lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Ondrej Halama (5)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Marek Maslák (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Pavol Chrenko (1)
Lucia Palková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Robert Šorl (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
Igor Krist (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Halenák (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Kavan (1)
Peter K (1)
Martin Svoboda (1)
Ján Pirč (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Martin Poloha (1)
Roman Prochazka (1)
Vladimir Trojak (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Adamova (1)
David Horváth (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Jediný (1)
Zuzana Klincová (1)
Michaela Stessl (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Emil Vaňko (1)
peter straka (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Jurišta (1)
Patrik Patáč (1)
Matej Kurian (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomas Pavelka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Kormaník (1)
Mikuláš Lévai (1)
Jakub Mandelík (1)
Petr Novotný (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Estočák (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Steiner (1)
Jana Mitterpachova (1)
jaroslav čollák (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
Dávid Kozák (1)
Peter Zeleňák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Peter Marcin (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Korman (1)
Adam Pauček (1)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Pavlo (1)
Paula Demianova (1)
Matej Košalko (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Priadka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Bránik (1)
Pavel Lacko (1)
Andrej Majerník (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Šrámek (1)
Marcel Ružarovský (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím