lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Milan Hlušák (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Robert Goral (3)
Lukáš Peško (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Valček (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Ivan Michalov (1)
Natalia Janikova (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)
Peter Kubina (1)
Katarína Dudíková (1)
Paula Demianova (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Janík (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Halama (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Petr Kavan (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Bohumil Havel (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter K (1)
Ján Pirč (1)
Gabriel Volšík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Palková (1)
Petr Steiner (1)
Juraj Lukáč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
Róbert Černák (1)
Jozef Kleberc (1)
Vincent Lechman (1)
peter straka (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Marcin (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Mýty autorského práva - copyrightová doložka.

Branislav Gvozdiak, 18. 02. 2009 v 13:51

Autorské právo je aj v odbornej právnickej verejnosti (nehovoriac už o tej neodbornej) opradené rôznymi mýtmi a mylnými presvedčeniami, pravdepodobne najviac zo všetkých právnych odvetví. Na tomto mieste sa chcem pokúsiť rozobrať, odkiaľ a prečo sa vzal mýtus týkajúci sa používania "všemocného" znaku © (copyright). V slovenskom práve (takisto v českom, poľskom, maďarskom, kazachstanskom... tobôž v čínskom:)) použitie tohoto znaku nemá väčší význam (a žiadny nepíšem jedine preto, že môže mať psychologický efekt). Popularita céčka v krúžku pravdepodobne vyplýva z toho, že sa viaže so Spojenými Štátmi Americkými, ktoré všetci zbožňujeme (moja babička zvykla hovoriť o veciach, ktoré sa jej páčili "to je amerika", až neskôr prešla na "to je kanada", keď sa do Kanady presťahovala dcéra jednej z našich susediek a vždy keď príjde tak rozpráva, ako je tam super :)). Ospravedlňujem sa za túto rodinnú odbočku a vraciam sa k téme... Okrem súvisu s USA vyzerá ten znak aj dosť efektne a moderne. Veľa ľudí si preto myslí, že jeho použitie zabezpečuje ničím nerušené využívanie produktu (diela). Faktom však je to, čo som napísal vyššie - použitie znaku "©" nemá u nás absolútne žiadny právny význam.

Jednou zo základných zásad ochrany diela autorským právom je nezávislosť tejto ochrany od splnenia akýchkoľvek formálnych podmienok. Vyplýva to tak zo slovenských právnych predpisov (samozrejme mám na mysli autorský zákon 618/2003 Z.z.) ako aj z medzinárodnej právnej úpravy ktorou sme viazaní (o tej si môžete prečítať viac napr. tu). Závratná kariéra copyrightovej doložky začala v článku III Všeobecného dohovoru o autorskom práve revidovanom v Paríži 24. júla 1971 (134/1980 Zb.). Cieľom tohto znaku bolo vytvorenie určitej jednoduchej formulky, ktorá by nahradila všetky formality nevyhnutné v niektorých štátoch pre zabezpečenie diela autorskoprávnou ochranou. Jeho význam oslabilo pristúpenie USA k Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (133/1980 Zb.) v marci 1989. Článok 5 ods. 2 prvá veta znie takto: "Požívanie a výkon týchto práv sa nepodrobuje žiadnej formalite; toto požívanie a tento výkon nezávisí od ochrany platnej v štáte pôvodu diela." Pri porovnaní zoznamu štátov, ktoré pristúpili k Bernskému dohovoru s tými, ktoré pristúpili k Všeobecnému dohovoru veľmi rýchlo zistíme, že tento bernský zoznam obsahuje všetky štáty z kratšieho zoznamu signatárov Všeobecného dohovoru (porovnanie tu).

Na tomto mieste je myslím vhodné poznamenať, že v určitých prípadoch, na teritórium USA, môže mať použitie copyrightovej doložky svoj význam. Do momentu ich pristúpenia k Bernskému dohovoru bola táto doložka pre autorskoprávnu ochranu nevyhnutná, teraz to už tak nie je, ale aj tak môže uľahčiť súdne vymáhanie autorských práv. Jej použitie v predpísanej forme a na viditeľnom mieste môže slúžiť ako výborný protiargument, ak by sa druhá strana chcela brániť "nezavineným porušením autorských práv". Pri nezavinenom porušení sa totiž odporca môže domáhať zmenšenia výšky náhrady škody. Z procesného hľadiska môže byť použitie tejto doložky veľmi vhodné v prípade internetových stránok, nakoľko toto prostredie je výnimočne ohrozené narušením autorských práv. Myslím, že taktiež treba dodať, že jediná správna forma copyrightovej doložky je tá zo Všeobecného dohovoru - písmenko c v krúžku, označenie vlastníka majetkových autorských práv a rok prvej publikácie diela. Americké súdy ešte odporúčajú pridávanie formulky "Copyright by", čize napr. "© Copyright by XXX, 20XX". Samozrejme s prevodom majetkových práv sa mení aj text doložky. V prípade diel odvodených (závislých - napr. preložených) by sa na nich mali nachádzať dve copyrightové doložky.

Tu si dovolím urobiť malú odbočku. Ako som už spomínal, v našom právnom systéme netreba splniť žiadne formálne predpoklady pre zabezpečenie diela autorskoprávnou ochranou. Ako to vyzerá v USA? No, nie tak ružovo. 17 U.S.C. § 411. Registration and infringement actions: (a) Except for an action brought for a violation of the rights of the author under section 106A(a), and subject to the provisions of subsection (b), no action for infringement of the copyright in any United States work shall be instituted until preregistration or registration of the copyright claim has been made in accordance with this title. (…) Čo z toho vyplýva? Že domáhanie sa ochrany autorského práva je v značnej miere formálne obmedzené pre diela vzniknuté v USA. Pre viac informácií odporúčam knižku Nimmer on Copyright. Eventuálne by z toho mohla vzniknúť zaujímavá diskusia, predovšetkým ak má niekto skúsenosti so zámorským právom.

Vráťme sa ale do nášho právneho systému. Môže mať použitie doložky procesný význam u nás? Podľa § 6 ods. 1 autorského zákona autorom je osoba, ktorá dielo vytvorila. Stretol som sa s názorom, že použitie copyrightovej doložky môže byť jedným zo spôsobov uvedenia autora diela, či jeho označenia, a teda že sa na ňu môžeme povolať pri určovaní autorstva. Znie to logicky, ale vo svetle citovaných dohovorov to neobstojí a takéto stanovisko je podľa mňa mylné. Cieľom doložky totiž nie je identifikácia autora, ale vlastníka majetkových autorských práv k dielu. Tieto osoby môžu byť odlišné, napríklad v dôsledku prevodu autorských majetkových práv...

Všetky práva vyhradené. Táto formulka je taktiež určitou formou copyrightovej doložky. Ide o preklad anglického "all rights reserved". Formulka je používaná takmer rovnako často ako céčko v krúžku, často spolu s ním, a taktiež bez znalosti právnych skutkov. Tie nie sú totiž vôbec žiadne. Formulka "all rights reserved" má svoj pôvod v Dohovore o autorskom práve z Buenos Aires z 1910 roku, ktorý dnes nemá žiadny význam (od roku 2000, kedy ako posledná zo signatárov tohto dohovoru pristúpila Nikaragua k Bernskému dohovoru), a v Európe ani nikdy nemal (a ani v žiadnom kraji mimo amerického kontinentu). Jej používanie je teda ešte viac nezmyselné ako používanie copyrightovej doložky. Rôzne formy vyhradenia všetkých autorských práv, ktoré sú niekedy dlhšie ako samotné chránené "dielo", nemajú teda podľa mňa žiadne opodstatnenie, a nechránia pred výnimkami z ochrany autorského práva uvedenými v autorskom zákone, ani pred ničím iným.

© Copyright by Branislav Gvoždiak, 2009
Všetky práva vyhradené
:)

hlasujte za clanok na vybrali.sme.sk


Názory k článku Mýty autorského práva - copyrightová doložka.:


  Juraj Gyarfas, 19. 02. 2009 v 10:47 - ©

Dakujem za skvely post. Velmi zaujimave ... a hoci by som velmi chcel, nenachadzam nic, v com by som mohol nesuhlasit :-)

Ale pre upresnenie som sa chcel spytat - co si myslel tym prevodom autorskych majetkovych prav?

  Branislav Gvozdiak, 19. 02. 2009 v 12:11 - Prevod majetkovych autorskych prav…

Takze pre upresnenie (a dakujem ze si to takto nazval namiesto obvinenia ma z pisania blbosti...:)). Pouzil som taketo zahadne spojenie slov z dovodu, ze sa mi nechcelo rozlisovat medzi roznymi pravnymi poriadkami, kedze nebolo cielom clanku porovnavat roznu upravu majetkovych prav v roznych pravnych poriadkoch. Povodne som mal zamer miesto prevodu napisat prenesenie, ale vies, ten moj lingvisticky panslavizmus... obcas si nie som isty, ci to, co pisem po slovensky, je naozaj napisane po slovensky. Nech mi su podobne veci odpustene :). Aby som vsak nevyzeral ze neviem co si mal svojou otazkou na mysli...

Na Slovensku su majetkove prava neprevoditelne, autor moze len vyslovit suhlas na pouzitie diela - licencne zmluvy - vtedy musi strpiet pouzivanie diela v rozsahu tohoto suhlasu. Tato uprava je vsak podla mna relativne vynimocna – vid. napr. clanok 41 polskeho autorskeho zakona (Dz.U.06.90.631 http://www.lex.com.pl/serwis/du/2006/0631.htm) – majetkove autorske prava mozno zmluvne previest. Takisto v USA je tzv. „copyright transfer agreement“ celkom bezna (viac info tu http://www.copyright.gov/title17/92chap2.html). Pretoze v suvislosti s clankom sa mi slovenska uprava (fakt ze aj polska) zdala pre pouzivanie znaku © irelevantna, nechcel som akurat tu rozoberat podrobnosti... ospravedlnujem sa za to a dufam ze som nikoho neuviedol do omylu :). Este by som ale chcel poznamenat, ze aj na Slovensku moze byt v sulade s autorskym zakonom vlastnikom majetkovych prav ina osoba ako autor – v pripade dedenia. A tak naozaj, v odstavci v ktorom som to pouzil som chcel len v skratke poukazat na to, ze osoba, ktora je uvedena za znakom ©, nemusi byt autor...

  Juraj Gyarfas, 19. 02. 2009 v 19:53 - prevod majetkovych autorskych prav

Toto je zaujimave. Viem, ze Americania koncipuju IP-prava trochu inak ako Europania, takze to ma neprekvapuje. Ale s tou polskou upravou si ma prekvapil. Vzdy som si myslel, ze neprevoditelnost autorskych prav nie je slovenskou anomaliou, ale je to tak trochu europskym standardom (aj ked neviem prist na to, preco som si to myslel). Neviem uplne presne aky vyznam ma v polskom prave slovo "przejść", takze v polskej uprave to neviem celkom posudit. Ale neprevoditelnost aj majetkovych prav podla mna vyplyva z § 26 ceskeho autorskeho zakona (121/2000 Sb.) aj z § 29 nemeckeho Urheberrechtsgesetz.

Tym nechcem povedat, ze si to v tomto clanku mal riesit - to © to bolo velmi zaujimave a vtipne. Ale ved vies, ze diskusia sa vzdy vyberie niekam inam, ako autor zamyslal - vid hlavne moj clanok o VW nizsie :-)

  Peter Kocvar, 17. 03. 2009 v 21:12 - audiovizia

Zaujimal by ma vas nazor na to, ako sa značka © ocitla medzi povinne uvadzanymi udajmi v zmysle zakona o audiovizii.

  Branislav Gvozdiak, 18. 03. 2009 v 08:50 - ad. audiovizia

Musim sa uprimne priznat ze som o tom nevedel :(. Ale mate samozrejme pravdu, § 3 ods. 1 pism. h) zakona o audiovizii ( 1/1996 Z.z.) vyzaduje oznacenie audiovizualneho diela znakom c v kruzku alebo p v kruzku, za porusenie tejto povinnosti teoreticky hrozi pokuta do vysky 250000 Sk.
Ako sa to tam naslo a preco, to neviem. A dufam ze niekto teraz kvoli mojmu clanku nezacne porusovat zakon o audiovizii :(.

  Peter Kocvar, 25. 03. 2009 v 21:25 - Peter Kocvar

Dobry den, nemyslel som to ako kritiku, skor ma zaujima otazka konzistentnosti v nasom pravnom poriadku. Priznam sa ze logika oblasti autorskeho prava bola pre mna vzdy zahadou (a prislusny kurz na PF UK vniesol do tohto pocitu skor pocit roztrpcenosti, nez nejake aspon minimalne objasnenie). Je mozne, ze MK sa takto rozhodlo zabezpecit lepsiu ochranu prav autorov a vyrobcov v pripade ze sa ich zaznamy ocitnu na americkom kontinente - aj ked to by mal byt skor zaujem ich samotnych, v sulade so zasadami sukromneho prava. Mozno sa ale nakoniec takouto, z pohladu slovenskeho regulatora irelevantnou, povinnostou len podporilo pretrvavanie toho mytu o ktorom pisete.

  Ondrej Jurišta, 03. 10. 2009 v 11:59 - K tomu zákonu o audiovízii....

Tento článok som našiel až teraz, tak sa ospravedlňujem, že píšem pol roka neskôr ako by som mal.
Zákon č. 1/1996 Z. z. bol s účinnosťou od 1. januára 2008 zrušený, nahradil ho zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), ktorý označenie značkou c v krúžku alebo značkou p v krúžku predpokladá ako pri audiovizuálnom diele, tak aj pri zvukovom zázname umeleckého výkonu a multimediálnom diele. Dôvod takéhoto počinu je mi neznámy, možno sa to prebralo zo zákona o audiovízii bez nejakého väčšieho rozmýšľania, neviem, osobitná časť dôvodovej správy sa o tom nezmieňuje...

  Zuzana Adamová, 06. 07. 2010 v 16:25 - (c) a ine

Co sa tyka uvadzania (c) a (p) v zmysle audiovizualneho zakona, povazujem to len za dalsie nekriticke preberanie angloamerickych prvkov do kontinentalneho, pardon slovenskeho, pravneho poriadku.

Pokial ide o prevod autorskych prav, vo viacerych statoch EU je prevod prav zakazany, resp. obmedzeny len na urcite specificke pripady (napr. spolocne s prevodom obchodnej spolocnosti). Pod vplyvom teroetickeho i praktickeho vplyvu nemeckeho top odbornika na autorske pravo Adolfa Dietza, je v mnohych postkomunistickych statoch prevod prav zakazany, i ked existuje mnozstvo protiargumentov na opacny pristup.

  ^ez^, 06. 07. 2010 v 19:32 - nie celkom

"For example, in the USA, almost everything created privately and originally after April 1, 1989 is copyrighted and protected whether it has a notice or not."

"It is true that a notice strengthens the protection, by warning people, and by allowing one to get more and different damages, but it is not necessary."

okrem toho, ak uz mame odniekal nekriticky preberat angloamericke prvky tak z autorskeho prava, ved tam ma svoj povod.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím