lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (147)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Adam Valček (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ivan Bojna (2)
Tomáš Ľalík (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Galgoczy (1)
Petr Kavan (1)
Vincent Lechman (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tibor Menyhért (1)
Bohumil Havel (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Marcin (1)
peter straka (1)
Matej Gera (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Svoboda (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Závodský (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Natalia Janikova (1)
Dušan Marják (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Volšík (1)
Roman Prochazka (1)
David Halenák (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Halama (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Janík (1)
Lucia Palková (1)
Jozef Kleberc (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Jurko (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Hudec (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomas Kovac (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Michalov (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy

Juraj Gyarfas, 14. 01. 2014 v 18:05

Hoci názov tohto postu by to mohol naznačovať, nechcem sa teraz púšťať do pojednania o novele zákona o rozhodcovskom konaní a návrhu nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní (aj keď to by tiež bolo na dobrú diskusiu). Rád by som len stručne upozornil na nedávny nález Ústavného súdu SR (II. ÚS 499/2012), ktorý koriguje doterajšiu judikatúru všeobecných súdov a rozhodcovské rozsudky v rámci exekučného prieskumu do istej miery chráni pred svojvôľou exekučných súdov.

Pozadie sporu je skutočne modelové (a predpokladám, že takýchto sporov museli byť na Slovensku v posledných rokoch desiatky, ak nie stovky).

Oprávnený podal na základe rozhodcovského rozsudku návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd si od exekútora vyžiadal predloženie dodatočných dokumentov (úverovú zmluvu a poistné podmienky). Na základe týchto dokumentov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odôvodnenie pozostávalo z niekoľkých všeobjímajúcich fráz o § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, smernici 93/13/EHS a judikatúre Súdneho dvora EÚ. Krajský súd toto uznesenie potvrdil a najvyšší súd podané dovolanie odmietol.

Ústavný súd na sťažnosť oprávneného judikoval, že postup všeobecných súdov bol v rozpore so základnými procesnými právami oprávneného a uznesenie najvyššieho súdu zrušil. Odôvodnenie ústavného súdu je mimoriadne dôkladné a elegantné a určite hodné podrobnejšieho štúdia. Na účely tejto anotácie si však dovolím len stručne zhrnúť praktické závery pre exekúciu rozhodcovských rozsudkov.

Po prvé, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno urobiť "len tak halabala" - ide o proces vyžadujúci si skúmanie skutkového stavu a aplikáciu právnych noriem na zistený skutkový stav. "Predpokladom následku – neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je takáto doložka obsiahnutá, ako spotrebiteľskej zmluvy [...], ako aj zistenie, že takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa [...]. Podľa názoru ústavného súdu sú predpokladom aplikácie uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na druhej strane záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. [...] Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie."

Po druhé, v štádiu vstupu do exekučného konania už platnosť rozhodcovskej zmluvy posudzoval rozhodcovský súd, ktorý je podľa § 21 ods. 4 ZRK oprávnený posudzovať svoju právomoc.

Po tretie, ak za takýchto okolností exekučný súd v rámci svojho prieskumu podľa § 44 EP dospeje k opačnému záveru (teda k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky), nemôže tak urobiť bez toho, aby dal oprávnenému možnosť vyjadriť sa. "Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť."

Podstatu nálezu vidím v tom, že exekučné súdy nemôžu rozhodcovské rozsudky - obrazne povedané - "hádzať do koša" na základe všeobecnej argumentácie o neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Diskusia o platnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách sa po účinnosti nového zákona o spotrebiteľskej arbitráži stane do istej miery obsolétnou, na tomto blogu v nej však viackrát zaznelo, že z Občianskeho zákonníka, zo smernice 93/13/EHS, ani z judikatúry Súdneho dvora v žiadnom prípade nevyplýva paušálny zákaz rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. To neznamená, že v konkrétnom prípade rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou a tým pádom neplatnou. Takýto záver si však musí vyžadovať konkrétne skutkové zistenia a konkrétne právne závery týkajúce sa danej rozhodcovskej doložky a nie všeobecnú argumentáciu a paušalizované závery. Považujem za potešujúce, že toto ústavný súd potvrdil.


Názory k článku Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy:


  Juraj Gyarfas, 10. 06. 2014 v 13:21 - NS SR k zastaveniu exekúcie

Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 sp. zn. 7 Cdo 57/2012; zbierka stanovísk 4/2014)

  Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:22 - I. ÚS opačne

Vo veci I. ÚS 547/2012 prvý senát zaujal opačný postoj a rozhodol, že zamietnutím žiadosti o udelenia poverania na výkon exekúcie (teda potvrdením tohto uznesenia odvolacím súdom) základné právo oprávneného z rozhodcovského rozsudku porušené nebolo. Veľmi kriticky sa pritom vyjadril o vyššie citovanom náleze II. ÚS a dokonca naznačil, že išlo o "akt jurisdikčnej svojvôle".

" Keďže namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. K podobnému názoru ? ako v tejto veci ? ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m. IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke ? okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ? rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázi meritórne rozhodnutia, pozn.). Preto toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem na stabilite súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali – skôr výnimočne – diať na pozadí zmeny právnej úpravy alebo zmeny spoločenských pomerov a aj to zákonom predvídaným spôsobom ( § 6 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ takáto zmena nie je náležite odôvodnená a/alebo neprešla požadovanou zákonnou procedúrou, možno ju považovať za akt jurisdikčnej svojvôle. "

  Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:27 - ... a Ľalíkov "powerful" disent

K rozhodnutiu pripojil svoje odlišné stanoviska sudca Ľalík, ktorý sa veľmi jednoznačne vymedzil voči pro-spotrebiteľským excesom všeobecných súdov.

Citujem: " všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.

3. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.

4. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy).



10. Preto som presvedčený o tom, že ústavný súd mal v tejto veci uplatniť svoju kasačnú právomoc, lebo výsledok konania pred všeobecnými súdmi je zjavným excesom, a teda popretím účelu a funkcie súdnej ochrany práv vo vzťahu k veriteľovi. Inými slovami, som presvedčený, že označené základné práva sťažovateľky neboli napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov vôbec ochránené.
"

  Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:29 - ...

identicky aj I. ÚS 38/2013

  Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 22:04 - ... a plénum ...

PLz. ÚS 1/2014

"Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní."

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím