lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Martin Hudec (1)
Vladimir Trojak (1)
Ondrej Halama (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Demo (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Kubina (1)
Bystrik Bugan (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Kurian (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Horváth (1)
Peter Janík (1)
Matej Gera (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Svoboda (1)
I. Stiglitz (1)
Róbert Černák (1)
Bohumil Havel (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Gabriel Volšík (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Jurko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
David Halenák (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Kavan (1)
lukasmozola (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Estočák (1)
Peter Marcin (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Šorl (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marek Maslák (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Ján Pirč (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter K (1)
Dušan Marják (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Adamova (1)
peter straka (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Vrablica (1)
lukas.kvokacka (1)
Jana Mitterpachova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Martin Husovec: Cenzúra v mene ochrany osobných údajov?

Juraj Gyarfas, 19. 05. 2014 v 15:58

Martin v piatkovom SME napísal oduševnený a pomerne ostrý komentár nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v kauze Google Spain, podľa ktorého sú poskytovalia internetových vyhľadávačov spravidla povinní na žiadosť dotknutej osoby odstrániť z výsledkov vyhľadávania jej mena odkazy na stránky obsahujúce osobné údaje o tejto osobe a to dokonca aj v prípade, ak ide o pravdivé a oprávnene zverejnené údaje (s výnimkou osôb verejného záujmu a niektorých ďalších výnimočných prípadov).

Martin kritizuje Súdny dvor EÚ, že hoci je "olympom" európskeho súdneho systému, svoje rozhodnutia niekedy "odôvodňuje skôr ako Okresný súd v Hornej Dolnej" a "[d]do svojej práce si nenechá „kecať“ generálnym advokátom alebo odbornou verejnosťou a namiesto riadneho odôvodnenia ponúka verejnosti spleť magických formuliek ako „potreba vysokej ochrany“, „ustálená judikatúra“ či „je zrejmé“ (5x) bez toho, aby sa s legitímnymi spoločenskými obavami vyrovnal." Z rozhodnutia sa zdá, že "Súdny dvor sa pre ochranu osobných údajov tak nadchol, že je ochotný siahnuť aj po cenzúre legitímneho obsahu. [...]

Ak teda štát zverejní pravdivo na svojej stránke, že dlhujete peniaze Sociálnej poisťovni alebo že ste boli v ŠtB, môžete sa domáhať odstránenia odkazu z vyhľadávania aj vtedy, ak je takéto zverejnenie údajov úplne v poriadku. Podobne sa môžete domáhať odstránenia odkazov na vaše vlastné diskusné príspevky či dokonca pravdivého článku, ktorý vás identifikuje menom.
" Podľa Martina nie je dávno, "čo sa tomu zvyklo hovoriť politicky nekorektne - cenzúra".

Keďže diskusia na SME k tomuto komentáru sa moc nerozbehla a keďže predpokladám, že táto téma zaujíma viacerých čitateľov tohto blogu, dovolil som si otvoriť k nemu diskusiu aj tu.


Názory k článku Martin Husovec: Cenzúra v mene ochrany osobných údajov?:


  Milan Kvasnica, 20. 05. 2014 v 08:57 - Já s tím rozhodnutím i souhlasím

Byť jsem zde dva roky zpátky psal, jak moc se mi nelíbí anonymizace rozhodnutí a byť tak jednou do měsíce bojuju s někým, komu se nelíbí jeho jméno na našich stránkách, tak s rozhodnutím soudu souhlasím.

Pokud má lidská paměť schopnost zapomínat či pokud existují instituty jako zahlazení odsouzení nebo promlčení, tak ať na to zapomene i stroj. I data o dluzích v ISIRu se po pěti letech mažou.

Četl jsem jednu práci o paměti a závěrem bylo, že lidská mysl maluje minulost na růžovo.

  Ján Lazur, 20. 05. 2014 v 21:49 - Takisto som zástanca existencie tlačidla "reštart"

Bez ohľadu na priestrelnosť, či nepriestrelnosť argumentácie SDEÚ v tomto prípade, sa prikláňam k záverom, ku ktorým prišiel SDEÚ. Hlavne je to riešenie, ktoré v praxi môže začať naozaj celkom efektívne fungovať. Nemyslím si, že Google bude teraz každý deň zahltený tisíckami (zbytočných) žiadostí o vymazanie odkazov, ktoré by mohli predstavovať skutočnú cenzúru legitímneho obsahu. Hlavne si neviem predstaviť opačné riešenie - pri ktorom by žiadať o výmaz najprv musel dosiahnuť právoplatné súdne rozhodnutie o tom, že namietané údaje o jeho osobe boli zo strany tretej osoby (prevadzkovateľa webovej stránky, kam odkaz smeruje) protiprávne sprístupnené. V slovenských reáliách hovoríme o období niekoľkých rokov vedenia "questu" za právoplatným rozhodnutím. Nemyslím si, že fyzická osoba, ktorá je schopná preukázať Google-u (resp. Úradu na ochranu osobných údajov - prípadne súdu v rámci správneho súdnictva), že tie odkazy už nie sú relevantné, by mala prechádzať takouto tortúrou. Google má veľký reálny dosah a potenciálni zamestnávatelia sú veľmi šikovní v zbieraní údajov o potenciálnom zamestnancovi.

Možno o 7 rokov bude Google-u posielať svoju žiadosť o výmaz odkazov aj momentálne najznámejšia moderátorka RTVS. Ja s tým nemám problém. Internet dokáže trestať ľudí za prešľapy celkom rýchlo a efektívne a v mnohých prípadoch to postačuje na to, aby si ten-ktorý človek prehodnotil svoje postoje a správanie. Skutočnosť, že celá online minulosť jednotlivca (nedoplatky, exekúcie a pod.) by mala byť permanantne prístupná bez možnosti "reštartu" je však podľa mňa príliš tvrdým trestom, ktorý sa vymyká preventívnej funkcii.

Inak, krátko som sa už k tomu rozsudku vyjadril aj tu: http://www.zive.sk/clanok/95723/google-musi-mazat-citlive-data-vyhladavac-sa-brani.

  Martin Husovec, 21. 05. 2014 v 18:53 - som rád

že Juraj otvoril túto diskusiu, a že môžem úctivo súhlasiť aj nesúhlasiť so svojimi kolegami.

Diskusia okolo rozhodnutia je trošku chaotická, takže je niekedy ťažké vidieť kto s čím súhlasí a s čím nie. Je ale krásne vidieť paletu názorov. Poďme si to rozhodnutie teraz rozbaliť:

1. európska ochrana osobných údajov sa vzťahuje aj na neusadených ISPs len s pobočkou a local revenue = kudos SDEU, teším sa;

2. Google je controller a teda sa na neho vzťahuje plný režim = toto je technická otázka, pričom ma viac zaujíma dopad než olablovanie; osobne si myslim ze generlany advokat mal pravdu ked tvrdil, ze plny rezim controllera pre vyhladavac je velmi problematicke riesenie; taktiez mnoho akademikov dlhodobo tvrdi ze treba nieco controller-light; naznaky mozno najst v nazoroch expertnej skupiny EU k data protection;

3. rozsah prava na vymaz udajov; tu sa odohrava vacsina diskusie a tu su dovody preco ja osobne mam obavy z rozhodnutia; tak si to podme rozobrat;

I. situacia - osobny udaj je na stranke tretej strany neopravnene (napr. vyvesenie citlivej fotky); tu nevidim problem, a vyhladavace aj teraz museli taketo linky ztahovat (bez sudneho rozhodnutia), pretoze by sa vystavili zodpovednosti;

II. situacia - osobny udaje je na stranke tretej strany opravnene (napr. odkaz na moj blog kde mam citlivu fotku, alebo na mnou licencovany obsah pornocasopisu spred par rokov, alebo novinarsky clanok o tom ze som sa vyjadroval rasticky a pod.); dovodom pre opravnenost moze byt alebo zakon alebo moj suhlas;

SDEU tvrdi ze to ze tretia strana ma udaj opravnene (napr. novinarsky) neznamena ze sa toho moze dovolat vyhladavac; To je podla mna pruser. V clanku na sme som to zhrnul takto:

"Mal preto súdny dvor radšej ponechať výsledky vyhľadávania nedotknuteľnými? Absolútne nie! Je správne, že aj vyhľadávače musia za istých okolností odstraňovať odkazy. No najmä na tie stránky, ktoré spracúvajú osobné údaje neoprávnene. Je vnútorne rozporné, ak osobitný súhlas so spracovaním osobných údajov nepotrebuje novinár pre svoj článok, ale potrebuje ho už ten, kto chce na tento istý článok odkázať. Sloboda prejavu dostane tak či tak na frak."

Teraz; mnoho ludi pri tomto pride k argumentom ako Jan alebo Milan, a sice ze by sme mali dat niekedy moznost ludom rehabilitovat sa; a ja suhlasim, ale pozor, NIEKEDY; to znamena ze takato moznost by mala byt vynimkou a nie pravidlom; ostatne tak k tomu pristupujeme dnes, ked mame specialne pravidla o tom aby zabudol na nas trestny cin stat, alebo iny organ; lenze SDEU zobral uplne iny smer; tvrdi ze ako pravidlo musi byt vsetko, aj to co je postnute legitimne, zabudnute, ibaze ste verejna osoba (co je vynimka); to je pruser, lebo tak zahrna pod taketo pravo aj mnoho situacii, ktore povazujem za ceznuru; ak totiz ja ziadam aby google stiahol odkaz na clanok kolegu, ktory tvrdi ze moj odborny clanok je hlupost, tak to sa tiez kvalifikujem, no s poskytnutim druhej sance, resp. rehabilitaciou to nema nic spolocne;

som teda za pravo na vymaz, ale vtedy ak je na to policy reason aby sme umoznili niekomu rehabilitaciu z niecoho; ak ten dovod nie je, nevidim dovod preco by sme ako spolocnost mali zabudat;

zoberte si ze po tomto rozhodnuti musi zabudnut nie len vyhladavac, ale rovnaku ziadost mozete urobit voci akemukolvek controllerovi, tj aj povodnemu zdroju; teda ak pani moderatorka za rok dva prijde s tym ze chce aby SME, Novy cas, Google a dalsi zabudli, tak ti to sice mozu urobit, ale pytam sa, co potom s tym ked SME bude chciet napisat novy clanok o tom, pretoze napr. sumarizuje ze kto uz bol takto vyhodeny z verejneho officu za rasizmus; smie ju menovat? a co ak sa rozhodne kandidovat za starostku, kto bude moct vytiahnut na nu jej minulost ked vsetko bude vymazane? budeme sa spoliehat na osobne pamati alebo neverjne archivy? toto je absolutne nedomyslene;

bottom line: mnoho ludi, ktory tvrdia ze toto je vitazstvo prepoklada ze predtym Google a ine vyhladavace nerobili nic; co nie je pravda, neopravnene zverejnene udaje sli vzdy dolu; jediny zisk je teraz moznost ziadat odstranenie aj legitimne zverejnenych odkazov, pricom namiesto vynimky odovodnenej pravom rehabilitacie sud z toho spravil pravidlo, ktore nemozno rehabilitaciou samou podopriet;

jediny sposob ako viem chapat toto rozhodnutie je politicky akt SDEU; kedze US firmy blokovali nariadenie o ochrane osobnych udajov, tak zmenil SDEU karty tak aby dohrat hru chceli aj tieto firmy; moji europskopravny kolegovia isto budu mat viac prikladov tohto rozhodovania zo strany SDEU;

Martin

  Ján Lazur, 21. 05. 2014 v 22:04 - Ad Martin

Podľa mňa bude teraz rozdiel v tom, že už bude existovať reálny právny nárok voči Google a iným vyhľadávačom. Doteraz to bolo stále viac menej dané ako určitá možnosť zo strany Google-u tak urobiť. Ja mám už z praxe trochu paranoidné zmýšľanie, keď sa bojím pracovať s pojmom "neoprávnené", ktoré sa nachádza len v režime tvrdenia jednej strany. Je podľa mňa naozaj faktom, že vyhľadávač je diaľnicou do sveta informácií o určitej osobe. Ak táto diaľnica chýba, získavanie relavantných informácií (napr. na stránkach tretích strán) je podstatne sťažené, čo znamená, že sa zvyšuje šanca moderátorky, že o niekoľko rokov si bude hľadať prácu bez toho, aby išla na pohovor s tým, že jej minulosť je všeobecne známa. Určite sú to policy reasons, pri ktorých niekedy neexistuje jedna správna odpoveď, no, keď nebol problém z pohľadu zachovania "pamäti národa" v analógovej dobe, nemyslím si, že teraz bude problém, ak umožníme širšie aplikovanie (aj ako pravidla) práva na vymazanie odkazov z vyhľadávača aj pri pôvodne legitímnych zdrojoch. Ak po rokoch sa žurnalista odhodlá opäť spracovať článok o moderátorke, tá bude môcť oveľa skôr vysvetliť, ako ju to mrzí, čo povedala, ale že medzičasom si našla prácu a časť príjmov teraz venuje aj na dobročinné účely a pod. (možno som až príliš optimistický :-) Tú prácu si však bude hľadať ľahšie, ak raz Google požiada o vymazanie odkazov. Ja to vnímam skôr ako zmiernenie trestu a nie ako úplnú anihiláciu akýchkoľvek informácií o nej.

Toto je inak naozaj veľmi zaujímavá téma na diskusia a osobne ma prekvapilo, že Martinov príspevok neoživil podobnú diskusiu už aj na fóre sme.sk.

Ešte ma osobne, Martin, úprimne zaujíma Tvoj názor na to, ako by si Ty rozhodol tento prípad, ak by sa Ti dostal na stôl. Nepovažoval by si vyhľadávače za controllerov? Teraz myslím, že ak by si sa mal prikloniť k jednej alternatíve - áno alebo nie.

  Pavol Szabo, 23. 05. 2014 v 12:22 - Reštart, ale s mantinelmi

Zdravím všetkých. Veľmi zaujímavá téma a ešte zaujímavejšie budú názory ostatných, preto by som sa rád zapojil do diskusie. :)

Ochrana osobných údajov ako subkategória ochrany súkromia je dnes úplnou samozrejmosťou. Primárna a sekundárna legislatíva EÚ na to odpovedá a členské štáty zase povymýšľajú niektoré "skvosty" aj v rámci svojej implementácie.

To, že Google je zaradený do kategórie "controller" je z logického hľadiska opodstatnené. Ťažko sa v celom rozsahu stotožniť s názorom generálneho advokáta, že spracúvanie osobných údajov vykonáva iba robot/softvér/algoritmus a nešlo o nejaké vedomé spracúvanie osobných údajov zo strany Google. Predmetný robot/softvér/algoritmus naprogramoval samotný Google, má nad ním správu a rozhoduje o jeho fungovaní. Teda stanovil účel spracúvania (nie všetko osobných) údajov, spôsob a prostriedky spracúvania (prostredníctvom softvéru), spracúvanie riadi a je týmto v zmysle definície stanovenej v smernici 95/46/EHS "controllerom".

Určite sa však možno stotožniť s tým ako generálny advokát argumentoval, že sú tu aj iné práva ako právo na ochranu osobných údajov a jeho širokým uplatňovaním by sme potenciálne zasahovali do iných práv (sloboda prejavu, právo na informácie?).

Ako Martin správne podotkol, dubiózny je hlavne záver bodu č. 3 výroku SDEÚ, v ktorom SDEÚ uviedol, že:
"...je poskytovateľ vyhľadávača povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov... odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami....a to prípadne aj vtedy, ak je ich uverejnenie na uvedených stránkach ako také v súlade s právnymi predpismi."

Z odôvodnenia rozhodnutia mi nie je úplne zrejmé, na základe akých relevantných pohnútok dospel k takémuto záveru, resp. či nejde iba o želanie ako by chceli, aby predmetná ochrana fungovala. Ide o určitý lakmusový papierik v prípade uplatňovania práva byť zabudnutý/práva na výmaz v zmysle pripravovaného EÚ nariadenia, ktoré možno bude schválené ešte tento rok a uplatňované o dva roky.

Bude veľmi zaujímavé sledovať, kam sa judikatúra SDEÚ bude uberať, teda či SDEÚ predmetnému rozhodnutiu v rámci budúcej rozhodovacej činnosti stanoví mantinely (ako to urobil aj v minulosti) alebo bude dogmaticky vnímať ochranu osobných údajov a postupne potvrdí svoj "precedenčný" prístup v tvorbe práva ako to bolo pri iných inštitútoch ako bol napríklad priamy účinok unijného práva.

  Martin Husovec, 23. 05. 2014 v 19:03 - odpoved

Nesúhlasím, že by neexistoval nárok. Ale to je na dlhšie (je to v tej mojej knižke čo vyjde v lete trochu rozpísané).

a ako by som rozhodol?

takže:
1. je jasné, že Google sa snažil len vyhnúť EU regulácií; tu by som rozhodol presne ako SDEU;
2. tiež chápem snahu SDEU nenechať to na národné právo, ale riešiť to ako únijnú vec, a preto kvalifkovať Google ako controller; suhlasim s Pavlom ze nie je dovod preco by vyhladavace nemali priamo podliehat rezimu ochrany osobnych udajov; to vsak neznamena ze nemaju specifika, ktore je nutne zohladnit; jeden je prave to ze ak vyhladavac kvalifikujes ako controller musis mat zakonne suhlasy pre spracovanie dostatocne felxibilne; a to v tejto starej smernici vobec nemas; ale este aj to by sa dalo obijst, keby SDEU povedal ze uzko formulovane zakonne suhlasy podla cl. 9 sa daju aplikovat aj na vyhladavac ak stranka z ktorej su udaje sa moze dovolat tejto vynimky, tj ak sa novinar moze dovolat pre svoj clanok, nech sa moze aj vyhladavac na novinarovu vynimku; SDEU urobil presny opak, a tak spravil pre mna prvy velky preslap rozhodnutia;
3. dalej by som do prava na mietky voci spracuvaniu nevpisal nieco co tam nie je; ak uz chcel SDEU rozdal inak karty pre politicky proces dalo sa to aj inak; staci ak by toto vpisanie striktne formuloval ako vynimku a odvodnil ze je to ucelne vtedy ak existuje nutnost rehabilitacie (napr. zmazanie intimnych videii po ukonceni vztahu? zabudnutie trestneho cinu, a pod?);
4. a najdolezitejsie spomenul by som ze existuje nieco ako sloboda prejavu, a ze toto je konflitkan zalezitost, kde musime pomerovat; a v ziadnom priapde by som nepovedal ako SDEU ze pravo na sukromie ma vseobecne prednost pred inymi zaujmami;

Martin

  Martin Sarfy, 24. 05. 2014 v 20:47 - Proč má cenzurovat Google?

Já pořád nějak nechápu, proč to má cenzurovat Google.

Pokud to bude běžná praxe, tak budu prodávat software, který na Váš lokální disk stáhne celý internet a udělá nad ním index pro vyhledávání -- takový lokální Google bez cenzury.

M.

  jurista7, 03. 06. 2014 v 12:31 - Gonzálezov paradox

Bol vlastne pán González nakoniec úspšný, či nie?
"Anyone who has heard of Mario Costeja González will now know that the case against him has been resolved. In that sense, his legal action has succeeded beyond his wildest dreams. On the other hand, the role he now plays in "public life" means he will never be forgotten — however much Google might wish it had never heard of him."
Zdroj: http://www.theguardian.com/technology/2014/may/30/google-good-faith-fogotten-patience-ruling-internet

Martin Sarfy - podnikavosti sa medze nekladú, ale zatiaľ to vyzerá, že bude stačiť vyhľadávať cez google.com, alebo iný ("mimoeurópsky") vyhľadávač.

  Ondrej Jurišta, 03. 06. 2014 v 12:38 - Dodatok

Pardon za nechcenú "anonymizáciu", predošlý post je môj,nesprávne som sa prihlásil.

  Pavol Szabo, 03. 06. 2014 v 16:59 - Veľkému bratovi neunikneme :)

V zásade pán González vyhral, pretože SDEÚ zhodnotil, že na Google sa vzťahujú účinky smernice a spadá pod definíciu prevádzkovateľa, teda Google bude povinný osobné údaje o p. Gonzálesovi z indexácie vymazať - tak ako p. Gonzáles od Googlu v prvom rade požadoval.

Neviem, či by .com zahraničnej domény pomohlo sa vyhnúť účinkom smernice, nakoľko sa to bude posudzovať z hľadiska celej povahy spracúvania osobných údajov.

Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice o ochrane osobných údajov upravuje:

"Každý členský štát uplatňuje vnútroštátne ustanovenia, ktoré prijme na základe tejto smernice, na spracovanie osobných údajov tam, kde sa spracovanie vykonáva v kontexte činností prevádzky kontrolóra/prevádzkovateľa na území členského štátu."

Kontext činnosti k prevádzke/zložke prevádzkovateľa chápe SDEÚ značne široko a je to možno vidieť aj na výroku č. 2 v tomto článku spomínaného rozhodnutia SDEÚ:

"Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že spracovanie osobných údajov sa uskutočňuje v rámci činností prevádzkarne prevádzkovateľa tohto spracovania osobných údajov na území určitého členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ poskytovateľ vyhľadávača založí v členskom štáte pobočku alebo dcérsku spoločnosť určenú na zaručenie podpory a predaja reklamného priestoru ponúkaného týmto vyhľadávačom, ktorá zameriava svoju činnosť na obyvateľov tohto členského štátu."

Široký záber uplatnenia smernice je uvedené aj v článku 4 ods. 1 písm. c) smernice, ktorý stanovuje, že aj keď kontrolór/prevádzkovateľ nie je usadený/nemá sídlo v členskom štáte EU alebo EHP, ale pre účely spracúvania osobných údajov používa zariadenie umiestnené na tomto území, vzťahujú sa na neho účinky smernice, resp. konkrétneho vnútroštátneho práva regulujúceho ochranu osobných údajov (výnimka z uplatňovania smernice je iba vtedy, ak ide o obyčajný prenos údajov cez územie EÚ a EHP).

Martin Husovec možno potvrdí/vyvráti/upraví moju úvahu.


  Juraj Gyarfas, 29. 09. 2014 v 10:01 - Komisia vyvracia mýty o práve byť zabudnutý

Odporúčam tento zaujímavý materiál Komisie: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/files/factsheets/factsheet_rtbf_mythbusting_en.pdf.

Na portáli practicallaw to označili vtipným nadpisom "EU Institutions deal with fall-out from ECJ's decision on right to be forgotten"

  Martin Husovec, 29. 09. 2014 v 14:13 - pozoruhodné

ten dokument som videl už asi pred týžďňom a je pozoruhodný skôr za svoj až neuveriteľne tendečný tón, ktorým sa tvári Komisia tvrdiť, že sa nič nedeje. Iste a všetci tí kritici, dokonca aj sudca BVerfG Prof. Johannes Masing (http://www.verfassungsblog.de/ribverfg-masing-vorlaeufige-einschaetzung-der-google-entscheidung-des-eugh/) si len splietli link na stránke kúrie.

Môj top je asi toto: “Right to be Forgotten.” Myth 5: “The judgment will change the way the internet works”

In fact: The internet will remain an important source of information as content will remain in the same location and be accessible through search engines. The way search engines function will also remain the same, since they already filter out some links from search results.

- čiže "faktom" je čistá (a ešte aj nepravdivá) špekulácia, že sa niečo stane :) áno nič sa nezmenilo, len niekoľko tisíc linkov, vrátane článkov od Guardian, Der Spiegel a pod. boli odstránené. Ale inak sa nič nezmenilo. Naozaj nič. To je už iný mythbuster!

  Martin Husovec, 29. 09. 2014 v 14:14 - inak

koho zaujíma tu je môj širší komentár k tomu ako riešiť danú situáciu

https://cyberlaw.stanford.edu/blog/2014/05/should-we-centralize-right-be-forgotten-clearing-house

M.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím