lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Marián Porvažník (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Ondrej Halama (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Peter Janík (1)
Igor Krist (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Kormaník (1)
Miriam Potočná (1)
David Horváth (1)
Gabriel Volšík (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Poloha (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Michalov (1)
I. Stiglitz (1)
Viliam Vaňko (1)
Róbert Černák (1)
Gabriel Závodský (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladislav Pečík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
peter straka (1)
Dušan Marják (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Estočák (1)
Petr Steiner (1)
Dušan Rostáš (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Kubina (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Hudec (1)
Zuzana Kohútová (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
Ladislav Pollák (1)
Radoslav Pálka (1)
Roman Prochazka (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Kavan (1)
David Halenák (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Galgoczy (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
Vincent Lechman (1)
Marek Maslák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Kurian (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Vrablica (1)
Marcel Jurko (1)
Tomáš Demo (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Šrámek (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
Robert Šorl (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Gera (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Riešenie rovnice - Cartesio smúti?

Juraj Alexander, 21. 01. 2009 v 19:43

Aby som sa vrátil k Jurajovmu a svojmu postu: ESD rozhodol, že právo ES neprikazuje členským štátom kompletne prijať inkorporačnú teóriu - tj. umožniť spoločnostiam založeným na ich území presunúť svoju hlavnú správu do iného členského štátu.

Niekoľko postrehov k tomu:
A. Dôvody
Súd nenasledoval generálneho advokátat, ktorý odporúčal prijať opačný záver. Zdá sa mi, že dôvodom je hlavne (aj keď nie priamo) to, že sekundárne právo ES pre európsku akciovú spoločnosť a európske družstvo vyžaduje, aby bolo registrové sídlo a skutočné sídlo v tom istom členskom štáte. A zároveň, súdu sa nechcelo meniť 20 rokov staré rozhodnutie vo veci Daily Mail and the General Trust, C-81/87 z 27/09/1988.

B. Význam

Súd vložil do rozhodnutia pomerne silné dictum - bod 111 a 112: "...where a company governed by the law of one Member State moves to another Member State with an attendant change as regards the national law applicable, . . . [power of the Member State of incorporation to define the connecting factor] ... , cannot, in particular, justify ... requiring the winding-up or liquidation of the company." Toto znamená, že členský štát už nemôže zamedziť odsťahovaniu sa spoločností, pokiaľ sa zmenia na spoločnosti podľa práva členského štátu, kam sa sťahujú. Čo to znamená:

- Ak sa spoločnosť chce presťahovať do štátu, ktorý má "welcoming statute" (dá sa preložiť niečo ako legislatívu umožňujúcu privandrovanie existujúcej spoločnosti), môže to urobiť a členský štát, v ktorom bola založená, jej v tom nemôže brániť - otázka je, nakoľko môže uložiť opatrenia na ochranu veriteľov, zamestnancov a pod. Návrh 14. smernice bojuje práve s týmito otázkami.

- V kombinácii s rozhodnutím ESD vo veci de Lasteyrie du Saillant, C-9/02 z 3. 11. 2004 to takmer isto znamená (a tento názor zastáva aj komisia), že spoločnosť sa môže "presťahovať" do daňovo priaznivejšieho štátu bez toho, aby jej pôvodný členský štát mohol zdaniť tiché rezervy - tj. napríklad nerealizovaný zisk - aké možnosti to vytvára pre daňovú arbitráž asi poradia daňoví experti.

Na vysvetlenie
- každá spoločnosť je zpravidla zdanená čo sa týka celosvetových ziskov v členskom štáte, kde má hlavnú správu. Tú v prípade štátov zastávajúcu teóriu sídla nemôže mať mimo štátu založenia a v prípade UK potrebuje súhlas daňovej správy na jej presun mimo UK. Ak môže spoločnosť presunúť svoje hlavné sídlo a zachovať právnu subjektivitu a členský štát tomu nesmie brániť, môže aj zmeniť svoj daňový domicil.

Dá sa predpokladať, že členské štáty budú tlačiť na zmenu tejto situácie prostredníctvom harmonizácie procesu sťahovania (viz. napr. článok od Nicholasa Nevelinga).

Regulatornej súťaži v práve obchodných spoločností už nič nebráni a 14. smernica je prakticky zbytočná. Predpokladám, že premiesťňovanie spoločností sa začne drobnými testíkmi typu Cartesio a neskôr, keď sa vec dostatočne otestuje, zapoja sa aj veľké firmy (anglickí experti vyjadrujú obavy, že by sa mohli odsťahovať najväčšie anglické spoločnosti ako napr. HSBC). Len aby to stihli pred tým, než príde harmonizácia...

Vložil súd toto dictum preto, že mal už dosť nekonečných príprav 14. smernice, ktoré sa tiahnu už dlho? Pravdepodobne nemal totiž záujem rozšíriť slobodu usadzovania do úplne neprípustných medzí - ak by následoval AG, vnútil by tým členským štátom inkorporačnú teóriu.

C. Poučenie?

Ako som spomínal, pre slovensko to znamená, že by stálo za to zúčastniť sa súťaže o zakladanie spoločností (čo sa už vo vzťahu k ČR podľa nepotvrdených informácií autora deje). Na to by bolo vhodné:
- vytvoriť welcoming statue - tj. legislatívu umožňujúcu cudzím spoločnostiam registráciu na Slovensku a konverziu na slovenskú spoločnosť za určitých podmienok, ale najmä so zachovaním právnej subjektivity; súčasný § 26 ObchZ by síce mohol byť na to použitý v spojení s rozhodnutím vo veci Cartesio, ale bolo by potrebné vytvoriť aspoň potrebné formuláre a výslovné ustanovenie v zákone o obchodnom registri;
- vytvorenie rozumnejšieho mechanizmu participácie zamestnancov na riadení a.s., ako je v § 200 ObchZ;
- explicitne umožniť riešenie všetkých sporov v rámci spoločnosti v arbitráži a prípadne aj niektorých sporov zvonka (napr. žaloby veriteľov proti konateľom podľa § 135a ObchZ) - taká informácia by mala byť zapísaná v OR;
- umožniť redakciu dokumentov týkajúcich sa obchodných spoločností v angličtine, aspoň pre obchodný register OS Bratislava I;

Súhlasíte?


Použitá literatúra:
KPMG Euro Tax Flash, Issue 101– December 18,2008

David Stevenson: Cartesio ruling has implications for EU exit taxes, http://www.internationaltaxreview.com/?Page=9andPUBID=210andISS=25241andSID=716163

Justin Borg Barthet: AG's Opinion in Case C‑210/06 Cartesio Oktató és Szolgáltató bt, http://law-research.blogspot.com/2008/05/ags-opinion-in-case-c21006-cartesio.html

Freshfields: Court Allows Change of COMI to Bolster Cross-Border Group Restructuring, http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=6bae400f-950d-4847-bff8-0d4bc5d54117

Tom O’Shea, News Analysis: Hungarian Tax Rule Violates EC Treaty, Advocate General Says, Tax Notes Int’l, August 4, 2008, p. 394 - pomerne komplexný prehľad judikatúry, odporúčam

Nicholas Neveling, UK exit charges face EU court challeng, Accountance Age, 4 October 2007, http://www.vnunet.com/accountancyage/analysis/2200492/uk-exit-charges-face-eu-court


Názory k článku Riešenie rovnice - Cartesio smúti?:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2009 v 18:54 - tak to skusme

Dakujem Jurajovi za dobry post, ktorym konecne napravil moje alibisticke zlyhanie, ked som pred Vianocami na Cartesia len upozornil, a nemal som energiu podrobnejsie sa mu venovat.

Takze, ak som to spravne pochopil, stat A nie je povinny dovolit spolocnosti X prestahovat sa do statu B a pritom si nechat statut statu A. Ak vsak stat B dovoluje, aby sa k nemu spolocnost X nastahovala a prebrala jeho statut, stat A nie je opravneny jej v tom branit (napr. vyzadovat od nej zrusenie).

Co sa tyka § 26, v praxi si to u nas s nasim obchodnym registrom celkom neviem predstavit. Ale paci sa mi to. Co keby sme to vyskusali ako taky pilotny projekt? Nema niekto nejaku cesku eserocku, ktora by sa chcela prestahovat na Slovensko? Myslim, ze by to mohol byt naozaj zabavny projekt. Mozno by sme dokonca prinutili nejaky slovensky sud k polozeniu predbeznej otazky :-)

  Branislav Gvozdiak, 23. 01. 2009 v 10:59 - pasca vlastnych nazorov

16. December 2008... smutny to den nielen pre Cartesia... Ja osobne som bol rozhodnutim naozaj prekvapeny a sklamany. A tiez nie velmi suhlasim s tym, ze by sa inym rozhodnutim rozsirila sloboda usadzovania do nepripustnych medzi.

Prekazky slobody usadzovania boli postupne „rusene“ rozhodnutiami ECJ z rokov 1999-2005, a myslim ze tie rozhodnutia boli vseobecne prijimane pozitivne, a to vratane legislativnych institucii unie. Desiata smernica potom v roku 2005 umoznila cezhranicne fuzie. Ako to bolo implementovane do ObchZ orcite viete (alebo kuk § 69aa), v Polsku su to art. 516(1) – 516(19) Kodeksu Spółek Handlowych.

Co tym chcem povedat? ECJ nesuhlasil s odporucanim generalneho advokata a zotrval na konzervativnom stanovisku sformulovanom pred 20 rokmi v rozhodnuti Daily Mail, ako spomenul Juraj v clanku. Vysledkom toho je, ze jedine pravo clenskych statov rozhoduje o tom, ci (a ak tak s akymi podmienkami) spolocnost moze emigrovat do ineho statu a preniest tam svoje sidlo (ci uz fakticke alebo statutarne). Jedinou vynimkou je podla sudu moznost emigracie so sucasnym podriadenim sa pravnemu poriadku prijimajuceho statu. Prakticky vyznam vsak tato vynimka nema ziadny, kedze pravne poriadky clenskych statov nedovoluju zmenu pravnej formy spolocnosti zo zahranicnej na jednu z pravnych foriem daneho statu (tzn. ze s.r.o. sa moze zmenit na a.s., ale gmbh na s.r.o. uz nie – take ustanovenia v ObchZ chybaju). Okrem toho take nieco nevieme zapisat do OR. Cize Duri, podla mna je momentalne prestahovanie sa ceskej srocky na Slovensko nemozne, bez zmien v zakonodarstve, ako napisal Juraj, treba najprv vytvorit „welcoming statue“. ECJ nechcel zmenit rozhodnutie vo veci Daily Mail, ale podla mna rozhodnutie vo veci Cartesio je v rozpore s judikaturou z rokov 1999-2005 vo veciach tykajucich sa slobody usadzovania. Preco? Pretoze si nedokazem predstavit ziadne dobre odovodnenie ponechania takychto dalekoiducich emigracnych prekazok a zaroven takmer uplne zrusenie barier imigracnych, zda sa mi to byt umele a nezmyselne, sloboda podnikania tvori urcity celok a rozbijat ju na taketo casti mi je proti srsti, a to ani nemam srst. Takze ano Duri, zda sa mi ze sme to pochopili dobre:

- spolocnost moze preniest fakticke sidlo do ineho statu vtedy, ak jej to dovoluje pravo statu, ktoremu podlieha
- spolocnost moze preniest statutarne sidlo (a v dosledku toho zmenit rozhodne pravo) iba vtedy, ak jej to dovoluje pravo prijimajuceho statu

Anglicka spolocnost tak nema ziadnu sancu prestahovat sa na Slovensko. Fakticke sidlo nemoze zmenit bez suhlasu anglickej danovej spravy, a zmenu na slovensku spolocnost jej nedovoluje nas ObchZ. V Polsku ma toto rozhodnutie aj taky dosledok, ze ustanovenia unemoznujuce polskym spolocnostiam prenesenie sidla za hranice (konkretne rozhodnutie valneho zhromazdenia o preneseni sidla ma za nasledok zanik spolocnosti) su dalej v sulade s pravom EU. A to podla mna NIE JE V SULADE so slobodou usadzovania. A stanovisko ECJ moze byt podla mojho nazoru aj v rozpore s clankom 48 ZES, ktory prikazuje zaobchadzat so spolocnostami rovnako ako s fyzickymi osobami. Rozhodnutie vo veci Cartesio podla mna poukazuje skor na rozdiely medzi tymito skupinami subjektov.

Najlepsim vychodiskom by podla mna bolo prijatie europskej legislativy regulujucej sporne otazky a kolizne normy. K tym parte aj otazka, ci rozhodnutie, ci ma byt pouzivana teoria sidla alebo teoria inkorporacna. Ked sa podarilo prijat Rim I a Rim II (MPS), tak si myslim ze nieco podobne je potrebne aj pre pravo obchodnych spolocnosti. Po rozhodnuti ECJ je jasne, ze tvorivy vyklad ustanoveni zakladanych zmluv nebude dostatocny.

  Branislav Gvozdiak, 23. 01. 2009 v 11:01 - ehm

statue = statute :) Juraj ma takto skaredo pomylil :)

  Juraj Alexander, 23. 01. 2009 v 15:26 - ehm nesuhlasim

Braňo, nesúhlasím. Myslím, že ESD veľmi rozumne sám seba obmedzil. Prečo:

a) nevidím dôvod, aby EU členským štátom prikazovala, ako má vyzerať ich právo obchodných spoločností - ako dobre vieme, smernice (snáď okrem prvej) nejaké zásadné zmeny k lepšiemu nespôsobili - viz. napr. Luca Enriques, How Trivial They Are? (http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=730388), takže Daily Mail je ok; taktiež nevidím dôvod na harmonizáciu kolíznych noriem - regulatorná súťaž má svoje pozitíva a na zásadných negatívach (race to the bottom) sa zatiaľ vedátori nezhodli; záväzkové právo má úplne inú dynamiku a nedá sa porovnávať;

b) vidím dôvod, aby EU umožnila uznávanie spoločností riadených iným právom bez toho, aby hostiteľský štát mohol akokoľvek riešiť, či spoločnosť naozaj existuje - to je obyčajný princíp mutual recognition; preto Centros, Uberseering, Inspire Art a SEVIC, všetko sa týkalo hostiteľského štátu

c) otázka (hlavná) vyriešená v Cartesiu teda spadá pod a) a naozaj, prečo by mal členský štát umožniť spoločnostiam využívajúcim jeho právnu formu podnikať si kde chcú? resp., čo je EU do toho? veď spoločnosť žije len vďaka právu, tak nech si to právo povie, čo má spĺňať...

d) na druhej strane dictum, ktoré síce nebolo potrebné na vyriešenie sporu ale ESD sa nevedel udržať, je pomerne dôležité - dovolíme Vám síce, aby ste si robili, čo chcete so svojimi spoločnosťami, ale keď im nevyhovujú Vaše požiadavky, dovoľte im odísť

No a k tomu - ustanovenia práv členských štátov, ktoré s rozhodnutím o presune štatutárneho sídla spojujú zánik spoločnosti (btw., vôbec nepovažujem za nutné, aby štatutárne sídlo bolo v členskom štáte, ktorého právom sa spoločnosť riadi, aj keď to je štandardné), sú samozrejme v rozpore so slobodou usadzovania.

"Prakticky vyznam vsak tato vynimka nema ziadny, kedze pravne poriadky clenskych statov nedovoluju zmenu pravnej formy spolocnosti zo zahranicnej na jednu z pravnych foriem daneho statu"...

nesúhlasím - ak by česká s.r.o. rozhodla o presune svojho štatutárneho sídla do SR, český súd jej v tom nemôže brániť a musí ju vymazať - odvolanie sa na nedostatok legislatívy - ako vieme z rozhodnutia SEVIC - nepomôže. Zároveň, okrem nedostatku úpravy formulárov a pod. má slovensko legislatívu v pohode - § 26 ObchZ je jasný, právo ES presun umožňuje, takže na čo čakať?

  Juraj Gyarfas, 23. 01. 2009 v 16:48 - suhlasim, teda nesuhlasim

Juraj ma predbehol, ale v zasade som chcel napisat nieco podobne (aj ked skor pocitovo, nemam k tomu taky odborny background). Takze, ehm, suhlasim s Jurajom, teda nesuhlasim s Branom. Tiez sa mi zda, ze nanutit vsetkym clenskym statom stopercentnu inkorporacnu teoriu nie je ucelne a ide to dalej ako by EU mala ist. Takze si nemyslim, ze by to v tomto stadiu bolo ucelne ci uz prostrednictvom europskej legislativy alebo judikatury. Ak Madari chcu, aby spolocnosti vyuzivajuce ich pravo mali u nich hlavnu spravu, nech si to tak maju. Ak im zaroven umoznia odist, nebolo by fer nutit ich do niecoho, co sa prieci ich MPS a co zaroven pre dosiahnutie slobody usadzovania nie je nevyhnutne.

A na Jurajovu otazku 'na co cakat?' .... podla mna na nic. Uz som pisal, podme to vyskusat. Asi to nevyjde ... ale zabava to bude urcite :-)

  Juraj Alexander, 23. 01. 2009 v 20:30 - halifax

Dovolím si zneužiť a publikovať ideu Honzu Pechmana (ktorému týmto ďakujem), a vzniesť otázku:

Kde je hranica medzi využitím slobody usadzovania a zneužitím práva? V Centrose ESD odmietol myšlienku, že využitie cudzej právnej formy je samo osebe zneužitím práva. V Halifaxe (C-255/02, 21.2.2006, body 74 a 75) ESD konštatoval, že zneužitie práva vyžaduje:

"first, the transactions concerned, notwithstanding formal application of the conditions ... , result in the accrual of a tax advantage the grant of which would be contrary to the purpose of those provisions. ...

Second, it must also be apparent from a number of objective factors that the essential aim of the transactions concerned is to obtain a tax advantage. As the Advocate General observed in point 89 of his Opinion, the prohibition of abuse is not relevant where the economic activity carried out may have some explanation other than the mere attainment of tax advantages."

a názor AG je v tomto ohľade inštruktívny. Stačí teda, aby celá akcia nebola hnaná čisto daňovými úvahami?

  Juraj Alexander, 23. 01. 2009 v 20:31 - halifax

Dovolím si zneužiť a publikovať ideu Honzu Pechmana (ktorému týmto ďakujem), a vzniesť otázku:

Kde je hranica medzi využitím slobody usadzovania a zneužitím práva? V Centrose ESD odmietol myšlienku, že využitie cudzej právnej formy je samo osebe zneužitím práva. V Halifaxe (C-255/02, 21.2.2006, body 74 a 75) ESD konštatoval, že zneužitie práva vyžaduje:

"first, the transactions concerned, notwithstanding formal application of the conditions ... , result in the accrual of a tax advantage the grant of which would be contrary to the purpose of those provisions. ...

Second, it must also be apparent from a number of objective factors that the essential aim of the transactions concerned is to obtain a tax advantage. As the Advocate General observed in point 89 of his Opinion, the prohibition of abuse is not relevant where the economic activity carried out may have some explanation other than the mere attainment of tax advantages."

a názor AG je v tomto ohľade inštruktívny. Stačí teda, aby celá akcia nebola hnaná čisto daňovými úvahami?

  Branislav Gvozdiak, 23. 01. 2009 v 21:45 - no tusil som podobne reakcie...

A ta moja reakcia bola trochu provokacna, asi aj s ohladom na to, ako je to upravene tu v polsku (prenesenie sidla spolocnosti = zanik), ale napriek vasim nesuhlasnim reakciam si dovolim tvrdit, ze by sa ta registracia nepodarila :)
Okrem toho, uplne zjavne mame rozdielne nazory do akej miery by malo byt pravo obchodnych spolocnosti regulovane na urovni EU. Co ale poviete na clanok 48 ZES (stare cislovanie)?
Odporucam tiez precitat si stanovisko AG. A rozhodnutie Daily Mail sa mi zda konzervativne :)
Idem sa asi napit vinka... :-*
Ale predsalen - skusme to... Aj tak chcem zalozit srocku. Tak by som ju zalozil tu v polsku - nech je to narocnejsie, a skusime ju preniest?

  Branislav Gvozdiak, 23. 01. 2009 v 22:51 - po dvoch poharikoch vinka

si dalej myslim, ze sud musel vyriesit rozpor medzi rozhodnutiami Daily Mail a neskor vydanymi rozhodnutiami - Centros Ltd v Erhvervs- og Selskabsstyrelsen (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:61997J0212:EN:HTML) a nasledujuce. S tym ze sa priklonil ku kontroverznemu a konzervativnemu Daily Mail. Cim podla mna naozaj ECJ prijal nazor, ze vnutrostatne pravo moze zakazat preniest sidlo spolocnosti do ineho statu (okrem tej vynimky, ze to prijimajuci stat umoznuje). Cize ako som napisal vyssie, odobruje to polsku upravu - cl. 270 ods. 2 a cl. 459 ods. 2 k.s.h. - ktora podla mna je nesuladna s freedom of establishment.

Takze takto:

a) je podla mna prijatelne, aby EU prikazovala clenskym statom ako ma vyzerat ich pravo obchodnych spolocnosti co sa tyka freedom of esteblishment. clenske staty s tym suhlasili podpisujuc pristupovu zmluvu, a v tomto spore islo v podstate iba o vyklad zakladnych zmluv...

b) nepaci sa mi rozdelovanie slobody usadzovania na pravo imigrovat (takmer bez obmedzeni) a pravo emigrovat (znacne obmedzenia), podla mna je to "spojena nadoba", nieco co nemozno rozdelit

c) ano clensky stat ma umoznit svojim spolocnostiam podnikat si kde chcu VRAMCI EU - podla mna to vyzaduje clanok 48 ZES

No a co sa tyka tej ceskej srocky - tak si myslim ze v cechach by to este mohlo prebehnut bezproblemovo, ale aplikacia § 26 v suvislosti s rozhodnutim Cartesio a so sucasnou upravou zakona o OR... tu vidim naozaj podstatny problem, a myslim ze by sme to museli tahat pred sudy na urovni EU... znovu :) (resp. sud by musel polozit prejudicialnu otazku).

  Juraj Gyarfas, 25. 01. 2009 v 20:43 - skusime to teda?

Stale nesuhlasim s tym, aby EU statom nanutila stopercentnu inkorporacnu teoriu. Cl. 43 ods. 2 a cl. 48 ods. 1 ZES odkazuju na narodne pravo a otazka, aky statut si narodne pravo zvoli pre svoje vlastne spolocnosti nie je komunitarnou otazkou. Cl. 48 ods. 1 ZES vyslovne predpoklada, ze niektore spolocnosti sa budu riadit inkorporacnou teoriou a niektore teoriou miesta skutocneho vedenia. Myslim si, ze riesit tuto otazku na europskej urovni by bolo v rozpore so zasadou subsidiarity.

Ale rozhodne som za to, aby sme to vyskusali. Brano, ak zalozis polsku Spzoo, skusime z nej spravit slovensku sro :-)

  Juraj Gyarfas, 10. 02. 2009 v 09:31 - procesne aspekty Cartesia

Jurajov clanok a diskusia sa zatial tocila hlavne okolo korporatnych aspektov Cartesia. Rozhodnutie ESD vsak obsahovalo aj zaujimave tezy ohladom interpretacie cl. 234 ZES (predbezna otazka). Rad by som preto upozornil na dva clanky, ktore sa venovali prave tymto procesnym aspektom - clanok na Jinom Prave (http://jinepravo.blogspot.com/2009/01/jak-se-michal-s-honzou-spletli-aneb.html) a clanok na EU Law Blog (http://eulaw.typepad.com/eulawblog/2009/02/preliminary-reference-national-appeals-and-national-courts-case-c-21006.html).

  Tomas Vavrak, 11. 03. 2009 v 12:09 - ad exit tax

ahoj, len maly komentar, resp. moja otazka k danovej veci. v clanku sa pise ze de Lasteyrie zakazal zdanit nerealizovane zisky. nie je to pravda, stat z ktoreho sa emigruje nemoze zdanit tieto zisky, ak by tak neurobil v pripade ak by k takemuto zdaneniu nedoslo v pripade ne-emirgracie. Nasledovalo rozhodnutie C-470/04 (volajme ho "N"). V N-case potvrdil ESD de Lasteyrie a povedal ze zdanit to mozu ked dojde k realizacii, ale holandsku na buducu dan nemoze uplatit ziadnu guarantee/security/pledge, resp. nic co by nemohla keby N ostal v holandsku a nemigroval do UK.

Ad ssystem. v EU existuju dva systemy jurisdikcii : bud s exit tax, s tym ze v pripade realizacie napr. kapitalovych ziskov sa zdani iba od momentu, kedy danovnik sa stal danovycm rezidentom v danej krajine. Alebo bez exit tax (napr Slovensko) s tym ze ked sa zdanuju nerealizovaene zisky tak vsetky (teda aj tie ktore vznikli pocas danovej rezidencie danovnika inde).

Inymi slovami, niekto (aj spolocnost) nadobudne dom za 100 ked je rezident vo FRA, po 10tich rokoch ma dom hodnutu 200 a zmeni danovu rezidencu na SVK (na toto nepotrebujete zmenu sidla, iba miesta skutocneho vedenia) a po dalsich 10 ropkloch to preda cele za 1100. FRA bude chciet zdanit 100 a slovensko 1000, ciste dvojite zdanenie. V tomto vidim buduci Slovensko kejs pred ESD alebo Arbitraznou komisiou (aj ked nejde o transfer pricing takze asi skor to prve).

Tolko k daniam pri migraciach. paci sa mi Vas projekt blogovy, duro dik ze si ma zavolal, budem citat, kde tu vam mozem prispiet ak by bolo nejake zaujimave rozhodnutie danove :-)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím