Autoři:

Autorské právo je aj v odbornej právnickej verejnosti (nehovoriac už o tej neodbornej) opradené rôznymi mýtmi a mylnými presvedčeniami, pravdepodobne najviac zo všetkých právnych odvetví. Na tomto mieste sa chcem pokúsiť rozobrať, odkiaľ a prečo sa vzal mýtus týkajúci sa používania "všemocného" znaku © (copyright). V slovenskom práve (takisto v českom, poľskom, maďarskom, kazachstanskom... tobôž v čínskom:)) použitie tohoto znaku nemá väčší význam (a žiadny nepíšem jedine preto, že môže mať psychologický efekt). Popularita céčka v krúžku pravdepodobne vyplýva z toho, že sa viaže so Spojenými Štátmi Americkými, ktoré všetci zbožňujeme (moja babička zvykla hovoriť o veciach, ktoré sa jej páčili "to je amerika", až neskôr prešla na "to je kanada", keď sa do Kanady presťahovala dcéra jednej z našich susediek a vždy keď príjde tak rozpráva, ako je tam super :)). Ospravedlňujem sa za túto rodinnú odbočku a vraciam sa k téme... Okrem súvisu s USA vyzerá ten znak aj dosť efektne a moderne. Veľa ľudí si preto myslí, že jeho použitie zabezpečuje ničím nerušené využívanie produktu (diela). Faktom však je to, čo som napísal vyššie - použitie znaku "©" nemá u nás absolútne žiadny právny význam.

Jednou zo základných zásad ochrany diela autorským právom je nezávislosť tejto ochrany od splnenia akýchkoľvek formálnych podmienok. Vyplýva to tak zo slovenských právnych predpisov (samozrejme mám na mysli autorský zákon 618/2003 Z.z.) ako aj z medzinárodnej právnej úpravy ktorou sme viazaní (o tej si môžete prečítať viac napr. tu). Závratná kariéra copyrightovej doložky začala v článku III Všeobecného dohovoru o autorskom práve revidovanom v Paríži 24. júla 1971 (134/1980 Zb.). Cieľom tohto znaku bolo vytvorenie určitej jednoduchej formulky, ktorá by nahradila všetky formality nevyhnutné v niektorých štátoch pre zabezpečenie diela autorskoprávnou ochranou. Jeho význam oslabilo pristúpenie USA k Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (133/1980 Zb.) v marci 1989. Článok 5 ods. 2 prvá veta znie takto: "Požívanie a výkon týchto práv sa nepodrobuje žiadnej formalite; toto požívanie a tento výkon nezávisí od ochrany platnej v štáte pôvodu diela." Pri porovnaní zoznamu štátov, ktoré pristúpili k Bernskému dohovoru s tými, ktoré pristúpili k Všeobecnému dohovoru veľmi rýchlo zistíme, že tento bernský zoznam obsahuje všetky štáty z kratšieho zoznamu signatárov Všeobecného dohovoru (porovnanie tu).

Na tomto mieste je myslím vhodné poznamenať, že v určitých prípadoch, na teritórium USA, môže mať použitie copyrightovej doložky svoj význam. Do momentu ich pristúpenia k Bernskému dohovoru bola táto doložka pre autorskoprávnu ochranu nevyhnutná, teraz to už tak nie je, ale aj tak môže uľahčiť súdne vymáhanie autorských práv. Jej použitie v predpísanej forme a na viditeľnom mieste môže slúžiť ako výborný protiargument, ak by sa druhá strana chcela brániť "nezavineným porušením autorských práv". Pri nezavinenom porušení sa totiž odporca môže domáhať zmenšenia výšky náhrady škody. Z procesného hľadiska môže byť použitie tejto doložky veľmi vhodné v prípade internetových stránok, nakoľko toto prostredie je výnimočne ohrozené narušením autorských práv. Myslím, že taktiež treba dodať, že jediná správna forma copyrightovej doložky je tá zo Všeobecného dohovoru - písmenko c v krúžku, označenie vlastníka majetkových autorských práv a rok prvej publikácie diela. Americké súdy ešte odporúčajú pridávanie formulky "Copyright by", čize napr. "© Copyright by XXX, 20XX". Samozrejme s prevodom majetkových práv sa mení aj text doložky. V prípade diel odvodených (závislých - napr. preložených) by sa na nich mali nachádzať dve copyrightové doložky.

Tu si dovolím urobiť malú odbočku. Ako som už spomínal, v našom právnom systéme netreba splniť žiadne formálne predpoklady pre zabezpečenie diela autorskoprávnou ochranou. Ako to vyzerá v USA? No, nie tak ružovo. 17 U.S.C. § 411. Registration and infringement actions: (a) Except for an action brought for a violation of the rights of the author under section 106A(a), and subject to the provisions of subsection (b), no action for infringement of the copyright in any United States work shall be instituted until preregistration or registration of the copyright claim has been made in accordance with this title. (…) Čo z toho vyplýva? Že domáhanie sa ochrany autorského práva je v značnej miere formálne obmedzené pre diela vzniknuté v USA. Pre viac informácií odporúčam knižku Nimmer on Copyright. Eventuálne by z toho mohla vzniknúť zaujímavá diskusia, predovšetkým ak má niekto skúsenosti so zámorským právom.

Vráťme sa ale do nášho právneho systému. Môže mať použitie doložky procesný význam u nás? Podľa § 6 ods. 1 autorského zákona autorom je osoba, ktorá dielo vytvorila. Stretol som sa s názorom, že použitie copyrightovej doložky môže byť jedným zo spôsobov uvedenia autora diela, či jeho označenia, a teda že sa na ňu môžeme povolať pri určovaní autorstva. Znie to logicky, ale vo svetle citovaných dohovorov to neobstojí a takéto stanovisko je podľa mňa mylné. Cieľom doložky totiž nie je identifikácia autora, ale vlastníka majetkových autorských práv k dielu. Tieto osoby môžu byť odlišné, napríklad v dôsledku prevodu autorských majetkových práv...

Všetky práva vyhradené. Táto formulka je taktiež určitou formou copyrightovej doložky. Ide o preklad anglického "all rights reserved". Formulka je používaná takmer rovnako často ako céčko v krúžku, často spolu s ním, a taktiež bez znalosti právnych skutkov. Tie nie sú totiž vôbec žiadne. Formulka "all rights reserved" má svoj pôvod v Dohovore o autorskom práve z Buenos Aires z 1910 roku, ktorý dnes nemá žiadny význam (od roku 2000, kedy ako posledná zo signatárov tohto dohovoru pristúpila Nikaragua k Bernskému dohovoru), a v Európe ani nikdy nemal (a ani v žiadnom kraji mimo amerického kontinentu). Jej používanie je teda ešte viac nezmyselné ako používanie copyrightovej doložky. Rôzne formy vyhradenia všetkých autorských práv, ktoré sú niekedy dlhšie ako samotné chránené "dielo", nemajú teda podľa mňa žiadne opodstatnenie, a nechránia pred výnimkami z ochrany autorského práva uvedenými v autorskom zákone, ani pred ničím iným.

© Copyright by Branislav Gvoždiak, 2009
Všetky práva vyhradené
:)

hlasujte za clanok na vybrali.sme.sk

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím