lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Ivan Bojna (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Adam Valček (2)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Jozef Kleberc (1)
Ondrej Jurišta (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Ľalík (1)
Robert Vrablica (1)
Bohumil Havel (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavol Mlej (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Kubina (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ján Pirč (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Hudec (1)
Zuzana Adamova (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Peter K (1)
Ivan Michalov (1)
lukas.kvokacka (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
David Halenák (1)
Paula Demianova (1)
Petr Steiner (1)
Roman Prochazka (1)
Michal Ďubek (1)
Marek Maslák (1)
Martin Estočák (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Galgoczy (1)
Lucia Palková (1)
Ondrej Halama (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
Peter Janík (1)
Peter Marcin (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Demo (1)
Tibor Menyhért (1)
Katarína Dudíková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Jeden pokus o nápravu a ďalšia premárnená šanca..

Juraj Alexander, 14. 04. 2011 v 09:50

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. O tomto zákone som tu už písal pri predchádzajúcom, neúspešnom (až prezidentom zvrátenom) pokuse o jeho novelizáciu. K podrobnému komentáru návrhu novely nižšie, na začiatok by som však zopakoval zásadné nedostatky ZKR, ktoré ani najnovší počin MS SR nerieši, a to:

K samotnej novele, ktorá určite reaguje na niektoré problémy ťažiace slovenskú insolvenčnú prax, by som si dovolil len na okraj a pomerne na rýchlo poznamenať:

Budem zvedavý na Vaše komentáre a prípadne nesúhlas, alebo ďalšie pripomienky.


Názory k článku Jeden pokus o nápravu a ďalšia premárnená šanca..:


  Martin Maliar, 14. 04. 2011 v 22:43 - OK - Idem na to

Keďže som jeden z tých, ktorí sú(boli) pri tom a majú záujem, aby sa úprava pohla dobrým smerom, skúsim vysvetliť niektoré úvahy.Verím, že v rámci MPK sa ešte podarí vychytať niektoré muchy
a) transparentnosť - áno, insolvenčný register by bol riešením, ale novelu bolo potrebné pripraviť a niet možností čakať na riešenie insolvenčného registra
b)oddlženie bude riešené, ale ako samostatná téma trošku neskôr. Ide o vážny problém, ako popisuješ, ale ide aj o relatívne ťažkú tému na písanie.
c)absolute priority rule - konštrukcia spriaznených veriteľov je smerovaním k tomuto pravidlu. Netreba zabúdať, že APR je judikatórny koncept a ako taký ho zakomponovať do zákona to nie je až také easy.
d)majetok tretích osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu - neviem si predstaviť konštrukciu, že by sa "nevťahoval" do K.Domnievam sa, že potom nie je dosť dobre možné zabezpečiť pravidlo "pari passau". V novele sa pridáva pritom jedno pravidlo, ktoré rieši situácie ako hodnota zabezpečenia je nižšia ako pohľadávka.
e)otvorená brána R - mám za to, že by mala čiastočne byť. Úplne to nechať súdu je problematické, keďže je tam dosť "ekonomických" otázok. V R sa pridáva veriteľom viacero práv a lepšie sa štrukturalizujú skupiny pre potreby hlasovania. Veľa problematických súčasných R súdy zvládli vyriešiť.

A to narýchlo
1)OK... Dá sa diskutovať o tom aké komponenty v "going concern" zvažovať
2)Ide o to, či sa dohodneme, že chceme aby dlhodobo pôsobili na trhu predlžené spoločnosti. Nemyslím si, že je to v poriadku aj s ohľadom na fiduciárne povinnosti. Vzťah novej úpravy § 11 je, že ide o novú povinnosť "popri" zodpovednosti za škodu. Kto žaloval skutkovo zodpovednosť za škodu, tak vie, čo to je dôkazné bremeno.
3)je dôvodné sa veriteľských náverhov báť, keďže pri ich zabrzdení ťažko predpokladať, čo príde. Preto len podľa možnosti light pustiť. Úpravou v ČR sa nejaví ako dôvodné sa inšpirovať. Kto je veriteľ? Ten kto to tvrdí, že je?
4)konečný dátum prihlasovania je určite vec na diskusiu
5) formulácia je na diskusiu
6) v pohľadávkach proti podstate treba urobiť poriadok. Ide o ťažkú tému. Správca potrebuje čas, aby sa zorientoval a ak chce prevádzkovať podnik, tak práve jasnejšia štruktúra protipodstatových nárokov by mu mala pomôcť
7)ide o vec na diskusiu, ale pravidlo absolútnej priority sa berie do úvahy. Spoločníci nech financujú kapitálovú spoločnosť cez základné imanie, nie cez debt.

Chcem však poďakovať za naznačenie problematických miest. Verím, že ak sa nájde adekvátnejšie riešenie (riešenia) bude to na prospech všetkých.


  Juraj Tkac, 17. 04. 2011 v 18:44 - pripravovana rekodifikacia obcana / obchodu

zdravim vsetkych
viem ze to s touto temou nesuvisi ale skusim sa spytat:
troska som si studoval pripravovanu rekodifikaciu obcana /obchodu, len som nejako nenarazil ani len na tezy noveho zakona o obchodnych spolocnostiach, neviete mi poradit ci nieco take vobec existuje?
vopred dik

  Juraj Gyarfas, 18. 04. 2011 v 21:44 - Lex NChZ

Nie je navrhovaný § 32 ods. 19 (nemožnosť poprieť pohľadávku určenú právoplatným rozhodnutím) reakciou na popretie pohľadávky Európskej Komisie v prípade Nováckych chemických závodov? Žeby sme po Lex Frucona, Lex SPP, Lex Tipos a Lex Školstrav mali aj Lex NChZ? :-)

  Michal Novotný, 19. 04. 2011 v 09:23 - Nedá mi

keď už Juraj načal ten Lex NChZ (inak, tých leges tu začíname mať nejako veľa...), tak by som v tejto súvislosti upozornil na dve veci:

1. § 100 konk. por. (dovolím si používať túto skratku, lebo ku považujem za elegantnejšiu než ZKR) necháva novela nedotknutá. Podľa tohto ustanovenia sú teda určité pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Vôbec nie je jasné, prečo, t.j. prečo poskytujeme dlžníkovi konkurz ako možnosť "zbaviť sa" týchto pohľadávok (napr. peňažného trestu v trestnom konaní!) tým, že sa preženie cez konkurz. Podľa mňa na tom neexistuje žiadny záujem; dlžník by mal z konkurzu vychádzať čistý, až keď uhradí (podľa možnosti) všetky svoje záväzky. Navyše, zavedením § 32 ods. 2 (ten hovorí o pohľadávkach EÚ dokonca explicitne, čo je tiež na úvahu - prečo akurát tieto? a čo pohľadávky Svetovej banky, MMF, EBRD, ŠFRB atď. chcelo by sa dodať...) totiž dochádza k úplne protipólnemu nakladaniu s pohľadávkami slovenského štátu ( § 100 ods. 1 písm. d/) a EÚ. Konečne, ustanovenie § 100 malo aké také "hodnotové" ukotvenie v platnom zákone, keďže ten sa nestaval nejako výslovne negatívne voči pohľadávkami spriaznených osôb. Navrhovaná novela však v § 3 ods. 3 v spojení s § 95 ods. 3 podriaďuje pohľadávky spriaznených osôb za všetky ostatné, ale (!) stále ich ponecháva pred pohľadávkami podľa § 100, čím paradoxne navonok deklaruje, ale vnútorne nerešpektuje toto "sankcionovanie" spriaznených osôb.

2. Vyššie uvedené je zaujímavé v súvislosti s § 3 ods. 3. Totiž, podľa zákonného znenia sa pri zisťovaní predlženia nerozlišuje medzi uspokojiteľnými a neuspokojiteľnými pohľadávkami. Pravdepodobne by sa k tomu dalo dospieť výkladom, ale pri našich súdoch jeden nikdy nevie... A tak by podľa mňa bolo možné vyhnúť sa veľkej pokute uloženej trestným súdom tým, že sa vyhlásim za predlženého (novela sa nijako nedotkla pomerne povážlivého § 3 ods. 1 druhej vety vo vzťahu ku konkurzu), podám návrh na konkurz, tam sa na pokutu podľa § 100 neprihliadne, tým činom sa dosiahne pomerne slušná konkurzná kvóta, a ja podnikám ďalej pod novou spoločnosťou ako čistý človek...

  Juraj Alexander, 21. 04. 2011 v 17:13 - Ad Martin

Martin, ďakujem za fundovanú reakciu. S niektorými bodmi neradno polemizovať, ale aj tak:

1. Transparentnosť


Podľa mňa nie je možné čakať na register a potom robiť novelu - malo by sa to urobiť naopak, trebárs aj s dlhšou legisvakanciou pre ustanovenia týkajúce sa registra, a medzi tým na registri pracovať, naopak sa to nikdy nezrealizuje.

2. Absolute priority rule

Konštrukcia spriaznených veriteľov podľa mňa APR nenahradí. Akcionár si stále môže nechať akcie a všetkých veriteľov (vrátane seba) pripraviť o pohľadávky. Okrem toho, ak je kontrola aspoň trochu rozdrobená (definácia "spriaznenej osoby" je veľmi široká), tak týmto opatrením vzniká zásadná deformácia motivácie vstúpiť do insolvencie. Subordinácia by mala byť trestom, maximálne je možné vytvoriť koncept "Kapitalersetzende Darlehen", ale ten je komplikovanejší a vyžaduje, aby šlo naozaj o pohľadávky, ktoré majú charakter kapitálu. Preto by som naozaj doporučil zvážiť koncept APR - možno je pôvodom judikatórny, ale je komplikovaný koncept a vyžaduje zákonnú úpravu. § 349 českého InsZ je veľmi dobrou implementáciou, prípadne § 1128(b)(2) môže byť tiež inšpiráciou (netreba zabúdať na koncept "fair and equitable" a koncept "feasibility", ktoré vôbec nemáme).
3. Majetok tretích osôb

Nemyslím si, že princíp pari passu vyžaduje zahrnutie majetku tretích osôb do podstaty. Ak si veriteľ zjednal zabezpečenie treťou osobou, ide práve o zabezpečenie pre prípad, že dlžník nebude plniť. Preto by malo byť jeho postavenie v insolvencii dlžníka týmto zabezpečením neovplyvnené. Neviem o inom insolvenčnom práve, ktoré by takýto majetok do podstaty zahŕňalo - za normálnych okolností (tj. krížové zaistenia v skupine spoločností) to skôr vytvára spory o to, v ktorom konkurze sa majetok bude zpeňažovať a ktorý správca ma právo na odmenu a ich riešenie je komplikované (v ČR dodnes, za 20 rokov, nie sú dojudikované všetky situácie rozporov medzi jednotlivými konkurzami - InsZ tento koncept rozumne opustil). Preto nesúhlasím.
4. Povinnosť podať návrh pri predĺžení

Nejde o to - na tom sa dohodneme, pretože na trhu dlhodobo veľa technicky predĺžených spoločností pôsobí (napríklad v dobe krízy takmer všetky realitné projektovky). Ide o to, či chceme konštruovať povinnosť podať návrh práve pre tieto prípady (kde to dáva menej zmysel), ako pre prípady, kedy spoločnosť fakticky neplatí dodávateľom (a spôsobuje reálne spoločenské škody). Ináč si myslím, že povinnosť podať návrh je zbytočným inštitútom.
5. Veriteľský návrh

Myslím, že problémom nie je ani tak dokladanie pohľadávky, ktorú uplatňuje navrhovateľ - málokto si dovolí navrhnúť insolvenciu za pohľadávku, ktorú nedokáže audítorom osvedčiť. Prípadne si to osvedčenie zoženie. Podstatné je osvedčenie pohľadávok ostatných veriteľov (a na tom väčšina šikanóznych návrhov v ČR stroskotá, ak nie na spornosti pohľadávky) - a preto by som navrhoval, aby sa vyžadovala účasť tohoto druhého veriteľa od prvého momentu.
6. Vykonateľná pohľadávka

Keď už prijímať diskusiu, navrhujem túto formuláciu: "Pohľadávku určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej moci môže správca poprieť len na základe skutočností, ktoré dlžník neuplatnil v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali. V prípade, že proti rozhodnutiu bolo ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu možné podať opravný prostriedok, môže správca pohľadávku poprieť aj z dôvodov, ktoré je možné v tomto opravnom prostriedku uplatniť."
7. Pohľadávky proti podstate

Oceňujem to, že treba jasnosť, formuláciu ohľadom zamestnancov je však treba vyjasniť.
8. Ad Michal

Konkurz (ani §100) neposkytuje možnosť sa týchto pohľadávok zbaviť - tú by poskytlo oddĺženie, keby existovalo - jediný efekt tohoto ustanovenia je odňatie postavenia veriteľa štátu v konkurze, čo je, s ohľadom na to, že ide o trestnú sankciu, podľa mňa ok - táto pohľadávka je z trestu, zatiaľ čo ostatné pohľadávky sú protiplnením. V reštrukturalizácii tieto pohľadávky majú šancu na uspokojenie. A môžu spôsobiť úpadok, takže majú podľa mňa aj miesto v § 3 ods. 3.
9. Štátna pomoc a hlasovanie

Ešte by som si dovolil zmieniť nový § 148 ods. 3 (bod 97), ktorý sa týka hlasovania veriteľov, ktorí môžu poskytovať štátnu moc, o reštrukturalizačnom pláne. Ak má mať vyjednávanie o reštrukturalizačnom pláne zmysel, bolo by vhodné umožniť dlžníkovi ešte jeden pokus plán zmeniť.

Okrem toho bod 94 (úprava § 146 ods. 5) zachováva pravidlo, že veritelia popretých pohľadávok o pláne nehlasujú a pridávajú sa medzi nich aj podriadení veritelia. V tejto súvislosti by bolo dobré namiesto paušálneho odňatia hlasovacích práv odkázať na nový § 32(20), o tom, že "Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou."

Odňatie hlasovacieho práva podriadeným veriteľom je zas pomerne nešikovné opatrenie - majú predsa prednosť pred akcionármi v uspokojení, a pritom akcionári hlasujú. To jednak likviduje komplikovanejšie kapitálové štruktúry (skutočný mezzanin debt nie je v SR vlastne možné štruktúrovať bez použitia viacerých spoločností) a okrem toho porušuje základy postupnosti korporátneho financovania. Preto treba pravidlo absolútnej priority a nie takéto náhražky.

  Martin Maliar, 21. 04. 2011 v 21:06 - Ad InsoR

Národný program reforiem 2011-2014 str. 28 (rokovanie vlády SR 20.4.2011) - urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby to tam bolo a urobím všetko preto, aby sa to aj zrealizovalo.

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19533

  Michal Kiča, 29. 04. 2011 v 23:17 - Lex NChZ a pod.

Lex NChZ je skor bod 111. navrhovanej novely, v ktorom sa upravuju prechodne ustanovenia: § 206a ods. 2 "V konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona má veriteľ, ktorým je Európska únia, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti."

  Lucia Palková, 12. 05. 2011 v 14:27 - k majetku tretích osôb

Súhlasím, že veritelia by si často rýchlejšie a lacnejšie dokázali predať záloh (majetok tretích osôb), čo už. Navyše keď správcovia vyzývali tretie osoby na splnenie pohľadávky za dlžníka, zvykli si zo získanej čiastky "stiahnuť odmenu" čím v skutočnosti nedošlo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v celej výške. Podľa môjho názoru vsúvanie slov "k rukám správcu" a "zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne" do § 79 ods. 1 i z tohto dôvodu nie je pre veriteľov šťastným riešením. Za dlžníka sa predsa plní veriteľovi, nie správcom.. Väčšiu komplikáciu pre veriteľov (hlavne väčších ako napr. banky) vidím v návrhu nového § 28 ods. 7 "V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu." Ako sa dozviem, že Jožko Mrkvička v konkurze je novým vlastníkom môjho zálohu a mám 45 dní na prihlásenie pohľadávky? Každých 30 dní si preverím, či môj záložca je stále záložcom, hoci pohľadávku ešte ani nemám splatnú. :)

  Juraj Gyarfas, 24. 10. 2011 v 19:35 - Novela konkurzu v Z. z.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií bola dnes pod číslom 348/2011 Z. z. uverejnená v Zbierke zákonov. Neviem, či sa niekto z konkurzných expertov odhodlá na samostatný post, ale dobrý priestor na diskusiu môže byť aj tu.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím