lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (146)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Denisa Dulaková (3)
Robert Goral (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Adam Valček (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Ivan Bojna (2)
Matej Košalko (1)
Matej Kurian (1)
Peter K (1)
Ondrej Jurišta (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)
Juraj Lukáč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Gera (1)
Peter Marcin (1)
Nora Šajbidor (1)
David Halenák (1)
Petr Steiner (1)
Peter Kubina (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Natalia Janikova (1)
Marek Maslák (1)
Tibor Menyhért (1)
I. Stiglitz (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Hudec (1)
Martin Estočák (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Roman Prochazka (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vincent Lechman (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Tomas Kovac (1)
Róbert Černák (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Volšík (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Kavan (1)
Jozef Kleberc (1)
Ivan Michalov (1)
Bystrik Bugan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Potopí slovenský spor európsku investičnú arbitráž?

Juraj Gyarfas, 19. 12. 2012 v 17:52

O spore medzi akcionármi zdravotnej poisťovne Union a Slovenskou republikou sa toho za posledné týždne popísalo dosť (napr. SME: Fico neuznal prehru v arbitráži, milióny platiť nechce). A stala sa aj terčom niektorých cynických vtipov (Fico hovorí: "Cinky, mne môžeš veriť, ja som právnik. Keď povieš, že trest neuznávaš, do väzenia nemusíš." :-)).

Nechcem však písať o zákaze zisku zdravotných poisťovní ani o vykonateľnosti rozhodcovských rozhodnutí. Spor s akcionármi Unionu totiž otvára aj inú zaujímavú otázku a tou je budúcnosť dvojstranných zmlúv o ochrane investícií (tzv. Bilateral Investment Treaties - BITs) medzi členskými štátmi EÚ.

Ochrana investícií a právo EÚ

O problematike interakcie medzi právom EÚ a dvojstrannými zmluvami o ochrane investícií som písal tu. Medzitým sa európske inštitúcie chopili svojej kompetencie v zmysle Lisabonskej zmluvy a BITs medzi členskými štátmi a tretími štátmi by malo riešiť nové nariadenie. Otvorenou otázkou však stále ostáva, čo by sa malo stať s vnútro-úniovými BITs medzi súčasnými členskými štátmi. Zväčša ide o zmluvy uzatvorené v 90-tych rokoch medzi štátmi západnej Európy a postkomunistickými štátmi v strednej Európe, ktoré medzitým vstúpili do EÚ.

Ako som písal pred dvoma rokmi, otázka, či boli tieto zmluvy "nahradené" európskym právom a investičné spory sa tým pádom nemajú riešiť v arbitráži, sa objavila vo viacerých investičných sporoch. Žalované štáty tento argument s veľkou obľubou (ale zatiaľ veľmi malým úspechom) používajú. A nie je prekvapením, že rozhodcovské tribunály platené za rozhodovanie investičných sporov svoju právomoc tieto spory rozhodovať naďalej radi potvrdzujú.

Eureko v. Slovenská republika

Otázka aplikovateľnosti rozhodcovskej doložky v holandsko-československej BIT vyvstala aj v spore medzi akcionárom Union a Slovenskou republikou. Slovenská vláda (s podporou Európskej komisie) tento argument vzniesla. Rozhodcovský tribunál ju v zmysle zásady Kompetenz-Kompetenz (teda právomoci rozhodcov rozhodovať o svojej vlastne právomoci) zamietol a predbežným rozhodnutím pred dvoma rokmi svoju právomoc potvrdil.

Slovenská vláda rozhodnutie o právomoci napadla na súde podľa miesta konania vo Frankfurte nad Mohanom. Rozhodcovské konanie medzitým mohlo pokračovať ( § 1040 ZPO, podobne čl. 16 Modelového zákona UNCITRAL alebou § 21 ZRK) a rozhodcovský tribunál tak mohol vydať meritórne rozhodnutie proti Slovenskej republike. Konanie o právomoc však stále pokračuje.

Nemecké súdy a rozhodovanie o právomoci

Slovenská vláda proti právomoci rozhodcovského tribunálu vzniesla nasledovné argumenty. Po prvé, členské štáty EÚ sa v čl. 344 ZFEÚ zaviazali že spory o interpretáciu práva EÚ bude rozhodovať len SDEÚ. V spore medzi investorom a členským štátom sa zrejme aplikuje aj právo EÚ a mal by ho teda riešiť SDEÚ. Po druhé, podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve neskoršia zmluva medzi tými istými stranami nahrádza skoršiu zmluvu v takom rozsahu, v akom je predmet skoršej zmluvy upravený v neskoršej. Prístupová zmluva by preto mala nahrádzať rozhodcovskú doložku v BIT. Po tretie, BIT by mala byť v rozpore so zákazom diskriminácie v čl. 18 ZFEÚ, pretože holandskí investori majú na Slovensko väčšiu ochranu ako napríklad poľskí. Po štvrté, podriadenie investičných sporov právomoci rozhodcovských súdov narúša vzájomnú dôveru členských štátov v svoje súdy. A po piate, keďže rozhodcovský súd nemôže predložiť predbežnú otázku SDEÚ, má byť narušená hospodárnosť konania.

OLG Frankfurt námietku slovenskej vlády v poctivo a pekne odôvodnenom uznesení zamietol. Upozornil na to, že aj EÚ akceptovala rozhodcovskú doložku v Zmluve o energetickej charte, že čl. 344 ZFEÚ by sa aj tak neaplikoval na spory medzi investormi a štátmi a najmä, že zákaz diskriminácie môže založiť zvýhodnenie znevýhodnených, nie však znevýhodnenie zvýhodnených. Inými slovami, zákaz diskriminácie v práve EÚ by mohol založiť právo na prístup k arbitráži v prospech poľských investorov. Nie je však dôvod, aby zamedzil prístup k arbitráži holandským investorom a tak zmaril ich dôveru v rozhodcovskú doložku.

Krajinský súd taktiež odmietol návrh na predloženie predbežnej otázky SDEÚ. Podľa súdu neexistujú akékoľvek pochybnosti o interpretácii čl. 344 ZFEÚ. Implicitne tak poukázal na doktrínu acte claire a prejudiciálnu otázku nepredložil.

Slovenská vláda sa odvolala na Bundesgerichtshof.

Čo ďalej?

Ďalší krok sa teda očakáva od Spolkového súdneho dvora a jeho rozhodnutie môže teoreticky potopiť celú európsku investičnú arbitráž. Aké sú teda možnosti?

V prvom rade je otázne, či sa Spolkový súdny dvor vôbec obráti s prejudiciálnou otázkou na SDEÚ alebo nie. Ako súd poslednej inštancie je v zásade podľa čl. 267 ZFEÚ povinný takúto otázku predložiť, ak má akékoľvek pochybnosti o výklade relevantného práva EÚ. Krajinský súd pomerne presvedčivo argumentoval, že žiadne pochybnosti o výklade relevantného práva EÚ neexistujú. Keďže však ide o tému, o ktorej sa v Európe už roky diskutuje, odpoveď zrejme nie je taká jednoznačná. A predloženie predbežnej otázky by asi bolo nevyhnutné, keby Spolkový súdny dvor chcel rozhodnúť v neprospech investičnej arbitráže, pretože pri takom rozhodnutí by sa európskemu právu nemohol vyhnúť.

Ak by vec putovala na SDEÚ, opäť je niekoľko možností. SDEÚ by mohol investičnú arbitráž v Európe kompletne potopiť. Ak by SDEÚ rozhodol, že rozhodcovské doložky vo vnútro-úniových BITs sú neaplikovateľné, vnútro-úniová investičná arbitráž by zrejme bola mŕtva. Rozhodcovské tribunály by síce mohli tvrdiť, že nie sú viazané rozhodnutím SDEÚ, ale národné súdy, ktoré rozhodcovskú jurisdikciu preskúmavajú v rámci prieskumu rozhodnutí o právomoci, prieskumu meritórnych rozhodnutí alebo exekučných konaní, rozhodnutím SDEÚ viazané budú. Teoreticky si ešte možno presvedčiť investičnú arbitráž, ktorá síce prebieha medzi európskym investorom proti európskemu štátu, ale mimo akéhokoľvek dosahu európskych súdov. V praxi mi však takéto obídenie SDEÚ pripadá skôr nepravdepodobné.

Takýto záver SDEÚ by však bol právne značne pochybný. Je pravda, že SDEÚ v mnohých prípadoch na základe teleologickej argumentácie judikuje v prospech hlbšej integrácie. Ale v tomto prípade sú argumenty odporcov investičnej arbitráže podľa môjho názoru relatívne slabé. Ak by k tomu však predsa len došlo, v konečnom dôsledku by to zrejme znamenalo efektívne posilnenie Komisie, ktorá by musela riešiť podnety investorov, podľa ktorých ich hostiteľský štát poškodil v rozpore s právom EÚ (ako paralelne s arbitrážou namieta aj akcionár Unionu). A okrem toho by došlo aj k posilneniu národných súdov, ktoré by museli rozhodovať francovichovské žaloby o náhrade škody spôsobenej štátom porušením práva EÚ (podobnú cestu skúšala aj Penta v kontexte zákazu výplaty zisku z Dôvery, aj keď nešlo o prorušenie práva EÚ, ale slovenskej ústavy).

SDEÚ (alebo Spolkový súdny dvor bez predloženia prejudiciálnej otázky) by mohol právomoc rozhodcovského tribunálu potvrdiť. Tým by bola táto otázka vyriešená a nemusela by sa znovu a znovu otvárať v každej investičnej arbitráži. Európska komisia by tak mohla pokračovať v politickom (a postupne možno aj právnom) tlaku na členské štáty, aby BITs postupne zrušili (napr. česko-talianska zmluva zrušená v roku 2009).

Dôležitou otvorenou otázkou je, ako Spolkový súdny dvor alebo SDEÚ naložia so zákazom diskriminácie. Nemecký krajinský súd mal podľa môjho názoru pravdu, že zákaz diskriminácie nemôže obmedzovať existujúce práva investorov zo zmluvných štátov. Krajinský súd však nechal otvorené, že zákaz diskriminácie by teoreticky mohol aj rozšíriť práva investorov zo štátov bez bilaterálnej zmluvy. Inými slovami, právo EÚ by automaticky zakladalo most-favoured nation clause a všetci investori z ktoréhokoľvek členského štátu by sa mohli dovolávať ochrany garantovanej tou najvýhodnejšou BIT. Nie len, že poľskí investori by sa mohli dovolávať ochrany podľa holandsko-československej zmluvy, ale možno aj investori zo štátu s menej dôkladnou ochranou (napr. Rakúsko) by sa mohli dovolávať ochrany podľa "lepších" zmlúv. Tento záver naznačili minulý utorok v SME Radovan Pala a Andrej Leontiev.

Otázkou však ostáva, v akom konaní by táto otázka vôbec mohla vyvstať. Ak sa totiž SDEÚ má držať len otázok, ktoré sú relevantné pre toto konanie, nemal by sa k otázke potenciálnej investičnej ochrany investora zo štátu bez dvojstrannej zmluvy vyjadrovať. Teoreticky by mal poľský investor iniciovať rozhodcovské konanie proti Slovenskej republike, po zamietnutí právomoci zo strany rozhodcov iniciovať konanie pred súdom a v rámci toho by súdy mohli rozhodnúť, že rozhodcovská doložka v holandskej zmluve zakladá práva poľského investora. To by však znamenalo, že rozhodcovská doložka v prospech tretieho v medzištátnej zmluve bola na základe všeobecného zákazu diskriminácie v európskych zmluvách rozšírená na ďalšie tretie osoby, čo je kuriózna predstava a neviem, či bola rozhodcovská doložka niekedy uzatvorená takýmto spôsobom.

Hoci SDEÚ by sa v tomto konkrétnom konaní k danej otázke zrejme nemal vyjadrovať, nemožno vylúčiť, že sa k nemu obiter dictum aj tak vyjadrí. Čím by paradoxne na jednej strane zrejme v konečnom dôsledku pochoval európsku investičnú arbitráž, pretože by tak zrejme motivoval členské štáty veľmi rýchlo zrušiť všetky vnútro-úniové bilaterálne zmluvy. Na druhej strane by však na krátky čas zrejme odštartoval euforické obdobie vnútro-úniovej investičnej arbitráže, kedy by sa každý súdil s každým. A čo viac by si arbitrážni právnici mohli priať ... :-)


Názory k článku Potopí slovenský spor európsku investičnú arbitráž?:


  Juraj Gyarfas, 21. 12. 2012 v 10:03 - Electrabel v. Maďarsko

Ďalší veľmi zaujímavý prípad na túto tému - tentokrát o vzťahu medzi právom EÚ a investičnou arbitrážou podľa Zmluvy o energetickej charte. Rozhodnutie tribunálu o právomoci tu. Stručné zhrnutie na practicallaw tu.

  Juraj Gyarfas, 22. 12. 2012 v 15:10 - BITs medzi štátmi EÚ a tretími

Nariadenie, ktoré by malo upravovať bilaterálne investičné zmluvy medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi bolo predvčerom zverejnené v Úradnom vestníku: REGULATION (EU) No 1219/2012
establishing transitional arrangements for bilateral investment agreements between Member States and third countries

  Martin Husovec, 27. 12. 2012 v 00:54 - zaujímavé

Ahoj Juraj,

veľmi zaujímavé, díky za post. Osobne ma najviac zaujala tá konštrukcia "most-favoured nation clause" cez zákaz diskriminácie. My v práve duševného vlastníctva teraz totiž postupne zisťujeme, že BITs môžu mať nesmierny význam aj pre túto oblasť investícií (pozri arbitrážne konanie proti Austrálií). Neviem si ale dobre predstaviť ak by členské štáty medzi sebou začali teraz využívať staré BITs na sanovanie nechcených zmien v PDV na úrovni členských štátov (pozri petity v arbitrážnom konaní proti Austrálií sú IMHO až škandalózne [napr. žiadosť aby arbitrážny súd suspendoval legislatívu o plain packaging]). Napríklad ak by členský štát EU porušil v niektorej z oblastí vnútroštátnej legislatívy TRIPs, iné členské štáty by ho podla tejto logiky nielen, že mohli priniesť spor pred WTO (predpokladajme, že zároveň nejde o harmonizovanú oblasť), ale dokonca vec riešiť aj cez BITs, pričom by si vybrali tú najlepšiu, ktorú má jeden z iných členských štátov .. dosť zvláštna predstava musím povedať

  Juraj Gyarfas, 03. 01. 2013 v 00:53 - spory medzi štátmi

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. Využívanie investičných dohôd proti plain packaging legislation mi pripadá kreatívne a páči sa mi to.

Čo sa týka sporov medzi štátmi, tam by podľa mňa štáty oveľa skôr narazili na čl. 344 ZFEÚ. V konaní iniciovanom investorom mal nemecký súd podľa mňa dobrý argument v tom, že nejde o spor medzi štátmi a čl. 344 sa teda neaplikuje. Ale v prípade sporov medzi štátmi mi to pripadá veľmi ťažko predstaviteľné. Žalujúci štát by musel ustáť, že nejde o výklad práva EÚ, ale ťažko si predstaviť spor na základe investičnej zmluvy, ktorý sa zároveň netýka aj práva EÚ (minimálne voľného pohybu kapitálu v širokom chápaní). A ak by toto aj nebol argument na zamietnutie právomoci (teda ak by aj ustáli, že európske zmluvy v zmysle Viedenského dohovoru nenahradili arbitrážnu doložku v príslušnej BIT), asi by im to Komisia spočítala v infringemente. Čo myslíš?

  Juraj Gyarfas, 18. 01. 2013 v 18:25 - pre úplnosť

tu je znovu zverejnený článok A. Leontieva a R. Palu, ktorý som v blogu spomínal: http://ekonomika.sme.sk/c/6670983/za-zakaz-zisku-vlada-nezaplatila-hrozi-nam-zabavenie-majetku.html

  Juraj Gyarfas, 31. 03. 2013 v 17:32 - daňový argument

... k tejto téme mi napadol ešte jeden argument z oblasti daňového práva. Vo veci D. v Inspecteur van de Belastingdienst (C-376/03) sa nemecký daňový rezident v Holandsku domáhal rovnakých práv, aké by mal belgický rezident na základe holandsko-belgickej bilaterálnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Generálny advokát Colomer bol ochotný mu vyjsť v ústrety (a tým pádom fakticky znivelizovať všetky bilaterálne daňové zmluvy v EÚ na úroveň tej najvýhodnejšej). Súd však tento prístup odmietol: "The fact that those reciprocal rights and obligations apply only to persons resident in one of the two Contracting Member States is an inherent consequence of bilateral double taxation conventions. It follows that a taxable person resident in Belgium is not in the same situation as a taxable person resident outside Belgium so far as concerns wealth tax on real property situated in the Netherlands." (a podobný postoj potvrdil v Test Claimants, C-374/04).

Je otázne do akej miery by sa tento prístup dal aplikovať na investičné zmluvy (bilaterálne daňové zmluvy boli iné minimálne v tom, že ich samostatne riešil čl. 293 ZES). A je otázne, do akej miery bol tento záver Súdu ovplyvnený politickými úvahami (niektorí autori naznačujú, že po odmietnutí euroústavy vo Francúzsku a Holandsku, si Súd toto nechcel "lajstnúť").

Ale myslím si, že je to pomerne silný argument v prospech toho, že zákaz diskriminácie v EÚ nemusí automaticky práva vyplývajúce občanom niektorých členských štátov na základe bilaterálnych zmlúv rozširovať na občanov všetkých ostatných členských štátov.

  Juraj Gyarfas, 18. 10. 2013 v 14:51 - BGH a slovenské média

Dopĺňam odkaz na rozhodnutie BGH, III ZB 37/12, podľa ktorého po rozhodnutí rozhodcovského súdu vo veci samej už nie je dôvod rozhodovať o predbežnom uznesení rozhodcovského súdu o právomoci.

Možno mi niečo uniká, ale z verejne dostupných zdrojov mi vyplýva, že stav je nasledovný: V roku 2010 rozhodcovský tribunál na jurisdikčnú námietku SR svoju právomoc potvrdil. SR toto uznesenie napadla na nemeckých súdoch, pričom OLG Frankfurt návrh zamietol - teda potvrdil právomoc rozhodcovského tribunálu. SR sa odvolala na Spolkový súdny dvor.

Medzitým tribunál rozhodol vo veci samej a 31. januára 2013 SR podala žalobu na zrušenie rozsudku okrem iného aj na základe nedostatku právomoci. Toto konanie stále prebieha na OLG Frankfurt.

V septembri 2013 BGH v konaní o predbežnom jurisdikčnom uznesení rozhodol tak, že konanie zastavil, lebo po meritórnom rozhodnutí tribunálu už nie je dôvod samostatne riešiť uznesenie o právomoci, keďže otázka právomoci sa aj tak bude riešiť v konaní o zrušenie meritórneho rozhodcovského rozsudku.

Nerozumiem preto celkom článkom v slovenských médiách, ktoré tento týždeň písali, že SR je bližšie k zaplateniu sumy, ktorú rozhodcovský tribunál prisúdil Achmey. Ak tomu správne rozumiem, je toto rozhodnutie v podstate irelevantné, pretože BGH ani nepotvrdzuje ani nevyvracia právomoc rozhodcovského tribunálu, len ohľadom tejto otázky odkazuje na iné konanie ...

  Juraj Gyarfas, 06. 08. 2014 v 10:48 - opäť BGH

Nemecký BGH v uznesení III ZB 89/13 opäť potvrdil, že po vydaní finálneho rozhodcovského rozsudku už nie je právny dôvod rozhodovať o žalobe proti rozhodcovskému rozhodnutiu o právomoci. "Das Oberlandesgericht ist zutreffend davon ausgegangen, dass der Antrag zulässig ist und dem Schiedsbeklagten insoweit nicht das Rechtsschutzinteresse fehlt. Zwar entfällt das Rechtsschutzinteresse für einen Antrag auf gerichtliche Entscheidung gegen einen Zwischenentscheid, mit dem sich ein Schiedsgericht für zuständig erklärt hat, wenn vor der Entscheidung des staatlichen Gerichts ein abschließender Schiedsspruch in der Hauptsache erlassen worden ist (vgl. Senatsbeschluss vom 19. September 2013 - III ZB 37/12, SchiedsVZ 2013, 333 f mwN). Im vorliegenden Fall ist das Schiedsverfahren aber noch nicht beendet."

Rozhodnutie je inak zaujímavé aj z ďalších hľadísk - ukončovanie rozhodcovskej zmluvy, účinky súdneho rozhodnutia o platnosti rozhodcovskej zmluvy na tretie osoby viazané tou istou rozhodcovskou zmluvou, ...

  Juraj Gyarfas, 27. 12. 2014 v 00:01 - OLG Frankfurt

OLG Frankfurt opäť zopakoval, že arbitrážne doložky v intra-únijných bilaterálnych investičných dohodách sú naďalej dostatočným základom právomoci a zamietol žalobu Slovenskej republiky o zrušenie rozhodcovského rozsudku v investičnej kauze Achmea v. SR.

Nie je to prekvapivé, nakoľko k tomu istému záveru dospel už v rámci prieskumu jurisdikčného rozhodnutia arbitrážneho tribunálu. Ako som písal vyššie, o odvolaní SR proti prvému rozhodnutiu OLG nakoniec BGH nerozhodoval, pretože po vydaní finálneho rozhodcovského rozsudku už prieskum jurisdikčného rozhodnutia podľa BGH nebol prípustný.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa BGH postaví k odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu OLG (keďže na irelevantnosť sa už zrejme nebude môcť "vyhovoriť") a najmä, či vec predloží SDEÚ.

Zaujímavé zhrnutia kauzy sú tu - http://www.disputeresolutiongermany.com/2014/12/frankfurt-court-of-appeals-upholds-arbitration-clause-again-eureko-v-slovak-republic-2nd-round/ a tu - http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-prehralo-dalsi-sud-o-odskodne-za-zakaz-zisku-poistovni.html

  Juraj Gyarfas, 19. 06. 2015 v 12:53 - Komisia začína infringementy kvôli intra-EÚ BIT

Komisia včera zverejnila informáciu, že formálne požiadala viacero členských štátov vrátane Slovenska, aby ukončili intra-únijné investičné zmluvy, ktorých sú stranou a začala voči nim infringement konanie podľa čl. 258 ZFEÚ. Zdá sa, že showdown okolo vnútro-únijnej investičnej arbitráže sa rozširuje na ďalšie bojisko.

"Commission asks Member States to terminate their intra-EU bilateral investment treaties

The European Commission has initiated infringement proceedings against five Member States today requesting them to terminate intra-EU bilateral investment treaties between them ("intra-EU BITs"). BITs are agreements establishing the terms and conditions for private investment by nationals and companies of one state in another one. Intra-EU BITs are agreements that exist between EU Member States.

Many of these intra-EU BITs were agreed in the 1990s, before the EU enlargements of 2004, 2007 and 2013. They were mainly struck between existing members of the EU and those who would become the "EU 13". They were aimed at reassuring investors who wanted to invest in the future "EU 13" at a time when private investors - sometimes for historical political reasons – might have felt wary about investing in those countries. The BITs were thus aimed at strengthening investor protection, for example by means of compensation for expropriation and arbitration procedures for the settlement of investment disputes.

Since enlargement, such 'extra' reassurances should not be necessary, as all Member States are subject to the same EU rules in the single market, including those on cross-border investments (in particular the freedom of establishment and the free movement of capital). All EU investors also benefit from the same protection thanks to EU rules (e.g. non-discrimination on grounds of nationality). By contrast, intra-EU BITs confer rights on a bilateral basis to investors from some Member States only: in accordance with consistent case law from the European Court of Justice, such discrimination based on nationality is incompatible with EU law.

For all these reasons, the Commission has decided to request five Member States (Austria, the Netherlands, Romania, Slovakia and Sweden) to bring the intra-EU BITs between them to an end. The letters of formal notice, sent today, follow earlier exchanges with the Member States in question. This is not a new issue as the Commission has consistently and over a number of years pointed out to all Member States that intra-EU BITs are incompatible with EU law. However, since most Member States have taken no action, the Commission is now launching the first stage of infringement procedures against five Member States. At the same time, the Commission is requesting information from and initiating an administrative dialogue with the remaining 21 Member States who still have intra-EU BITs in place. It is worth noting that two Member States – Ireland and Italy – have already ended all their intra-EU BITs in 2012 and 2013 respectively.
"

  Juraj Gyarfas, 12. 03. 2016 v 19:12 - GA Kokott

Vzdal som ambíciu pridávať sem odkazy na všetky zaujímavé články, ktoré sa k tejto vysoko aktuálnej a kontroverznej téme objavujú. Rád by som však upozornil na skvelé zhrnutie v nedávnom prejave generálnej advokátky Kokott tu: http://kluwerarbitrationblog.com/2016/03/11/mackenzie-stuart-lecture-2016-investment-arbitration-and-eu-law-juliane-kokott/?utm_source=feedburner&utm_medium=email&utm_campaign=Feed%3A+KluwerArbitrationBlogFull+%28Kluwer+Arbitration+Blog+-+Latest+Entries%29

  Juraj Gyarfas, 12. 03. 2016 v 19:22 - Miculovci

... a ešte by som rád upozornil aj na fascinujúci prípad bratov Miculovcov, v ktorom sa objavujú všetky tu diskutované otázky a mnoho ďalších. Bratia Miculovci a ich spoločnosti vyhrali investičnú ICSID arbitráž proti Rumunsku na základe švédsko-rumunskej BIT z dôvodu, že rumunská vláda zrušila podporu, ktorá zrejme zakladala štátnu pomoc. Arbitrážny tribunál Miculovcom priznal náhradu škody. Komisia však tvrdí, že vyplatenie náhrady škody by predstavovalo štátnu pomoc a preto využili možnosť vydať predbežné opatrenie podľa Nariadenia 659/1999. Článkov a blogov k tejto kauze už bolo nespočetne, rád by som však aspoň pripojil odkaz na rozhodnutie Komisie o tom, že vyplatenie náhrady škody podľa rozhodcovského rozsudku by predstavovalo (resp. predstavovalo, keďže čiastočne už bola uhradená započítaním voči daňovým povinnostiam) protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V súčasnosti prebieha prieskum daného rozhodnutia pred Všeobecným súdom.

Commission Decision (EU) 2015/1470 of 30 March 2015 on State aid SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN) implemented by Romania — Arbitral award Micula v Romania of 11 December 2013 (notified under document C(2015) 2112)

  Juraj Gyarfas, 11. 05. 2016 v 09:16 - je to tu! intra-EU BITs idú do Luxemburgu

Ako som písal vyššie, v spore medzi holandskou spoločnosťou Achmea (akcionárom zdravotnej poisťovne Union) a Slovenskou republikou podľa bilaterálnej investičnej zmluvy medzi Holandskom a ČSFR (ako aj v množstve iných investičných arbitráží) je okrem iného sporné, či je investičná arbitráž na základe vnútro-úniových bilaterálnych investičných znmlúv v súlade s právom EÚ. Argumentácia je pomerne komplexná, veľmi stručne však možno zhrnúť, že odporcovia vnútro-úniovej arbitráže (vrátane Európskej komisie) namietajú, že investičné zmluvy (resp. aspoň rozhodcovské doložky v nich obsiahnuté) boli nahradené prístupovou zmluvou k EÚ (v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve a pravidla, že neskoršia medzinárodná zmluva medzi rovnakými stranami v rozsahu rovnakého predmetu úpravy nahrádza skoršiu). Okrem toho tvrdia, že vnútro-úniové BITs zakladajú neprípustnú diskrimináciu v neprospech investorov z iných štátov EÚ, ktorí takouto zmluvou nie sú chránení.

Túto argumentáciu doposiaľ zamietli viaceré rozhodcovské tribunály ako aj niektoré štátne súdy. Zatiaľ sa k nej však nevyjadril Súdny dvor EÚ.

Otázka sa teraz po mnohoročnej diskusii dostala pred Súdny dvor EÚ, ktorému ju predložil nemecký BGH v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spore Achmea/SR.

Tlačová správa BGH je k dispozícii tu a (spoplatnený) článok na Global Arbitration Review je k dispozícii tu.

  Juraj Gyarfas, 12. 05. 2016 v 10:49 - prejudiciálne otázky

BGH zverejnil aj uznesenie o prerušení konania a predložení prejudiciálnych otázok a teda aj samotné znenie týchto otázok:

"I. Das Verfahren wird ausgesetzt.

II. Dem Gerichtshof der Europäischen Union werden zur Ausle-gung von Art. 344, 267 und 18 Abs. 1 des Vertrags über die Arbeitsweise der Europäischen Union (AEUV) folgende Fragen zur Vorabentscheidung vorgelegt:
1. Steht Art. 344 AEUV der Anwendung einer Regelung in einem bilateralen Investitionsschutzabkommen zwischen Mitgliedstaaten der Union (einem sogenannten unionsinternen BIT) entgegen, nach der ein Investor eines Vertragsstaats bei einer Streitigkeit über Investitionen in dem anderen Vertragsstaat gegen letzteren ein Verfahren vor einem Schiedsgericht einleiten darf, wenn das Investitionsschutzabkommen vor dem Beitritt eines der Vertragsstaaten zur Union abgeschlossen worden ist, das Schiedsgerichtsverfahren aber erst danach eingeleitet werden soll?

Falls Frage 1 zu verneinen ist:
2. Steht Art. 267 AEUV der Anwendung einer solchen Regelung entgegen?

Falls die Fragen 1 und 2 zu verneinen sind:
3. Steht Art. 18 Abs. 1 AEUV unter den in Frage 1 beschrie-benen Umständen der Anwendung einer solchen Regelung entgegen?
"

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím