lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Martin Estočák (1)
Peter Kubina (1)
Vladimir Trojak (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Tibor Menyhért (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Vrablica (1)
Radoslav Pálka (1)
Ladislav Pollák (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Košalko (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Viliam Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Kavan (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavol Mlej (1)
Marek Maslák (1)
David Halenák (1)
David Horváth (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavel Lacko (1)
Dušan Rostáš (1)
Natalia Janikova (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Halama (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
peter straka (1)
Ivan Michalov (1)
Bystrik Bugan (1)
Michal Ďubek (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Adamova (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter K (1)
Gabriel Volšík (1)
Juraj Lukáč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Berdisová (1)
lukasmozola (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Róbert Černák (1)
Matej Gera (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Janík (1)
Peter Marcin (1)
Katarína Dudíková (1)
Ján Pirč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Je nedoručenie repliky porušením práva na spravodlivý proces?

Martin Friedrich, 17. 01. 2015 v 19:33

Pred niekoľkými dňami bola na stránke MS SR zverejnená nenápadná informácia o rozsudku ESĽP v prípade Trančíková proti SR.

Táto kauza stojí za pozornosť kvôli jej možnému dopadu na prax slovenských súd vo vzťahu k (ne)doručovaniu replík.

Skutkový stav, ktorý stojí na pozadí tohto príbeh, je taký pekný, civilistický :). Dovolím si citovať z tlačovej správy MS SR: “Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tvrdila, že v občianskoprávnom konaní pred všeobecnými súdmi bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v roku 2007 podala žalobu o vydanie motorového vozidla. Okresný súd Trnava v roku 2009 žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave následne zamietol sťažovateľkine odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Sťažovateľka podala dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2011 odmietol bez preskúmania merita veci na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v júli 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“

Predmetom konania pred ESĽP bolo zodpovedanie právnej otázky, či odvolací súd pochybil, ak pani Trančíkovej nezaslal repliku na ňou podané odvolanie. Najvyšší súd v konaní pred ústavným súdom uviedol, že zmysle OSP účastník konania nemá právo na repliku. Najvyšší súd však pripustil, že nedoručenie repliky môže predstavovať zásah do princípu rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces. Na druhej, k tomuto zásahu môže dôsjť len vtedy, pokiaľ replika bude mať zásadný dopad na rozhodnutie odvolacie súdu (“The Supreme Court added that, however, such observations “should” be communicated to the appellant only if they had a conclusive influence on the decision of the Court of Appeal.”) (bod 18 rozsudku). Pretože odpoveď druhej strany na odvolanie sťažovateľky voči prvostupňovému rozsudku nepriniesla do konania nič nové, najvyšší súd potvrdil správnosť postupu odvolacieho súdu. Ústavný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a sťažnosť pani Trančíkovej odmietol.


Kde je pes zakopaný

Z rozsudku ESĽP pokladám za kľúčový bod 43 a 45 (voľný preklad autora): “(43) Odhladnúc od určitosti, kvality a konzistentosti aplikácie takejto právnej úpravy, javí sa, že v tomto prípade bolo rozhodným kritériom pre posúdenie odoslania alebo neodoslania stanoviska žalovaného k odvolaniu žalovanej - vo všeobecnosti ako aj v prejednávnom prípade - posúdenie závažnosti obsahu podania na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Ako však vyplýva z judikatúry Súdu citovanej vyššie, účinok obsahu podania nie je dôležitý - je na stranách, aby sa rozhodli, či sa k podaniu vyjadria.

(45) … Súd pripomína, že strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie a bez ohľadu na to, či sa odvolacom konaní objavia nové skutočnosti.”

(43. Leaving aside the question of the clarity, quality and consistent application as law of such rules, it appears that the decisive criterion as regards communicating or not communicating the defendant’s observations to the applicant ‒ in general terms as well as in the circumstances of the present case ‒ was the relevance of the influence of those observations on the decision on the applicant’s appeal. However, it ensues from the Court’s case-law cited above the concrete effect of the observations in question is of little importance, it being for the parties to judge whether or not a document calls for their comments.

45. In so far as the Government have argued that the defendant’s observations in reply to the applicant’s appeal contained no new argument over and above those already presented and answered at the first-instance stage, the Court reiterates that the requirement that parties to court proceedings must have the opportunity to gain cognisance of, and to comment on, all evidence adduced or observations filed in their case applies to appeal proceedings as well as to proceedings at first instance, notwithstanding the fact that the appeal may raise no new arguments (see Hudáková and Others v. Slovakia, no. 23083/05, § 29, 27 April 2010). Moreover, and in any event, the Court emphasises the subsidiary nature of its role and observes that no such conclusion as now proposed by the Government appears to have been reached by the higher courts at national level.)

Budú súdy robiť poštára?

Myslím si, že prax súdov, na ktorú sa odvolával najvyšší súd, je pochybná a zaváňa arbitrárnosťou, pretože súd sám prejudikuje, aký dopad budú mať argumenty jednej strany na výsledok konania bez toho, aby sa druhá strana o tom dozvedela. Z tohto pohľadu pokladám argumentáciu ESĽP za správnu - mali by to byť strany, ktoré sa rozhodnú, či a ako reagovať na podania doručené súdu druhou stranou. Je úplne bežné, kedy sa o názore druhej strany k podanému odvolaniu dozviem až z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Otázne je, či sa vplyvom tohto rozhodnutia zmení prax slovenských súdov. Pamätám si z advokátskych seminárov, kedy nám vtĺkali do hlavy, že súd nie je poštár. No pokiaľ sa nezmení OSP a nezavedie sa elektronický spis, súdy zrejme budú musieť robiť poštárov oveľa viac ako doteraz, inak bude najvyšší súd zavalený dovolaniami z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom pre nedoručenie replík (a následných výmien názorov).


Názory k článku Je nedoručenie repliky porušením práva na spravodlivý proces?:


  Kristián Csach, 19. 01. 2015 v 15:31 - NS SR 4 Cdo 204/2011

"Dovolací súd poukazuje aj na to, že význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moťnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľom moťnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu ďalšej dedičky (vyjadreniu k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O.s.p.)."

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 204/2011 z 28. júna 2012

  Ondrej Jurišta, 20. 01. 2015 v 09:17 - SK realita

Jedna otázka je, či majú súdy robiť poštára a preposielať na vyjadrenie aj to, čo považujú za irelevatné a nemá byť podkladom rozhodnutia, druhá to, že reálne nepovažujú za potrebné zaslať účastníkovi ani to, o čo oprú rozhodnutie (relatívne čerstvá "skúsenosť" - súd vyjadrenie oprávneného povinnému nezaslal, aj keď ho natvrdo citoval v odôvodnení uznesenia....ktoré povinnému tiež neráčil zaslať, lebo mu stačilo, že ho zaslal jeho advokátovi...ktorého nikdy nemal :P Potom mu stačilo to, že povinný medzičasom nahliadol do spisu...až nakoniec mu uznesenie predsalen zaslal. To len aby bolo jasné, v akej rovine by sme mali viesť diskurz. J.G. Tajovský sa narodil v zlej dobe, dnes by nepísal o rysavej jalovici).

PS: Ahoj M.F. :)

  Martin Friedrich, 21. 01. 2015 v 20:30 - judikatura vs. prax a pravna úprava

@Kristián: ďakujem za judikát, nevedel som o ňom :)

@Ondro: pokiaľ správne rozumiem rozsudku ESĽP, súd má vyjadrenia zasielať druhej strane bez ohľadu na to, či v konečnom dôsledku ich vyhodnotí ako relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že súd musí robiť poštára pre doručovanie kvalifikovaných právnych podaní vo veci samej bez ohľadu na to, či v nich strana konania uvedie nové skutočnosti (právne a skutkové). Inak súd riskuje, že strane odníme možnosť konať pred súdom. Zlé je, že prax súdov a ani právna úprava žiadnym spôsobom na tieto skutočnosti nereaguje.

P.S.: Ahoj Ondro :)

  Tomáš Čentík, 29. 01. 2015 v 16:15 - doplnenie judikatúry

V tejto súvislosti si dovolím doplniť judikatúru súvisiacu s nadhodenou témou o ďalšie súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý pomerne konštantne judikuje nasledovné:

"Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto procesné opomenutie súdu hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2011 sp. zn. 5Cdo/92/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011 sp.zn. 5Cdo/115/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 200/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2014, sp. zn. 2 Cdo 209/2014).

Pre objektívnosť dávam do pozornosti aj opozitné rozhodnutie, kde Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor:

"Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu" (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 23/2011).

ad Ondrej: presne viem o čom hovoriš :)

P.S.: vopred sa ospravedlňujem, že som neprelinkoval citované rozhodnutia

  Peter Pethő, 06. 02. 2015 v 07:16 - Ad doplnenie judikatúry

Do zbierky judikatúry prispievam týmto názorom ÚS v II. ÚS 584/2011:

"[...] princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca. Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

[...] podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany.

[...] uvedeným postupom krajského súdu v odvolacom konaní bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania, pretože sťažovateľke nebolo umožnené zaujať svoje stanovisko k vyjadreniu otca detí k jej odvolaniu."

  Ľubo Majerčík , 17. 02. 2015 v 17:47 - formalističnost?

Jen pro zajímavost - ČR má s tímto problémem značné zkušenosti. Už vlastně první historicky odsuzující rozsudek ESLP (Krčmář) se týkal přesně této věci, od té doby jsme si vyslechli "porušení" v dalších devíti případech. Vládě se ale nově daří ESLP přesvědčit, že některá nekomunikovaná vyjádření opravdu neobsahují nic nového. Proto ve věci Holub, Čavajda a další ESLP odmítl takové stížnosti z důvodu neutrpění podstatné újmy stěžovatele. Ještě před tím ale Ústavní soud skutečně svůj přístup změnil a začal předávat stěžovatelům vyjádření daleko častěji, skoro ve všech případech.

  Rafael Schwarz, 08. 11. 2015 v 08:02 - Senát NS SR k nedoručeniu vyjadrenia

Ak protistrana doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako skutková a právna argumentácia, súd ale vyjadrenie nezaslal na vedomie odvolateľovi, ide v zmysle toho, čo vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Trančíková proti SR, o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny proces. Avšak skutočnosť, že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní nepoukázal, i keď bol zastúpený advokátom, vedie NS SR k záveru, že dovolateľ túto nesprávnosť a jej dôsledky nevníma ako podstatnú ujmu na svojich procesných právach (rozsudok ESĽP vo veci Holub proti ČR). NS SR preto dospel k záveru, že postup súdu napriek tomu nemal za následok odňatie možnosti odporkyne pred súdom konať ( § 237 písm. f/ OSP).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím