lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Robert Goral (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Bob Matuška (2)
Adam Valček (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Šrámek (1)
Jozef Kleberc (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Gera (1)
Martin Hudec (1)
Pavol Mlej (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Janík (1)
Petr Kavan (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Estočák (1)
Matej Košalko (1)
I. Stiglitz (1)
Ján Pirč (1)
David Halenák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Viliam Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Michal Ďubek (1)
Juraj Lukáč (1)
peter straka (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Demo (1)
Peter K (1)
lukas.kvokacka (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Volšík (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Adamova (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Steiner (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Robert Vrablica (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Marják (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Marek Maslák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Robert Šorl (1)
Peter Marcin (1)
Róbert Černák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Všetko plynie: Nepredáš dvakrát tú istú vec

Juraj Gyarfas, 19. 08. 2011 v 16:20

Predstavme si, že osobe A predala na základe zmluvy 1 určitú vec osobe B (ak ide o nehnuteľnosť, došlo aj k zápisu do katastra) a následne ju na základe zmluvy 2 predala osobe C.

Je zrejmé, že osoba C nemôže nadobudnúť vlastnícke právo, keďže platí nemo plus iuris a osoba A už vlastnícke právo nemá a nemôže ho teda ani previesť (tak to platí aspoň pod Tatrami - za Moravou si s tým nemo plus iuris už nie som taký istý). Otázka však je, či je zmluva 2 kvôli tomu absolútne neplatná alebo nie.

Myslím si, že táto otázka je dobrým lakmusovým papierikom toho, či sa právnik snaží každý problém vyriešiť absolútnou neplatnosťou zmluvy a reziduálne vzťahy zhodiť do zákonných nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia alebo, či sa snaží za každú cenu zachrániť platnosť zmluvy.

Najprv si však povedzme, prečo je táto otázka vlastne dôležitá. Vlastnícke právo neprejde v ani jednom prípade. Napriek tomu však môže byť platnosť zmluvy kľúčová. Keď vyhlásime zmluvu 2 za absolútne neplatnú, strácajú osoba A aj C všetky zmluvné nástroje, ktoré si prácne vyrokovali. Môže ísť o úpravu zmluvných nárokov na náhradu škody, rôzne limity, platobné podmienky, viazané účty, atď. Oddeliteľnosť asi neprichádza do úvahy, lebo prevod veci nie je oddeliteľný od zvyšku zmluvy. Akonáhle sa teda celá zmluva "hodí do koša", ostane stranám akurát § 42 OZ alebo § 268 ObZ.

A aké sú teda možné riešenia?

Absolútnu neplatnosť druhej zmluvy postuluje Fekete, keď v komentári k § 37 OZ uvádza ako príklad k právnej nemožnosti plnenia "napr. prenajímaná vec bola už prenajatá tretej osobe" (FEKETE, I.: Komentár k OZ, s. 132). V českom prostredí Telecký písal, že anglosaské vyhlásenie predávajúceho o vlastníctve k pozemku sa síce v českom prostredí používa, v praxi je však irelevantné, pretože ak predávajúci nemá vlastnícke právo, nevznikne kúpna zmluva a kupujúci bude mať nárok na vrátenie kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia (TELECKÝ, I.: Nemovitosti ve finančních transakcích. In: Ad notam 5/2008, s. 158). Celkovo mám dojem, že české súdy v tomto kontexte väčšinou judikujú absolútnu neplatnosť zmluvy 2. Napriek veľkému rešpektu, ktorý mám voči českým súdom a ktorý som na tomto blogu už veľakrát vyslovil, sa mi zdá, že v otázke neplatnosť verzus hľadanie iných riešení českí sudcovia inklinujú k prvej možnosti. Zneplatniť čo sa dá!

Tento postoj podľa môjho názoru vychádza z ignorovania rozdielu medzi titulom a modom - medzi záväzkovoprávnym a vecnoprávnym aspektom prevodu. Alternatívou k absolútnej neplatnosti je preto interpretovať túto situáciu ako porušenie záväzku.

Zmluva 2 je čisto obligačný úkon, ktorým sa osoba A zaväzuje previesť vlastníctvo v prospech osoby C. Prevod vlastníctva nemusí byť okamžitý a môže nastať až po splnení určitých podmienok alebo napr. po uplynutí určitého času. Ak aj osoba A vec v čase uzavretia zmluvy nevlastní, nie je možné vylúčiť, že kým sa jej povinnosť previesť vlastníctvo stane "splatnou", bude vec vlastniť. A ak aj nie, stále podľa mňa nie je dôvod hádzať celú zmluvu do koša absolútnej neplatnosti.

Povedzme, že A a C sa v pondelok dohodli (uzavreli zmluvu) na predaji auta, ktoré má A odovzdať v piatok. V pondelok teda došlo k obligačnému úkonu a v piatok má dôjsť k vecnoprávnemu úkonu. Ak A auto v pondelok nevlastní, môže ho v stredu kúpiť a v piatok riadne splniť svoj záväzok. Je podľa mňa nezmysel tvrdiť, že pondelková zmluva je od počiatku neplatná. Ak A auto v pondelok vlastní, ale v stredu ho predá niekomu inému, tiež je nezmysel tvrdiť, že zmluva sa spätne stáva od počiatku neplatná. Osoba A samozrejme v piatok nebude schopná splniť svoj záväzok odovzdať auto (s vôľou previesť vlastníctvo), ale zmluva predsa nemohla byť v pondelok platná a potom sa od stredy zrazu stať neplatná absolútne - teda spätne k pondelku.

Situácia je identická, ak sa zaviažem, že k odovzdaniu dôjde hneď. Ešte stále totiž medzi obligačným úkonom (zmluvou) a vecnoprávnym úkonom (odovzdaním s vôľou previesť vlastníctvo) existuje aspoň jedna logická sekunda, počas ktorej by A mohol vlastníctvo obstarať (ak ho nemá) a počas ktorej ho mohol stratiť (ak ho mal). Na konci tejto logickej sekundy je jasné, že A nie je schopný splniť svoj záväzok, ale to neznamená, že obligačný úkon vykonaný na začiatku tejto sekundy bol neplatný.

V súvislosti s nehnuteľnosťami je situácia jemne komplikovanejšia, keďže máme tri úkony. Po prvé obligačnú zmluvu, po druhé vecnoprávny úkon vyhotovenia vkladuschopnej listiny (ako to Michal nazýva) a po tretie konštitutívny akt orgánu verejnej moci (povolenie vkladu). Prvé dva úkony zväčša splývajú v jednu zmluvu. Ale taktiež nemusia. Taktiež nie je dôvod tvrdiť, že neschopnosť predávajúceho splniť záväzok previesť vlastníctvo spôsobuje absolútne neplatnosť obligačného úkonu.

Tak isto je podľa mňa nesprávne postulovať absolútnu neplatnosť v súvislosti s dvojitým prenájmom tej istej veci. Ak A prenajme jednu vec osobe B a potom osobe C, asi nebude schopný poskytnúť osobe C užívacie právo (pretože ho už poskytol osobe B). Možno však bude. Možno má v zmluve s osobou B dohodu, že jej nevadí, keď tú istú vec prenechá do nájmu ďalšej osobe (napr. prenájom bytu viacerým študentom). A možno bude schopný s osobou B ukončiť nájom. Absolútna neplatnosť však všetky tieto možnosti "hádže do koša" a prenecháva stranám zákonné nároky z § 42 OZ a § 268 ObZ.

Ale o nájomnom vzťahu v tomto kontexte už písal Michal, keď upozorňoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 MCdo 23/2008, ktorým najvyšší súd potvrdil, že druhá nájomná zmluva na raz prenajatú vec nie je nevyhnutne neplatná. A ja som tento post vlastne začal písať preto, že som náhodou narazil na staršie rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 31/2000 (R 87/2001), ktoré ma veľmi potešilo, pretože ukazuje, že naše súdy nemajú tak silnú nábeh k judikovaniu absolútnej neplatnosti ako české súdy.

"Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej mu škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( § 420 Občianskeho zákonníka). "


Názory k článku Všetko plynie: Nepredáš dvakrát tú istú vec:


  Martin Maliar, 19. 08. 2011 v 23:03 - Súhlas

Na podporu by som uviedol (možno triviálne).
1. Ak sa zaviažem uzavretím zmluvy o dielo, že zhotovím určité dielo a nie som toho schopný, tak tiež zmluva o dielo by mala byť neplatná?
2. Pri veciach určených druhovo je to ešte vypuklejšie, k akým absurdným výsledkom by iná argumentácia viedla. Mám kilo soli. Uzavriem dve zmluvy, ktorými sa zaviažem predať kilo soli dvom veriteľom (kupujúcim). Jednému odovzdám. Druhá je neplatná ? Alebo keď ďalší deň idem od tretej osoby kúpiť kilo soli a odovzdám (splním) obom, tak platná? Alebo som plnil na základe neplatnej zmluvy, lebo v čase keď som uzatváral zmluvu som nemal dve kilá soli?
Potom si nemôžem ani nič v maloobchode objednať z katalógu, čo by predajca nemal na sklade. Hmmm
3. Stretávam sa ale aj s inými "peckami" - Ak za spoločnosť nedojednal zmluvu štatutár (ale zamestnanec bez dostatočného splnomocnenia), tak zmluva absolútne neplatná (vo zverejnených rozhodnutiach). To, že niekto by snáď (napr. ten kto konal) z konania mohol byť zaviazaný a teda zmluva platne existuje (akurát možno medzi inými osobami - 33 OZ) súd v argumentácii absolútnej neplatnosti nepomýli.
4. Ona tá absolútna neplatnosť "oslobodzuje" súd od sporu - ale spravidla nie od vyriešenia problému. Následne síce príde spor o vydanie bezdôvodka, ale to už môže napr. napadnúť kolegovi a okrem toho to bude nová vec :-)


  ^ez^, 20. 08. 2011 v 00:07 - a.d.

1. "Možno má v zmluve s osobou B dohodu, že jej nevadí, keď tú istú vec prenechá do nájmu ďalšej osobe (napr. prenájom bytu viacerým študentom). A možno bude schopný s osobou B ukončiť nájom."

a možno ma dohodu že pristane UFO, no vo väčšine zmlúv takého dohody nie sú. sud rozhoduje konkretny spor. nemozes predsa tvrdit ze vsetky "druhe" najomne zmluvy by mali byt platne len preto ze v jednej z tisic moze byt takato dohoda.

ako pomoze platnost zmluvy druhemu najomcovi? ma zalovat o plnenie z "platnej" zmluvy? exekutor ho nasilim nastahuje proti voli prveho najomcu k nemu a budu spolocne platit rovnako vysoke trhove najomne?

namiesto toho aby mal druhy najomca moznost hladat si iny najom, je vdaka tvojmu nazoru viazany "vedlajsimi", casto drakonickymi podmienkami platnej zmluvy z ktorej nemoze jednoducho vycuvat.

2. "Môže ísť o úpravu zmluvných nárokov na náhradu škody, rôzne limity, platobné podmienky, viazané účty, atď"

v najomnej zmluve? nahrada skody je de facto kogentna, platobne podmienky su nepodstatne pri neplneni, neviem co su limity...

nic z toho co si uviedol sa mi nezda tak dolezite, aby zmluva ostala platna.

tu je typicka najomna zmluva, zjavne pisana niekym s pravnickym vzdelanim.

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/vzory-zalob-a-zmluv/n/najomna-zmluva-na-byt-s-depozitom-vzor.html

teraz si predstavme ze prenajimatel neplni. co teraz? (ano, viem o § 560 OZ- zo zmluvy to vsak jasne nevyplyva)

1. Nájomca sa zaväzuje, že:

h) poistí byt proti možným škodám (minimálne v rozsahu škôd spôsobených požiarom, skratom v elektrickom vedení, vodou, bleskom a proti lúpeži), a to najneskôr v lehote do jedného mesiaca odo dňa uzavretia zmluvy pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 1000 eur.

m) uhradí nedoplatok ročného vyúčtovania nákladov súvisiacich s užívaním bytu, a to do 10 dní odo dňa jeho obdržania.

1. Nájomca je povinný do 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy zložiť na účet nájomcu uvedený v článku I. bod 1. tejto zmluvy depozit vo výške 500 eur. Depozit nie je príjmom prenajímateľa z prenájmu.


3. argumentacia ktoru pouzivas pri prevode vlastnickeho prava sa neda pouzit pri najomnej zmluve. ktore ustanovenie hovori o tom, ze na "prevod" uzivacieho prava potrebujes modus?

  Kristián Csach, 20. 08. 2011 v 00:24 - ad Eazy

"namiesto toho aby mal druhy najomca moznost hladat si iny najom, je vdaka tvojmu nazoru viazany "vedlajsimi", casto drakonickymi podmienkami platnej zmluvy z ktorej nemoze jednoducho vycuvat"

... keby som ťa nepoznal (čo síce osobne nepoznám), tak by som si myslel, že to myslíš vážne; takto som ale rád, že si späť. ;)

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2011 v 10:39 - Ad EZ

Som rád, že tvoje UFO sa opäť vrátilo do našej diskusie :-)

Myslím si, že v právnom a demokratickom štáte, ktorý si ctí zmluvnú slobodu svojich občanov, by sa vždy malo vychádzať z toho, že zmluva je platná, ak neexistuje dôvod neplatnosti. Takže diskusia by nemala byť o tom, že ja preukazujem platnosť zmluvy (negatívna skutočnosť - teda neexistencia dôvodov neplatnosti - sa aj tak ťažko preukazuje), ale ty by si mal vysvetliť, prečo takúto zmluvu považuješ za neplatnú. Argument, že "nič z toho mi nepripadá dosť dôležité, aby zmluva ostala platná" je z tohto hľadiska úplne irelevantný. Práve naopak - nájdi niečo, čo je dosť dôležité, aby zmluva nebola platná.

Mne ako možné dôvody neplatnosti napadajú jedine rozpor so zákonom alebo nemožnosť plnenia. A ani jedna z nich podľa mňa neobstojí.

Po prvé, neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo jednu nájomnú zmluvu na ten istý predmet. Takže tam nevidím neplatnosť pre § 39. Ten príklad so študentským bytom bol práve preto, aby som ilustroval, že takáto norma nevyplýva ani "z povahy veci".

Po druhé, nevidím tam ani nemožnosť plnenia. O faktickej nemožnosti nemožno hovoriť, lebo vec zjavne existuje a dala by sa prenajať. Tak isto nemožno hovoriť ani o právnej nemožnosti, pretože tú treba vykladať ako zákaz daného plnenia. Poskytnutie užívacieho práva určite nie je zakázané. Občiansky zákonník je v tomto smere dosť kusý, ale § 352 ObZ (v kontexte dodatočnej nemožnosti) jednoznačne hovorí, že právnou nemožnosťou sa rozumie zákonný alebo úradný zákaz určitého plnenia, nie zákaz na základe inej zmluvy. A musí ísť dokonca o predpisy na dobu neurčitú. A § 352 ods. 1 výslovne ustanovuje, že nemožno hovoriť o nemožnosti, ak možno záväzok splniť pomocou tretej osoby. Pôvodný nájomca nepochybne takouto treťou osobou je a prostredníctvom neho by vlastník vedel záväzok zo zmluvy 2 splniť.

A k riešeniu danej situácie a ochrane "oklamaného nájomcu" - bude mať možnosť odstúpiť. V obchodnom práve to vyplýva z § 345 (ťažko si predstaviť podstatnejšie porušenie). V občianskom práve to bude vyplývať z jemne extenzívneho výkladu § 679 (a minori ad maius) alebo z § 517. Oklamaného nájomcu moje riešenie chráni viac ako tvoje - má totiž na výber, či prenajímateľovi poskytnúť dodatočný čas, či odstúpiť, atď. Má proste viac možností. Zatiaľ čo podľa tvojho výkladu je zmluva raz a navždy neplatná a ak sa strany povedzme aj neformálne dohodli na posunutí začiatku nájmu (teda dodatočnej lehote na plnenie), nebude sa nájomca aj tak už nikdy môcť spolahnúť na nájomnú zmluvu (ak je tam povedzme povinná písomná forma). Takže nakoniec celá situácia ešte bude na škodu oklamaného nájomcu.

  ^ez^, 20. 08. 2011 v 11:22 - a.d.

1. dovod neplatnosti existuje, len tvoj vyklad je trochu formalisticky.

2. existuje tam nemoznost plnenia a to od pociatku. § 37 ods. 2 OZ.

3. § 352 OBZ upravuje DODATOCNU nemoznost plnenia, ktora vyplyva zo zasahu statnej moci. okrem toho § 352 obsahuje slovo "tiez", teda vyjasnuje kedy je zavazok dodatocne nesplnitelny. nedava definiciu co je to nemoznost plnenia.

4. § 351(1) OZ sa podla mna vztahuje na pripady, kedy uzavries zmluvu o preprave a potom ti policia zoberie vodicak. logicky mozes splnit zmluvu niekym kto vodicak ma. nemozes vsak tvrdit ze mas pravnu paku ako donutit prveho najomcu na splnenie tvojho zavazku - co ani nemoze, prenajima vlastnik, najomca dava do podnajmu.

5. § 345 OBZ je dispozitivne ustanovenie, od ktoreho sa vacsina najomnych zmluv odchyluje svojim znenim: (citujem tu zmluvu ktoru som uviedol vyssie)

"1. Nájom bytu môže skončiť:
- písomnou dohodou medzi zmluvnými stranami s presným uvedením dňa zániku nájmu alebo
- písomnou výpoveďou alebo
- uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný."

6. ad § 679 OZ: z realnej zmluvy: "Ak nájomca skončí nájom pred uplynutím doby nájmu, zábezpeka sa použije ako zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy." neplatne? vela stastia pred rozhodcovskym sudom vo Velkom Krtisi. mozno ti ustavny sud da za pravdu.

7. ad § 517 a 679 - preco by mal byt najomca zatazovany zbytocnymi ukonmi (poskytnutie lehoty, dorucovanie odstupenia) ak nespravil nic v rozpore so zakonom ani DM, a je jasne ze k odovzdaniu bytu nedojde a este to moze viest k zbytocnym dlhorocnym sporom.

8. oklamany najomca nema vacsinou vyjednavaciu poziciu na to aby do zmluvy mohol zapracovat sankcie ktore by mu pomohli keby ostali platne ked nedojde k odovzdaniu. na slovensku moze byt rad ak vobec pisomnu zmluvu dostane.

9. zaver: tvoj vyklad zbytocne komplikuje situaciu pre 99% najomcov, aby 1% z nich mohlo mat "viac moznosti" voci niekomu kto sa dopustil podvodneho konania.

  Martin Maliar, 20. 08. 2011 v 20:36 - Hm... Pri všetkej úcte EZ

Ad 1./ Čo je formalistické na tom, ak sa "zmluvy majú dodržiavať" - nepoznám snáď zásadu, ktorá by viac sledovala materiálny zmysel práva.
Ad 2./ Aha.. Hmmm... ak ja si požičiam od dvoch veriteľov peniaze (prevedú na mňa ich vlastníctvo) s tým, že ich o týždeň vrátim. Tieto peniaze investujem do gréckych dlhopisov a teda nevrátim, tak obdobnou argumentáciou sú vlastne zmluvy neplatné - od počiatku (neviem, ale čo tým "počiatkom" sa mysli - počiatok povinnosti plniť?, počiatok - uzavretie zmluvy?) nemožnosť plnenia. Myslím že v tvojej argumentácii je počiatkom, počiatok povinnosti plniť. Myslím, že všetci platobne neschopní dlžníci by sa tejto argumentácii potešili - veritelia by mali teda prihlasovať pohľadávky len titulom bezdôvodka.

Ad ostatné - na zvyšok sa dá len veľmi ťažko "vecne" reagovať

  ^ez^, 20. 08. 2011 v 22:03 - a.d.

1. nikde netvrdim ze zmluvy sa nemaju dodrziavat.

2. zda sa mi ze nerozlisujes medzi vecami urcenymi druhovo a vecami urcenymi individualne. okrem toho si pozri § 575 ods. 2 OZ - "s vacsimi nakladmi". snad ti nejaka nebankovka pozicia. preto nemoze ist o nemoznost plnenia.

3. urazky si nechaj.

  Juraj Gyarfas, 21. 08. 2011 v 18:27 - Ad EZ

Dakujem za reakciu na vsetky argumenty, len mam pocit, ze si sa nevyjadril k tej pociatocnej otazke - preco je zmluva neplatna (okrem tautologickej vety, ze zmluva je neplatna, lebo plnenie je nemozne).

Skusim teda inak. Dufam, ze sa zhodneme na premise, ze ak je zmluva absolutne neplatna, je neplatna od pociatku a tato neplatnost nemoze zavisiet od neskorsich udalosti. Inymi slovami, nie je mozne aby zmluva bola v pondelok a v utorok platna a potom sa zrazu v stredu stane neplatna od pociatku.

Ak sa v tomto smere zhodneme, rad by som nacrtol niekolko prikladov a spytal sa, v ktorych z nich podla tvojho vykladu nastupuje absolutna neplatnost.

1. Prenajimatel (P) a najomca (N) 15.8. uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa ma najom zacat 1.9. Vec je 15.8. volna (neprenajata), ale P ju 29.8. s okamzitou ucinnostou prenajme tretej osobe.

2. P a N 15.8. uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa ma najom zacat 1.9. Vec je 15.8. prenajata, najom ma vsak skoncit 31.8. a 1.9. bude vec volna.

3. P a N 15.8. uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa ma najom zacat 1.9. Vec je 15.8. prenajata, najom sa sice ma skoncit 31.8., ale P sa s povodnym najomcom 31.8. dohodne na predlzeni o rok.

4. P a N 15.8. uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa ma najom zacat 1.9. Vec je 15.8. prenajata na dobu neurcitu s tyzdnovou vypovednou dobou. P da hned 16.8. vypoved a vec je k 1.9. volna.

5. P a N 15.8. uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa ma najom zacat 1.9. Vec je 15.8. prenajata na dobu neurcitu s tyzdnovou vypovednou dobou, P vsak zabudne dat vypoved a vec je 1.9. este stale prenajata.

6. P a N uzavru najomnu zmluvu, podla ktorej sa najom zacne okamzite. Vec je prenajata. Ide o byt, pricom najomna zmluva kazdeho najomcu oznacuje za predmet najmu cely byt, ale z vysky najomneho a z logiky veci (aj ked to nie je vyjadrene v zmluve) vyplyva, ze kazdy najomca ma narok uzivat len jednu izbu (a musia sa medzi sebou dohodnut ktoru).

Podla mna su vsetky zmluvy platne. V niektorych pripadoch P bude schopny splnit svoj zavazok, v niektorych nie, v niektorych az s omeskanim a bude na N, ci este ma zaujem. Ktore su platne podla teba?

  ^ez^, 21. 08. 2011 v 20:24 - a.d.

okrem 1 a 3 si myslim ze ide o platne zmluvy. v pripade 6 ide skor o interpretaciu nez o nemoznost.

preco by mali byt pripady 1 a 3 neplatne?

1. omyl. ak uzavriem prvu najomnu zmluvu a potom naslednu druhu, pricom druhemu najomcovi zatajim ze uz je najomna zmluva uzatvorena a nemam uzivacie pravo ktore mozem previest je to uvedenie do omylu. sice len relativne neplatny ale stale lepsie ako ostatne alternativy.

je tu vsak stale pripad kedy dve realitne kancelarie s plnou mocou uzatvoria nezavisle od seba dve rozne najomne zmluvy.

2. rozpor s dobrymi mravmi. uzatvorit dohodu (pripad 3) ktorou porusim (zmarim ucel) inu zmluvu nemoze byt v sulade s dobrymi mravmi.

3. nemoznost plnenia od pociatku. ak uzatvorim dve najomne zmluvy, je zrejme, ze druhu zmluvu nebudem moct za normalnych okolnosti plnit. ak nejde o uvedenie do omylu, stale je tu fakt, ze 1.9 nebudem mat uzivacie pravo ktore som previedol prvou zmluvou, len s odkladom. nemozes predsa tvrdit ze druha zmluva je platna lebo nemusime prezumovat plnenie prvej zmluvy.

to ze pravo implicitne prezumuje plnenie vyplyva podla mna aj z toho, ze v pripade 4 nemozem zalovat hned na dalsi den ak ma prenajimatel dost casu na podanie vypovede.

vyklad ze kazda zmluva je platna vedie k nezelanym vysledkom, kedy P da inzerat na byt mesiace dopredu a uzatvara postupne zmluvy na vyssie a vyssie najomne. poslednemu najomcovi odovzda byt do uzivania a od ostatnych este vyberie preddavky a zabezpeky. potom sa samozrejme brani tym ze oklamani najomcovia nespravne dorucili odstupnenie od zmluvy, prip. neodstupili od zmluvy.

okamzite zneplatnenie je podla mna len akceleracia nevyhnutneho. je jasne ze oklamany najomca odstupi od zmluvy. preco mu komplikovat zivot obskurnymi pravnymi teoriami a pomerne komplikovanymi ukonmi ak spravny vysledok je kazdemu vopred jasny.

  Juraj Gyarfas, 21. 08. 2011 v 23:05 - vyjasnenie

Len pre vyjasnenie, kym napisem k veci - co je podla teba v prikladoch 1 a 3 neplatne? Zmluvy z 15.8. alebo zmluva, resp. predlzenie z 29., resp. 31.8.?

  ^ez^, 22. 08. 2011 v 07:19 - a.d.

1. "P ju 29.8. s okamzitou ucinnostou prenajme tretej osobe."

3. "P sa s povodnym najomcom 31.8. dohodne na predlzeni o rok."

  Juraj Gyarfas, 22. 08. 2011 v 14:45 - Ad EZ

Tak k tej neplatnosti:

1. Omyl
Ano, to by som si vedel za urcitych okolnosti predstavit. Ak su naplnene podmienky par. 49a, mohlo by ist o neplatnost pre omyl. Ale to stale este dava najomcovi moznost rozhodnut sa, ci chce alebo nechce v zmluve pokracovat.

2. Dobre mravy
S tymto nesuhlasim. Viem si predstavit, ze v niektorych pripadoch naozaj pojde o rozpor s dobrymi mravmi. Ale nesuhlasim so zaverom, ze zmluva, ktora je v rozpore s inou zmluvou, je a priori v rozpore s dobrymi mravmi. Takyto zaver by zmluvu s tretou osbou v podstate povysoval na zakon (kedze dosledkom rozporu by bola rovnaka absolutna neplatnost). Okrem toho by to robilo obsoletnym napr par 525 ods 2.

3. Nemoznost plnenia
Toto je asi hlavna otazka. A stale mi nie je uplne jasne, kde tu neplatnost vidis. Kedze priklady 4 a 5 povazujes za platne, chapem, ze nie je podla teba problem v tom, ze vec je prenajata ku dnu podpisu zmluvy, ale k zaciatku najmu. A zaroven chapem, ze podla teba nie je problem, ked vec ma byt prenajata aj ku dnu zaciatku noveho najmu, ak ma P moznost tento stary najom jednostranne skoncit.

Skusim teda este jeden priklad - P a N uzavru 15.8. najomnu zmluvu so zaciatkom najmu 1.9. Vec je v case uzavretia zmluvy prenajata, pricom podla starej najomnej zmluvy P nema moznost tento najom jednostranne ukoncit.

Je tato zmluva podla teba absolutne neplatna pre nemoznost plnenia? Ak nie, asi nerozumiem tvojej teorii.

Ak ano, co by si povedal, ak by sa P 31.8. so starym najomcom dohodol na skonceni najmu a vec bude 1.9. volna? Hodil by si zmluvu z 15.8. aj tak celu do kosa (bez moznosti konvalidacie)?

Zmysel nehladania neplatnosti je podla mna v tom, ze je teoreticky cistejsia (a nemyslim si, ze je obskurna, ale naopak bezna v podobnych pravnych systemoch - obskurne je skor cesko-slovenske hladanie absolutnej neplatnosti za kazdu cenu). A prakticky vyznam je v tom, ze dava stranam viac moznosti. Nahrada skody (ktora je podla tvojej teorie jediny narok oklamaneho najomcu) ostava zachovana v oboch pripadoch. Ale v pripade platnosti ma najomca okrem toho kopec dalsich moznosti. Mozno najomcovi nevadi dat dodatocnu lehotu (aspon nemusi hladat dalsi najom). Mozno najomcovi nevadi vec uzivat spolu s inym najomcom. Mozno sa prenajimatel a najomca po zisteni, ze stary najomca nechce odist, dohodnu na posunuti zaciatku najmu. Podla teba by tento posun bol asi neplatny, lebo absolutne neplatnu zmluvu nemozno dodatkovat. Podla mna im vsetky tieto moznosti treba nechat otvorene.

  Michal Novotný, 22. 08. 2011 v 18:11 - Len stručne

Kristian bude určite vedieť viac, ale zmysel zachovania platnosti spočíva ešte v niečom inom (u nás "vďaka" judikatúre aj českých súdov, ku ktorým ja žiaľ mám aj preto úctu pomeren malú, to nie je také podstatné, ale ak sa to raz začne presadzovať, tak možno začne byť):

V štandardných západných právnych systémoch je rozdiel v rozsahu náhrady škody pri neplatnom právnom úkone a platnom.

Pri neplatnom sa štandardne nahrádza len tzv. negatívny záujme, resp. škodu z dôvery v platný právny úkon (t.j. náhradu nákladov, ktoré poškodená strana vynaložila na prípravu plnenia zmluvy, prípadne náhradu škody vzniknutú tým, že jej ušli iné kontraktačné príležitosti).

Pri platnej a neplnenej zmluve sa už z povahy veci nahrádza tzv. pozitívny záujem (na plnení), ktorý môže spočívať v prakticky nekonečných nárokoch (samozrejme, za dodržania nejakej adekvancie).

  Juraj Gyarfas, 24. 08. 2011 v 22:35 - NS SR

Uz o tom sice pisal Michal (vo vyssie citovanom clanku), ale kedze tato diskusia sa nakoniec viac venovala (ne)platnosti dvojiteho najmu, nez dvojiteho predaju, mal som pocit, ze nazor NS SR by mal zazniet aj tu: "Ak podľa odvolacieho súdu zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti zmluvy žalovaným malo spočívať v tom, že žalobcovi prenajal pozemky, ktoré v čase uzavretia nájomnej zmluvy už boli v nájme iného subjektu, t.j. neboli právne voľné [...],nezakladá [...] podľa názoru dovolacieho súdu ani táto okolnosť bez ďalšieho neplatnosť zmluvy. Objektívne totiž možnosť plnenia v takomto prípade vylúčená nie je. [...] Nebolo preto možné vylúčiť, že žalovaný ako prenajímateľ k dohodnutému dňu vzniku nájmu zabezpečí právnu voľnosť predmetu nájmu, resp. jeho časti." (sp. zn. 4 MCdo 23/2008)

  Juraj Gyarfas, 09. 04. 2012 v 22:42 - výborný blog na Jinom práve

V kontexte tejto diskusie by som rád upozornil na dnešný blog Jana Petrova na identickú tému na Jinom práve. Osobne som veľmi rád, že nový český Občianský zákonník sa vydal opačnou cestou ako doterajšia judikatúra českých súdov a dúfam, že tento posun pomôže aj na Slovensku upevniť vyššie citovanú judikatúru, podľa ktorej kúpna zmluva na vec, ktorú predávajúci nevlastní, nie je automaticky neplatná.

  Juraj Gyarfas, 17. 04. 2012 v 22:49 - rímskoprávna pozícia

"In Roman law, emptio venditio did not imply a warranty of title. If the vendor was not the owner of what he sold, he was not able to transfer ownership to the purchaser: nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse haberet. That, of course, did not mean that the contract of sale was invalid, for it was not (objectively) impossible to perform what had been promised." (ZIMMERMANN, R.: The Law of Obligations, OUP 1996, s. 293)

Páči sa mi samozrejmosť toho záveru. Tak isto § 37 ObčZ by sa mal vykladať ako objektívna nemožnosť (ako koniec-koncov v súvislosti s dodatočnou nemožnosťou aj výslovne ustanovuje Obchodný zákonník).

  Juraj Gyarfas, 18. 04. 2012 v 13:18 - postúpenie neexistujúcej pohľadávky

"I. Předmětem postoupení může být pohledávka budoucí, tj. taková, která v době uzavření postupní smlouvy ještě neexistuje a má vzniknout teprve v budoucnu; okamžik postupu budoucí pohledávky je pak totožný s okamžikem, kdy pohledávka vznikne. Dohoda o postoupení pohledávek může taktéž zahrnovat větší počet pohledávek. K postoupení je způsobilá i pohledávka, jejíž existence je sporná, i pohledávka, jejíž vznik je vázán na splnění podmínky.

II. Důsledkem neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení (postupník se tak nestal místo postupitele věřitelem pohledávky s dohodnutým obsahem) není neplatnost postupní smlouvy, nýbrž „jen“ zákonná odpovědnost postupitele vůči postupníku dle § 527 odst. 1 písm. a) obč. zák.

Dopadá-li uvedený závěr na neexistující pohledávky, tím spíše lze dovodit, že není neplatná postupní smlouva, jejímž předmětem jsou existující pohledávky postoupené s odkládací podmínkou zaplacení dohodnuté ceny za postoupení.

Ze shora podaného výkladu plyne, že předmět plnění podle smlouvy o postoupení pohledávek není nemožný, jestliže postupník postupuje pohledávky, které sám nabyl dříve uzavřenou smlouvou o postoupení pohledávek s odkládací podmínkou vázanou na okamžik zaplacení ceny za postoupení. Nemůže tak obstát závěr o neplatnosti takové smlouvy o postoupení pohledávky pro nemožnost předmětu plnění.
"

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 33 Cdo 4658/2009, ze dne 29. 2. 2012


  Juraj Gyarfas, 13. 07. 2012 v 17:02 - nájom a vecné bremeno na tú istú vec

Podľa NS ČR nemôžu vedľa seba existovať nájom a vecné bremeno zaťažujúce tú istú vec. Musím sa priznať, že odôvodnenie mi pripadá značne formalistické. Ak chce súd zneplatniť zmluvu, mal by podľa mňa hľadať dôvody, prečo je takáto zmluva v rozpore so zákonom, a nie všeobecne odkázať na potrebu "řádu" medzi účastníkmi.

"Svědčí-li někomu věcné břemeno zatěžující věc, pak tu není důvod pro to, aby tuto věc užíval ještě na základě nájemní smlouvy s prakticky stejným obsahem, a ostatně to ani není dobře možné, má-li být ve vztazích mezi účastníky zachován alespoň nějaký řád. Proto judikatura dospěla k závěru, že vedle sebe nájem a věcné břemeno (při shodném předmětu užívání) nemohou obstát. Takový „kombinovaný“ právní vztah, zahrnující mezi stejnými účastníky nájem a věcné břemeno užívání stejné věci, by jen vytvořil nejistotu o tom, jaká jsou vlastně práva a povinnosti účastníků vztahu, co účastníci vlastně chtěli a zda jejich vůle byla určitá.

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2222/2011, ze dne 29. 5. 2012
"

  Juraj Gyarfas, 28. 11. 2012 v 17:43 - konečne ten pravý judikát

Na moju veľkú hanbu mi v rámci tejto diskusie unikalo rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 142/2002, ZSP 31/2004, podľa ktorého: "Funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril predmet kúpy - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa citovaného ustanovenia na základe už uzavretej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na prevzatie. Ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu kúpy nie okamihom uzavretia zmluvy, ale až jej prevzatím a v prípade nehnuteľnej veci vkladom do katastra nehnuteľností ( § 133 OZ). v uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza uzavretie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzavretia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará (opatrí), resp. predá. Medzi prípady, kedy predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci, patrí nielen situácia, kedy predávaná vec ešte neexistuje (kúpa veci budúcej), alebo kedy ju sám ešte od iného predávajúceho neprevzal, či v prípade, kedy ju predáva so súhlasom vlastníka (zmluva o obstaraní predaja veci), ale aj prípad, kedy len na základe skutočnosti, o ktorej nie je isté, že nastane, má vlastníctvo k predávanej veci nadobudnúť.

V danom prípade sa v dôsledku naplnenia reštitučnej podmienky (nadobudnutia, resp. obnovenia vlastníctva v dôsledku reštitúcie) predávajúci žalobca stal vlastníkom žalovanými už kupovaných nehnuteľností, a tak nešlo o prípad nadobudnutia veci od nevlastníka. Z uvedených dôvodov potom nemožno mať za to, že by predávajúci žalobca nemohol žalovaným platne predať nehnuteľné veci (resp. podiel na nich), ktoré v dobe uzavretia kúpnej zmluvy zatiaľ ešte nemal právne usporiadané. V dobe, kedy bola namietaná kúpna zmluva uzavretá, bolo reálne, že sa predávajúcemu obnoví vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam. Okamih nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúcim, spôsobil konvalidáciu namietanej kúpnej zmluvy.

Z hľadiska správneho posúdenia veci treba nižším súdom vytknúť aj skutočnosť, že neprihliadli na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, kedy obidve zmluvné strany v dobrej viere vychádzali z oprávneného predpokladu, že predávajúci vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam získa vzhľadom na jeho reštitučné nároky, čo sa potom aj skutočne stalo, v dôsledku čoho boli naplnené obsahové podmienky kúpnej zmluvy. Preto možno uzavrieť, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ustanovenie § 39 či § 37 ods. 2 OZ o neplatnosti právnych úkonov nemožno na danú zmluvu aplikovať, lebo niet takého zákonného ustanovenia, ktorému by sporná zmluva odporovala, ani nemožno povedať, že by v dobe uzavretia zmluvy nemohol predávajúci podľa nej aj neskoršie plniť. K uvedenému možno ešte poznamenať, že názor dovolacieho súdu na spornú otázku je v súlade s názormi, ktoré sú okrem iného uvedené v rozhodnutí publikovanom pod č. 14 957 v zbierke Rozhodnutí najvyššieho súdu vo veciach občianskoprávnych (Vážný), v rozhodnutí publikovanom pod C 1594 Souboru rozhodnutí nejvyššího soudu (C.H. Beck), v Komentáři k československému obecnému zákoníku občanskému (Sedláček, Rouček) díl V., s. 731 a v Komentáři k Občanskému zákoníku, vydanému nakladatelstvím C.H. Beck, 6. vydanie, s. 920 a 921 a pod.
"

Moja hanba je o to väčšia, že o tomto rozhodnutí sa tu už diskutovalo, ale ďakujem kolegovi Tomášovi Búrymu, že ma na to upozornil :-)

  Juraj Gyarfas, 28. 11. 2012 v 17:47 - pre doplnenie

Len pre doplnenie, stále mám voči tomuto rozhodnutiu výhrady uvedené tu (najmä dovetok "pokiaľ sa predávajúci dodatočne stane jeho vlastníkom" podľa mňa nedáva zmysel, lebo absolútna neplatnosť nemôže vzniknúť spätne). Ale minimálne v tej základnej otázke podporuje záver uvedený v tomto poste.

  Juraj Gyarfas, 08. 05. 2013 v 20:13 - ...

"Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu moţno posudzovať
len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak). Dôvodom neplatnosti zmluvy nemôže preto byť ani neplnenie zmluvných povinností, vyplývajúcich zo samotnej posudzovanej zmluvy. ... Pre neplatnosť zmluvy môžu byť významné len také skutočnosti, ktoré ovplyvňovali rozhodovanie a konanie účastníka zmluvy pri jej uzatváraní. Okolnosti, ktoré nastali po uzavretí zmluvy, nemôžu spätne ovplyvňovať konanie účastníka zmluvy a spôsobovať jeho omyl pri uzavretí zmluvy.
" (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. IM Obdo V 16/2006). Logicky by tak nemalo byť relevantné ani to, či predávajúci v čase medzi uzatvorením zmluvy a dojednaným prevodom vlastníctva nadobudne alebo nenadobudne vlastnícke právo.

  Juraj Gyarfas, 02. 07. 2013 v 11:48 - NS ČR

"Funkcí či smyslem kupní smlouvy je, aby prodávající kupujícímu opatřil předmět koupě - umožnil mu jeho nabytí. Podle citovaného ustanovení na základě již uzavřené kupní smlouvy vzniká prodávajícímu povinnost opatřit předmět koupě a odevzdat jej kupujícímu k převzetí. Nedohodnou-li se účastníci kupní smlouvy jinak, nabývá kupující vlastnictví k předmětu koupě nikoli okamžikem uzavření kupní smlouvy, ale až jejím převzetím a v případě věci nemovité vkladem do katastru nemovitostí. V uvedených případech tedy přechodu vlastnictví předchází uzavření kupní smlouvy. Prodávající tak v době uzavření smlouvy nemusí být jejím vlastníkem, zavazuje se jen, že ji kupujícímu opatří, resp. předá. Mezi případy, kdy prodávající není vlastníkem prodávané věci, patří nejen situace, kdy prodávaná věc ještě neexistuje (koupě věci budoucí), nebo kdy ji sám ještě od jiného prodávajícího ještě nepřevzal či v případě, kdy ji prodává se souhlasem vlastníka (smlouva o obstarání prodeje věci), ale i případ, kdy teprve na základě skutečnosti, o níž není jisté, že nastane, má vlastnictví k prodávané věci nabýt.

V daném případě se v důsledku naplnění odkládací podmínky (nabytí vlastnictví v důsledku restituce) prodávající V. B. stal vlastníkem žalobkyní již kupovaných nemovitostí a tak v době vkladu vlastnického práva pro žalobkyni nešlo o případ nabytí věci od nevlastníka. Z výše uvedených důvodů pak nelze mít za to, že by prodávající V. B. nemohl žalobkyni platně prodat věc, kterou v době uzavření kupní smlouvy zatím nevlastnil. V době, kdy byla sporná kupní smlouva uzavřena, bylo reálné, že se prodávající stane vlastníkem prodávaných nemovitostí, a právě z toho důvodu byla účinnost této smlouvy vázána na odkládací podmínku. Splněním této podmínky se jinak platná kupní smlouva stala účinnou a následný vklad vlastnického práva žalobkyně k předmětný nemovitostem celý jejich prodej v souladu s právem legitimně završil. Ustanovení o neplatnosti právních úkonů podle § 39 ani podle § 37 odst. 2 ObčZ na danou smlouvu nelze aplikovat, neboť není ustanovení zákona, kterému by sporná smlouva odporovala, ani nelze říci, že by v době uzavření smlouvy nemohl prodávající podle ní později plnit .

K výše uvedenému lze ještě poznamenat, že názor dovolacího soudu na spornou otázku je ve shodě s názory, které jsou mimo jiné uvedeny v rozhodnutí publikovaném pod č. 14957 ve sbírce Rozhodnutí nejvyššího soudu ve věcech občanskoprávních (Vážný), v Komentáři k československému obecnému zákoníku občanskému (Sedláček, Rouček) díl V., str. 731, a v Komentáři k občanskému zákoníku vydanému nakladatelstvím C. H. Beck, 7. vydání, str. 733
"

NS ČR, 22 Cdo 981/2001

  Juraj Gyarfas, 23. 04. 2014 v 23:48 - NS ČR

"<i>Došlo-li k uzavření dvou převodních smluv k téže nemovitosti, přičemž u jedné z nich (na základě které by povolen vklad vlastnického práva do katastru nemovitostí) byl převodce personálně propojen s nabyvatelem nemovitosti, nelze v takovém případě pouze mechanicky vycházet z jinak správné (konstantní) judikatury, že smlouva o převodu nemovitosti není neplatná jen proto, že převodce dříve převedl stejnou nemovitost na jinou osobu, ale je zapotřebí zkoumat, zda smlouva není ve smyslu § 39 ObčZ 1964 postižena absolutní neplatností z důvodu, že se příčí dobrým mravům.</i>"



Rozsudek NS z 16. 4. 2014, sp. zn. 30 Cdo 926/2014


  Juraj Gyarfas, 17. 08. 2014 v 14:57 - ešte k nemožnosti

"K možnosti právneho úkonu vyžaduje sa, aby jeho obsah bol fakticky a právne možný. Faktická nemožnosť je daná faktickými pomerami a okolnosťami a môže byť objektívna, ak je plnenie každému nemožné, alebo subjektívna, ak je plnenie nemožné len pre zaviazaného; len objektívna nemožnosť spôsobuje neplatnosť úkonu." (Luby, Š., Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, s. 80)

  Juraj Gyarfas, 27. 08. 2014 v 23:56 -

... ešte pre úplnosť:

"Predmet kúpy nemusí existovať v čase kúpy a preto možno predať aj vec budúcu (napr. úrodu, ktorá sa urodí budúceho roku), alebo vec, ktorá síce existuje, ale nepatrí predávajúcemu, naopak, ten ju bude musieť len nadobudnúť od doterajšieho vlastníka; v tomto prípade hovorí sa o tzv. dodacej smluve (obchodník predá vec, ktorú si sám musí kúpiť od veľkoobchodníka alebo od továrne)." (Luby, s. 174)

  Juraj Gyarfas, 10. 08. 2016 v 15:31 - z beckovského komentára k OZ

"Platnosť zmluvy sa posudzuje vždy ku dňu jej uzavretia, dodatočné okolnosti nemajú na jej platnosť vplyv. ... Znamená to, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu (a naopak)."

Mitterpachová, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 238
identicky moja maličkosť na s. 256

"Právny úkon, ktorého plnenie je v čase vzniku (uzavretia) zmluvy objektívne nemožné, je neplatný (impossibilium nulla obligatio est). V prípade tohto ustanovenia ide o počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorú je potrebné odlišovať od následnej nemožnosti plnenia, ... . ... Počiatočnou nemožnosťou plnenia nie je napríklad subjektívna nemožnosť plnenia jednou zmluvnou stranou. ... O prípad nemožnosti nejde, ak predmet plnenia vznikne až v budúcnosti ... ."
Mitterpachová, tamtiež, s. 242

_____________

"Prípadom vadného plnenia z právnej stránky je, keď sa nadobúdateľ nestáva vlastníkom prenechanej veci, alebo keď sa nadobúdateľ síce stáva vlastníkom veci, ale vec je zaťažená vecným právom alebo právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva v prospech tretej osoby."

Czirfusz, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 1730

____________

"Keďže však uzavretie kúpnej zmluvy predchádza okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k predávanej veci, na platnosť zmluvy nebude mať vplyv skutočnosť, že predávajúci nie je v okamihu uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom predávanej veci, t.j. predávajúci môže, no i nemusí byť jej vlastníkom. Predávajúci sa kúpnou zmluvou (obligačne) zaväzuje, že kupujúcemu odovzdá predmet kúpy a zabezpečí pre neho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Pokiaľ sa predávajúci sám nestane vlastníkom predmetu kúpy do doby, kedy má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho, v dôsledku uplatnenia všeobecnej zásady "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet " (nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má) nastane porušenie zmluvnej povinnosti previesť vlastnícke právo a vznik sekundárnych právnych následkov (napr. povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti, povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa 420 a nasl. a pod.). Neexistencia vlastníckeho práva k predávanej veci na strane predávajúceho tak nebude mať vplyv na platnosť zmluvy."

Križan, komentár k § 588, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 2087-2088
k zmluve s nevlastníkom identicky moja maličkosť na s. 265

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím