumom správnym súdnictvom a existujúcou zodpovednosťou za škodu spôsobenú nesprávnym postupom alebo či hrozí spor bez poplatkových vstupných bariér s hrozivými trovami a bez subjektu, ktorý by ich v prípade prehry znášal. To je mimoriadne povážlivé.

  Eliška Ščasná, 15. 09. 2012 v 21:20 - Výhrady k príspevku Kristiána Csacha

Výhrady k príspevku Kristiána Csacha

Na rozdiel od autora príspevku vnímam návrh zákona po určitých úpravách pozitívne a reakciu Kristiana Csacha ako neprimeranú. Nemyslím si, že zákon prinesie ,,hospodárstvo na kolena“. Naopak môže prispieť k výraznej očiste verejného života od nezodpovedných podnikateľov na trhu a od nekalých obchodných praktik. Možno sa zbavíme aj titulkov ako napríklad ,,Okradanie po Slovensky“, ,,Brusel hrozí pokutou“,,Máte problémy s úžerou“a podobne. Žiaľ do podvedomia verejnosti nekalé praktiky konkludentne prenikajú a ako keby sa stali bežnou súčasťou života. Pokusy proti ním sú nepochopené a zlo posúva morálku do nežiaducej roviny.
Práve súčasný stav na trhu v porovnaní s úrovňou vyspelejších štátov je nenormálny a preto oceňujem snahu ministerstva spravodlivosti to zmeniť. Obsah a tón príspevku by sa dal pochopiť, keby ho písala únia zamestnávateľov a nie zástupca akademickej obce. Príjmy z nekalých praktik sú značné, takéto praktiky výrazne škodia verejnosti a je pochopiteľne , že podnikatelia budú mať záujem , aby si udržali prospech z nepoctivých zdrojov a aby preto návrh zákona neprešiel. To je však na úkor kvality služieb a celkového života. Preto som od akademika skôr očakávala návrhy na vylepšenie návrhu.

Prvá výhrada k príspevku

Stačí gramatický výklad návrhu zákona na skonštatovanie, že majetkový prospech nie je to isté ako bezdôvodné obohatenie a že na rozdiel od bezdôvodného obohatenia ide o odlišný inštitút súkromného práva zjavne sankčnej povahy. V návrhu sa uvádza konštrukcia výpočtu majetkového prospechu a jeho výška sa má určiť podľa výšky bezdôvodného obohatenia . V návrhu zákona sa tak dáva aj presne návod pre aplikačnú prax na výpočet majetkového prospechu. Tak Občiansky zákonník ako aj Obchodný zákonník obsahujú termín ,,bezdôvodného obohatenia“ a tak by nemali vznikať pochybnosti o rozdiele významu bezdôvodného obohatenia a navrhovaného sankčného inštitútu odňatia majetkového prospechu.

Druhá výhrada k príspevku

V príspevku Kristián Csach zjavne negatívne a jednostranne označuje všetko to, čo tvorí súčasť mechanizmu proti nekalým praktikám (,,bezrizikový biznis advokátov s náhradou trov“, ,,príliš ambiciozní advokáti a zneužívajúce žaloby“,,,agregovanie miliardového sporu s nulovým rizikom“ , ,,hnusí sa zarábať milióny na náhrade trov za združenie“a pod.). A tak príspevok nadobúda ako celok odradzujúcu povahu ale nie s cieľom prispieť k odradeniu od nečestných praktik na trhu ale odradiť od dosiahnutia navrhovaného mechanizmu.
Pochopila by som, ak by príspevok písali firmy, ktorým súčasný stav verejnoprávneho (ne)dohľadu vyhovuje v snahe, aby návrh zákona neprešiel. Ale príspevok píše zástupca akademickej obce a kritickú zložku príspevku vnímam ako neobjektívnu a názorovo nadržiavajúcu jednostranne nekalému podnikateľskému prostrediu bezohľadu na nelichotivý stav na trhu. Vedie ma k tomu aj ďalší názor Kristiana Csacha podaný v katastrofickom duchu uvedený v následujúcej výhrade .

Tretia výhrada

Kristián Csach v príspevku v katastrofickom duchu opisuje, ako prídu spotrebitelia o svoje práva. Z návrhu zákona pritom nič také nevyplýva.
Ak navrhovaný inštitút odňatia majetkového prospechu nie je totožný s inštitútom bezdôvodného obohatenia, potom ,,slova v návrhu zákona ,,nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z toho istého konania prípustné“ nepredstavujú prekážku na uplatnenie individuálnych práv spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani iných nárokov. Dôvodová správa naviac len potvrdzuje, že začatie konania bude prekážkou len pre ,,totožné nároky s rovnakým predmetom“ a jasne uvádza, že ,,nebudú dotknuté práva jednotlivých spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia“.
Napriek tomu autor príspevku nepochopiteľne predsa len vidí poškodenia spotrebiteľov a že im zostanú ,,oči pre plač“. Opakovane som prečítala návrh zákona a nič také podľa mňa nehrozí. Navrhovaná konštrukcia je sankčným súkromnoprávnym mechanizmom a nie je vecne totožná s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovaná súkromnoprávna sankcia má aj odradzujúcu povahu.
Spolu s lapsusom o totožnosti navrhovaného mechanizmu s bezdôvodným obohatením predstavuje pasáž o údajnom poškodení spotrebiteľov významnú časť príspevku. Príspevok pritom môže osloviť politicky (alebo zíštne ekonomicky) zmyšľajúceho člena príslušného štátneho orgánu v legislatívnom procese a preto som k príspevku značne kritická.
Za neprimerané považujem tiež aj vyjadrenie Kristiána Csacha o pokuse ,,motivovať najnižšie pudy právnej obce“. Za najnižšie pudy právnej obce považujem v akejkoľvek forme účasť právnikov na nehumannom a niekedy aj úžernom ožobračovaní širokých vrstiev spotrebiteľov a poškodzovaní slušných súťažiteľov a takým pudom je aj každý nekonštruktívný protest proti zmene tohto stavu.
V príspevku na druhej strane oceňujem typ na porovnanie nemeckej úpravy. V snahe aby sa nejakým spôsobom nepresadili pochybné úmysly na zvrátenie konštituovania nového nepochybne efektívneho preventívneho mechanizmu by mohol normotvorca zúžiť odňatie majetkového prospechu na prípady úmyselného bezdôvodného obohatenia a explicitne upraviť, že individuálne práva jednotlivých spotrebiteľov a súťažiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia nie sú touto právnou úpravou dotknuté.
Za dôležité považujem, že o práve na vydanie majetkového prospechu musí rozhodnúť súd v sporovom konaní na základe dokazovania a odmietať inštitút z dôvodu, že nemáme nemeckých sudcov, považujem za nenáležité. Navrhovaný sankčný inštitút umožní prejudiciálne vyhodnotenie primeranosti zmluvných podmienok a preto by som neporovnávala z hľadiska efektívnosti navrhovaný inštitút s verejnoprávnym administratívnym opatrením. Naviac sa verejne hovorí o korupčnom prostredí na Slovensku a obavy zo skorumpovania úradníka dohľadového orgánu tu existujú. Doplnenie súkromného práva o navrhovaný inštitút nepovažujem za protiústavné. Išlo by o efektívny odradzujúci prostriedok ochrany s výraznými preventívnymi účinkami v súkromnom práve prípustný.

  Kristián Csach, 15. 09. 2012 v 22:52 - Po poriadku ...

Odmyslím si argumentum ad hominen a nemienim naň reagovať, útok na osobu je vždy prejav nedostatku vecných argumentov. To, že ponúkam argumenty proti niečomu, čo je evidentne nepochopený inštitút mi snáď nemôže byť kladené za vinu. Verím, že keď si kúpite nefunkčné auto, tak budete chváliť farbu a francúzsky dizajn. Vždy som si myslel, že intelektuálna KRITICKOSŤ je inherentná povaha vedeckej práce. Rovnako nemienim reagovať na výroky typu: "Príspevok pritom môže osloviť politicky (alebo zíštne ekonomicky) zmyšľajúceho člena príslušného štátneho orgánu v legislatívnom procese a preto som k príspevku značne kritická." Podsúvate mi nezmysly...

Ad prvá výhrada:
Kde v mojom príspevku ste mali pocit, že by som hovoril o tom, že majetkový prospech = bezdôvodné obohatenie ako inštitút? Tip: moja reakcia 00:41, bod (2). Viac k reakcii k „tretej výhrade“

Ad druhá výhrada:
Váš text obsahuje pojmy ako „pozitívne“, „môže prispieť k výraznej očiste verejného života“, „sa zbavíme aj titulkov ako napríklad ,,Okradanie po Slovensky“, ,,Brusel hrozí pokutou“, ,,Máte problémy s úžerou“, „Pokusy proti ním sú nepochopené a zlo posúva morálku do nežiaducej roviny“ „aby sa nejakým spôsobom nepresadili pochybné úmysly na zvrátenie konštituovania nového nepochybne efektívneho preventívneho mechanizmu“, čo môže vyvolať u čitateľa nepoznačeného právnym vzdelaním a kritickým zmýšľaním dojem, že.... to fakt chceme takto viesť debatu? Ak áno, tak bezo mňa, nie sme na straníckom aktíve.

Prosím Vás nestavajte to do roviny, že ten, kto nesúhlasí s nápadmi, ktoré niekto považuje za geniálne je hneď stelesnením zla (Ich bin der Geist der stets verneint! Und das mit Recht; - pomôžem, to je z Fausta, a je to iba alegória), tak isto ako ja to nestavám do roviny, že ten, kto nepozná finesy európskej a americkej debaty o kolektívnom presadzovaní práva sa nemá čo vyjadriť k veci. Argumentujte vecne, prosím. Prečo máte pocit, že som proti kolektívnemu vymáhaniu práva (skúsili ste si aspoň prečítať ten môj článok, prípadne našu profesijnú zodpovednosť, moje štandardné zmluvy, alebo aspoň môj post)?

Tak, ako by ste Vy čakali od akademika, že nebude iba kritický, ale aj pochváli, tak by som ja čakal od zákonodarcu, že nebude ohrozovať národné hospodárstvo, prípadne že si aspoň spraví domáce úlohy pred tým, kým navrhne inštitút, ktorý je absolútne nóvum. Rozumej: že sa aspoň posnaží reagovať na tie problémy, o ktorých sa píše dokonca aj na Slovensku (že by si mohol prečítať UWG , ustanovenia o class action, holandské právo poriadne, to by som si ani netrúfal naznačiť). Ale uznám, možno čakám veľa.

Ad tretia výhrada:
Uznáme, že náš návrh je skresleným obrazom nemeckého, áno? (btw. pozreli ste, či Nemci tento nárok vnímajú SANKČNE? Pozrel sa niekto v rámci prípravy na ústavnoprávnu debatu o prípustnosti tohto inštitútu v Nemecku) Čím je nárok teda odlišný od § 10 UWG, či obdobného ustanovenia GWB, že niet normatívneho ustanovenia o vzťahu kolektívny / individuálny nárok. Nemci si problému boli vedomí, tak ho vyriešili. My sa tvárime, že problém nie je pomocou slovíčok, ktorým nerozumieme.
Áno, ak by existovala ustálená judikatúra k bezdôvodnému obohateniu, k jeho vzťahu k iným nárokom, tak spím pokojne (sledovali ste debatu o odpadnutí obohatenia, ktorá tu pred pár týždňami bola? Máte predstavu, ako by sa panujúca mienka v tejto veci (odpadnutie prospechu) prejavila v tomto nároku na vydanie majetkového prospechu?). Čo vieme určite je to, že verejnoprávne sankcie nemajú vplyv na nároky z náhrady škody ako aj na bezdôvodné obohatenie. Na čom sa tiež určite zhodneme je to, že toto NIE JE verejnoprávna sankcia. Všetko iné je otázka argumentácie, ja som svoju uviedol ...

„Naviac sa verejne hovorí o korupčnom prostredí na Slovensku a obavy zo skorumpovania úradníka dohľadového orgánu tu existujú.“ Máte pravdu, na rozdiel od iných zložiek verejnej moci. Toto nie je argument.

Skúste si odmyslieť tón a slová môjho postu ak Vám vadia (rovnako, ako si ja odmýšľam tie Vaše), dokonca si odmyslite moje akademické pôsobenie a povedzte mi, čo by ste radili nejakému štátnemu podniku (teda, nejakej štátnej akciovke, ktorá chce robiť všetko tak ako sa má), resp. nejakému slušnému podnikateľovi s enormným objemom obchodov (napr. si zoberte top 5 slovenských spoločností, ktoré pôsobia v spotrebiteľskom segmente aj v medzinárodnom meradle a vyberte si jednu z nich, pri ktorej nedostanete hneď vyrážky) a:

a) Predstavte si, že máte na druhej strane združenie, ktoré si vymyslí spor o nejakú gigantickú blbosť (napríklad o to, že niektoré informácie nemôžu byť posielané elektronicky, ale len písomne), vyčísli predmet konania na miliardu. Vy sa idete brániť a hľádate právnika – koľko asi zaplatíte? Potom vysvetlujete predsedovi predstavenstva, že nech sa nebojí, veď máme kvalitné súdnictvo (nejde o to, či tomu veríte Vy, ale či tomu uverí ON). Následne spor vyhráte... kto zaplatí Vašich právnikov?

b) Predstavte si, že tí zlí kapitalisti ovládnu nejaké spriaznené združenie (problematika je dlhodobo diskutovaná v rámci nekalej súťaže, takže to som si ja skutočne nevymyslel) a uhrajú remízu (polopatisticky: uzavrú zmier), alebo inak vec prehrajú vo vzťahu ku všetkým dojednaniam v zmluve. A teraz príde slušné združenie a to nebude už nič môcť robiť, lebo existuje predchádzajúce rozhodnutie.

No a teraz si uvedomte plynulý prechod medzi prvým a druhým. Hrozba nákladov sporu vedie strany logicky k snahe ukončiť spor menej nákladnou cestou, a teda aj zmierom tam, kde by inak nebol (a to sa vie snáď od druhého semestra civilného procesu, resp. je to jedna zo základných myšlienok akejkoľvek knihy o kolektívnych prostriedkoch presadzovania).

Ale vidím, že v tom máte jasno, skúste sa teda zamyslieť nad ekonomickými a právnymi dosahmi tohto riešenia (možno potom pochopíte, prečo hovorím o katastrofických scenároch):
1. Ako sa účtovne budú správať dané spory? Ak dva tri združenia iniciujú proti SPP / SE / Telekom spor o niekoľko stoviek miliónov; Ako sa to prejaví (tip: ako sa to odrazí na možnosti štátu vyťahovať dividendy)? Je tam riziko medzinárodných arbitráži?
2. Ako sa bude správať táto pohľadávka v konkurze? (to je riešené, ale skúste sa zamyslieť nad tým, čo to vlastne znamená)
3. Ako sa bude správať nárok pri cezhraničných porušeniach? Ako bude vyzerať medzinárodná právomoc pri takýchto žalobách?
4. Ak takúto sankciu pripustíme, budeme môcť tvrdiť, že punitive damages sú v rozpore s ordre public pri cezhraničných uznávaniach (tak, ako to teraz robiť môžeme)?

Všetko toto sú typické otázky, ktoré sa pri nových inštitútoch ako aj bežne pri príprave právneho predpisu MUSIA klásť, alebo chcete, aby parlament každý týždeň sanoval slabú legislatívnu prípravu novelami? Btw, ako vyzerala RIA k tomuto návrhu, alebo ju nikto nerobil?

Okrem toho, najzásadnejším problémom je u nás právna istota. Určite ste už niekedy uzatvárali štandardnú zmluvu a určite máte aj právne vzdelanie. skúste si ju pozrieť a povedať, na ktorú klauzulu by ste vsadili svoj majetok, že je vo Vašom prípade prijateľná, teda, že žiadny súd ju ani len nenapadne prehlásiť za neprijateľnú. To je to isté, ako keď má právnik takúto zmluvu vypracovať a zodpovedá za to, že to urobí dobre.

Vyčítate mi, že hovorím o najnižších pudoch. Honbu za peniazmi považujem za nízky pud (či je to u úžerníkov, či je to u advokátov alebo nebodaj aj u verejných funkcionárov). Právnu úpravu, ktorá najviac motivuje viesť čo najväčšie a čo najnezmyselnejšie spory, lebo dokáže pritlačiť protihráča o stenu považujem skutočne za zlú. Mohol som to nazvať aj inak – výpaľníctvom. Áno, máte pravdu, aj slušné združenia by sa popritom zviezli, to je pravda, ale nemalo by právo robiť všetko pre to, aby sa negatívne motivácie obmedzili čo najviac?

PS: Nie, nikdy nebudem chváliť za šlendriánsku robotu, ani mojich študentov, ani oponentov či kolegov a ani zákonodarcu. Sorry. Legislatívna práca nie je slohovanie na druhom stupni, ale činnosť, ktorá vyžaduje spôsobilosť reagovať na problémy, o ktorých sa vie a predpokladať rozumné riešenia problémov, o ktorých sa nevie. Preto by sa k nej malo pristupovať s veľkým rešpektom a umom.

A ešte, prestaňte mi podsúvať, že obhajujem zlodejov, to je taká istá somarina, ako to, že Vy obhajujete poistných podvodníkov.

  Ján Lazur, 16. 09. 2012 v 02:01 - Pár poznámok

Len krátko by som chcel zdôrazniť to, čo už naznačoval vyššie Martin, že návrh ObZ nie je len o spotrebiteľoch, ale aj o súťažiteľoch (nešťastnom to pojme, ktorý je oveľa zrozumiteľnejší v angličtine ako 'competitors'). Štát si chce nárokovať okrem prospechu získaného na úkor spotrebiteľov aj nárok získaný na úkor iných súťažiteľov (teda konkurujúcich podnikateľov). Ak si odmyslíme celú škálu dôvodov prečo chrániť spotrebiteľa, dôvodová správa sa absolútne nevyjadruje k tomu, prečo aplikačný rámec navrhovanej dodatočnej ochrany má chrániť aj podnikateľov (súťažiteľov). Právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov?... Celý obchodný zákonník vychádza (mal by výchadzať) z princípu, že podnikatelia sú dostatočne vybavení na to, aby si svoje záujmy chránili sami, a zákon do týchto vzťahov kogentnými normami zasahuje (mal by zasahovať) len v minimálnom rozsahu (ktorý by mal zákonodarca aj náležite zdôvodniť). Ak som ja ako podnikateľ (súťažiteľ) presvedčný o tom, že môj konkurent, napríklad, zneužíva svoje dominantné postavenie, nič mi nebráni v tom, aby som spracoval kvalifikovaný podnet adresovaný Protimonopolnému úradu SR. Myslím si, že nepotrebujeme kreovať osobitnú právnickú osobu, aby chránila tieto záujmy súťažiteľov - podnikateľov.

Veľmi sa mi páči veta v dôvodovej správe: "Uvedené opatrenie zabezpečí nielen dodatočný príjem do štátneho rozpočtu...". Akoby zákonodarca považoval za prvú prioritu získať dodatočný príjem do štátneho rozpočtu a až následne, v druhej časti vety, odkazuje na potrebu dosiahnuť férovosť a slušnosť na trhu. Nadviažem na to, čo som už písal vyššie... ak by sme dali štátu za pravdu, že práva spotrebiteľov je potrebné rozsiahlejšie chrániť, napríklad, aj takouto novelou ObZ, a príjmom štátneho rozpočtu má byť prospech získaný na úkor spotrebiteľov, aké je však odôvodnenie toho, aby mal byť príjmom štátneho rozpočtu aj prospech získaný na úkor iných podnikateľov? Argument pre toto riešenie mi v texte dôvodovej správy chýba.

Osobne súhlasím s potrebou chrániť (v rozumnej miere) práva spotrebiteľov a preto sa, napríklad, teším novej smernici o právach spotrebiteľov (č. 2011/83/EÚ) (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:304:0064:0088:SK:PDF), ktorá má potenciál priniesť pozitíva tak pre spotrebiteľov, ako aj podnikateľov. Samozrejme, budeme sa všetci spoliehať na to (a veľmi silno držať palce), aby sme ju transponovali do slovenského právneho poriadku podstatne lepšie, ako tie predošlé smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Ak by sme sa tu bavili výlučne o ochrane spotrebiteľa a nastavení správneho regulačného rámca, nemuseli by sme používať vetné konštrukcie zahŕňajúce metafory ako položenie hospodárstva na kolená a pod. Žial, návrh novely ObZ nie je len o ochrane spotrebiteľa, ale aj o možnom ZÁSADNOM narušení a skreslení slovenského podnikateľského prostredia, a preto sú také metafory naozaj potrebné. Osobitne aj preto, aký potenciál zneužitia by sa otvoril. Ak by sa robil právny audit spoločnosti, voči ktorej bola podaná žaloba podľa §54 ods. 2 ObZ, v záverečnej správe by bolo riziko spojené s touto žalobou uvedené na prvých (vysvietených) miestach, a to aj v prípade, ak by išlo skutočne o poctivú spoločnosť, kde všetko nasvedčuje tomu, že bola žaloba proti spoločnosti podaná z nie práve nezištných spotrebiteľských dôvodov. Problémom tu je, ako tu už bolo viackrát opakované, právna neistota, do ktorej sa spoločnosť dostane. Pri trvaní sporu, povedzme, 4 až 5 rokov, bude riziko možného negatívneho výsledku, ktoré žiaden advokát nemôže vylúčiť, ekonomicky (umelo) znižovať hodnotu spoločnosti, a to aj v prípade, ak spoločnosť reálne neporušila žiadne práva spotrebiteľa. Toto riziko a súvisiace ekonomické negatíva poctivej spoločnosti naozaj nikto nenahradí. O nákladoch súdneho sporu už písal Kristián.

Spôsob, akým navrhovaný ods. 2 §54 ObZ pracuje s inštitútom bezdôvodného obohatenia nie je jednoznačný a určite by som nevsadil "all-in" na to, že slovenské súdy to budú aplikovať presne tak, ako to popisuje dôvodová správa.

V kontexte aktuálnej situácie v slovenskom práve je, podľa môjho názoru, vhodnejšie ísť cestou verejnoprávneho vynucovania dodržiavania práv na ochranu spotrebiteľa, kde sú riziká nežiaducich vedľajších účinkov podstatne viac kontrolovateľné, napr. aj následným súdnym prieskumom opodstatnenosti uložených sankcií. Z navrhovanej novely ObZ mám pocit, že štát, akoby sa snažil delegovať povinnosť "strážiť" dodržiavanie práv spotrebiteľov na externé subjekty stojace mimo rámca verejnej správy, a ešte si od toho sľubuje aj príjmy do štátneho rozpočtu. Iba čisto z pozície právnika, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie, by som za návrh novely ObZ v takomto znení určite nehlasoval, a to hlavne kvôli tomu, že vedľajšie účinky, ktoré takáto právna úprava môže priniesť určite prevážia akékoľvek možné pozitíva pre spotrebiteľov.

Ak sa chce Slovensko vyhnúť sankciám z Bruselu, môže, napríklad, novelizovať aktuálne účinný zákon o elektronickom obchode, kde sa na práva spotrebiteľov mal dať určite oveľa väčší pozor. J.







  martin.husovec, 18. 09. 2012 v 20:01 - ad pani Ščasná

Všetci ako sme tu máme záujem na efektívnej ochrane spotrebiteľa. Taktiež sme za lepšie kolektívne spôsoby presadzovania práva, keďže pre niektoré nie je individuálna obrana spotrebiteľom dobre realizovateľná. To, že sme ale ZA tieto mechanizmy, neznamená, že súhlasíme s každou PODOBOU týchto mechanizmom, ktorá sa navrhne. Ak teda tu niekto nesúhlasí s formuláciou § 54 ods. 2 ObčZ nie je to preto, že je proti kolektívnej ochrane práv, inštitútu Gewinnabschöpfung alebo ochrane spotrebiteľa. Je to preto, že navrhovaný inštitút je nedomyselný do dôsledkov. Navrhované § 54 ods. 2 ObčZ ide ďaleko za horizont obyčajného kolektívneho presadzovania práva, ďaleko za svoj vzor § 10 UWG. Dôsledky, ktoré vytvára sú neprimerane prísne. Ak chceme sankčný nárok a nie kolketívne vymáhanie individuálnych nárokov prosím, ale čo potom keď porušiteľ bude musieť platiť tri krát (individuálnym spotrebiteľom a súťažiteľom, podľa § 54 ods. 2 do štátnej kasy a podľa ZoOchrS ako správny delikt). Takéto trestanie je ústavne nekonformné. Navyše ako sa diskutovalo vyššie, viazanie § 54 ods. 2 na inštitút bezdôvodného obohatenia nie je vôbec ale vôbec dobrý nápad pre takýto sankčný nárok.

  Martin Husovec, 22. 09. 2012 v 10:20 - Návrh - čo myslíte?

Ak zhrniem svoje pripomienky (1.úmyselnosť, 2.viazanosť len na nekalú, 3. odpútanie od BO), pozmeňovací návrh by mal podľa mňa vyzerať asi takto keď sa chce aspoň trochu aj podobať na to § 10 UWG:

„(2) Právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov sa môže proti rušiteľovi domáhať, aby vydal štátu majetkový prospech získaný úmyselným nekalosúťažným konaním na úkor spotrebiteľov. Majetkový prospech je príjmom štátneho rozpočtu.“

Podmienky tak budú
1. úmyselné porušenie
2. ustanovení o nekalej súťaži ( § 44 ObchZ a nasl. ale aj § 5 ZoOchS) - nie iný ustanovení na ochranu Sp.
3. majetkový prospech v súvislosti s týmto konaním (nie je to BO)
4. prospech na úkor spotrebiteľov (nie súťažiteľov)

čo sa vytvorí je paralelná sankcia popri individuálnych nárokoch, a preto podľa mňa treba byť veľmi opatrný aj pri správnom trestaní. To sa však dá riešiť ústavnokonformný výkladom, hoc by možno nebolo zlé zakotviť, že dvojité trestanie správnou sankciou a sankciou podľa § 54 ods. 2 je neprípustné. Lebo ich účel trestania správnou sankciou a § 54 ods. 2 je tu zásadne rovnaký.

Dokonca by som bol za to aby ak sa stane, že individuálny nárok sa stane nevymožiteľnými z dôvodu uplatnenia sankčného nároku podľa § 54 ods. 2, tak by sa individuálny spotrebiteľ mohol domáhať svojho nároku z toho. Teda niečo v zmysle

"(3) Ak sa jednotlivé nároky spotrebiteľov stanú nevymožiteľnými, uspokojí ich štát z predmetu plnenia získaného podľa § 54 ods. 2 od porušiteľa."

Ak štát nezískal nič nič nebude plniť. Ak spotrebiteľské združenie uplatní § 54 ods. 2 voči napr. firme o 60 eurových faktúrach pre nekalé obchodné praktiky, daná firma štátu vydá majetkový prospech ale zároveň už skrachuje, tak bude mať idividuálny spotrebiteľ možnosť uspokojiť sa z toho čo získal štát. Inak by to mohlo viesť k prípadom, kedy získa prostriedky štát a individuálny spotrebiteľ vôbec nič.

Áno povahou to teba bude kolektívne uplatniteľná sankcia. Problém s konzumáciou individuálnych nárokov z BO alebo iných tu nevzniká. Dokonca by tým druhým odstavcom mohol byť posilnený, keďže v prípade nevymožiteľnosti nároku ak bol § 54 ods. 2 uplatnený, by získal spotrebiteľ plnenie jednoduchšie.

Čo sa týka určovania rozsahu majetkového prospechu. Samozrejme nebude to ľahké určiť majetkový prospech, ale isto to bude jednoduchšie ako zistiť súhrn bezdôvodných obohatení. Táto obtiažnosť nebude o nič horšia ako keď niekedy zisťujeme škodu napr. pri nekalej súťaži alebo obvykú cenu licencie. Ak súd nedokáže zistiť výšku nárokov alebo len s nepomernými ťažkosťami, uplatní sa štandardný § 136 OSP ("Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.")

  Tomáš Klinka, 23. 09. 2012 v 20:10 - Na vládu ide novela bez § 54...

www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148397?prefixFile=m_

  Juraj Gyarfas, 03. 07. 2013 v 22:15 - Kristián ...

... ako do toho podľa Teba zapadá táto iniciatíva Komisie? Som zvedavý, či to na Slovensku niekto bude implementovať a ak áno, aké skvosty nás čakajú :-)

  Kristián Csach, 05. 07. 2013 v 22:28 - palec hore

Keď to čítam, tak mám pocit, že Komisia číta Lexfórum :), lebo si evidentne uvedomuje všetky riziká, na ktoré poukazujeme (samozrejme to nie je tým, akí sme skvelí, ale tým, že tieto nedostatky sú pre priemerného človeka self evident). Ja ako priaznivec kolektívu, kolektívneho vyjednávania, kolektívneho vlastníctva a kolektívnych žalôb ;) jej prácu vítam. Komisii je dobre známe, že kolektívne presadzovanie sa používa aj na vydieranie konkurencie a že privátne financované kolektívne žaloby (Holandsko) neskončili práve najlepšie.

Z mojej strany preto mierny optimizmus, osobitne sa mi páči toto:
- majetkové a odborné požiadavky na iniciáciu kolektívnych žalôb,
- zabránenie motivácie advokátov podávať nezmyselné kolektívne žaloby,
- robustné vylúčenie punitive damages,
- kolektívne majetkové nároky iba na základe opt in princípu jednotlivých poškodených (tu ma Komisia prekvapila myslel som, že bude odvážnejšia)
- podpora ADR riešenia kolektívneho nároku a súdna kontrola tohto výsledku
- follow on kolektívne žaloby (tam ale čakám, že komisia bude prízvukovať možnosť, aby už v "správnom konaní" bol dosiahnutý výsledok toho, čo chce kolektívna žaloba (vrátane akýchsi dobrovoľných povinností porušiteľa), teraz to robí nepriamo, odložením kolektívneho sporu)

  Martin Husovec, 23. 09. 2013 v 20:45 - máme už Gewinnabschöpfung?

Keď tu Kristián spomína kacírske myšlienky, tak aj mám jednu, keď tu čítam soci-judikatúru k BO.

Nemáme už Gewinnabschöpfung v SK práve? Podľa § 456 "Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu." Ak teda nemožno zistiť toho komu ho vydať, má právo žalovať o bezdôvodné obohatenie aj pri nekalej súťaži štát.

Už soci-judikatúra zdá sa § 456 využívala presne ako kvázi štátne actio popularis. Príklad (sp. zn. 6 C 1264/77). Vedúca okrádala podniku zákazníkov. Keďže nebolo možné zákazníkov identifikovať, bola zaviazaná na vydanie nadobudnutého prospechu.

Dokonca nemusí ísť ani o nekalú súťaž. 60 eurové faktúry by zdá sa mohol veľmi efektívne žalovať sám štát. Už len aby sa niekto k tomu podujal :)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím