lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Matej Košalko (1)
Martin Hudec (1)
Igor Krist (1)
Gabriel Závodský (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Natalia Janikova (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomas Kovac (1)
lukasmozola (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Miriam Potočná (1)
Ján Pirč (1)
David Halenák (1)
lukas.kvokacka (1)
Nora Šajbidor (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bohumil Havel (1)
Marek Maslák (1)
Ladislav Pollák (1)
David Horváth (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladislav Pečík (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Kurian (1)
Peter Janík (1)
Dušan Marják (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Galgoczy (1)
Emil Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
Robert Vrablica (1)
Paula Demianova (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Ivan Kormaník (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Demo (1)
Robert Šorl (1)
Róbert Černák (1)
Vladimir Trojak (1)
peter straka (1)
Vincent Lechman (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Kohútová (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Estočák (1)
Katarína Dudíková (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Kubina (1)
Pavel Lacko (1)
Ondrej Halama (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nina Gaisbacherova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ale kdeže neplatná zmluva!

Robert Goral, 19. 10. 2013 v 15:32

Podľa § 175r OSP dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

Uzavretie kúpnej alebo darovacej zmluvy ohľadom napr. nehnuteľnosti patriacej do pozostalosti po poručiteľovi dedičom ešte počas prebiehajúceho dedičského konania bez privolenia súdu podľa § 175r OSP zakladá neplatnosť takejto zmluvy podľa § 39 OZ? Je takáto zmluva platná alebo je neplatná?

Hľadal som odpoveď na túto otázku v rozsudkoch našich súdov, ale žiadne také som nenašiel. Použijem preto citát z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky č. 30 Cdo 967/2004, nakoľko česká úprava je s tou našou úplne identická:

„Podle ustanovení § 175r o.s.ř. dědici mohou věci náležející do dědictví během dědického řízení prodat nebo učinit jiná opatření, přesahující rámec obvyklého hospodaření, jen se svolením soudu.
Zákon dědicům nezakazuje v době, kdy dědické řízení ještě nebylo skončeno, věci náležející
do dědictví prodat nebo s nimi učinit jiná opatření, přesahující rámec obvyklého hospodaření (např. věc darovat, pronajmout, přestavět nemovitost apod.); obdobně mohou dědici naložit s právy a jinými majetkovými hodnotami patřícími zůstaviteli. Uvedená opatření však mohou učinit jen se svolením soudu. Soud je povinen dbát, aby prodejem věcí náležejících do dědictví nebo jiným opatřením dědiců, které přesahuje rámec obvyklého hospodaření, nebyl žádný z dědiců poškozen nebo aby tím nebylo ohroženo uspokojení pohledávek věřitelů.

Soud může k prodeji věci náležející do dědictví nebo k jinému opatření, které přesahuje obvyklé hospodaření, udělit souhlas jen tehdy, byl-li okruh dědiců nepochybně zjištěn a, je-li více dědiců, jestliže se všichni dědicové na zamýšleném opatření shodli. Svolení je možno udělit i dodatečně.

Usnesení, kterým soud přivolí k prodeji nebo k jinému opatření, které přesahuje rámec obvyklého hospodaření, je rozhodnutím, jehož je třeba k platnosti smlouvy ( § 39 obč. zák.).
V dané věci bylo zjištěno, že v řízení o dědictví po zůstaviteli žádné rozhodnutí ve smyslu ustanovení § 175r o.s.ř. vydáno nebylo a že usnesením Obvodního soudu ... byl jako aktivum dědictví po zůstaviteli deklarován i sporný členský podíl v bytovém družstvu. S ohledem na tyto okolnosti je smlouva, kterou žalobce se žalovaným dne 7.2.2000 uzavřel, neplatná ( § 175r o.s.ř., § 39 obč. zák.).“.

Môžem zrejme oprávnene predpokladať, že i rozhodnutia našich súdov by v takejto veci vyzneli rovnako a teda taká zmluva by sa považovala za neplatnú podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom (chýba privolenie súdu).

Je teda zmluva pre absenciu privolenia súdu podľa § 175r OSP neplatná? Nie, nie je! Zmluva je PLATNÁ!

Dôvody, ktoré ma vedú k tomuto tvrdeniu v rozpore s už ustálenou judikatúrou prinajmenšom na území ČR:

Dôvod č. 1:

Zákon tento nedostatok (rozhodnutie o neprivolení) nesankcionuje neplatnosťou, keďže ani OSP ani iný zákon s touto vadou (neprivolením ku zmluve) neplatnosť zmluvy nespájajú. Sankcia neplatnosti by musela vyplývať priamo zo zákona, ako je to v iných prípadoch. Napr.:

Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva.

Takýto sprísnený režim je daný povahou majetku, s ktorým sa nakladá. Či už ide o majetok vo vlastníctve štátu alebo príslušného subjektu verejného práva, tento má slúžiť na plnenie úloh verejnoprávnej povahy. Snahou zákonodarcu je chrániť takýto majetok pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie.

Súhlas ministerstva nie je súhlasom osoby odlišnej od tej, pre ktorú sa dáva. Ministerstvo je zriaďovateľom úradu, ktorý o súhlas žiada. Preto súhlas ministerstva sa nepovažuje za samostatný, akýsi dodatočný schvaľovací, úkon inej osoby, ale za spolupôsobenie pri vytváraní jednej vôle. Najvýstižnejšie sa to uvádza v rozsudkoch týkajúcich sa nakladania s majetkom obce starostom bez schválenia obecným zastupiteľstvom.

Majetok dediča, predmet pozostalosti, takúto povahu nemá, ide o výsostne majetok súkromnej povahy a privolenie súdu nemožno už vôbec hodnotiť za súčasť vôle dediča, nakoľko by sa tu popierala zmluvná voľnosť dediča ako subjektu súkromného práva a zasahovalo do integrity jeho vôle. Preto § 175r OSP neobsahuje slová „na platnosť sa vyžaduje“.

Dôvod č. 2:

§ 175r OSP obsahuje slová „predať alebo urobiť iné opatrenia len s privolením súdu“. Musíme si uvedomiť, že kúpna, či darovacia zmluva ohľadom nehnuteľnosti je tzv. konsenzuálnou zmluvou, t.j. zmluva vzniká (je platná), keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) na podstatných náležitostiach, a to na predmete kúpy/daru a cene/bezodplatnosti. K vzniku tejto zmluvy sa nevyžaduje aj reálny akt - odovzdanie veci/vklad práva do katastra nehnuteľností.

Pri tzv. konsenzuálnych zmluvách sa zmluvné plnenie vykoná (má vykonať) až po vzniku zmluvy, a to na jej základe. Až na základe týchto vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle strán vznikne predávajúcemu/darcovi povinnosť vec kupujúcemu/obdarovanému odovzdať a jemu povinnosť vec prevziať.

Samotná zmluva k prevodu vlastníctva nepostačuje. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci nie je titulom nadobudnutia vlastníctva. Vlastnícke právo (iné vecné právo) k prevádzanej nehnuteľnosti sa nenadobúda (obligačno-právnou) účinnosťou zmluvy. Samotnou zmluvou totiž vlastnícke alebo iné vecné právo nevzniká, ale nadobúdateľovi vzniká záväzkový nárok požadovať od prevodcu predovšetkým prevedenie vlastníckeho práva k veci.

Takáto zmluva je len základom/predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva, ku ktorému dôjde vkladom do katastra nehnuteľností. Až tento (vklad) je nadobúdacím titulom.

A zákon to výslovne aj uvádza, keď § 133 ods. 2 OZ vraví: Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Teda nehnuteľnosť sa neprevádza zmluvou, ale NA ZÁKLADE zmluvy VKLADOM. Rovnako tak ustanovuje § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona (Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.).

„Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.“ [rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžo 41/2008].

„Zmluva sama zaväzuje jej účastníkov nehnuteľnosť, evidovanú v katastri, si previesť, ale bez vkladu do katastra vlastníctvo nevznikne, ani keby si to účastníci dohodli, lebo by sa tým odchýlili od kogentnej úpravy Občianskeho zákonníka.“ [rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 96/95].

Zmluva bez vkladu teda predajom/darovaním nie je, vlastníctvo naďalej zostáva prevodcovi, nestráca ho, bez ohľadu na akokoľvek perfektnú zmluvu. O predaji/darovaní možno hovoriť len v prípade zmluvy spolu s vkladom.

Teraz sa vráťme k nášmu § 175r OSP. Ten vraví o privolení ku predaju alebo inému opatreniu. Zmluva ako taká predajom nie je. Teda privolenie nemá žiaden vzťah k platnosti zmluvy.

Získavam loptu a mám 1. down.

Dôvod č. 3:

K endzóne sa priblížim citujúc rozsudok NS SR sp. zn. 3 SžoKS/55/2006:

„Odvolací súd konštatuje, že zmluva zo dňa 8.3.2005 tvorí technickú jednotu listiny, pretože jej jednotlivé listy, obsahujúce podstatné náležitosti sú pevným spôsobom zviazané. Spornou zostáva otázka, či technickú jednotu listiny musí tvoriť predmetná zmluva i v spojení s geometrickým plánom, ktorý je v zmysle § 30 ods. 4, písm. d/ katastrálneho zákona prílohou zmluvy a či ide o podmienku platnosti zmluvy.

Spornú právnu otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa občianskeho zákonníka a príloh podľa katastrálneho zákona odvolací súd nehodnotí ako podmienku platnosti právneho úkonu, ale ako procesnú podmienku katastrálneho konania o zápise práv k nehnuteľností vkladom. Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis občiansky zákonník a nie katastrálny zákon ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa v danom prípade aplikujú procesné ustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania.“.

Občiansky súdny poriadok ako procesný kódex už len logicky nemôže určovať nové, ďalšie podmienky platnosti, či obligačno-právnej účinnosti právneho úkonu. Tie určujú výlučne normy hmotného práva.

Žiaden procesný úkon nemá vplyv na platnosť a (obligačno-právnu) účinnosť právneho úkonu. Procesnoprávne predpisy (Občiansky súdny poriadok, Katastrálny zákon, Správny poriadok) upravujú len podmienky zprocesovania právneho úkonu napr. podľa § 47 Občianskeho zákonníka a nie podmienky jeho vzniku (platnosti).

Dôvod č. 4:

A teraz skórujem TOUCHDOWN. Podľa ustálenej judikatúry absolútna neplatnosť právneho úkonu ( § 39 OZ) pôsobí od začiatku, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti, nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

„Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (retihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.“ [rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 96/95].

„Neplatný je právny úkon, ktorý trpí vadami, s ktorými zákon spája jeho neplatnosť. Občiansky zákonník okrem iných dôvodov v § 39 za neplatné vymenúva právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak).“ [rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006].

Vráťme sa k českému judikátu z úvodu článku: „Svolení je možno udělit i dodatečně.“

Keby privolenie malo mať vplyv na platnosť zmluvy, muselo by byť koncipované ako hmotnoprávna podmienka vzniku úkonu. Tým, že ho (privolenie) možno dať i dodatočne sa preukazuje to, že nejde o hmotnoprávnu podmienku.

Podľa judikatúry „neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (retihabíciou)“. Dodatočné privolenie súdu s neplatnosťou zmluvy nič neurobí, preto logicky pred tým zmluva neplatnou byť nemohla. Takže bola platná, lebo iný status zmluvy nepoznám (že by spočívajúca?).

Lenže český judikát hovorí, že len bez privolenia, ktorý možno dať i dodatočne, je zmluva neplatná podľa § 39 OZ. Takže zmluva platná je a momentom udelenia privolenia sa stane ešte viac platnou? Resp. neprivolením sa stane zrazu neplatnou? To je v rozpore s citovaným judikátom. Zmluva buď platná je alebo je neplatná podľa § 39 OZ. Nemôže byť jeden deň platná a druhý deň už zrazu neplatná s účinkami ex tunc, o čom je neplatnosť podľa § 39 OZ. A navyše zákon vôbec neurčuje čas, dokedy treba súd o privolenie požiadať.

Hádam som vás už presvedčil, že absencia privolenia súdu ku zmluve nie je dôvodom neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu. Otázka potom stojí takto: Aké právne následky teda vyvolá absencia privolenia podľa § 175r OSP, keďže ku predaju alebo inému opatreniu presahujúceho rámec obvyklého hospodárenia počas dedičského konania sa privolenie súdu zákonom VYŽADUJE?

Podľa § 175r OSP, privolenie sa vyžaduje ku predaju, resp. inému opatreniu (darovaniu), čo je podstatou zmluvného plnenia a nie zmluvy samotnej, lebo momentom uzavretia zmluvy ku predaju/darovaniu nedochádza, ale až následným plnením vykonaným na základe zmluvy (odovzdanie hnuteľnej veci/vklad u nehnuteľností).

Nakladanie s nehnuteľnosťou (prevod vlastníctva) sa prejaví až v momente vkladu, t.j. v čase nadobudnutia vecno-právnej účinnosti zmluvy a nie už predtým (v čase platnosti a obligačno-právnej účinnosti zmluvy), kedy vlastníctvo nespochybniteľne (ešte) zostáva prevodcovi.

Preto sa posudzuje obsah zmluvy len z hľadiska, či dohodnuté (platné) zmluvné plnenie v prípade, že presahuje rámec obvyklého hospodárenia, či nesťaží alebo neznemožní spravodlivé vyporiadanie dedičstva a neohrozí uspokojenie alebo zabezpečenie pohľadávok veriteľov.

Týmto schvaľovacím úkonom súdu sa schvaľuje/odobruje zmluvné plnenie. Toto privolenie súdu je tak podmienkou perfektnosti zmluvného plnenia, t.j. prevodu vlastníctva, ktoré sa v prípade hnuteľných vecí realizuje zásadne prevzatím veci a v prípade nehnuteľností vkladom.

Bez privolenia súdu zmluva nenadobudne (vecnoprávnu) účinnosť – nedôjde ku prevodu vlastníctva (realizácii zmluvného plnenia dohodnutého zmluvou), čo v prípade nehnuteľnosti znamená, že nedôjde ku vkladu, resp. z dôvodu nesplnenia podmienok na vklad ku platnému vkladu nemôže dôjsť. Teda nedôjde ku predaju veci, tak ako to § 175r OSP ukladá.

Privolenie súdu v prípade nehnuteľností je procesnou podmienkou katastrálneho konania (rovnako ako návrh na vklad a správny poplatok).

Pripájam judikát, ktorý sa týka nakladania s vecou, ohľadom ktorej má predávajúci vydané predbežné opatrenie zákazu nakladať s ním, čo je postavené na roveň rozhodnutiu, ktorým sa na návrh dediča neudelí privolenie podľa § 175r OSP, t.j. nemôže urobiť predaj veci:

„Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu odvolací súd považoval za nevyhnutné vyhodnotiť právnu povaha predbežných a súčasne dočasných obmedzení vlastníckeho práva vo forme zákazu nakladať s nehnuteľnosťou, zapísaných v katastri nehnuteľnosti ako poznámka na C -LV vo vzťahu k platnosti a osobitne vo vzťahu k účinnosti právneho úkonu osoby, ktorej rozsah vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol predbežne a dočasne obmedzený zákazom nakladať s nehnuteľnosťou a následného postupu katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu na základe takejto zmluvy.

Odvolací súd v danom prípade považuje za právne významné rozlišovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu, ktorej časový okamih v prípade zmlúv týkajúcich s nehnuteľností nie je totožný.

Predbežné opatrenie súdu uložené podľa § 76 ods1, písm. e/,f/ O.s.p. obsahom ktorého je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou v zásade nemá z hľadiska hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho úkonu. Občiansky zákonník, ktorý ako právny predpis stanovuje všeobecné náležitosti právnych úkonov i osobitné náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena a podmienky platnosti právnych úkonov nesankcionuje neplatnosťou ( § 39 ObčZ) zmluvy, ktoré sú uzavreté napriek zákazu vyslovenému v súdnom rozhodnutí.

Súdne rozhodnutie obsahom ktorého je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( § 151o ods. 1 ObčZ). Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení ( § 28 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon). Z uvedeného je zrejmé, že pred povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Z tohto dôvodu zmluva, ktorej účinky nenastali nemôže byť v rozpore so súdnym rozhodnutím ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že súdom uložený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou patrí v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona medzi skutkové a právne skutočnosti, ktoré majú vplyv na povolenie vkladu.“ [rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 17/2005].

Neprivolenie ku zmluve má účinky vo vzťahu k posudzovanému zmluvnému plneniu, a teda, že zmluva nespĺňa tieto podmienky a toto neprivolenie tvorí prekážku pre povolenie vkladu práva (ohľadom nehnuteľných vecí) a nie vo vzťahu k právnemu úkonu ako takému, a teda, že zmluva prestáva byť platnou vôbec.


Názory k článku Ale kdeže neplatná zmluva!:


  Juraj Gyarfas, 24. 10. 2013 v 15:05 - ...

Vítam nového prispievateľa a rád by som sa poďakoval za dva veľmi podnetné príspevky. Na meritórnu reakciu si zatiaľ netrúfam, ale pripomína mi to celkovú diskusiu o prevodoch nehnuteľností, o ktorých sme tu na viacerých miestach diskutovali. Pocitovo súhlasím so snahou nezneplatňovať zmluvu, keď stačí zneplatniť vecnoprávny úkon. Ale túto interakciu medzi hmotným a procesným právom si ešte musí premyslieť.

  Juraj Gyarfas, 05. 05. 2017 v 14:22 - kúpna zmluva v rozpore s predbežným opatrením

Hneď prvé rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sa týka tejto témy:

"Porušením zákazu [aj v bežnom (neprávnom) zmysle a význame] sa rozumie postup toho, kto koná v rozpore so zmyslom, účelom alebo obsahom zákazu. Právne sa v občianskoprávnych vzťahoch porušením zákazu rozumie konanie toho, kto napriek zákazu niečo dá, vykoná, nezdrží sa konania alebo nestrpí isté konanie. Pokiaľ by sa pripustilo, že zákaz „predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnú vec“ sa neporušuje uzatvorením zmluvy o jej prevode, ale až zmenou vlastníctva, nerozhodoval by o porušení alebo neporušení zákazu ten, komu bol zákaz uložený, ale niekto iný. Predbežné opatrenie by v takom prípade nemalo zmysel a obmedzujúci účinok pre toho, komu bol zákaz uložený.

V danom prípade Okresný súd Michalovce uznesením z 24. októbra 2003 sp. zn. 10 C 121/2003 nariadil v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie v znení: „Zakazuje žalovanému (vtedy obchodnej spoločnosti E., a.s.) predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnosť – stavbu stojacu na parcele č. X. a parcele č. X. v katastrálnom území Michalovce...“. Pri takejto formulácii – z dôvodov vyššie uvedených – považuje veľký senát za porušenie zákazu nehnuteľnosť „predať, darovať alebo inak scudziť“ už uzatvorenie kúpnej zmluvy v čase súdom nariadeného zákazu s týmto obsahom.
"

  Juraj Gyarfas, 05. 05. 2017 v 14:23 - ...

... zabudol som uviesť, že išlo o rozhodnutie pod sp. zn. 1 VCdo 1/2017

  Martin Friedrich, 13. 06. 2017 v 19:44 - implicitná neplatnosť? + kataster

Rozhodnutia veľkého senátu znamená určite krok vpred v ochrane veriteľov.
Čo mi však chýba je jednoznačné konštatovanie, že scudzovacia zmluva uzavretá v čase účinnosti neodkladného opatrenia je ex lege neplatná. NS sa síce stotožnil so právnym názorom OS a KS, ktoré konštatovali ich neplatnosť, a súčasne si dal pozor, aby špecifikoval predchádzajúcu judikatúru, ktorá dôsledne rozlišovala medzi obligačnoprávnymi a vecnoprávnymi účinkami zmluvy, pričom dôraz sa kládol na vecnoprávne účinky (rozumej - kataster by mal konanie o povolení vkladu aj tak prerušiť a pokiaľ by aj nie, tak nech si to veriteľ odporuje).

Otázkou ostáva, ako sa k tomuto rozhodnutiu bude stavať kataster. Ako sa uvádza v rozhodnutí veľkého senátu: "Takýto zákaz treba preto interpretovať tak, že sa vzťahuje nielen (až) na samotný prevod (realizovanú zmenu) vlastníctva nehnuteľnosti, ale zároveň (už) na uzatvorenie kúpnej alebo darovacej zmluvy." Ak je teda zmluva vadná zmluva od počiatku a zároveň sa nemá zodpovednosť za rozhodnutie o porušení neodkladného opatrenia prenášať na kataster, kataster by nemal konanie o povolení vkladu prerušiť, ale zastaviť. Pokiaľ by kataster postupoval tak ako doteraz, znamenalo by to, že zmluva je OK a existuje tu odstrániteľná prekážka v podobe neodkladného opatrenia - to znamená povinný z neodkladného opatrenia musí doručiť správe katastra uznesenie o zastavení konania/zrušení neodkladného opatrenia a kataster vklad povolí. Ak sa však riadime názorom veľkého senátu, tak zmluva od počiatku nie je v poriadku a ani následné zrušenie neodkladného opatrenia/zastavenie konania nie je spôsobilé na odstránenie rozporu scudzovacej zmluvy už jej uzavretím s v tom čase existujúcim neodkladným opatrením.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím