lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (1)
Ján Pirč (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Gabriel Závodský (1)
Miriam Potočná (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Hudec (1)
lukasmozola (1)
Petr Kavan (1)
I. Stiglitz (1)
Nora Šajbidor (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Volšík (1)
Lucia Berdisová (1)
David Halenák (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladislav Pečík (1)
Juraj Lukáč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Igor Krist (1)
Tomas Kovac (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Pavol Mlej (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Rostáš (1)
Roman Prochazka (1)
Robert Vrablica (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Marcin (1)
Robert Šorl (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Kurian (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Kubina (1)
Matej Gera (1)
David Horváth (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Janík (1)
Peter K (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
peter straka (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Šrámek (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Demo (1)
Bohumil Havel (1)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ako sa Európske právo sklonilo pred jedinečnosťou športu

Jaroslav Čollák, 22. 07. 2011 v 17:18

Týmto postom chcem na konkrétnom príklade ukázať jedinečnosť a citlivosť športovej oblasti, a taktiež skutočnosť, že dokonca i také právne „systémy“ ako je Európske právo plynúce zo zakladajúcich zmlúv v aktuálnom „Lisabonskom“ znení sa dokážu pred oblasťou športu skloniť a uznať jeho špecifickosť.

Na začiatok opis subjektov, ktorý sa v tomto prípade stali hlavnými aktérmi sporu o „pravdu a nadvládu“. V prvom rade to bola firma ENIC, ktorá toho času vlastnila podiely v šiestich futbalových kluboch. Týmito klubmi boli Glasgow Rangers FC v Škótsku (25,1%), FC Bazilej vo Švajčiarsku (50%), Cultural Leonesa v Taliansku (99,9%), Slavia Praha v Českej republike (96,7%), AEK Atény, Grécko (47%) a Tottenham Hotspur v Anglicku (29.9%)[1]. Druhým aktérom je UEFA (Union of European Football Associations), únia európskych futbalových asociácií, ktorá sa v súčasnosti skladá z 53 národných futbalových asociácií[2]. Uefa je administratívny a kontrolný orgán pre európsky futbal , futsal a plážový futbal a bola založená 15. júna 1954 v Bazileji vo Švajčiarsku po rokovaní medzi francúzskou , talianskou a belgickou futbalovou asociácou.

Poďme k meritu veci. UEFA prirodzene upravuje súťaže, ktorých je organizátorom vydávaním ich pravidiel, zásad, príkazov či zákazov, ktoré sa prirodzene netýkajú iba výkonu športovej činnosti. Ako jedno z mnohých pravidiel upravujúcich oblasť európskeho futbalu UEFA zaviedla tzv. zákaz „multiple ownership“ klubov pôsobiacich v súťažiach pod jej patronátom. Toto pravidlo, ktoré bolo prijaté výkonným výborom UEFA v roku 1998 hovorí, že žiadne dva kluby účastné v ktorejkoľvek súťaži UEFA, nemôžu byť priamo alebo nepriamo kontrolované tým istým subjektom alebo riadené tou istou osobou. Prirodzene, každý „športovo znalý fanúšik“ pochopí ratio tohto pravidla, no nie tak zrejmé sa toto pravidlo či zákaz bude javiť športovo nevedomej osobe. Pre vysvetlenie si otvorene povedzme, že vlastník, ktorý v určitej súťaži vlastní majoritné podiely dvoch a viacerých klubov, je viac ako schopný ovplyvňovať zápasenie v tejto súťaži. Motív jeho ovplyvňovania výsledkov zápasov je viac ako zjavný a netreba ho na tomto mieste podrobnejšie rozoberať. To, že horšie postavený klub zahrá ( s konkurenčným klubom) v prospech lepšie postaveného s cieľom, aby aspoň jeden z týchto klubov získal podstatu – majstrovský titul či inú trofej – je aj bez existencie tohto pravidla jasný[3].

Keďže je UEFA organizáciou s teritoriálne vymedzenou pôsobnosťou v rámci Európy, jej „tvorba pravidiel futbalu“ prirodzene nemôže byť v rozpore s európskym právom. Vzhľadom na uvedené je jasné, že pravidlá podobné zákazu multiple owvnership sa veľakrát dostávajú do kolízie s európskym právom ( v tomto prípade prichádzajú do úvahy SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ, ZDAŇOVANIE A APROXIMÁCIU PRÁVA, hlava VII ZoFEU[4]). Dôkazom týchto treníc boli aj známe spory medzi UEFA a Európskou komisiou, ktoré sa týkali rôznych oblastí ( vysielacie práva, prípad Bosman - voľného pohybu pracovných síl, ktoré boli impulzom ku korekcii pravidiel )“futbalu“ stanovených samotnou UEFA- ou.

No vráťme sa k spomenutému meritu veci. Hore spomenutá firma podala podnet na Európsku komisiu, či multiple ownership pravidlo nie je v rozpore so zakladajúcimi zmluvami ( terajší článok 102 ZoFEU). Dôvodom jej podania sťažnosti bolo to, že ak by sa niektoré z klubov, ktoré vlastnila po účinnosti tohto pravidla stretli v niektorej zo súťaží organizovanými organizáciou UEFA ( pohár UEFA, Champions League ), by práve toto viacnásobné vlastníctvo bolo prekážkou ich pôsobenia a v týchto súťažiach by mohol pôsobiť iba jeden z týchto klubov. Firma v spomenutej sťažnosti dôvodila, že toto pravidlo narušuje hospodársku súťaž, obmedzuje, zabraňuje a predchádza investovaniu súkromného kapitálu do futbalových klubov. Následne Európska komisia začala toho času vyšetrovanie v tejto veci. Preskúmala súlad tohto pravidla s ustanoveniami Zmluvy, ktorých by sa tento zákaz mohol týkať, prípadne s ktorými by mohlo byť v rozpore. Vtedajšia komisárka pre hospodársku súťaž Maria Monti zhodnotila výsledky vyšetrovania nasledovne :

„Hlavným účelom tohto pravidla je chrániť integritu súťaže, povedané inými slovami, vyhnúť sa situáciám, kedy vlastník dvoch alebo viacerých športových klubov zúčastňujúcich sa súťaže by mohol byť v pokušení zariaďovať zápasy“. K tomuto výsledku dospela komisia po dôkladnom zvážení a analýze prijatého opatrenia aj napriek tvrdeniu, že toto opatrenie prijali organizácie spadajúce pod samotnú UEFA-u, ktorých sa tohto času článok 81 Zmluvy o Európskej únii priamo dotýka, no aj napriek tomu sa Komisia nechala počuť, že toto opatrenie môže byť odôvodnené potrebou garancie integrity a nezávislosti súťaže, ktorej je samotná UEFA garantom.

V odôvodnení rozhodnutia sa nachádzalo aj tvrdenie, ktoré v skutku hovorilo nasledovné : „ Je úlohou športových organizácií organizovať a propagovať svoje konkrétne športy, najmä pokiaľ ide o športové pravidlá, ako napríklad počet hráčov, ktorí hrajú v konkrétnom futbalovom tíme, veľkosť hracích plôch či kapacita štadiónov. Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že ekonomickým aspektom samotného športu sú subjekty, ktoré sú predmetom práva EÚ, ale druhým dychom Súdny dvor vždy dodával, že osobitné charakteristiky tohto športového sektora sa musia brať na zreteľ a do úvahy pri uplatňovaní pravidiel zmluvy. V prípade samotného multiple ownership pravidla Komisia zistila, že jeho cieľom nebolo narušiť pravidlá hospodárskej súťaže, ale práve naopak, garantovať integritu súťaží, ktoré organizuje. 25.6 2002 Komisia zamietla túto sťažnosť[5] .

Reakcia konkrétnych „viacnásobných“ majiteľov klubov práve na toto pravidlo je nanajvýš úsmevná. Na každú chorobu existuje liek čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Vlastník viacerých klubov tento zákaz obíde jednoduchou zmenou vlastníctva v prospech tretej osoby – priateľa či známeho, pričom rozhodujúce slovo v klube ostane vlastníkovi pôvodnému. Prax ukázala prípadný ďalší spôsob - tento vlastnícky podiel prevedie na dcérsku spoločnosť svojej materskej spoločnosti, a zákaz multiple ownership zahodil za hlavu. Reakcie praxe však nemôžu byť hlavným bodom a negáciou akejkoľvek snahy o udržanie čistoty športového odvetvia a akákoľvek snaha o zabránenie manipulácií je veľkým posunom vpred a nesmierne potrebnou súčasťou činnosti orgánov, ktoré športové odvetvie akéhokoľvek druhu riadia či zabezpečujú. Napokon, o vzťahu práva a praxe som sa krátkym článkom zapodieval pred časom TU. Dôkazom o opodstatnenosti tohto zákazu je aj snaha organizácií ostatných športov na ustanovení zákazu tohto typu.[6]

Je zaujímavé sledovať, ako fenomén nazývaný šport dokáže ovplyvňovať reálny svet. Dôkazom bolo aj samotné Slovensko, kedy sme sa na vlastnej koži presvedčili ako tento fenomén vo forme Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011 v Bratislave a Košiciach deformoval dovtedy zabehaný každodenný ruch týchto miest. Toto podujatie ovplyvnilo fungovanie mestskej hromadnej dopravy, mimomestských spojov, zvýšené počty policajných a bezpečnostných zložiek, dianie v centrách a mnoho iného, čo si veľa z nás ani neuvedomilo. Akýmsi vrcholom v tomto smere je komunistická Čína, ktorá je známa tým, že kvôli zabezpečeniu bezpečnosti a plynulosti takýchto podujatí dokonca legislatívny orgán prijíma zákony, ktoré majú úlohu tieto skutočnosti pod hrozbou vynútenia štátnou mocou zabezpečiť. Tento stav je prirodzene ovplyvňovaný tamojším režimom, no je akousi ukážkou, že šport je fenomén, ktorý má svoje miesto, a aj právo v podobe zmlúv zakladajúcich niekdajšie Európske spoločenstvo, dnešnú Európsku úniu sa pred jeho vlastnosťami či špecifikami dokáže skloniť a vyjadriť mu jeho nadradenosť.

V duchu citátu Georgea Bernardna Shawa, ktorý sa nechal počuť, že celý život chodil na pohreby - športovcov, ukončím tento krátky príspevok nádejou a vierou, že športovci nikdy nevymrú a my budeme môcť sledovať, ako tento fenomén ovplyvňuje nejeden právny systém, poriadok či doktrínu i naďalej.


[1] Podotýkam, že toho času, dnes už podiely tomuto stavu nezodpovedajú.

[2] http://www.uefa.com/memberassociations/index.html

[3] Nehovoriac o problematike presunu hráčov formou hosťovania medzi takto vlastnenými klubmi podľa potreby – postavenia toho ktorého tímu v ligovej tabuľke.

[4] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:FULL:SK:PDF

[5] http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=1_37806

[6] http://www.eurohandball.com/article/013710/Issue+of+multiple+club+ownership


Názory k článku Ako sa Európske právo sklonilo pred jedinečnosťou športu:


  Juraj Gyarfas, 23. 07. 2011 v 20:29 - zaujímavé

Ďakujem za upozornenie na zaujímavý prípad. Páči sa mi, že Komisia aplikuje súťažné pravidlá na UEFA (nie je to trochu podobné, ako aplikácia súťažných pravidiel na interné predpisy SAK?). Aj keď nie celkom rozumiem, prečo Komisia úplne zmietla zo stola aplikáciu článku 82 ZES (body 43-46) a aplikovala len článok 81.

  Jaroslav Čollák, 23. 07. 2011 v 21:37 - Ad Juraj

S tou aplikáciou je to logické, keďže UEFA je štandardným subjektom európskeho práva, no samozrejme, na prvý pohľad sa môže zdať, že nie je.. na druhej strane, iniciatíva na posúdenie súladu spomenutého zákazu so Zmluvou neprišla od Komisie a je otázne, či by sa tak vôbec niekedy stalo.. tá paralela so SAK je trefná :)

Ohľadne bývalého článku 82 ZES : v predpokladoch a rozsahu článku nevidím podstatu, o ktorú v prípade zákazu multiple ownership-u ide. Článok spomína "zneužívanie dominantného postavenia", pričom predmetný zákaz IMHO zabraňuje už samotnému vzniku dominantného postavenia - teda k jeho zneužitiu dôjsť pod vplyvom tohto pravidla nemôže.

  Jaroslav Čollák, 23. 07. 2011 v 21:41 - Jaroslav Čollák

.. samozrejme, zabraňuje vzniku tohto dominantného postavenia v súťažiach spadajúcich pod UEFA-u, nie generálne, na to UEFA nemá právomoc.

  Juraj Gyarfas, 24. 07. 2011 v 12:35 - čl. 82

Myslel som to tak, že samotná UEFA má dominantné postavenie a podľa čl. 82/102 by dôvody, pre ktoré odmietne určitý klub zobrať do súťaže, mali byť proporcionálne a ekonomicky odôvodniteľné. Ale inak súhlasím s tým, že čl. 81/101 sa hodí viac. Ale iste aj právnici sťažovateľa mali svoje dôvody, keď na sťažnosť zvolili čl. 82 a nie čl. 81. Zdá sa mi, že tieto dôvody Komisia príliš jednoducho zmietla zo stola.

  Jaroslav Čollák, 24. 07. 2011 v 12:53 - " ospravedlniteľný monopol?!

Zainteresované oko pochopí zámer UEFY odmietnuť takéto kluby s jedným vlastníkom. Dôvody boli proporcionálne IMHO práve tá špecifickosť športu, dôvera v jeho "čistotu", neovplyvňovanie práve cez ekonomické pozadie klubov. Celý tento zákaz chápem pozitívne, je na škodu veci jeho faktické obchádzanie spôsobom aký som v príspevku opísal.. zmietla ich jednoducho, ale ak by to neurobila, začala by existovať možnosť "futbalových monopolov" tvoriacich zoskupenia klubov jedného vlastníka ktoré by hrali podľa svojich potrieb zvlášť voči iným klubom a tu práve by vznikol problém, ktorému UEFA chcela zabrániť. To či sa jej to podarilo je otázne, minimálne personálne tu zapojila podmienku iného vlastníka a tým to celé pozitívne skomplikovala.

Treba si uvedomiť aj to, že UEFA má síce dominantné postavenie ale je to na základe súhlasu národných asociácií v nej zoskupených, nie na základe "trhového mechanizmu".

  Jaroslav Čollák, 26. 07. 2011 v 00:53 - Ad Juraj.

Vysvetlenie prípustnosti ustanovenia pravidla zákazu "multiple ownershipu" som našiel v Bielej Knihe o športe Komisie (( KOM (2007)391 )) z roku 2007, kedy sa v odseku nazvanom "špecifickosť športu" ( pridám onedlho post v ktorom ozrejmím obšírnejšie aj túto kategóriu) nachádza následovné :

" ...existujú športové organizačné pravidlá, ktoré na základe legitímneho účelu, ktorý sledujú pravdepodobne neporušujú protimonopolné ustanovenie zmluvy o ES, a to za predpokladu, že v prípade narušenia hospodárskej súťaže ide o narušenie inherentné a primerané k cieľom, ktoré sledujú ( napr. pravidlá hry, určenia dĺžky zápasov, určenie počtu hráčov, pravidlá určujúce výberové kritériá pre športové súťaže - tu práve IMHO spadá zákaz "MO".... na uvedené nadväzuje aj rozsudok SD vo veci Meca Medina vs Komisia, no ten je na dlhšiu debatu....

Z uvedeného mi teda logicky vyplýva, že pod prizmou existencie špecifickosti športu sa v prípade športových pravidiel, v ktorých by sa aj dal nájsť potenciál narúšania hospodárskej súťaže - práve tu wq ospravedlňuje ich existencia vzhľadom na legitímny cieľ ktorý sledujú - napr. čistota športu, dôvera verejnosti v jeho čistotu, zabezpečenie neistoty pokiaľ ide o očakávané výsledky, udržiavanie konkurenčnej rovnováhy medzi klubmi atď. ( aj toto sú osobitné črty špecifickosti športu, ktoré pomenovala Komisia v tejto Bielej knihe).

Zvláštne víno je ten šport, preteká nám ľahšie ako čokoľvek iné zo suda s názvom Európske právo :)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím