lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Valček (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Svoboda (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Hudec (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Janík (1)
Peter Kubina (1)
Petr Kavan (1)
Michal Ďubek (1)
Ján Pirč (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter K (1)
Robert Šorl (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Paula Demianova (1)
Michal Krajčírovič (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladislav Pečík (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Halama (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Palková (1)
Radoslav Pálka (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Demo (1)
lukasmozola (1)
Matej Košalko (1)
Marek Maslák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Gera (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Marcin (1)
Emil Vaňko (1)
Dušan Marják (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Adamova (1)
Roman Prochazka (1)
Petr Steiner (1)
Igor Krist (1)
Jozef Kleberc (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
peter straka (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

A teraz jeden o rekonštrukcii Košíc ...

Kristián Csach, 18. 06. 2015 v 22:47

V Košicoch a blízkom okolí funguje všetko tak trochu inak. Proste sme región rázovitý, a sme na to aj patrične hrdí. Máme ústavný súd a mnoho zaujímavých právnych problémov. Civilistov sme nedávno zabávali svojským prístupom k vnútenému obohateniu (pod heslom prispej ku kultúre svojho okolia svojpomocným asfaltovaním). V posledných týždňoch/mesiacoch/roku nás zabáva rekonštrukcia električkových tratí, ktorá okrem prízemných potiaží typu hádaj, ktorú cestu včera večer uzatvorili a kde zas budeš trčať v zápche, rozšírenia zásoby frazeologizmov či metafor, priniesla aj zaujímavý právny problém. Zodpovedá niekto za škodu, ktorú utrpeli a ešte dlho budú trpieť okolostojaci, okolochodiaci či okoloprevádzkujúci v dôsledku „all in and see what happens“ prístupu k rekonštrukcii?

Nie bulvárne noviny tvrdia, že mesto ani realizátor stavby za škody spôsobené rekonštrukciou nezodpovedajú. Hmm... fakt? Tým nedávno odštátnicovaným sa vynorí § 420a OZ. Spomínate? Zodpovednosť za nejaké fyzikálne či chemické vplyvy na okolie a ešte niečo iné, nejaký nejasný zoznam troch prípadov prevádzkových činností, ku ktorým desaťročia kolujú tie isté príklady. To spravidla preskakujeme ....

Nemali by sme. § 420a OZ je zvláštna norma, priam unikát. Kompenzuje za majetkový úbytok vždy, ak je spôsobený nejakou prevádzkovou činnosťou. Ustanovenie strict liability non plus ultra nemá páru snáď nikde vo svete (napr. s. 161 a nasl. našej „profesijnej“ a PETL a DCFR). Je to nejasná norma (aké sú predpoklady?) s pomerne jasným kompenzačným účinkom (skoro vždy sa kompenzuje). Ak vykonávate určitú činnosť prevádzkového charakteru, tak zodpovedáte za jej negatívne následky, aj keby ste robili všetko lege artis. Prečo zodpovedáte? No, lebo prevádzkujete činnosť, hoci aj nie vysoko rizikového charakteru, hoci v súlade s predpismi a najpozornejšie, ako sa dá. Zodpovednosti sa môžete vyhnúť iba v extrémnych prípadoch. Ani slovenská judikatúra nám nebude veľmi nápomocná. Zatiaľ som našiel len rozsudky nášho NS v prípadoch, v ktorých sa IMHO použiť nemala (vykradnutie bankových bezpečnostných schránok: R 8/2006, či skákanie na hlavu v bazéne – btw. pri takej judikatúre je nedávna sofistika o zodpovednosti za škodu pri športe zbytočná).

Najmenej jasnou podmienkou zodpovednosti podľa 420a je prevádzková činnosť. Zákon v ods. 2 (taxatívne) definuje, čo treba pod prevádzkovou činnosťou rozumieť. Pre nás dôležité: Ak pospájame podmienky § 420a ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 OZ dostaneme jednu vetu: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti, ibaže preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Doplňme, že sa nevyžaduje, aby sa vykonávané či zabezpečované práce týkali tej nehnuteľnosti, ktorej užívanie je podstatne sťažené, stačí, ak je sťaženie užívania v dôsledku týchto prác.

Predpokladajme, že rekonštrukcia električkovej trate je:

- oprávneným vykonávaním prác (ak by aj bolo vykonávanie prác neoprávneným, zodpovedal by škodca o to viac; To je len taký žart zákonodarcu, že sa tvári, že za povolené činnosti zodpovedáte prísne podľa § 420a, avšak za nepovolené iba v lážo plážo režime podľa § 420 OZ), a že

- sa ňou spôsobila škoda alebo sa sťažilo alebo znemožnilo užívanie nehnuteľnosti.

Za škodu teda zodpovedá „každý, kto ju spôsobil“, ibaže preukáže, že bola spôsobená neodvratiteľnou udalosťou nesúvisiacou s prevádzkou (ehmm? Akože kto by čakal, že rekonštrukcia a prehradenie ciest a chodníkov obmedzí biznis v priľahlých nehnuteľnostiach?), alebo vlastným pričinením poškodeného (jeho problém, nemal nervy a zavrel krám?).

Neviem ako Vy, ale ja by som povedal, že nárok tam prima facie bude. Našu judikatúru k veci som prekvapivo nenašiel, tak rýchlo pohľadať nejakú českú, tí spravidla nesklamú.

Ejhľa, podľa českého NS sp. zn. 25 Cdo 1905/2005 z 25. marca 2008): „Uživatelům ani dalším osobám se neodškodňují nepříznivé důsledky uzavírek pozemních komunikací z důvodu opravy či rekonstrukce.“ To sa im hovorí, keď ich zákon o pozemných komunikáciách v tom čase uvádzal: „Nikdo nemá nárok na náhradu případných ztrát, jež mu vzniknou v důsledku uzavírky nebo objížďky.“ Oproti tomu náš zákon o pozemných komunikáciách v § 7 ods. 1 vylučuje nároky na náhradu škody (úplne) inak: „Užívatelia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie nemajú nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky, obchádzky alebo odklonu.“ Rovnako, zásadná norma obmedzujúca nároky na náhradu škody spôsobenej stavebným či technickým stavom cesty ( § 9a cestného zákona) obmedzuje nároky užívateľov ciest, nie iných osôb (užívateľov nehnuteľností). Iné obmedzenie nároku podľa § 420a OZ som v zákone nenašiel. Ale možno som len zle hľadal. Pokračujme ďalej s názorom, že pod pojem „užívateľ komunikácie“ nie je možné subsumovať aj užívateľa nehnuteľnosti, ktorý utrpel škodu tým, že k nemu neprichádzajú užívatelia komunikácie.

Len na okraj, český NS v tomto prípade ďalej uviedol, že jeho úvahy o vylúčení zodpovednosti sa nevzťahujú na prípady, ak je prístup k nehnuteľnosti úplne znemožnený (opäť reflexia ich cestného zákona).

Ak som niečo podstatné neprehliadol, tak – jemne povedané – existuje nezanedbateľné riziko, že bude nárok užívateľov nehnuteľnosti na náhradu škody, vrátane ušlého zisku opodstatnený. Okolochodiaci nárok mať nebudú (výnimka podľa § 9a cestného zákona). Sporné ostávajú tri otázky: ustálenie výšky škody, kauzalita a pasívne legitimovaná osoba. Prvé dve nechajme stranou.

Takže, kto bude pasívne legitimovaná osoba? Mesto Košice, spoločnosť, ktorá rekonštrukciu realizuje, alebo nejaká iná schránka? V právnej reči by sme sa pýtali, či sa aj na zodpovednosť podľa § 420a OZ pri škodách spôsobených tretím osobám subdodávateľom pri plnení zmluvy aplikuje § 420 ods. 2 OZ, ktorý vylučuje zodpovednosť pomocníka a stíha pána konania, alebo či má § 420a OZ akúsi špeciálnu reguláciu pričítateľnosti?

Opäť kuknime za Moravu na Moravu. Podľa NS ČR (sp. zn. 25 Cdo 3226/2010 z 10. septembra 2014): „Povinnost k náhradě škody podle tohoto ustanovení stíhá provozovatele činnosti bez ohledu na to, že je případně vykonávána za účelem splnění závazku vůči třetí osobě ......... Za škodu vzniklou v důsledku provozní činnosti odpovídá ten, kdo ji způsobil, bez ohledu na to, zda poškozený byl se škůdcem ve smluvním vztahu. (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 13. 11. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1006/2002 , publikované v Souboru pod C 2152).“ Trochu chaos, ale nech (pozri aj sp. zn. 25 Cdo 1695/98). Ďalej však: „Pro povinnost k náhradě škody podle § 420a obč. zák. není určující, zda byla škoda způsobena přímo provozovatelem provozní činnosti nebo osobou jinou, kterou použil při této své činnosti (subdodavatelem). Odpovědnost provozovatele tudíž nelze vyloučit proto, že za vzniklou škodu může odpovídat jiný subjekt (subdodovatel), který škodu způsobil při své provozní činnosti prováděním prací pro provozovatele. Za této situace pak nastupuje společná a nerozdílná odpovědnost škůdců, kteří se mezi sebou vypořádají podle účasti na způsobení škody (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 17. 4. 2012, sp. zn. 23 Cdo 4073/2010).“

Takže podľa NS ČR prevádzkovateľ činnosti zodpovedá spoločne so subdodávateľom, realizátorom prác, a to solidárne. V podstate sa vychádza z toho, že obaja vykonávajú prevádzkovú činnosť. Obaja sú porušiteľmi § 420a OZ, a tak sú obaja škodcami, a ak sú viacerí škodcovia, tak zodpovedajú solidárne. Žiadny rekurz na § 420 ods. 2 OZ tak nie je potrebný (ten je potrebný vtedy, ak nie u všetkých osôb sú naplnené predpoklady zodpovednosti). Úplná blbosť to nie je. Je to do určitej miery konzistentné s ultimatívnou kompenzačnou myšlienkou § 420a ... tá samá o sebe je síce absurdná, ale keď už absurdne, tak potom konzistentne. Príkaz, ten znel jasne!

Čo s tým teda? Neviem. Mám pocit, že som niečo zásadné prehliadol (nejaký skrytý predpis, ktorý vylúči aplikáciu § 420a OZ); Že výsledok je absurdný, daný však hodnotovou náhodilosťou § 420a OZ. Mohlo sa stať, veľa času som tomu nevenoval a berte to ako moju letnú kratochvíľu (na čo už môže človek myslieť počas státia v zápchach). Sporných ostáva ešte mnoho otázok, môžu to byť ale právne zaujímavé spory, dokonca aj s možnosťou zásadnej reinterpretácie § 420a. Osobne považujem § 420a OZ za normu, ktorá mala byť už dávno nahradená nejakým štandardom. Možno, vlastne snáď, pomôže Reko. Bohužiaľ, kým tu § 420a máme, tak by sme sa nemali tváriť, že ho niet. Aj keď, tu na vychodze šicko možné...


Názory k článku A teraz jeden o rekonštrukcii Košíc ...:


  Juraj Gyarfas, 20. 06. 2015 v 00:14 - aj u nás

To je super, že si o tom napísal. Tiež som nad tým v poslednej dobe párkrát premýšľal. U nás v Bratislave rozkopali Štúrovu ulicu a Šafárikovo námestie a potom tam tak dlho nič nerobili, až tam nejakí hipsteri nasadili cherry paradajky a tie aj naozaj vyrástli (aspoň tak hovorí urbánna legenda). Premena jednej z najdôležitejších ulíc mesta na paradajkovú farmu ... to nám závidia onakvejšie hipsterské metropoly :-)

Ale k právu - podľa mňa to nie je až taká blbosť. Musím si to ešte trochu premyslieť, ale strict liability v niektorých prípadoch má dobre odôvodnený zmysel. Či je práve toto jeden z nich si ešte musím premyslieť, ale v zásade prečo nie?

  Milan Hlušák, 21. 06. 2015 v 23:36 - Trošku histórie

§ 420a Obč. zák. je fakt zaujímavý. Jeho skoro doslovným predchodcom bola novela Hosp. zák. z 1990. No a tá – zdá sa – vznikla porevolučným preklopením dvoch socialistických predpisov. Vl. nar. č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií sa zmenilo na dnešné písmeno a) (prevádzková povaha) a vl. vyhl. č. 40/1963 Zb. o náhrade škôd spôsobených exhaláciami socialistickým poľnohospodárskym a lesným organizáciám zas písmeno b) (vplyvy prevádzky na okolie). Písmeno c) (škoda na nehnuteľnosti) je ale tak trochu záhadou. Dôvodová správa k novele Hosp. zák. vec nijak nevysvetľuje, len všeobecne uvádza, že sa Hosp. zák. dopĺňa „o odpovědnost za škodu způsobenou provozem organizace (dosud upraveno ve vládním nařízení č. 46/1967 Sb.).“ Teda akoby aj to písm. c) malo mať pôvod v spomenutom nariadení.

Ak by to mala byť pravda, tak potom by to písm. c) mohlo vychádzať z § 8 spomenutého nariadenia, ktorý riešil prípady, ak oprávnená investičná výstavba jednej organizácie spôsobila nevyužiteľnosť alebo potrebu odstránenia nehnuteľnosti inej organizácie. V takých prípadoch prebehla likvidácia nehnuteľnosti za náhradu. Keďže v nových pomeroch takáto „(na)riadená“ likvidácia už možná nebola, tak nemožno vylúčiť, že sa riešenie ponechalo na náhradu škody. Teda – likvidovať už nemôžme, ale aj tak vykonajme oprávnenú činnosť, a ak ňou poškodíme nehnuteľnosť (ktorú by sme za socíku mohli zlikvidovať), tak potom budeme zodpovedať za škodu. Ale to už len tak špekulujem...

Tak či onak, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou bola za socializmu posudzovaná veľmi prísne. Ani verejnoprospešná činnosť neznamenala žiadnu ochranu pred zodpovednosťou. Tak napr. v rozhodnutí Západočeské štátne lesy Plzeň v. Okresná správa ciest Karlove Vary (1979) bol zaujatý názor, že treba zodpovedať aj za škodu, ktorú na okolitých porastoch spôsobil zimný posyp ciest. Zodpovednosť za škodu totiž „nie je vylúčená ani v prípade, ak prevádzková hospodárska činnosť, ktorá škodu spôsobuje, je spoločensky žiadúca.“

Pokiaľ ide o Košice, podľa mňa s nárokom na náhradu škody podľa § 420a ods. 2 písm. c) to až také jednoduché nebude. Nepredpokladám, že prestavbou električky boli okolité nehnuteľnosti poškodené, resp. ich užívanie úplne znemožnené. Do úvahy by teda prichádzala len situácia, že užívanie nehnuteľnosti bolo podstatne sťažené. Osobne si ale myslím, že za takéto podstatné sťaženie užívania nemožno považovať to, že okolitým podnikom z dôvodu stavebných prác ubudli zákazníci. Užívanie nehnuteľnosti nebolo predsa obmedzené, užívať ju stále možno rovnako. Opak by mohol byť pravdou, ak by bola do nehnuteľnosti prerušená dodávka vody či inej energie, resp. prístup k nej by bol natoľko obmedzený, že by tovar do prevádzky bolo potrebné dovážať nejakým komplikovaným spôsobom s výrazne vyššími nákladmi.

Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie podľa § 420a Obč. zák., keby sme vychádzali iba z historického výkladu, asi by sme sa priklonili k záveru, že sa aj pri prevádzkovej činnosti aplikuje § 420 ods. 2. Priama mimozmluvná zodpovednosť subdodávateľa totiž ani za účinnosti vl. nar. č. 46/1967 Zb., ani za účinnosti spomenutej novely Hosp. zák. možná nebola.

Slovom, podľa mňa ísť cez § 420a Obč. zák. si neviem celkom predstaviť. Ak je stavba nezmyselne predlžovaná, cestu k ušlému zisku by som skôr videl v § 415 Obč. zák.

  Kristián Csach, 22. 06. 2015 v 00:56 - Ad Milan a Juraj

Milan, ďakujem za prácu s vyhľadaním pozadia § 420a. To c-čko mi vŕtalo v hlave, odkiaľ sa zjavilo.

To, že zodpovednosť za škodu bola posudzovaná za socializmu veľmi prísne ale nebude argument pre to, aby sa aj teraz § 420a vykladal prísne. Predsa, bol to systém, ktorý plánovite distribuoval zdroje a bežne priznával vzájomnú kompenzáciu aj dôsledkov povolených činností. Veď napokon, v konečnom dôsledku to aj tak bola len vzájomná kompenzácia, a nie kompenzácia medzi vlastnícko-ekonomicky oddelenými subjektmi, resp. medzi konkurentmi.

Rovnako pri pasívnej legitimácii, najmä ak máme nedávnu judikatúru NSČR. Problém tej judikatúry je v tom, že v podstate tápe v otázke, kto vlastne prevádzkuje činnosť. Ak by to malo byť podľa mňa, tak iba cez § 420 (2) OZ.

Súhlasím však, že ak pripustíme hru, že § 420a na vec dopadne, tak kameňom úrazu bude požiadavka podstatného sťaženia užívania nehnuteľnosti. A to bude do veľkej miery súťaž krásy. Ak je jediným účelom užívania nehnuteľnosti podnikateľská činnosť, tak by sťaženie realizácie tejto činnosti malo znamenať aj sťaženie užívania nehnuteľnosti pre tohto užívateľa, inak tuším hodnotovú kolíziu. Ten príklad s odstrihnutím energií to ilustruje: ak sa nedá predávať a zákazníkov sa posiela domov, lebo sú vypnuté chladničky, tak to je podstatné sťaženie užívania, ale ak chladničky bežia, ale do prevádzky sa nedostane ani jeden zákazník, tak to nie je podstatné sťaženie užívania? Alebo ten druhý príklad, lievik na vstupe: dovoz tovaru je obmedzený (vagóny uhlia je potrebné preklápať do multikár - ergo nedostatočné množstvo, výpadok surovín), tak by to malo byť sťaženie možnosti užívať nehnuteľnosť, ale ak sa udeje ten istý výpadok na opačnej strane trhového reťazca, na výstupe, tak je to OK?
Aký je rozdiel medzi účelovosťou toho využitia nehnuteľnosti? Myslím, že pod pojem "podstatné sťaženie užívania nehnuteľnosti" by sa ešte malo dať subsumovať aj podobne intenzívne zhoršenie možnosti riadne a v súlade s právom vykonávať podnikateľskú činnosť v týchto priestoroch. Proste užívanie nehnuteľnosti ako užívanie priestoru na obvyklé účely. Niekto v dome spí, iný predáva.

Hoci asi nebude možné dať rovnítko medzi: užívanie nehnuteľnosti = výkon podnikateľskej činnosti v tejto nehnuteľnosti, ale určitý prienik tam podľa mňa bude. Aký presne, neviem. Nezávidim tomu, kto to bude musieť hľadať. ;) Preto mi to české riešenie - en bloc vylúčenie nároku vyznieva rozumne s tým, že by mal byť prípustný korektív nezmyselnému predlžovaniu.

Tým aj k Jurajovi: Mne sa na § 420a nepáči to, že dôvodom presunu zodpovednosti je iba divne vymedzená povolená prevádzková činnosť (prevádzka kúpaliska) a v konečnom dôsledku obmedzuje súťaž o prírodné zdroje či iné obmedzené statky (pred pár rokmi rezonoval prípad, v ktorom podnikateľ prevádzkujúci skleník s paradajkami vyhrievaný geotermálnou vodou sa súdil s neskorším prevádzkovateľom aquaparku, že ten odoberá vodu, hoci v súlade s povolením, ale jemu klesla výdatnosť prameňa), vrátane klientely. Prísne vzato, keďže máme b), tak a) musí byť niečo iné ako vplyvy prevádzky na okolie. A sme na tenkom ľade interpretácií ...

Napadá mi v tejto súvislosti ešte jedna vec. Ak je liberačným dôvodom podľa § 420a (3) to, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného (teda aktívne konanie poškodeného), aplikuje sa nejaká mitigácia? Že poškodený škode nezabránil (pasívne konanie)?

  Milan Hlušák, 22. 06. 2015 v 09:57 - @ Kristian

Odkazom na prísnosť socialistickej úpravy som samozrejme nechcel povedať, že prísnosť je aj teraz namieste. Koniec-koncov vtedy táto úprava platila len medzi organizáciami, nie vo vzťahoch, kde vystupovali občania.

Pokiaľ ide o podstatné sťaženie užívania, snažil som sa práve o reštriktívny výklad. Veď subsumovanie úbytku zákazníkov bez toho, aby samotné užívanie nehnuteľnosti bolo obmedzené, je výkladom extenzívnym, a tomu sa pri tak zle skoncipovanom § 420a treba vyhnúť. Podľa mňa preto § 420a má dopadať len na prípady vlastného obmedzenia užívania a nie na ušlý zisk zapríčinený poklesom tržieb. Podľa mňa taký výklad možný je: spojenie „podstatné obmedzenie užívania“ je dostatočne flexibilné. Opačný prístup by bol spoločensky nežiadúci. Veď by som sa bál rekonštuovať svoj dom, ak by tržby susedovej reštaurácie mohli poklesnúť, pretože zákazníci by nechceli chodiť na obedy tam, kde je stále hluk...

Btw, vo vyspelých (či vyspelejších) právnych systémoch (od USA, cez UK, po Nemecko) by sa takýto ušlý zisk zrejme odmietol ako pure economic loss. Navyše - najmä v USA - by takýto ušlý zisk asi neprešiel cez doktrínu no net social costs. Ide o prípady, ak ušlý zisk u jedného podnikateľa je kompenzovaný ziskom u iných podnikateľov. Nie je teda potrebné kompenzovať ho cez náhradu škody; spoločensky škoda nevznikla, len sa peniaze presunuli na iné miesto, niekto iný na veci benefitoval. V takýchto prípadoch škodca nemá možnosť od takejto tretej osoby tento benefit vymôcť. Aj v Košiciach si kávy chtiví zákazníci zrejme našli iné kaviarne, v ktorých svoje peniaze utratili...

  Martin Friedrich, 22. 06. 2015 v 11:51 - K pasívnej legitimácii

Nie je to veľa, no na stránke ústavného súdu sa mi podarilo nájsť celkom zaujímavý uznesenie: (Nález IV. ÚS 443/2010-12, http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=365846&slovo=%A7%20420a). Zaujímavé na tomto uznesení je, že ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach, ktorého rozhodnutie bolo napádané.

Krajský súd konštatoval, že:

"Škoda môže byť spôsobená nielen osobne zodpovedným subjektom, ale tiež osobou fyzickou alebo právnickou, ale i inou osobou, ktorú prevádzkovateľ použil pre svoju prevádzku. Môže však byť spôsobená iným škodcom, než osobou takto použitou, a to bez ohľadu na psychický vzťah tejto osoby, k príčine vzniku tejto škody, t. j. na jej zavinení.
Jedná sa o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie kohokoľvek. Možnosť zbavenia sa zodpovednosti zákon obmedzuje na prípady, kedy škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Preukázanie týchto skutočnosti je na zodpovednom prevádzkovateľovi. Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť.
O tom, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy...
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak nárok na náhradu škody spôsobený prevádzkovou činnosťou posúdil podľa ust. § 420a nasl. Občianskeho zákonníka.“

Ústavný súd takýto pohľad na pasívnu legitimáciu akceptoval a pokladal ju za ústavné súladnú. V predmetnej veci krajský súd ako odvolací súd riešil predovšetkým zásadnú právnu otázku, či sa môže sťažovateľka v pozícii žalovanej (ako prevádzkovateľ ropovodného potrubia) na svoju obranu dovolávať skutočnosti, že škoda nebola spôsobená jej konaním, resp. porušením niektorej z jej právnych povinností a že bola spôsobená svojvoľným a protiprávnym konaním tretej osoby.


  Milan Hlušák, 22. 06. 2015 v 14:47 - Mitigácia a liberácia

@ Kristián: Myslím, že aj pri prevádzkovej činnosti možno aplikovať § 441 Obč. zák (zavinenie poškodeného). Ide nakoniec o spoločné ustanovenie platné pre všetky prípady zodpovednosti. Aj v predchádzajúcom režime mohla pri prevádzkovej činnosti existovať zodpovednosť poškodeného, hoci to vl. nar. č. 46/1967 Zb. výslovne neuvádzalo (Telekomunikácie v. Pražské vodárne, 1972). Hosp. zák. pritom príkladmo uvádzal, kedy je škoda spôsobená aj poškodeným: išlo najmä o prípady, keď sa poškodený nepričinil o zmenšenie alebo odvrátenie škody. Tieto dva prípady sa určite aj dnes dajú plne subsumovať pod § 441 Obč. zák.

@ Martin
Ono ten záver Krajského / Ústavného súdu nemusí byť nesprávny. Za socíku by ale neobstál. V tom čase totiž liberačný dôvod odkazoval na neodvratnú okolnosť, a za tú sa považovalo aj konanie 3. osoby, ak mu nebolo možné zabrániť. V r. 1990 sa ale okolnosť zmenila na udalosť (zrejme pod tlakom snahy o čo najväčšiu objektivizáciu prevádzkovej zodpovednosti). A za udalosť sa bežne považujú len javy mimo ľudskej vôle, teda nie ľudským konaním spôsobené poškodenie ropovodu, ktorý potom zamoril pôdu. Na druhej strane nie je vylúčený ani taký výklad, že za udalosť by sme mali považovať aj konanie tretej osoby, pretože - z pohľadu zodpovedného a poškodeného - ide o jav mimo ich vôle.

  Martin Maliar, 23. 06. 2015 v 11:05 - Priložím

Zdá sa mi, že dôležitým prvkom je aj to, aký časový úsek berieme do úvahy a ako materialisticky na svet pozeráme (hodnotová orientácia?).

Pri úprave okolia nehnuteľnosti je to tak, že prechodne môžu príjmy podnikateľa poklesnúť. Ak však vezmeme stav do budúcna, tak práve v dôsledku úpravy okolia príjmy môžu (o to viac) narásť . (Do krajšieho mesta príde viac turistov.) Aký časový úsek teda treba vziať do úvahy, ak sa posudzuje výška škody resp. či vôbec vznikla?

  Martin Husovec, 23. 06. 2015 v 14:19 - statický v. dynamický pohľad

Za kľúčové považujem presne to čo uvádza Martin, istý spoločenský dynamizmus. Ja to vždy uvádzam na príklade cesty autom, kde sa niekto môže kvôli nehode rozčulovať z toho, že skončil v zápche čím prišiel o biznis a môže teda chcieť žalovať toho kto to spôsobil za náhradu škody. Iste z jeho pohľadu úplne oprávnená požiadavka. No čo sa stane ak bude musieť každý kto potenciálne zapríčií nehodu aj kompenzovať škody každého kto uviazne v zápche? Cestovanie autom/transport obecne sa brutálne predraží každému, poistka vystrelí cenovo na hor. Risk bude obrovský, nie pre priame škody, ale tie nepriame. Pritom správna otázka vodiča v zápche nemá byť o koľko času prišiel kvôli nehode v stave premávky bez nehôd, lebo to je nereálny stav (pokiaľ za volantom sedí človek minimálne). Vďaka občasným nehodám je totiž jeho jazdenie autom také lacné. Proste nato máme kauzalitu, prípadne iné podobné inštrumenty (čistá škoda) aby osekali nároky ľudí, ktoré by mohli zbytočne zaťažiť spoločenský pokrok. Aj prestavba základnej infraštruktúry je neodvratná vec, nemôžeme chcieť fungujúce mesto bez toho aby sme sa podstúpili tortúru jeho updatovania. Iste ak sa to deje excesívne dlho alebo neprimerane, to už je úplne iná otázka.

  Juraj Gyarfas, 23. 06. 2015 v 14:34 - skúsim aj ja

Viem, že túto diskusiu asi nevyhrám a ani si nie som istý, či by som chcel, ale predsa by som – for the sake of discussion – skúsil argumentovať v prospech prísneho výkladu § 420a.

Má zmysel, aby prevádzkovatelia boli nútení internalizovať náklady, ktoré ich činnosť spôsobuje tretím osobám. Aktivita spôsobujúca tretím osobám škodu bude v takom prípade realizovaná len vtedy, ak sú benefity vyššie ako náklady, do ktorých je potrebné započítať aj externality.

Tento výsledok možno docieliť pravidlom strict liability.

Čierna mágia nemeckého deliktného L&E je dobre zhrnutá v tomto článku (Schäfer, Müller-Langer: STRICT LIABILITY VERSUS NEGLIGENCE). Nie nevyhnutne s ňou súhlasím, ale v tomto prípade je podľa mňa inšpiratívna.

V tomto konkrétnom prípade podľa mňa vykonávateľ prác je cheapest cost avoider, pretože vie najefektívnejšie nastaviť realizáciu prác spôsobom, aby vznikali čo najnižšie externality. Áno, môžete tvrdiť, že zbytočné naťahovanie stavebných sa dá riešiť cez § 415. Ale nemyslím si, že to je realistické riešenie. Po prvé, transakčné náklady takéhoto sporu (v podstate ide o negligence rule) sú podstatne vyššie ako náklady sporu podľa strict liability, kde sa už preukazuje len kauzalita a výška škody. Po druhé, poškodení majú podľa mňa veľmi malú šancu preukázať, že stavba mohla byť dokončená efektívnejšie. Vo výsledku v tomto prípade aplikácia § 415 bude viesť k nedostatočnej kompenzácii, pretože poškodeným sa ani len nebude chcieť iniciovať spor, kde by mali tak zložitú dôkaznú pozíciu.

Pravidlo strict liability v tomto prípade podľa mňa môže prispieť k tomu, že (i) sa budú vykonávať len tie stavebné práce, ktoré sú v konečnom dôsledku efficiency enhancing aj po započítaní externalít, a (ii) budú sa vykonávať podľa možností najefektívnejšie, aby vykonávateľ minimalizoval kompenzáciu, ktorú bude musieť platiť. Negligence rule tomuto nepomáha.

Pravidlo strict liability v súvislosti so stavebnými prácami myslím rozpoznávajú aj niektoré iné právne poriadku. Zbežným googlovaním som našiel: von Bar: Non-contractual Liability Arising Out of Damage Caused to Another, podľa ktorého majú takéto pravidlo Maďari (dangerous activities include ... the operation ... of construction sites) a Holanďania (building constructions, aj keď iba tie, which are not compliant with the requirements, čl. 6:174).

Chápem, že v tomto prípade je to trochu komplikovanejšie, pretože asi je rozdiel medzi úplným zastavením prístupu do budovy alebo odstavením dodávky energií (kde strict liability má zmysel) a „len“ znížením návštevnosti v dôsledku rekonštrukcie cesty, avšak pri zachovaní prístupu po chodníku. V druhom prípade som trochu na pochybách – je toto ešte „podstatné sťaženie alebo znemožnenie užívania nehnuteľnosti“? Asi skôr nie.




  Milan Hlušák, 23. 06. 2015 v 17:38 - Ešte k pasívnej legitimácii

Z pohľadu zodpovednosti investora (mesto) vs. dodávateľa (stavebná firma vykonávajúca prevádzkovú činnosť) by sa v minulom režime situácia v Košiciach zrejme riešila takto: Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou by zodpovedal dodávateľ, nie však investor. Ten totiž žiadnu prevádzkovú činnosť nevykonával. Výnimkou by bol len prípad, ak by investor sám vykonával prevádzkovú činnosť. Pokiaľ však len platil, resp. zabezpečoval výstavbu organizačno-administratívne, zodpovednosť v zmysle dnešného § 420a by bola uňho vylúčená. Na druhej strane, investor mohol zodpovedať v rámci všeobecnej zodpovednosti podľa dnešného § 420, ak by boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu; takáto prípadná zodpovednosť však už nebola objektívna. Mohla teda nastať situácia, že ak vznikla pri výstavbe škoda tretej osobe, investor za ňu mohol zodpovedať subjektívne ( § 420) a stavebná firma objektívne ( § 420a) (napr. Ostravské vodárne a kanalizácie v. Obvodný podnik domového hospodárstva Ostrava, 1968).

  Milan Hlušák, 23. 06. 2015 v 18:31 - @ Juraj: Strict liability

Aj podľa mňa má strict liability svoje miesto. Nemyslím si však, že by jej mala podliehať akákoľvek prevádzková činnosť. Čo sa týka stavebných činností a ich dopadov na nehnuteľnosti, napr. v angloamerickom práve by sa situácia zrejme dala riešiť cez nuisance tort. A ten je do istej miery formou strict liability. Na rozdiel od nášho práva, však angloamerické právo poskytuje rôzne korektívy. Napríklad, či som vplyv prevádzky spôsobil alebo ho len udržiavam, alebo či prevádzka vyvolala dovtedy neznáme riziko na rozdiel od situácií, kedy sa zhmotnili známe riziká apod.

Najdôležitejším korektívom je ale reasonableness konania žalovaného. Pokiaľ sa jeho konanie môže považovať za reasonable (rozumné / primerané), tak potom je zodpovednosť za škodu vylúčená. Čo je reasonable, závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich je napr. aj dĺžka trvania následkov jeho konania, čo vyššie nadhodil aj Martin Maliar. Krátka obštrukcia cesty totiž ešte nemusí vyvolať zodpovednosť. Zmyslom týchto korektívov je práve to, čo spomína Martin Husovec: aby sa zabránilo nespočetným súdnym konaniam.

Samozrejme, aj u nás by sa asi čo-to dalo vyriešiť cez korektív adekvátnej príčinnej súvislosti a zodpovedania len za bezprostredné škody, ale ich uplatnenie pri § 420a môže byť vskutku komplikované, a teda zaujímavé....

  Kristián Csach, 23. 06. 2015 v 23:30 - ad všetci

Ad všetci: díky, podnetné a osviežujúce.

Ad Martin Maliar: to je ako s tým neprávom odsúdeným, ktorý si až poprepustení naplno užíval život. :) Sub specie aeternitatis mu tá basa prospela. Nároky na náhradu škody iba zriedka reflektujú potenciálne budúce príjmy (na rozdiel od ušetrených nákladov, alternatívnych nákladov a podobne). Minimálne v prípade, ak podnikateľ v dôsledku zníženia intnzity obchodov skrachuje to ale zrejme riešiť nemusíme...

Ad Milan, v globále súhlas, a postupne:
- "prísne" posudzovaná zodpovednosť som nemyslel, že je vykladaná úzko, ale v zmysle "čo najviac strict", resp. čo najviac v prospech kompenzácie.

- pure economic loss, reiner Vermoegenschaden a podobné zúženia rozsahu by k slovu spravidla často neprišli, chýbala by už protiprávnosť. Ale sú to dobré príklady, prečo sa nekompenzuje (teda prečo sa komepenzácia ani normatívne ani aplikačne nepriznáva).

- zásah tretích osôb: z rozhodnutí v poste linkovaných o bankových schránkách a skákaní na hlavu v bazéne IMHO vyplýva, že zásah tretích osôb, či už prevádzke imanentných (vraj to sú aj skákajúci kúpajúci) alebo mimo prevádzky (vykrádač schránky) podľa najvyššieho súdu nevylučuje zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa (nie je liberačným dôvodom a zrejme ani nepreruší kauzalitu).

- mitigácia: áno, spoluzavinenie poškodeného je relevantné aj pri objektívnej zodpovednosti (napr. 7 Cdo 64/2012). Zdieľam názor, že by sa mitigácia a spol. mala aplikovať aj v prípade § 420a (argument je spravodlivosť a rozloženie motivácie), ale nemyslím, že je to jediný možný výklad. A najmä, problém v súvislosti s rekonštrukciou by bol v konkrétnom rozsahu mitigačnej povinnosti. Neznížil náklady na zamestnancov výlukou?

Ad Juraj: Dobrá pripomienka. Avšak, ak bude ex ante zrejmé, že bude potrebné kompenzovať, tak sa zvýši cena a platí to investor. Kto je skutočne cheapest cost avoider? A sú to spoločenské costs, ktoré chceme kompenzovať? Aj keby sme mali - bez iných podmienok - uložiť povinnosť nahradiť škodu cheapest avoiderovi, tak by sme mu mali uložiť iba takú, ktorej sa skutočne môže vyhnúť.

Ešte tu nepadla nemecká optika (ako interne poukázal brat súkošičan J.Š.), ktorá to umožňuje skúmať ako kvázi vyvlastnenie (vyvlastňujúci zásah).https://de.wikipedia.org/wiki/Enteignender_Eingriff#Rechtsfolge. Pomeruje sa niečím ako proporcionalitou, verejným záujmom (v podstate aj reasonableness) na strane jednej a osobitným neospravedlniteľným zaťažením konkrétneho jednotlivca (Sonderopfer) na strane druhej. A nárok smeruje voči verejnej moci.

Bez toho, aby som debatu sekol, zhrniem zrejme prevažujúci názor, že by v týchto prípadoch kompenzácia nemaLA byť. Zrejme ani nenájdeme právny poriadok, ktorý by ju pripustil. Len tieto právne poriadky ani nemajú § 420a, ktorý je podľa môjho názoru koncepčný game changer a treba sa s ním vysporiadať. Platia rovnaké argumentačné pravidlá pre svet s § 420a aj pre svet s § 420a?

Snažím sa uvažovať nad tým, že pri existencii § 420a a našej judikatúry k nemu + absencii českej výnimky v zákone o pozemných komunikáciách nie je až taký jednoznačný záver o nekompenzácii. My túto skutkovú podstatu vykladáme extrémne široko (porovnaj len optiku NS SR vo veci bankových schránok a NS ČR 25 Cdo 1408/2005; intuitívne iný svet). V konečnom dôsledku bude výsledok stáť a padať na tom, či pôjde o podstatné sťaženie užívania (a samozrejme unesenie dôkazného bremena). A neviem, či zvíťazí mechanicko-materialistické vnímanie užívania nehnuteľnosti (fyzické zťaženie, nie ekonomické či účelové). A úprimne, neviem ani to, či by zvíťaziť malo, či to nenarobí šarapatu inde ...

  Martin Friedrich, 24. 06. 2015 v 10:54 - Trocha kazuistiky

Predstavme si, že mesto Košice vopred a včas podrobne oznámi presný harmonogram a rozsah prác tak, aby sa mohli všetky subjekty na rekonštrukciu tratí vopred pripraviť. Dodávateľ dodrží harmonogram prác, dopravu obmedzí v najnevyhnutnejšom rozsahu. No i napriek tomu podnikatelia utrpia škodu vo forme ušlého zisku - proste ľuďom sa nechce stáť v zápchach, alebo obchádzať polovicu mesta, tak radšej pôjdu inam. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť, základ tu bude daný. No myslím si, že mitigácia by mala byť v tomto prípade namieste. Otázkou zostáva, či § 450 OZ je to pravé orechové (dôvody hodné osobitného zreteľa, i keď verejný záujem v podobe obnovy električkových tratí by ním mohol byť).

Iná je situácia, keď tak ako dnes, mesto a ani dodávateľ nedodržiavajú termíny a jedna ulica za druhou sa uzatvárajú bez toho, aby bolo čokoľvek dokončené. Tam by zodpovednosť mala byť bez mitigácie, pretože jednotliví podnikatelia sa nemali šancu pripraviť na rekonštrukciu a nie je ich problém, že mesto si nesplnilo prevenčnú povinnosť.




  Milan Hlušák, 24. 06. 2015 v 11:50 - @ Martin Friedrich

S tým, že nárok na náhradu ušlého zisku má byť „daný,“ nemôžem súhlasiť. Vo vyspelom právnom prostredí nemožno kompenzovať na objektívnom princípe absolútne všetko, pretože potom by sa mohlo stať, že sa všetci budeme báť čokoľvek urobiť. A to by nebolo pre rozvoj spoločnosti prospešné.

Predstavme si situáciu, že vedľa reštaurácie si niekto otvorí nejakú prevádzku, ktorá svojou existenciou ruší zákazníkov reštaurácie, alebo ešte lepšie: otvorí sa iná reštaurácia. Starej reštaurácii v dôsledku poklesnú tržby. Podľa mňa v takomto prípade, pokiaľ činnosť novej prevádzky je povolená a v rámci možností primeraná, nemôže byť o nároku na náhradu ušlého zisku ani reči.

Myslím, že na to, aby vznikol nárok na náhradu škody, musí dôjsť k škode na hmotnom či nehmotnom majetku, resp. podstatnému obmedzeniu užívania hmotného alebo nehmotného majetku.

Podľa mňa účelom § 420a je teda náhrada škody, ale len ak sa prejavila hmotne. Až v prípade, že z takejto hmotnej škody vznikol následne aj ušlý zisk, možno uvažovať aj nad jeho náhradou. Aj historicky by to obstálo. Pôvodne sa pri prevádzkovej činnosti zodpovedalo za škodu len za podmienky, že prevádzkou bola spôsobená škoda na „hmotnom majetku.“ Táto podmienka síce v r. 1990 vypadla, ale len kvôli tomu, aby sa mohli nahrádzať nielen hmotné škody, ale aj škody spočívajúce v náhradách, ktoré bol poškodený povinný zaplatiť inej osobe. Napr. ak prevádzkovou činnosťou spoločnosti A bol spôsobený úraz zamestnancovi spoločnosti B, spoločnosť B si pri pôvodnej úprave nemohla od spoločnosti A požadovať náhradu odškodnenia, ktoré vyplatila za pracovný úraz svojmu zamestnancovi. Náhrada odškodnenia sa totiž nepovažovala za škodu na hmotnom majetku. Takúto náhradu sa dalo uplatňovať len podľa všeobecnej, subjektívnej zodpovednosti; nie však z titulu prevádzkovej činnosti.

No i keby takýto výklad neobstál, ušlý zisk by sa mal – podľa stále platnej (netvrdím, že správnej) judikatúry – odmietnuť ako nie bezprostredný. Bezprostrednou príčinou ušlého zisku totiž nie je prevádzková činnosť, ale vnútorné rozhodnutie zákazníkov.

  Kristián Csach, 25. 06. 2015 v 08:27 - škoda spôsobená hmotne a iné

Ad Milan: "Podľa mňa účelom § 420a je teda náhrada škody, ale len ak sa prejavila hmotne. Až v prípade, že z takejto hmotnej škody vznikol následne aj ušlý zisk, možno uvažovať aj nad jeho náhradou."

Hneď sa dá spýtať, či by takýto prístup mal platiť všade (hoci tam je úprava menej prokompenzačná), alebo len v prípade § 420a (ktorý je viac prokompenzačný). Beriem, že potom by kauzy ako exekúcia mesta Martin, či Školstrav (http://www.lexforum.cz/304) vyzerali inak, ale úprimne, dá sa to? Navyše aj historický argument hovorí v neprospech úzkeho výkladu rozsahu náhrady škody (zmena v 1990).

Súhlasím však s vyššámi nárokmi na dôkazné bremeno poškodeného pri ušlom zisku (minimálne na úrovni českého NS). Opäť sa však pýtam, je to v súlade s judikatúrou NS (aj vo vyššie uvedených kauzách?). Navyše, nemyslím, že vždy, ak je ušlý zisk závislý na rozhodnutí zákazníkov/odberateľov, tak nie je bezprostredný. skoro vždy totiž ušlý zisk závisí od inej transakcie, ako je tá transakcia alebo okolnosť, ktorá bola zdrojom škody. A táto iná transakcia je spravidla závislá na vôli iných subjektov. To samé o sebe ešte nespôsobuje, že výpadok z nej netvorí ušlý zisk.

"Vo vyspelom právnom prostredí nemožno kompenzovať na objektívnom princípe absolútne všetko, pretože potom by sa mohlo stať, že sa všetci budeme báť čokoľvek urobiť."

Aj s tým v podstate súhlasím. Opäť sa ale nebráni zákonodarcovi, aby prijal aj ekonomicky neodôvodnenú právnu úpravu. Ústavnoprávne to jasný limit nie je (opäť odkazujem na našu Profesijnú zodpovednosť, kde som to načal), najmä nie vo vzťahu k verejným orgánom. Ako písal raz Juraj, bohužiaľ, hlúposť nie je protiústavná. A podčiarkujem: "Vo vyspelom právnom prostredí ..." Ak zákonodarca CHCE priznať kompenzáciu, tak smola...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím