lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Jana Mitterpachova (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Kormaník (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Košalko (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
peter straka (1)
Robert Šorl (1)
Bystrik Bugan (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
David Horváth (1)
Igor Krist (1)
Dušan Rostáš (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter K (1)
Marek Maslák (1)
Vincent Lechman (1)
Roman Prochazka (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Róbert Černák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
David Halenák (1)
Katarína Dudíková (1)
Ivan Michalov (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)
Paula Demianova (1)
Martin Poloha (1)
Gabriel Volšík (1)
Petr Kavan (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Halama (1)
Lucia Palková (1)
Matej Gera (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Ľalík (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Kubina (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Kurian (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Janík (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Martin Estočák (1)
Natalia Janikova (1)
Emil Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ako efektívne vymedziť vzťah vylučovacej a určovacej žaloby

Martin Maliar, 27. 03. 2014 v 15:37

Tomáš na inom fóre (ulpianus.sk) nadniesol veľmi zaujímavú tému – aký je vlastne vzťah určovacej a vylučovacej žaloby. Adekvátne pritom popísal recentnú, aj keď veľmi skromnú, judikatúru v tejto otázke. Domnievam sa, že závery, ku ktorým dospel, sú celkom dobrým námetom na diskusiu a u osôb, ktoré sa konkurznému (exekučnému) právu nevenujú, môžu navodzovať otázky. Preto by som rád niektoré závery doplnil o môj pohľad.

Je prípustná súčasná konkurencia určovacej žaloby a žaloby vylučovacej?


Ako to často v právnej praxi býva, tak odpoveď môže byť nie, ale pri splnení určitých podmienok aj áno (Inžinieri nad takouto odpoveďou právnika často hromžia, ale tu nezostáva nič iné, len vysvetľovať, že právne pravidlá sú odlišné od fyzikálnych pravidiel klasickej mechaniky).

Pri splnení akých podmienok je ich efektívna konkurencia prípustná?


Ako som už v dávnejších príspevkoch uvádzal, nie som žiaden fanúšik všeobecnej žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú považujem za žalobu vo svojej podstate neadekvátnu. Základný argument, ktorý staviam na podporu svojho názoru je ten, že ak by mala takáto žaloba deklarovať naozaj hmotnoprávny stav absolútneho vecného práva, museli by byť žalovanými „omnes“, čo je prirodzene neprekonateľná prekážka. Pri registrovanom majetku by mala byť skôr prípustná tzv. výmazná žaloba, ktorá by obmedzovala okruh účastníkov konania z „omnes“ na zapísanú osobu a osobu, ktorá tvrdí, že vo verejnom registri má byť zapísaná. Pokiaľ ide o neregistrovaný majetok, tak tam je v zásade postačujúca posesórna žaloba (vlastníctvo k veciam, ktoré nie sú konštitutívne registrované sa môže nadobudnúť veľmi flexibilne - §133 ods. 1 OZ).

Súdy si postupne vytvorili koncept všeobecnej prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva a zrejme nezostáva iné, len sa takúmtoto stavu prispôsobiť, aj keď každému musí byť zrejmé (a bolo to zrejmé bezpochyby aj rímskym právnikom), že súd v takomto konaní z hľadiska „hmotného práva“ žiadne vlastníctvo nedeklaruje, keďže žaloba nie je podaná „erga omnes“.

Pokiaľ ide o typ žaloby vylučovacej, tu je potrebné najprv vyjadriť, že táto nemá ďaleko k žalobe výmaznej, keďže osobe, ktorá tvrdí, že má vylučovacie právo (nem. s Aussorderungsrecht) ide v skutočnosti o vymazanie zápisu určitej majetkovej hodnoty zo súpisu (podstaty). Súpis podstaty, vo vzťahu ku ktorému nebolo včas uplatnené vylučovacie právo, je potrebné považovať za titul (iustus titulus) na speňažovanie (ale zjavne ide aj o titul na uti, frui,...) zapísaného majetku.

Ak prebieha medzi dlžníkom a treťou osobou pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok spor, tak je vcelku správne, ak zákonodarca stanovil, že takéto konanie sa vyhlásením konkurzu preruší ( § 47 ods. 1 ZKR). Zaujímavé je však, že správcovi sa dáva na (akoby na ľubovoľný) výber, či v takomto konaní bude pokračovať ( §47 ods. 3 ZKR), čo už zrejme môže niekedy spôsobiť problém, keďže protistrana bude vystavená čiastočne riziku, že spor sa v podstate môže začať od nuly (správca nedá súhlas na pokračovanie a majetkovú hodnotu, o ktorú spor prebieha spíše a spor potencionálne presunie do sporu vylučovacieho). Správca by však mohol prebiehajúci spor aj prevziať ( § 47 ods. 3 ZKR), čo však spravidla neurobí, lebo možnosť súpisu je pre neho, najmä z hľadiska rozloženia dôkazného bremena, priaznivejšia. Historicky existovalo také pravidlo, že ak správca spor po prvej schôdzi veriteľov neprevzal, pokračovalo sa v ňom s úpadcom. Domnievam sa, že toto pravidlo z praktických dôvodov veľmi nefungovalo, keďže išlo o spor mimo konkurzu, ktorého výsledok sa nemusel dostaviť (správca majetok poňal do súpisu a speňažil bez ohľadu na tento spor a protistrana tak stratila v podstate právny záujem) alebo nemusel byť vykonateľný (ak už správca súpisom získal „nový“ titul, tak skorší titul, hoc aj deklarovaný súdnom voči úpadcovi, už voči správcovi s „novším“ titulom nebolo možné presadiť).

Ak po vyhlásení konkurzu tretia osoba bude mať záujem uplatňovať vlastnícke právo, a chcela by dosiahnuť vykonateľnosť rozhodnutia o ňom voči správcovi, domnievam sa, že tak môže urobiť len procesnými nástrojmi konkurzného práva (vylučovacia žaloba). Určovacia žaloba nie je prípustná preto, lebo správca nemôže byť v tomto ohľade pasívne vecne legitimovaný (správca ako osoba netvrdí, že on t.j. správca je vlastník veci). Ak teda Tomáš dospieva k záveru, že konkurencia žaloby vylučovacej a určovacej je všeobecne prípustná, ja skôr prichádzam k záveru opačnému, a síce, že vylučovacia a určovacia žaloba vo vzájomnej konkurencii spravidla prípustná nie je. Nechcem tvrdiť, že absolútne (správca môže prevziať spor podľa § 47 ods. 3 ZKR), ale nevidím dosť efektívnych dôvodov na priznanie existencie naliehavého právneho záujmu osobe, ktorá nevyužila excindáciu podľa konkurzných predpisov. Uplynutie lehoty na uplatnenie vylučovacieho práva pritom znamená v podstate ťažko vyvrátiteľnú domnienku (pripusťme samozrejme výnimky z dôvodov pochybení správcu, či súdu pri postupe podľa § 78 ZKR), že majetok je do súpisu zahrnutý oprávnene.

Ak to teda zhrniem, v konaní o vylučovacej žalobe ide v skutočnosti o to, aby tretia osoba zabránila správcovi získať „nový“ titul na speňažovanie. Ak takú možnosť nevyužila (a bol dodržaný postup podľa § 78 ZKR), niet zásadnejšieho priestoru na to, aby jej bol priznaný právny záujem na vydaní deklaratórneho rozhodnutia (voči správcovi?) o tom, že jej „starší titul“ je po práve.

Uvedomujem si tento záver je však v skutočnosti taktiež trošku zjednodušením, ale slúži len na nasmerovanie všeobecného rámca. Nechcem na tomto mieste úplne rozoberať každú jednotlivú situáciu, ktorá tento všeobecný záver oslabuje (napr. §93 ods. 3 ZKR). Skôr na záver dám do pléna jednu praktickú otázku – pri spísaní pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkovi, je oprávnený takýto dlžník dosiahnuť vylúčenie pohľadávky zo súpisu?


Názory k článku Ako efektívne vymedziť vzťah vylučovacej a určovacej žaloby:


  Tomáš Čentík, 03. 04. 2014 v 14:11 - ad Martin

Na úvod si dovolím poznamenať, že ma teší reakcia na môj príspevok z pohľadu, že vyvolala zaujímavú diskusiu, do ktorej sa zapojil aj môj kolega Šaňo Brostl ( pozri vzťah určovacej a vylučovacej žaloby po druhé )

K veci samej musím namietať tvoje tvrdenie „.....ale nevidím dosť efektívnych dôvodov na priznanie existencie naliehavého právneho záujmu osobe, ktorá nevyužila excindáciu podľa konkurzných predpisov“. Ja som totiž v článku rozoberal situáciu, že podanie samotnej vylučovacej žaloby nie je podľa môjho názoru postačujúce na dosiahnutie komplexnej ochrany práva vlastniť majetok, resp. vlastníckeho práva pri tzv. registrovanom majetku. V tomto ohľade musí vylučovaciu žalobu nevyhnutne doplniť žaloba určovacia, aby tretia osoba docielili nielen „odňatie“ titulu správcu na speňaženie (cestou excindačky), ale aj možnosť disponovať s majetkom formou zmeny zápisu v príslušnom registri (cestou určovačky). Inými slovami samotná excindačná žaloba mi nerieši zmenu zápisu vo verejnom registri a disponovanie s majetkom, ale iba to, že sa tento majetok v konkurze nebude speňažovať – efektívna ochrana sa dovŕši až momentom zmeny zápisu, ktorý sa dá dosiahnuť práve určovacou žalobou.

Na druhej strane nespochybňujem to, že nevyužitím vylučovacej žaloby, resp. jej zamietnutím naliehavý právny záujem zaniká. Tvrdím iba to, že samotná vylučovačka nerieši celú situáciu, t.j. je nepostačujúca pre úplnú ochranu vlastníckeho práva.

Ako som už uviedol v diskusnom príspevku na „ulpianuse“ otázka pasívnej legitimácie (správca/úpadca) je veľmi zaujímavá – napriek zneniu § 47 ods. 4 zákona o konkurze si myslím, že legitimovaný má byť úpadca, ktorý je zapísaný na danom LV, aby účastníci konania korešpondovali so zápisom LV (napr. v prípade negatívnej určovačky by bolo zvláštne, ak by vo výroku súdneho rozhodnutia bolo uvedené, že súd určuje, že správca nie je vlastníkom nehnuteľnosti). Napriek tomu, aj keby bol pasívne legitimovaný správca nesúhlasím s tvrdením, že určovacia žaloba je neprípustná – správca v podstate koná v mene úpadcu a § 47 ods. 4 zákona o konkurze je potrebné systematicky vykladať v kontexte § 44 ods. 1 zákona o konkurze. Opačný prístup bol formalistický a pre skutočného vlastníka (majiteľa) poškodzujúci, nakoľko by dosiahol vylúčenie majetku zo súpisu, ale nemohol by s týmto (registrovaným) majetkom nakladať.

K tej praktickej otázke na záver sa v tomto momente neviem relevantne vyjadriť, ale pocitovo si myslím že odpoveď nie. Odpoveď áno by som si vedel predstaviť, keby ten dlžník úpadcu bol v skutočnosti veriteľ a dlžníkom by bola tretia osoba :)

  Martin Maliar, 04. 04. 2014 v 12:18 - Ad Tomáš

V súvislosti vysvetlením, ktoré si poskytol, môžem súhlasiť. Ten, kto efektívne uplatnil vylučovacie právo a na základe jeho excindačky bola vec efektívne zo súpisu príslušnej podstaty vylúčená, na jej základe nedosiahne zmenu zápisu v „majetkovom registri“. Aj po úspešnej vylučovačke mu nezostane nič iné, ako svoje právo uplatniť voči zapísanej osobe (hoc napr. aj voči úpadcovi), o ktorej bude tvrdiť, že v takomto verejnom registri nemá byť ako vlastník zapísaná. Ak súd teda vec rozhodol o vylúčení, správca vec zo súpisu vylúčil, prestane podliehať konkurzu a otvoria sa dvere určovačke (pasívne vecne legitimovaný bude zjavne už úpadca a vo vzťahu k takejto veci nebudú pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu).


Na prvý pohľad som nerozumel pojednaniu o koexistencii týchto typov žalôb. Teda nie v takom zmysle, že by ich nebolo možné podať súčasne, čo samozrejmé možné je, ale v tom zmysle, že tie konania by mali prebiehať akosi súčasne resp. že by malo dôjsť k spojeniu takýto vecí.


  Tomáš Čentík, 09. 04. 2014 v 15:47 - hospodárnosť konania

z dôvodov procesnej ekonómie by som si vedel predstaviť, aby som excindačný a určovací nárok uplatnil spolu v rámci jednej žaloby, aspoň myslím, že tomu nič nebráni (neviem teraz na rýchlo ako to je z príslušnosťou súdu)


je podľa teba nejakým spôsobom obhájiteľné podanie určovacej žaloby voči úpadcovi v čase pred právoplatným vylúčením majetku z konkurzu (keďže tu máme § 47 ods. 4 zákona o konkurze)?


  Martin Maliar, 10. 04. 2014 v 14:58 - Čo tomu bráni?

V novodobom procesnom práve sa opustil rímsky model "actio" - obmedzený počet žalôb (pôvodne platilo - nemáš žalobu = nemáš právo). Porušené "hmotné subjektívne právo" sa teda dá žalovať neobmedzeným počtom žalôb.

Otázka skôr teda znie, či incidenčné žaloby nepatria medzi výnimky z tohto všeobecného pravidla - tomu by mohli nasvedčovať niektoré ustanovenia ZKR (napr. §24 ods. 1, § 54 ods. 2 a v neposlednom rade § 78 ods. 8).


Stále nadobúdam taký pocit, že nie celkom správne sa chápe tá teória, že vyhlásením konkurzu sa vytvorí akoby nová entita (konkurzná podstata), ktorej sa priraďujú vlastnosti, akoby išlo o entitu s prvkami právnej subjektivity. Táto entita nemá (sama osebe) osobu, ktorá za ňu priamo koná, ale len zástupcu v podobe osoby správcu. Prejavom tejto teórie je to, že nároky voči nej sa uplatňujú voči správcovi.

Inak povedané - vyhlásením konkurzu zrejme dlžníkovi zostáva "nudum proprietas". Ak teda niekto voči dlžníkovi uplatní nejaký nárok súvisiaci s majetkom v podstate, tak v čase, keď dlžník k tomutu majetku nemá ani "uti", "frui" a ani "disponendi" (úkony dlžníka voči veriteľom ex lege neúčinné), k akému výsledku takéto uplatnenie môže slúžiť. Ak by aj dlžník uplatnený nárok chcel uznať alebo splniť, nebude tak môcť ani dobrovoľne a ani nútene urobiť.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím