lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Schmidt (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Zeleňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Tomáš Plško (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Kormaník (1)
Michaela Stessl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Estočák (1)
Jakub Mandelík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Gabriel Závodský (1)
Adam Pauček (1)
jaroslav čollák (1)
Peter Janík (1)
Ján Pirč (1)
Pavol Chrenko (1)
Igor Krist (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter Marcin (1)
Peter K (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Ľalík (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Klincová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavol Mlej (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Matej Kurian (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Gera (1)
I. Stiglitz (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Hudec (1)
Robert Šorl (1)
Nora Šajbidor (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Poloha (1)
Michal Jediný (1)
Petr Novotný (1)
Ivan Michalov (1)
Patrik Patáč (1)
David Horváth (1)
Jana Mitterpachova (1)
Robert Vrablica (1)
Michal Ďubek (1)
Adam Glasnák (1)
Andrej Majerník (1)
Dušan Marják (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Pavlo (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Priadka (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Kubina (1)
Marcel Ružarovský (1)
Dávid Kozák (1)
Róbert Černák (1)
Matej Košalko (1)
Natalia Janikova (1)
lukasmozola (1)
peter straka (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Korman (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Svoboda (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Palková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Prečo sa sudcovia nepodpisujú pod rozsudky?

Xénia Petrovičová, 19. 01. 2012 v 14:37

PODPIS A PRÁVNA LISTINA

Podpis je dôležitou súčasťou právnych listín. Osvedčuje sa ním, že listina obsahuje vôľu podpísanej osoby, prípadne sa podpisom vyjadruje súhlas s listinou. Podpisom sa teda zakladá určitý vzťah medzi listinou a osobou, ktorá listinu podpísala. V bežnej reči môžeme povedať, že podpisom preberá podpisujúci zodpovednosť za obsah listiny.

Dôležitosť podpisu vyplýva aj z občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby ( § 40 ods. 3).

Rovnako aj rozhodnutia správnych orgánov musia byť takmer vždy podpísané. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku musí písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať podpis oprávnenej osoby, jej meno, priezvisko a funkciu. Rozhodnutie teda musí podpísať osoba (úradník), ktorá je oprávnená konať v mene správneho orgánu v uvedených záležitostiach.

PODPIS A ROZSUDKY SÚDOV SR

V prípade, ak sa občan obráti na súdy Slovenskej republiky, čaká ho nepríjemné prekvapenie: Rozsudok, ktorý mu príde domov neobsahuje podpis sudcu. Na konci rozsudku je uvedené iba meno sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“, meno akejsi osoby (pravidlom je, že sa neoznačí funkcia tejto osoby) a podpis tejto osoby (väčšinou v tvare dvoch vlnoviek). V praxi sme sa stretli dokonca s rozsudkom kde je uvedené len meno, priezvisko, titul sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“ a nečitateľný podpis pravdepodobne zamestnanca súdu, pričom jeho meno sa nedalo nijako určiť.

Pri takomto rozsudku si občan oprávnene kladie otázky:

  1. Je rozsudok zákonný, ak v jeho rovnopise nie je podpis sudcu v zmysle § 158 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (OSP)? Môžem ho napadnúť z tohto dôvodu odvolaním?
  2. Čo znamenajú slová „za správnosť vyhotovenia“? Že za rozsudok, ktorý mi bol zaslaný nezodpovedá sudca, ale iný zamestnanec súdu? Je to v súlade s právom na zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR?
  3. Je to vôbec zamestnanec súdu? Aká je jeho funkcia? Prečo sa nepodpísal sudca?
  4. Videl sudca vôbec toto rozhodnutie?

Týmto postupom, ktorý je v súlade s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. ( § 61), sa de facto prenáša zodpovednosť za písomné znenie rozsudku zo sudcu na asistenta senátu. Sudca teda môže vyhlásiť rozsudok, ale nezodpovedá už za jeho písomné znenie zaslané účastníkom? Takýto stav vyhotovovania rozsudkov nezodpovedá úlohe súdov v spoločnosti, resp. v právnom štáte. Zároveň ide o vážny zásah do právnej istoty účastníkov konania, pretože týmto postupom sa účastníkovi dáva najavo, že on nevlastní originál, ale len akýsi „prepis“ rozsudku.

Podľa § 158 OSP:
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Je treba podotknúť, že tento stav je v rozpore so zákonom, konkrétne § 158 ods. 1 a 2 OSP. Táto nezákonná „obyčaj“ vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávnym pochopením zmyslu slova „rovnopis“ a jeho stotožnením so slovom „druhopis“. Tento spôsob výkladu sa stal neprekonateľným módnym hitom a už dlho panuje v Čechách aj na Slovensku. Časť právnickej verejnosti dokonca začala rozlišovať medzi „rovnopisom“ v zmysle OSP, a medzi „rovnopisom“ mimo OSP (http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina). V tomto prípade sa teda nenovelizoval zákon, ale aplikovaním tejto „obyčaje“ (podľa nás nezákonnej) došlo k vytvoreniu ďalšieho významu slova rovnopis. Veď prečo by mali ľudia zákonom rozumieť?! Pri stovkách noviel zákonov ročne nie je čas ujasňovať takéto drobnosti... A napokon – veď je to v zákone dobre! Treba to len správne aplikovať!

Dokonca aj v rámci OSP dochádza u súdov k rozdielnej aplikácii toho istého pojmu. Pojem rovnopis súdy chápu inak v ustanovení § 42 ods. 3 OSP a inak v ustanovení § 158 OSP.

Nesprávne chápanie pojmu „rovnopis“ je naplno rozvinuté vo vyhláške č. 543/2005 Z. z., avšak tá by nemala byť, ako právny predpis nižšej právnej sily, v dotknutých častiach aplikovaná sudcami. Sme toho názoru, že rozsudky súdov zaslané účastníkom by mali byť podľa súčasnej právnej úpravy podpísané sudcom.

ROVNOPIS, PRVOPIS, DRUHOPIS

Rovnopis je jeden z viacerých kusov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy. Príkladom sú kúpne zmluvy, alebo iné zmluvy, ktoré občania medzi sebou uzavierajú – jeden rovnopis dostane kupujúci, druhý predávajúci. Správne orgány zasielajú bez väčších problémov účastníkom konania rovnopisy. Rovnopis môže byť fotokópia, ale aj originál, je to vlastne len ďalší kus. V takomto zmysle je slovo „rovnopis“ použité aj v mnohých slovenských zákonoch.

Prvopis je originál, teda listina, tak ako bola prvýkrát vyhotovená. Prvopis môže byť (nemusí) vyhotovený vo viacerých rovnopisoch (kusoch).

Druhopis je obsahovo totožný s prvopisom, ale jeho pravosť nie je autentický overená (pečiatkou, podpisom), ale overená inak, napríklad notárom. Druhopismi sú spravidla fotokópie opatrené osvedčovacou doložkou (napr. úradne overená kópia u notára). Druhopismi sú aj rozsudky, ktoré súdy SR zasielajú účastníkom konania.

ZÁVER

Podľa nášho názoru je tu na mieste zmena právnej úpravy, najmä vykonávacej vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Rozsudok je jedna z najvýznamnejších právnych listín, ktorá svojimi dôsledkami môže výrazne zmeniť kvalitu života občana. Bolo by viac ako vhodné, aby sa pod rozsudok podpísal sudca, ktorý za jeho vyhotovenie zodpovedá. Súčasné „odpisy“ rozsudkov zasielané účastníkom sú možno vyjadrením stavu súdnictva v Slovenskej republike, ale určite nie vyjadrením prijateľného stavu súdnictva.

Zdroje:

  1. http://slovnik.juls.savba.sk/?w=rovnopis&s=exact&c=D8a1&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
  2. http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina
  3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Podpis
  4. http://aa.ecn.cz/img_upload/29dff5e48113b54e609a817a04fe36a4/rozsudek_tabor.pdf




Názory k článku Prečo sa sudcovia nepodpisujú pod rozsudky?:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 12:31 - privítanie

Ďakujeme za zaujímavý príspevok a radi vítame nového prispievateľa.

Čo sa týka samotnej problematiky. So záverom asi v zásade súhlasím, ale nie som si istý, či by vlastnoručné podpisovanie rovnopisu, ktorý sa doručuje stranám, naozaj materiálne zlepšil ochranu práv občanov. Inými slovami - existuje príklad, kedy bol občan naozaj materiálne ukrátený na svojich právach, lebo doručený rozsudok nebol vlasnoručne podpísaný sudcom?

  Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 13:24 - ad Juraj Gyarfas

Dakujem za privitanie.
Zrozumitelnost pravnej upravy a dodrziavanie zakonov sudcami, to su veci, ktore mozu zasadne ovplyvnit vztah obcana k sudom, zakonom, jeho pravnu istotu. Podpis je vec, ktora dokaze ovplyvnit vztah sudcu k tomu co vydá. V praxi mohlo dojst (a s najvacsou pravdepodobnostou doslo) k napadnutiu rozsudku len pre tuto formalnu chybu, co mohlo oddialit vyriesenie sporu... Dakujem mimochodom za nazor, lebo viem pochopit ze k takymto skameneninam sa tazko vyjadruje.

  andrew12, 23. 01. 2012 v 18:07 - Hanbia sa za svoj podpis.......

Dalo by sa k tejto problematike napísať viac, ale niekedy menej je viac. Na Slovensko ešte tá skutočná kultúra nedorazila. Sme niekde na úrovni I. stupňa základnej školy. Vidíme ako sa prezentuje kultúra na tej najvyššej politickej úrovni. Aj tí vzdelanejší sú obrazom slovenskej politiky. Je tu systém čohosi "padajúceho" na nás nižšie alebo celkom dole. Primitivizmus, vulgarizmy a iné nízke "podprahové" hodnoty nás zasypávajú. Nechcem nikoho obhajovať, ale ako sa dá dobre vyžadovať úroveň od radového sudcu, keď jeho "najvyšší" je to čo je ! Učiteľ je vzorom pre svojho žiaka. Na Slovensku sú tí akože naši "učitelia" hotoví grobiani a primitívi. Keď hore máme to čo máme, ťažko sa vychová lepšie niečo tu dole. Ten svet nejako rýchlo pred nami uteká.... Jednoducho nízka úroveň, skoro podprahová !

  Xénia Petrovičová, 18. 05. 2012 v 13:56 - Stanovisko NSSR k chybajucemu podpisu

Našla som rozsudok kde sa Najvyssi súd SR vysporiadaval s nepodpisanym rozsudkom (rozpor s § 158 OSP.) Rozsudok sa tyka zriadenia vecneho bremena obcou.

Sud (JUDR Eva Babiakova CSc) sa alibisticky odvolava len na ustanovenia vyhlasky, ktora odporuje zakonu. Ustanovenie § 158 OSP vobec nespomina.


http://www.supcourt.gov.sk/data/att/12873_subor.pdf

  Eve Kab, 31. 01. 2016 v 16:38 - PODPIS na dokumentoch zo súdov prokuratúr, ,,,,,,,,

PODPIS na dokumentoch súdov prokuratúr a pod. sudcu, samosudcu, predsedu senátu, prokurátora atď - zaslaných účastníkom konania BY MAL BYŤ PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY
Toto základný etický postulát, že zodpovední pracovníci v organizácii podpisujú externé dokumenty.. V následnom styku by to mohol byť zasielaný aj zoskenovaný rovnopis s podpisom, čo by zreteľne dokumentovalo, že danéýdokument napr. sudca. prokurátor videl, teta sa nemôže zbaviť zákonnej zodpovednosti.
Pozn.: Prečo potom občan-podávateľ musí osobne alebo elektronický podpísať návrh a teda je diskriminovaný voči sudcom alebo prokurátorom.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím