lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ondrej Halama (2)
Anton Dulak (2)
Robert Šorl (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Janík (1)
Martin Svoboda (1)
Peter K (1)
Michal Ďubek (1)
Gabriel Závodský (1)
Robert Vrablica (1)
lukas.kvokacka (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
peter straka (1)
Miriam Potočná (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Martin Estočák (1)
Marek Maslák (1)
Tomáš Demo (1)
Igor Krist (1)
Gabriel Volšík (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Dušan Rostáš (1)
Tibor Menyhért (1)
Lucia Berdisová (1)
Ladislav Pollák (1)
Vladimir Trojak (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladislav Pečík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Bohumil Havel (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Marcin (1)
Ján Pirč (1)
Radoslav Pálka (1)
Lucia Palková (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Steiner (1)
Petr Kavan (1)
Martin Hudec (1)
Nina Gaisbacherova (1)
I. Stiglitz (1)
David Horváth (1)
David Halenák (1)
Matej Kurian (1)
Martin Poloha (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Adamova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla

Juraj Lukáč, 25. 07. 2012 v 10:45


Stanovisko k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

hovorí, že cieľom navrhovanej právnej úpavy je podľa predkladateľa zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých pravidiel cestnej premávky, ktorých porušením vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví.

Objektívna zodpovednosť znamená povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť dodržiavanie vybraných pravidiel cestnej premávky vodičom, ktorému vozidlo zveril. Za protiprávne konanie spáchané s jeho vozidlom bude totiž zodpovedný práve držiteľ vozidla. Nové povinnosti držiteľovi vozidla sú platné od 1. júla.2012.

Ust. § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa v predmetnom zákone zavádza tzv. iný správny delikt, ktorého sa môže dopustiť držiteľ vozidla.

Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom konkrétneho držiteľa, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa dôvodovej správy riešenie zisteného porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti bude mať viacero výhod oproti vyvodzovaniu subjektívnej zodpovednosti vodiča. Najvýznamnejšími sú nemožnosť uložiť zákaz motorové činnosti viesť vozidlá a nemožnosť zápisu priestupku vodiča do evidencie vodičov, čím sa nebudú vyvodzovať ani ďalšie povinnosti vodiča, najmä vo vzťahu k preskúšaniu odbornej spôsobilosti po spáchaní troch porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, ak za toto porušenie bola uložená pokuta nad 60 eur

Za spáchanie správneho deliktu sa bude ukladať držiteľovi vozidla len peňažná pokuta, ktorá sa bude ukladať iba podľa striktne ustanoveného oficiálneho sadzobníka pokút, uvedeného v § 139a návrhu zákona. Jedno konanie (jedno konkrétne zistené konanie v konkrétnom čase – nie pokračujúce porušenie), ktoré vykazuje znaky viacerých porušení uvedených v § 6a návrhu zákona sa prejedná v spoločnom konaní, kde sa uloží výška pokuty podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia.

Ako motivácia riešiť vec v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti bude držiteľovi vozidla umožnené zaplatiť len 2/3 z celkovej výšky pokuty uloženej v rozkaze, ak tak vykoná do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pokiaľ ju však zaplatí po tejto lehote, musí už uhradiť jej plnú výšku. Zaplatením pokuty sa celá vec ukončuje, bez akéhokoľvek zápisu do evidencie vodičov.

Zároveň sa uvádza, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa subjektívna zodpovednosť nemení ani neruší. Vodiči budú rovnako ako doteraz kontrolovaní policajtmi, či dodržiavajú pravidlá cestnej premávky. V prípade porušenia zákona budú naďalej riešení podľa priestupkového zákona a nezmeneného sadzobníka pokút.

Nevýhodou podľa názoru zákonodarcu by sa zo strany občanov mohol javiť nesúhlas s „trestaním nevinných osôb“ – držiteľov vozidiel; vo veľkej miere sa však jedná o generalizovanie a skresľovanie problému a jeho príčiny, a to porušenia pravidla cestnej premávky. Dodnes latentné porušovanie pravidiel cestnej premávky bude odhalené a vinník prostredníctvom držiteľa vozidla bude postihnutý, čo môže vyvolať vlnu nepriazne, najmä z radov notorických porušovateľov pravidiel cestnej premávky. Táto nepriazeň je však vyvolaná prevažne len odhalením protiprávneho konania, ktoré doteraz mohol beztrestne vykonávať.

Podstatu problému však vidím v tom, že pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih správnych deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch ( § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Ak teda vodič jazdiaci na ceste rýchlosťou dobrých 160 km/h narazí na hliadku, je potom otázne, či by mal hliadke na ceste zastaviť a niesť za uvedený priestupok subjektívnu zodpovednosť , ktorá by okrem iného mala za následok zadržanie vodičského preukazu alebo preletieť okolo a vyčkať si doma na objektívnu zodpovednosť držiteľa vozidla ktorá sa ukončí len zaplatením 2/3 pokuty.

Ďalšou otázkou ktorá sa natíska v súvislosti s ust. §6a vyplýva z jeho samotného znenia : "Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá..." Ako môže napríklad prenajímateľ v autopožičovni objektívne zabezpečiť povinnosť danú mu ustanovením tohto zákona? Nieje takéto prenesenie zodpovednosti zákonodarcom na tretiu osobu / t.j. nie na samotného páchateľa priestupku ani na orgán ktorý je povinný takéto protiprávne konanie preukázať/ v rozpore so samotnou Ústavou SR?

Pokiaľ sa už uvedená téma v diskusii vyskytuje tak sa ospravedlňujem, ale keďže je uvedená novela v platnosti ešte len chvíľku zaujíma ma váš názor na predmetnú problematiku a jej riešenie. Pomerne málo sa mi podarilo nájsť aj ohľadom samotného správneho konania, v ktorom možno v rámci odvolacej lehoty takpovediac "natrieť" skutočného vodiča /pokiaľ ním nebol držiteľ sám/, kde bude tento vodič ako účastník predvolaný a samozrejeme celú udalosť poprie (poprípade vypovedať nebude, lebo by tým škodil sám sebe).

Taktiež ohľadom pripomienkového konania k tejto novele sa mi nepodarilo nájsť relevantné pripomienky, okrem gramatických úprav týkajúcich sa čiarok a bodiek.


Názory k článku Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla:


  Kristian Neugierig, 25. 07. 2012 v 23:17 - Je to riziko

Ak požičia niekto auto cudziemu, tak sa musí s ním jednoducho dohodnúť, že ho bude využívať výlučne on a nedá ho šoférovať niekomu inému. Potom sa nebude môcť vyhovárať, že ho nešoféroval. Buď porušil dohodu a auto zveril niekomu ďalšiemu, alebo tam sedel a zaplatí aj pokutu.
Je tá objektívna zodpovednosť umiestnená neštandardne niekde úplne na konci iného zákona, ale nezdá sa mi to nejako obzvlášť protiústavné. Pri objektívnej zodpovednosti by nám príliš definícia priestupku nepomohla, keďže priestupok je zavinené konanie. A pri objektívnej zodpovednosti jednoducho zavinenie neexistuje. Je tam v tomto prípade možnosť liberácie a tá závisí už od výsledku priestupkového konania.
Je kopec zákonov, kde majú ľudia objektívnu zodpovednosť za následok a nikto si to ani neuvedomuje.

  p., 31. 07. 2012 v 10:12 - cieľ zákona

ak predkladateľ novely zákona tvrdí, že cieľom je zvýšenie bezpečnosti na cestách, potom by mal aj dostatočne preukázať akým spôsobom sa automatické vyrubovanie pokuty na zvýšení bezpečnosti podieľa; protiústavný je aj taký zákon, ktorý aj keď nie je inak v rozpore s ústavou nie je nijako spôsobilý dosiahnuť deklarovaný cieľ (aj keď v tom prípade ide o rozpor medzi dôvodou správou a skutočným normatívnym účinkom zákona), je zjavné, že predkladateľ v dôvodovej správe klame verejnosť, pretože skutočným zámerom je len zjednodušiť výber pokút, to samo o sebe vyvoláva otázku, či priebeh tohto leg.proces nie je v rozpore so zákonom, ak predkladateľ takto úmyselne klame, pretože podľa ústavy štátne orgány môžu konať len to čo im zákon dovoľuje a teda by mal predkladateľ preukázať, kde v zákone sa mu zveruje právomoc uvádzať lži do dôvodovej správy; trestanie vlastníka vozidla na základe objektívnej zodpovednosti nemôže mať oporu len v evidencii vozidiel, to je predsa faktická rezignácia štátu základné princípy spravodlivosti, to by štát mohol nabudúce povedať, že keď nechytí páchateľa priestupku, tak bude pokutovať najbližšiu osobu prítomnú na mieste činu a tá sa môže vyviniť ak dokáže, že páchateľom je niekto iný... to je v občianskej spoločnosti absolútne neprijateľná procedúra

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím