Autoři:

PODPIS A PRÁVNA LISTINA

Podpis je dôležitou súčasťou právnych listín. Osvedčuje sa ním, že listina obsahuje vôľu podpísanej osoby, prípadne sa podpisom vyjadruje súhlas s listinou. Podpisom sa teda zakladá určitý vzťah medzi listinou a osobou, ktorá listinu podpísala. V bežnej reči môžeme povedať, že podpisom preberá podpisujúci zodpovednosť za obsah listiny.

Dôležitosť podpisu vyplýva aj z občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby ( § 40 ods. 3).

Rovnako aj rozhodnutia správnych orgánov musia byť takmer vždy podpísané. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku musí písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať podpis oprávnenej osoby, jej meno, priezvisko a funkciu. Rozhodnutie teda musí podpísať osoba (úradník), ktorá je oprávnená konať v mene správneho orgánu v uvedených záležitostiach.

PODPIS A ROZSUDKY SÚDOV SR

V prípade, ak sa občan obráti na súdy Slovenskej republiky, čaká ho nepríjemné prekvapenie: Rozsudok, ktorý mu príde domov neobsahuje podpis sudcu. Na konci rozsudku je uvedené iba meno sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“, meno akejsi osoby (pravidlom je, že sa neoznačí funkcia tejto osoby) a podpis tejto osoby (väčšinou v tvare dvoch vlnoviek). V praxi sme sa stretli dokonca s rozsudkom kde je uvedené len meno, priezvisko, titul sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“ a nečitateľný podpis pravdepodobne zamestnanca súdu, pričom jeho meno sa nedalo nijako určiť.

Pri takomto rozsudku si občan oprávnene kladie otázky:

1. Je rozsudok zákonný, ak v jeho rovnopise nie je podpis sudcu v zmysle § 158 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (OSP)? Môžem ho napadnúť z tohto dôvodu odvolaním?
2. Čo znamenajú slová „za správnosť vyhotovenia“? Že za rozsudok, ktorý mi bol zaslaný nezodpovedá sudca, ale iný zamestnanec súdu? Je to v súlade s právom na zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR?
3. Je to vôbec zamestnanec súdu? Aká je jeho funkcia? Prečo sa nepodpísal sudca?
4. Videl sudca vôbec toto rozhodnutie?

Týmto postupom, ktorý je v súlade s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. ( § 61), sa de facto prenáša zodpovednosť za písomné znenie rozsudku zo sudcu na asistenta senátu. Sudca teda môže vyhlásiť rozsudok, ale nezodpovedá už za jeho písomné znenie zaslané účastníkom? Takýto stav vyhotovovania rozsudkov nezodpovedá úlohe súdov v spoločnosti, resp. v právnom štáte. Zároveň ide o vážny zásah do právnej istoty účastníkov konania, pretože týmto postupom sa účastníkovi dáva najavo, že on nevlastní originál, ale len akýsi „prepis“ rozsudku.

Podľa § 158 OSP:
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Je treba podotknúť, že tento stav je v rozpore so zákonom, konkrétne § 158 ods. 1 a 2 OSP. Táto nezákonná „obyčaj“ vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávnym pochopením zmyslu slova „rovnopis“ a jeho stotožnením so slovom „druhopis“. Tento spôsob výkladu sa stal neprekonateľným módnym hitom a už dlho panuje v Čechách aj na Slovensku. Časť právnickej verejnosti dokonca začala rozlišovať medzi „rovnopisom“ v zmysle OSP, a medzi „rovnopisom“ mimo OSP (http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina). V tomto prípade sa teda nenovelizoval zákon, ale aplikovaním tejto „obyčaje“ (podľa nás nezákonnej) došlo k vytvoreniu ďalšieho významu slova rovnopis. Veď prečo by mali ľudia zákonom rozumieť?! Pri stovkách noviel zákonov ročne nie je čas ujasňovať takéto drobnosti... A napokon – veď je to v zákone dobre! Treba to len správne aplikovať!

Dokonca aj v rámci OSP dochádza u súdov k rozdielnej aplikácii toho istého pojmu. Pojem rovnopis súdy chápu inak v ustanovení § 42 ods. 3 OSP a inak v ustanovení § 158 OSP.

Nesprávne chápanie pojmu „rovnopis“ je naplno rozvinuté vo vyhláške č. 543/2005 Z. z., avšak tá by nemala byť, ako právny predpis nižšej právnej sily, v dotknutých častiach aplikovaná sudcami. Sme toho názoru, že rozsudky súdov zaslané účastníkom by mali byť podľa súčasnej právnej úpravy podpísané sudcom.

ROVNOPIS, PRVOPIS, DRUHOPIS

Rovnopis je jeden z viacerých kusov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy. Príkladom sú kúpne zmluvy, alebo iné zmluvy, ktoré občania medzi sebou uzavierajú – jeden rovnopis dostane kupujúci, druhý predávajúci. Správne orgány zasielajú bez väčších problémov účastníkom konania rovnopisy. Rovnopis môže byť fotokópia, ale aj originál, je to vlastne len ďalší kus. V takomto zmysle je slovo „rovnopis“ použité aj v mnohých slovenských zákonoch.

Prvopis je originál, teda listina, tak ako bola prvýkrát vyhotovená. Prvopis môže byť (nemusí) vyhotovený vo viacerých rovnopisoch (kusoch).

Druhopis je obsahovo totožný s prvopisom, ale jeho pravosť nie je autentický overená (pečiatkou, podpisom), ale overená inak, napríklad notárom. Druhopismi sú spravidla fotokópie opatrené osvedčovacou doložkou (napr. úradne overená kópia u notára). Druhopismi sú aj rozsudky, ktoré súdy SR zasielajú účastníkom konania.

ZÁVER

Podľa nášho názoru je tu na mieste zmena právnej úpravy, najmä vykonávacej vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Rozsudok je jedna z najvýznamnejších právnych listín, ktorá svojimi dôsledkami môže výrazne zmeniť kvalitu života občana. Bolo by viac ako vhodné, aby sa pod rozsudok podpísal sudca, ktorý za jeho vyhotovenie zodpovedá. Súčasné „odpisy“ rozsudkov zasielané účastníkom sú možno vyjadrením stavu súdnictva v Slovenskej republike, ale určite nie vyjadrením prijateľného stavu súdnictva.

Zdroje:

1. http://slovnik.juls.savba.sk/?w=rovnopis&s=exact&c=D8a1&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
2. http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Podpis
4. http://aa.ecn.cz/img_upload/29dff5e48113b54e609a817a04fe36a4/rozsudek_tabor.pdf

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím