Autoři:

Stanovisko k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Objektívna zodpovednosť znamená povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť dodržiavanie vybraných pravidiel cestnej premávky vodičom, ktorému vozidlo zveril. Za protiprávne konanie spáchané s jeho vozidlom bude totiž zodpovedný práve držiteľ vozidla. Nové povinnosti držiteľovi vozidla sú platné od 1. júla.2012.

Ust. § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa v predmetnom zákone zavádza tzv. iný správny delikt, ktorého sa môže dopustiť držiteľ vozidla.

Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom konkrétneho držiteľa, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa dôvodovej správy riešenie zisteného porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti bude mať viacero výhod oproti vyvodzovaniu subjektívnej zodpovednosti vodiča. Najvýznamnejšími sú nemožnosť uložiť zákaz motorové činnosti viesť vozidlá a nemožnosť zápisu priestupku vodiča do evidencie vodičov, čím sa nebudú vyvodzovať ani ďalšie povinnosti vodiča, najmä vo vzťahu k preskúšaniu odbornej spôsobilosti po spáchaní troch porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, ak za toto porušenie bola uložená pokuta nad 60 eur

Za spáchanie správneho deliktu sa bude ukladať držiteľovi vozidla len peňažná pokuta, ktorá sa bude ukladať iba podľa striktne ustanoveného oficiálneho sadzobníka pokút, uvedeného v § 139a návrhu zákona. Jedno konanie (jedno konkrétne zistené konanie v konkrétnom čase – nie pokračujúce porušenie), ktoré vykazuje znaky viacerých porušení uvedených v § 6a návrhu zákona sa prejedná v spoločnom konaní, kde sa uloží výška pokuty podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia.

Ako motivácia riešiť vec v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti bude držiteľovi vozidla umožnené zaplatiť len 2/3 z celkovej výšky pokuty uloženej v rozkaze, ak tak vykoná do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pokiaľ ju však zaplatí po tejto lehote, musí už uhradiť jej plnú výšku. Zaplatením pokuty sa celá vec ukončuje, bez akéhokoľvek zápisu do evidencie vodičov.

Zároveň sa uvádza, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa subjektívna zodpovednosť nemení ani neruší. Vodiči budú rovnako ako doteraz kontrolovaní policajtmi, či dodržiavajú pravidlá cestnej premávky. V prípade porušenia zákona budú naďalej riešení podľa priestupkového zákona a nezmeneného sadzobníka pokút.

Nevýhodou podľa názoru zákonodarcu by sa zo strany občanov mohol javiť nesúhlas s „trestaním nevinných osôb“ – držiteľov vozidiel; vo veľkej miere sa však jedná o generalizovanie a skresľovanie problému a jeho príčiny, a to porušenia pravidla cestnej premávky. Dodnes latentné porušovanie pravidiel cestnej premávky bude odhalené a vinník prostredníctvom držiteľa vozidla bude postihnutý, čo môže vyvolať vlnu nepriazne, najmä z radov notorických porušovateľov pravidiel cestnej premávky. Táto nepriazeň je však vyvolaná prevažne len odhalením protiprávneho konania, ktoré doteraz mohol beztrestne vykonávať.

Podstatu problému však vidím v tom, že pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih správnych deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch ( § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím