lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ondrej Halama (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Pollák (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Eduard Pekarovič (1)
David Horváth (1)
I. Stiglitz (1)
Bohumil Havel (1)
Patrik Patáč (1)
Martin Bránik (1)
Peter Kubina (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Novotný (1)
Tomáš Demo (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Roman Prochazka (1)
Emil Vaňko (1)
Michal Jediný (1)
jaroslav čollák (1)
David Halenák (1)
Dávid Kozák (1)
Róbert Černák (1)
Adam Glasnák (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Michaela Stessl (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Priadka (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Robert Šorl (1)
Miriam Potočná (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Mlej (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Gera (1)
Gabriel Závodský (1)
lukas.kvokacka (1)
Ján Pirč (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Chrenko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomas Pavelka (1)
Robert Vrablica (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Pavlo (1)
peter straka (1)
Petr Steiner (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Korman (1)
Nora Šajbidor (1)
Jakub Mandelík (1)
Peter Marcin (1)
Igor Krist (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Rostáš (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Petr Kavan (1)
Matej Kurian (1)
Peter Janík (1)
Dušan Marják (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Poloha (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Klincová (1)
lukasmozola (1)
Adam Pauček (1)
Marcel Ružarovský (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Košalko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím