Autoři:

Rád by som upozornil, že Európsky súdny dvor v utorok vydal dlho očakávané rozhodnutie vo veci Cartesio Oktató és Szolgáltató bt (C-210/06) (viď post Juraja Alexandra nižšie).

Do podrobnejšej analýzy sa nepochybne pustia iní, povolanejší (Juraj?, Lukáš?, Peťo?), ale kým sa k tomu v tomto hektickom predsviatkovom období dostanú, chcel som aspoň krátko uviesť jednotlivé odpovede súdu.

(1) A court such as the referring court, hearing an appeal against a decision of a lower court, responsible for maintaining the commercial register, rejecting an application for amendment of information entered in that register, must be classified as a court or tribunal which is entitled to make a reference for a preliminary ruling under Article 234 EC, regardless of the fact that neither the decision of the lower court nor the consideration of the appeal by the referring court takes place in the context of inter partes proceedings.

(2) A court such as the referring court, whose decisions in disputes such as that in the main proceedings may be appealed on points of law, cannot be classified as a court or tribunal against whose decisions there is no judicial remedy under national law, within the meaning of the third paragraph of Article 234 EC.

(3) Where rules of national law apply which relate to the right of appeal against a decision making a reference for a preliminary ruling, and under those rules the main proceedings remain pending before the referring court in their entirety, the order for reference alone being the subject of a limited appeal, the second paragraph of Article 234 EC is to be interpreted as meaning that the jurisdiction conferred on any national court or tribunal by that provision of the Treaty to make a reference to the Court for a preliminary ruling cannot be called into question by the application of those rules, where they permit the appellate court to vary the order for reference, to set aside the reference and to order the referring court to resume the domestic law proceedings.

(4) As Community law now stands, Articles 43 EC and 48 EC are to be interpreted as not precluding legislation of a Member State under which a company incorporated under the law of that Member State may not transfer its seat to another Member State whilst retaining its status as a company governed by the law of the Member State of incorporation.

Prvé tri body sa týkajú najmä výkladu čl. 234 ZES a pre slovenské účely podľa môjho názoru potvrdzujú interpretáciu, že hoci v konaní podľa zákona o obchodnom registri (zákon č. 530/2003 Z. z.) súd nemôže položiť predbežnú otázku (pretože podľa rozhodnutia v prípade Job Centre, C-111/94, súd pri vedení obchodného registra vykonáva správnu, nie súdnu funkciu), konanie o námietkách podľa § 200b OSP, aj keď nie je konaním inter partes, už položenie predbežnej otázky umožňuje. Takto nejako som si to aspoň vyložil pri písaní mojej diplomovky (s. 49). Vzhľadom na obmedzené skúsenosti registrových úradníkov s európskym právom obchodných spoločností by takéto predbežné otázky boli často žiadúce.

Kľúčová časť rozhodnutia je však nepochybne bod 4. Čo sa týka tohto bodu, netrúfam si teraz na podrobnú analýzu a alibisticky sa teším na reakcie v diskusii a na podrobnejšie posty niektorých kolegov.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím