lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Robert Goral (3)
Juraj Schmidt (2)
Adam Valček (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
peter straka (1)
Vladimir Trojak (1)
I. Stiglitz (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Lukáč (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Marek Maslák (1)
Robert Šorl (1)
Matej Kurian (1)
Lucia Palková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Jozef Kleberc (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
Peter Kubina (1)
Matej Gera (1)
Petr Steiner (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Šrámek (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ján Pirč (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Marcin (1)
Roman Prochazka (1)
Radoslav Pálka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Halama (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukas.kvokacka (1)
Nora Šajbidor (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Demo (1)
Paula Demianova (1)
Bohumil Havel (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Hudec (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Janík (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Galgoczy (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
lukasmozola (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Výklad nejasnej verejnoprávnej normy a hypotekárne záložné listy

Peter Varga, 03. 11. 2015 v 12:01

Dovolil by som si týmto článkom opäť vybočiť z hlavnej obsahovej línie tohto blogu a povenovať sa problému výkladu verejnoprávnych noriem, ktoré neposkytujú celkom jasnú odpoveď pre ich adresáta. Alebo čo v prípade, ak adresát nesúhlasí s takouto normou, lebo je názoru, že zákonodarca to tak nemyslel ako to napísal? Nedávno sa mi totižto do pozornosti ustanovenie § 72 ods. 1 zákona o bankách: „Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti podľa § 74 a ktoré nepresahujú 70% hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 73.“

V krátkosti o zmysle tohto ustanovenia. Hypotekárne záložné listy („HZL“) poznáme hlavne z nedávnych dôb, kedy sa častokrát nepekne označovali ako toxické aktíva - prapôvod hospodárskej recesie na Slovensku v roku 2009. HZL však vďaka ich regulácii predstavujú bezpečné aktívum napríklad pre UCITS (článok 52 (4) smernice č. 2009/65/ES) alebo poisťovne (článok 24 (4) smernice č. 2002/83/ES), ale aj pre účely kapitálovej primeranosti úverových inštitúcii a investičných spoločností (článok 129 (1) (d) nariadenia č. 575/2013/EU). Na to, aby HZL boli bezpečné cenné papiere, musia mať bezpečné podkladové aktívum, ktorým je hypotekárny úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Inými slovami, banka predá hypotéky a na poskytnutie ďalších hypoték si požičia od trhu tým, že vydá HZL, ktoré sú kryté úverovou disciplínou hypotekárneho klienta banky a subsidiárne trhovou hodnotou nehnuteľnosti. Keďže vývoj trhových hodnôt nehnuteľností je volatilný (a nie aritmeticky rastúci ako sme si mysleli pred hypotekárnou krízou v USA), zákon o bankách stanovuje, že ako zabezpečenie pre výdaj HZL môže banka použiť iba tie pohľadávky z hypotekárnych úverov, pri ktorých výška úveru nepresahuje 70% hodnoty založenej nehnuteľnosti.

Význam spojenia „nepresahuje 70% hodnoty založenej nehnuteľnosti“ však umožňuje dvojitý výklad:

(a) hypotekárna banka je povinná vylúčiť z riadneho krytia hypotekárnych záložných listov iba tú časť pohľadávky, ktorá presahuje 70% z hodnoty založenej nehnuteľnosti („Názor 1“); alebo

(b) hypotekárna banka je povinná vylúčiť z riadneho krytia HZL celú pohľadávku, ak presahuje 70% hodnoty založenej nehnuteľnosti („Názor 2“).

Adresáti tejto normy (t.j. hypotekárne banky) by prirodzene radi uvítali Názor 1, lebo by sa im tým rozviazali ruky pri vydávaní HZL (a teda pri získavaní cudzích zdrojov). Keďže však gramatický výklad predmetného ustanovenia spolu s dôvodovou správou zákona nedáva Názoru 1 asi žiadnu šancu, musia banky zabojovať inými výkladovými prostriedkami a to najmä tým, že Názor 2 sa míňa do istej miery účelu predmetného ustanovenia.

Zmysel a účel tohto ustanovenia:

Predpokladám, že dôvodom regulácie tejto oblasti má byť predchádzanie materializovaniu systémových rizík na realitnom trhu pri zachovaní primeranej flexibilite finančných trhoch (ďalej len „Predpoklad“). Ak by však jediným účelom tejto regulácie mala byť eliminácia systémového rizika, a teda vytvorenie akéhosi bezpečnostného vankúša pre finančné trhy (ďalej len „Záujem 1“), pomer výšky pohľadávky a hodnoty založenej nehnuteľnosti (ďalej len „LTV“) by mohol byť nižší. Nižšej miere LTV však na základe Predpokladu bráni ekonomický záujem udržania primeranej miery flexibility finančných trhov (ďalej len „Záujem 2“). Koľko by bolo HZL, ak by muselo byť LTV 10%? Logicky menej ako je ich dnes, lebo menej pohľadávok z hypotekárnych úverov by spĺňalo túto podmienku. A ak by bolo menej HZL, existovalo by menej možností pre konzervatívne investovanie pre UCITS a banky by zároveň museli mať iných bezpečných aktív viac, keďže by nemali toľko HZL na balance sheete. Z toho nám vyplýva, že požadovaná miera LTV má tak slúžiť ako racionálny prienik týchto dvoch legitímnych záujmov (tj. Záujmu 1 a Záujmu 2).

Názor 2 nie je podľa mňa efektívnejší ako Názor 1 vo vzťahu k určeniu tohto racionálneho prieniku. Pri aplikácii Názoru 2, nemôže byť pohľadávka s LTV napríklad 71% použitá ako celok na riadne krytie HZL. Avšak rozdiel miery rizika pri pohľadávke s LTV 70% a s LTV 71% nie je významný na toľko, aby konflikt medzi Záujmom 1 a Záujmom 2 bol vyriešený absolútne v prospech Záujmu 1 a nie kompromisom, ktorý poskytuje práve Názor 1 (tj. v prípade LTV 71% nie je možné použiť celú pohľadávku na riadne krytie HZL, lebo presahuje hranicu LTV 70%, čiže nie je tak bezpečná (Záujem 1), ale je možné pre flexibilitu finančných trhov použiť aspoň tú časť, ktorá LTV 70% nepresahuje (Záujem 2). Režim Názoru 2 tak vytvára binárnu reguláciu, ktorá s ohľadom na Záujem 2 neefektívne vyhodnocuje mieru rizika pohľadávky z hypotekárneho úveru.

Ono tento výklad podľa mňa podporuje aj česká právna úprava ako aj vyhláška NBS a MFSR (bližšie k tejto problematike tu).

Koniec koncov, predmetné ustanovenie nemá racionálny podklad už len preto, že ho banky môžu hravo obísť rozdelením hypotekárnych úverov. A síce, banka poskytne 1. úver, ktorý spĺňa požiadavku 70% a vytvorí tak podkladové aktívum pre HZL a tomu istému klientovi poskytne zvyšok úveru ako účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v druhom rade alebo vôbec. Aj keď, táto optimalizácia banky môže byť v kontexte abuse of law zaujímavá, ale to už je na inú debatu.

A čo teraz? Môže si banka pomôcť ústavnoprávnym exkurzom (napríklad cez nález sp. zn. II. ÚS 148/06) a oprieť sa o požiadavku jednoznačnosti a precíznosti verejnoprávnych noriem, aby tak nevytvárali zbytočne širokú manévrovaciu plochu pre rôzne interpretácie legalizujúce rôzne aplikácie takýchto ustanovení štátnou mocou? Alebo sa môže oprieť o princípy právneho štátu, ktoré zakazujú vykladať nejasné a neurčité právne normy v neprospech ich adresáta?


Názory k článku Výklad nejasnej verejnoprávnej normy a hypotekárne záložné listy:


  Peter Varga, 03. 11. 2015 v 12:05 - nesprávny prelink na nález

Tu je ten nález slovenského ústavného súdu: http://portal.concourt.sk/Zbierka/2007/10_07s.pdf

  Milan Hlušák, 03. 11. 2015 v 22:38 - Contra legem?

Skúšal som sa na vec pozerať kadejako, no nie som si istý, či zákon je naozaj nejasný, a teda či skutočne pripúšťa dvojaký výklad. Zdá sa mi skôr, že nie, že možný je len názor č. 2. To umocňuje aj úplne jasné znenie dôvodovej správy a vývoj v ČR. Ak je naozaj tak, potom tu nepôjde ani tak o výber jedného z viacerých možných výkladov, ale otázku výkladu contra legem.

A tu treba byť opatrný, hoci nám Ústavný súd opakovane odkazuje, že sa máme od doslovného výkladu odkloniť, ak si to vyžaduje účel, zmysel, systematika či historický vývoj zákona. Predovšetkým sa nesmieme nechať zviesť názorom, že to, čo je lepšie a logickejšie, je zároveň aj zmyslom a účelom zákona. Len fakt, že niektorý výklad je jednak lepší či logickejší, ešte nemusí automaticky znamenať, že ho treba aplikovať. Ak má totiž doslovný výklad zákona aspoň nejaký zmysel a logiku a nevedie k absurdným či extrémne nespravodlivým záverom, potom sa ho treba držať. Výklad contra legem tu musí ustúpiť. Je len na zákonodarcovi, či menej vhodnú, no stále aspoň ako tak zmysluplnú a logickú úpravu zmení a nahradí ju úpravou lepšou.

  Juraj Gyarfas, 04. 11. 2015 v 13:34 - Čau Peťo

Čau Peťo - ďakujeme za príspevok. Vždy keď napíšeš - hneď zakladám novú kategóriu. Minule daňové právo, teraz finančné :-)

Premýšlam ešte nad tým, či okrem Tebou popísaných Záujmov 1 a 2 nemôže existovať aj plauzibilná (hoci nie nevyhnutne správna) policy objective, ktorá by podporovala Názor 2 (napr. snaha motivovať banky, aby vôbec nedávali úvery s vyšším LTV - môžu to síce doplniť spotrebným úverom, ale ten má ďalšie administratívne náklady). To by pri výklade tiež mohlo hrať rolu. Ale detailne som nad tým nerozmýšlal ... len ako podnet na diskusiu.

  katarina.kovasicova, 04. 11. 2015 v 15:00 - na margo

...na margo absurdných či extrémne nespravodlivých záverov, práve doslovný výklad zákona v rámci Názoru 2 vedie až k absurdným záverom a to že, nehnuteľnosť už raz založenú v prospech jedného hypoúveru banka môže ešte raz použiť na zabezbečenie iného hypoúveru a to zriadením záložného práva v 2. rade k tej istej nehnuteľnosti (v súlade s § 74 ods. 2 ZoB je aj takto založená nehnuteľnosť akceptovateľná na zabezpečenie hypoúveru) a súčasne banka zníži v súlade s § 73 ods. 1 hodnotu založenej nehnuteľnosti o výšku pohľadávky z prvého úveru. A banka opätovne v súlade so zákonom použije na zabezpečenie HZL aj pohľadávku z druhého úveru, ktorá nebude presahovať 70 % z ceny založenej nehnuteľnosti (už poníženej o pohľadávku prvého úveru). A tak dookola... asi nie moc spravodlivý a v súlade s účelom zákona výklad, ktorý je ale zároveň v úplnom súlade s gramatickým výkladom zákona. :-)
...čo sa týka českej dôvodovej správy, tej by som nepripisovala veľkú váhu a vývoj v ČR skôr podporuje Názor 1.
..čo sa týka policy objective...nemyslim, si ze by administrativne naklady (ktore mimochodom pri rozumnom nastaveni vobec nemusia vzniknut a ak tak ich znasa klient) mohli byt zamyslanym nastrojom takejto regulacie...
okrem toho na tuto regulaciu ma stat cez NBS omnoho jednoduchsie nastroje...

  Peter Varga, 06. 11. 2015 v 13:03 - Názor 2 možno znie absurdne

Milan: Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Rozmýšľam nad tým v kontexte daňového práva, kde sa argumentuje zmyslom účelom normy (zatiaľ iba v Čechách). Daňovník sa v rámci svojej daňovej optimalizácie spoľahne na doslovný výklad verejnoprávnych noriem, ktoré aj mali svoj neabsurdný zmysel a účel potom príde daňový úrad a povie, že konanie daňovníka odporuje zmyslu a účelu zákona (zjednodušene povedané). Prípad prejde aj testom ústavnosti (český nález: sp. zn. III. ÚS 374/06) a ústavný súd povie, že je neudržateľným spôsobom používania práva jeho aplikácia vychádzajúca iba z jazykového výkladu, pretože predstavuje „len prvotné priblíženie sa ak aplikovanej právnej norme“. Ten je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho zmyslu a účelu, na čo slúži aj rad ďalších postupov ako je logický a systematický výklad, výklad e ratione legis, atď. Každé ustanovenie právneho predpisu je preto potrebné chápať v kontexte s inými ustanoveniami príslušného právneho predpisu a v súvislostiach celého právneho systému (rovina systematického výkladu); nemožno ich preto skúmať, vykladať a poznávať izolovane.

Tým chcem povedať to, že pokiaľ sa vie aplikovať tento prístup v neprospech adresáta normy, mal by byť asi rovnaký meter použitý aj v prospech adresáta normy a konanie takéhoto adresáta (hypotekárnej banky) spoliehajúceho sa na logickejší, systematickejší,... výklad by nemusel/nemal byť chápaný ako contra legem. Samozrejme to platí za predpokladu, že tá paralela je na mieste a tiež za predpokladu, že mi nejaká súvislosť neuniká.

Ešte by som doplnil, že ak sa na celé ustanovenie pozrieme v kontexte systematického výkladu a to hlavne v súvislosti s § 74 ods. 2 a § 74 ods. 3 Zákona o bankách, dostávame sa do situácie, že Názor 2 nemá ostré zuby a hypotekárne banky ho môžu hravo obísť cez rozdelenie úverov. A tým je Názor 2 v kontexte iných ustanovení Zákona o bankách možno absurdný.


Juraj: Asi ešte ako skrachovaný futbalista (hráč 5. najvyššej slovenskej futbalovej ligy) načrtnem problematiku športového práva :). Ale popravde takmer nič o ňom neviem, lebo za svoje výkony ani platený nie som :).

Tou plauzibilitou asi myslíš také nevyhnutné, zrozumiteľné, kategorické určenie hranice, ktoré možno postráca 100% logiku, ale splní si účel ako dobre mierená facka otca svojmu 15 ročnému dieťaťu pri načapaní s cigaretou :). Ono by to možno malo zmysel, len v tom našom prípade to dieťa bude pokračovať s fajčením ďalej, len si dá väčší pozor, aby ho otec neuvidel, keďže banka môže Názor 2 obísť rozdelením úverov.

Katarína: Ja si úplne nemyslím, že to s tým znižovaním hodnoty nehnuteľností a jej používanie na zabezpečenie hypotekárnych úverov je absurdné. Je to absurdné, ak sa na to pozrieme z pohľadu tej hodnoty nehnuteľnosti. Áno, na trhu môže byť volatilita (napríklad rok 2008 – 2009 na SVK) a ceny nehnuteľnosti môžu prudko klesnúť. Aký zmysel má potom to obmedzenie, keď tú istú nehnuteľnosť vo svojej zníženej časti (čiže časti, ktorá mala tvoriť ochranu voči volatilite) použijem na krytie iného hypotekárneho úveru? Súhlasím teda, že takto to znie absurdne. Avšak, HZL nie sú kryté primárne nehnuteľnosťou, ale úverovou disciplínou hypotekárneho klienta. Zákonodarca počítal s tým, že pravdepodobnosť, že by dvaja hypotekárny klienti nevedeli splatiť hypotéku ( a teda, že by 70% LTV bolo v rámci ochrany pred volatilitou absolútne bezúčelné) nie je tak veľká, aby prevážila ten Záujem 2 (t.j. flexibilita finančných trhov – vyššia ekonomická aktivita – vyššia životná úroveň), ktorý je prejavený v tom, že banke umožní tú založenú nehnuteľnosť použiť ešte minimálne raz na krytie hypotekárnych úverov.

Čo sa týka tej českej úpravy. Je mi jasné, že to skôr pôsobí v neprospech Názoru 1, ale mojou snahou bolo nájsť argumenty, ktoré ten Názor 1 podporia :). Hlavne teda argument, že v Čechách to bolo od začiatku chápané ako Názor 1 a s novým zákonom v súlade s hospodárnosťou legislatívneho procesu len vyjasnili túto nejasnú normu :).


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím