lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Robert Vrablica (1)
Miriam Potočná (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Igor Krist (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
David Horváth (1)
Petr Kavan (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Kubina (1)
Marcel Jurko (1)
David Halenák (1)
Pavol Mlej (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Janík (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Kohútová (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Gabriel Volšík (1)
peter straka (1)
Dušan Rostáš (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
Katarína Dudíková (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Košalko (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Petr Steiner (1)
Michal Ďubek (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
Viliam Vaňko (1)
Natalia Janikova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavel Lacko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Marcin (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Kurian (1)
Martin Svoboda (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Šorl (1)
Ivan Michalov (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Exekučné záložné právo – čo s tebou v konkurze?

Ján Lazur, 06. 09. 2014 v 10:27

Záložné právo predstavuje štandardný zabezpečovací právny prostriedok s vecnoprávnymi účinkami. Tento právny inštitút má za sebou už bohatú históriu a v rebríčku popularity zabezpečovacích nástrojov by sa aj v súčasnosti nepochybne umiestnil na popredných priečkach.

Legislatívny kontext úpravy záložného právo však nie je výlučnou doménou hmotnoprávnych predpisov. Svoje vyjadrenie nachádza aj ako procesný nástroj v podobe možnosti zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva je možné pritom podať aj samostatne bez toho, aby oprávnený požadoval aj vymoženie pohľadávky.

Na jednej strane tak potom môže stáť hmotnoprávne záložné právo zriadené, napríklad, na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom, a na druhej procesné záložné právo zriadené exekútorom v rámci exekučného konania.

Vyjadrené na príklade, spoločnosť A ako záložca nehnuteľného majetku N uzatvorila záložnú zmluvu s bankou B ako záložným veriteľom na zabezpečenie svojho peňažného záväzku voči banke. Tá istá spoločnosť A dlhuje spoločnosti C určitú peňažnú sumu z dôvodu neuhradenia splatných faktúr za dodanie tovaru. Spoločnosť C medzičasom získala voči spoločnosti A exekučný titul v podobe vykonateľného súdneho rozhodnutia a iniciovala exekučné konanie v rámci ktorého zriadil exekútor na nehnuteľný majetok M exekučné záložné právo. Na spoločnosť A je následne vyhlásený konkurz. V konkurze si riadne prihlásila svoje pohľadávky tak banka B, ako aj spoločnosť C.

Budú mať obaja veritelia (banka B, spoločnosť C) postavenie zabezpečených veriteľov? Môže sa z pôvodne nezabezpečenej pohľadávky stať pohľadávka zabezpečená prostredníctvom zriadenia exekučného záložného práva? Môže tak pôvodne nezabezpečený veriteľ úspešným zriadením exekučného záložného práva „predbehnúť“ ostatných nezabezpečených veriteľov? Majú tieto dva typy záložných práv (hmotnoprávne a procesné) v konkurze rovnaké právne postavenie?

Priznám sa, že keď som sa s týmito otázkami stretol po prvý krát, pocitovo som inklinoval k názoru, že exekučné záložné právo nemôže mať v konkurze silu svojimi dôsledkami vytvoriť zabezpečenú pohľadávku.

NS SR: „Exekučné záložné právo vytvorí zabezpečenú pohľadávku“

Najvyšší súd Slovenskej republiky („najvyšší súd“) však zaujal v sérii svojich rozhodnutí iný postoj, v ktorom stotožnil právne postavenie hmotnoprávneho a procesného záložného práva. V rozhodnutí spis. zn. 1 Obo 141/2007 uviedol: „Podstatou záložného práva je oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Zákon o konkurze a vyrovnaní nerozlišuje pre stanovenie poradia pohľadávky spôsob vzniku záložného práva. Hovorí o veriteľoch pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Nemožno preto z oddeleného poradia vylúčiť pohľadávky, ktoré boli zabezpečené exekučným záložným právom. Exekučné záložné právo bolo zriadené pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a do vyhlásenia konkurzu nebolo zrealizované. Žalobca má teda pohľadávku zabezpečenú záložným právom a treba ho z hľadiska ustanovenia § 28 ZKV považovať za oddeleného veriteľa.“

V takto nastolenom trende ďalej pokračoval najvyšší súd 12. mája 2011 aj v rozhodnutí spis. zn. 2 Obo 53/2010: „Jedným zo ... zabezpečovacích inštitútov je i záložné právo, pričom zákon nerozlišuje či ide o záložné právo zriadené zmluvou, zákonom, správnym orgánom, resp. exekútorom. Oddelenými veriteľmi sa totiž zo zákona stávajú veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Aj exekučné právo sa zriaďuje pre pohľadávku, ktorej nositeľom je jej veriteľom. Na jeho postavenie v konkurze nemá žiaden vplyv skutočnosť, že exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu prerušuje, pretože zriadené záložné právo nezaniká, nemožno ho len vykonať. Právo každého oddeleného veriteľa potom spočíva v tom, že sa jeho pohľadávka uspokojuje zo zabezpečeného majetku, ktorý bol v konkurze speňažený.“

NS SR: „Exekučné záložné právo nevytvorí zabezpečenú pohľadávku“

Na opačnej strane barikády potom stojí názor najvyššieho súdu prezentovaný, napríklad, v rozhodnutiach NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 52/2006-64 a NS SR, sp. zn. 1 Obo 61/2010.

V prvom spomínanom rozhodnutí najvyšší súd naznačil obmedzené účinky procesných právnych nástrojov: „V § 28 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní sú vymenované zabezpečovacie inštitúty, ktoré dávajú pohľadávkam charakter pohľadávok s právom ma oddelené uspokojenie. Ide o konkrétne vecnoprávne zabezpečovacie prostriedky presne definované a upravené v hmotnoprávnom predpise.“

V rozhodnutí spis. zn. 1 Obo 61/2010 zo 6. októbra 2010 už najvyšší súd explicitne vyjadril názor, že: „Súd prvého stupňa správne konštatoval, že exekučné záložné právo sa zriaďuje na základe príkazu exekútora v exekučnom konaní zexekvovaním nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 167 Exekučného poriadku. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, čiže ide o procesný zabezpečovací inštitút... Z citovaných ustanovení ZKV jednoznačne vyplýva, že nadobudnutie práva na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní z dôvodu exekučného záložného práva by bolo v rozpore s prerušením exekučného konania vyhlásením konkurzu podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, pokračovaním v exekučnom konaní.“

NS SR: Definitívne obmedzenie dosahu účinkov exekučného záložného práva?

V rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2013 (NS SR, sp. zn. 5 Obdo/22/2012) rozhodol najvyšší súd v konaní, v ktorom pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, pričom otázka po právnej stránke zásadného významu bola formulovaná nasledovne: „[má] aj zastavenie exekúcie priamo zo zákona podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z., ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok záložného dlžníka, za následok, taktiež priamo zo zákona zánik zapísaného exekučného záložného práva?.

Najvyšší súd sa v tejto veci stotožnil s názorom tak súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu a dospel k záveru, že: zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva... Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. Nakoľko zastavenie exekúcie je jedným z osobitných dôvodov zániku exekučného záložného práva, vyhlásením konkurzu na majetok zanikajú účinky exekučného záložného práva a správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo, speňaží. Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. S týmto následkom počíta aj Exekučný poriadok, keď v ust. § 167 ods. 3 Exekučného poriadku ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.“

Záver

Na príklade postojov súdov k otázke toho, či je exekučné záložného právo v konkurze spôsobilé vytvoriť pozíciu zabezpečeného veriteľa z pôvodne oprávneného v exekučnom konaní, je možné vidieť, ako odlišne je súdmi (a jednotlivými senátmi) vykladaný charakter exekučného záložného práva. Z toho, ako ja vnímam účel a legislatívne vyjadrenie exekučného záložného práva, súhlasím s názorom, že jeho účinky majú byť obmedzené výlučne na exekučného konanie, a to bez ohľadu na to, či sa vyhlásením konkurzu exekučné konania prerušujú alebo zastavujú.

Je preto možné súhlasiť s výsledkom rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci 5 Obdo/22/2012, ktoré má potenciál výrazne prispieť k právnej istote v tom, že sa pozície zabezpečených veriteľov v konkurze nebudú odvodzovať od exekučného záložného práva. Najvyšší súd však v odôvodnení spomínaného rozhodnutia mohol byť dôslednejší. Základ jeho argumentácie spočíval v konštatovaní, že vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje a exekučné záložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Primárny dôraz je tak kladený na to, či sa vyhlásením konkurzu exekučné konanie zastavuje alebo nie. Najvyšší súd však mohol explicitne uviesť, že exekučné záložné právo sa v zmysle § 8 ZKR nepovažuje za zabezpečovacie právo, keďže, podľa môjho názoru, úmysel zákonodarcu vo výpočte zabezpečovacích práv v tomto ustanovení naozaj smeroval len k hmotnoprávnym zabezpečovacím prostriedkom. V súvislosti s uvedeným konaním prezentoval tento názor aj správca, keď poprel uplatnené zabezpečovacie právo, pričom následne tento názor vyjadril i súd prvého stupňa. Najvyšší súd však postavil svoju argumentácia na zastavení exekučného konania a nevyjadril sa k otázke, ktorú navodzuje § 48 ZRK, t.j. ako posúdiť situáciu, ak pred vyhlásením konkurzu už v rámci exekučného konania došlo k speňaženiu majetku, na ktorom bolo zriadené exekučné záložné právo, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému. Bude sa na účely vyplatenia výťažku považovať oprávnený za zabezpečeného veriteľa (keďže k speňaženiu došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, t.j. pred zrušením exekučného záložného práva)? Ak by sa najvyšší súd jednoznačne vyjadril k tomu, že exekučné právo nespadá do rámca § 8 ZKR, odpoveď by bola celkom zrejmá.

V každom prípade by už po tomto októbrovom rozhodnutí najvyššieho súdu malo byť nepochybné, že z oprávneného sa po vyhlásení konkurzu cez exekučné záložné právo nestane zabezpečený veriteľ. To však ešte, samozrejme, nevylučuje možnosť, že sa o to niektorí veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami budú naďalej pokúšať. Je potom úlohou správcov konkurzných podstát a súdov, aby konzistentne popierali takéto zabezpečenie, a aby sa už v komentári k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii nemuselo písať, že v judikatúre na túto tému existujú dva protichodné názory.


Názory k článku Exekučné záložné právo – čo s tebou v konkurze?:


  Lucia Palková, 30. 09. 2014 v 15:38 - vykonať exekučné záložné právo v dobrovoľnej dražbe?

Trochu mimo, ale ak by exekučné záložné právo malo mať rovnaké postavenie ako záložné právo vzniknuté podľa OZ, prečo ho nevykonať v dobrovoľnej dražbe? Som presvedčená, že väčšina dražobníkov je lacnejšia a efektívnejšia pri predaji zálohu. Jeho účinky zrejme naozaj majú pôsobiť iba v exekučnom konaní.


  Juraj Gyarfas, 26. 01. 2017 v 23:44 - exekučné záložné právo a zabezpečovacie opatrenie podľa CSP

K tomuto veľmi pekný výklad v beckovskom komentári k CSP (Kotrecová, A. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1155 a 1156). A tiež závery k zabezpečovaciemu opatreniu podľa CSP: "Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné práva [...]. Na režim práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. zánik záložného práva sa spravuje § 151md ods. 1 OZ a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu." (tamtiež, s. 1156).

  Martin Maliar, 27. 01. 2017 v 11:10 - Čo ale s § 343 ods. 3?

Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že:

"Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím."

Vyhlásenie konkurzu na "vykonateľnosti" záložného práva nič nemení t.j. do judikovania pohľadávky vykonateľné nie je. Dobrou otázkou v tejto súvislosti je, či v konkurze sa právoplatnému priznaniu pohľadávky súdnym rozhodnutím môže myslieť aj napr. (len) jej zistenie ( §32 ods. 16 ZKR). Zistenie môže mať účinky "vytvorenia exekučného titulu na pohľadávku" v prípadoch podľa § 105 ZKR t.j. ak ju úpadca nenamietol.

Inak povedané, je dôležité vyjasniť, či tie slová "priznaná súdnym rozhodnutím" je potrebné vykladať gramatickým výkladom ako nevyhnutný predpoklad výkonu záložného práva, alebo použiť nejakú inú metódu.

K tej "riadnej hmotnoprávnej relevancii" by som preto trochu opatrnejšie...

Pre prihlasujúceho veriteľa to bude trochu asi dilema. Má právo si uplatňovať zabezpečovacie právo, ktoré nie je vykonateľné? Prihláseniu pohľadávky do konkurzu však skôr najbližšie zodpovedá jej uplatnenie pri (generálnej) exekúcii majetku dlžníka. Prihláška pohľadávky do konkurzu je povahou skôr"pripojenie sa do prebiehajúcej (generálnej) exekúcie".




  Juraj Gyarfas, 05. 05. 2017 v 14:06 - ešte k zabezpečovaciemu opatreniu

Zaujímavá diskusia v Právnom obzore - Džačár a Földes (PO 6/2016) argumentujú, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je záložným právom procesným a nejde o hmotnoprávne záložné právo v zmysle § § 151a a nasl. OZ. Števček a Kotrecová (PO 2/2017) kontrujú, že ide o klasické záložné právo v zmysle úpravy v OZ (vrátane otázok ako poradie a uhradzovacia funkcia).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím