lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (8)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Pollák (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Richard Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Adam Glasnák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Miriam Potočná (1)
Emil Vaňko (1)
Dávid Kozák (1)
Peter Kubina (1)
Ondrej Jurišta (1)
Robert Vrablica (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Kovac (1)
Radoslav Pálka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Lucia Berdisová (1)
Róbert Černák (1)
Peter Marcin (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Šorl (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Kormaník (1)
Tibor Menyhért (1)
Mikuláš Lévai (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Horváth (1)
Dušan Rostáš (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
lukas.kvokacka (1)
Adam Pauček (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Katarína Dudíková (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Steiner (1)
Petr Kavan (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Bránik (1)
Martin Poloha (1)
Bystrik Bugan (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Klincová (1)
Zuzana Adamova (1)
David Halenák (1)
Martin Estočák (1)
Pavol Chrenko (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Ľalík (1)
Viliam Vaňko (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Košalko (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Pavelka (1)
Igor Krist (1)
Paula Demianova (1)
Michaela Stessl (1)
Lucia (1)
Ivan Priadka (1)
peter straka (1)
I. Stiglitz (1)
Marcel Jurko (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Juraj Lukáč (1)
lukasmozola (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Hudec (1)
Andrej Majerník (1)
Peter Janík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Pavel Lacko (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Pavlo (1)
Dušan Marják (1)
jaroslav čollák (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Galgoczy (1)
Nora Šajbidor (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Palková (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Korman (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Gera (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol

Kristián Csach, 19. 07. 2009 v 17:12

Keby som rukopis štandardných zmlúv ešte neuzavrel, tak by príbeh nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH) zaberal v kapitole o jednostrannej zmene všeobecných obchodných podmienok dosť veľký priestor (Nevadí, možno nabudúce. ;-) ) Tak sa s ním podelím aspoň s čitateľmi.

Najprv si treba uvedomiť, že Nemci to s kontrolou adhéznych zmlúv myslia skutočne vážne. Právo všeobecných zmluvných podmienok (AGB) tam tvorí podstatnú časť zmluvného práva a k dispozícii je detailný predpis ( § § 305 - 310 BGB), rozsiahla rozhodovacia činnosť a moria literatúry. Moje najobľúbenejšie ustanovenie je § 307 ods. 2 číslo 1 nemeckého BGB (tu aj so slušným prehľadom judikatúry), podľa ktorého je v prípade pochybností potrebné považovať všeobecnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ak nie je v súlade s určujúcou základnou myšlienkou zákonnej normy. Iba dodám, že sa samozrejme myslí základná myšlienka dispozitívnej úpravy (to dá rozum, že ak je niečo v rozpore s určujúcou základnou myšlienkou kogentnej normy, tak sa to iba ťažko okecá). A práve na tomto ustanovení je založený zákaz jednostranných zmien zmluvy.

V nedávnom rozhodnutí rozhodol BGH, že táto klauzula v zmluvách používaných verejnoprávnymi sporiteľňami je neplatná: „Pokiaľ nie je dohodnuté nič iné, budú poplatky v rámci súkromných a podnikateľských vzťahov určované a menené Sporiteľňou podľa spravodlivého uváženia v súlade s § 315 BGB pri zohľadnení trhovej situácie (napríklad zmeny všeobecnej úrokovej hladiny) a nákladov.“

BGH sa najprv neodchýlil od doterajšej judikatúry, ktorá sa dá zhrnúť nasledovne:

a) V zásade je potrebné umožniť úverovej inštitúcii reagovať na zmenu trhu najmä pri dlhodobých zmluvách, a preto nie sú klauzuly upravujúce možnosť jednostrannej zmeny zmluvy per se neplatné. Takéto oprávnenie prospieva tak banke (možnosť minimalizovať riziko dlhodobého vzťahu) ako aj spotrebiteľovi (nemusí byť hneď na začiatku konfrontovaný s najhorším možným scenárom budúceho vývoja nákladov) (BGHZ 176, 244, pod bodom 14).

b) Zakázané (ako uvidíte neskôr, naschvál nehovorím, že neplatné) je ukladanie poplatkov za služby, ktoré je banka povinná vykonať zo zákona, zo zmluvy, alebo ktoré vykonáva prevažne vo svojom záujme z dôvodu rozporu so základnom myšlienkou (dispozitívnej) zákonnej úpravy, keďže podľa zákonnej úpravy sa poplatok za takúto službu nemá vyžadovať. (BGHZ 114, 330. BGHZ 146, 377. BGHZ 161, 189).

c) Zakázaná je klauzula, ktorá umožňuje jednostrannú zmenu poplatkov tým spôsobom, že neodvracia iba riziko zníženia zisku, ale naopak, umožňuje zisk zvýšiť (BGHZ 176, 244 – pod bodom 17).

Nejde ani tak veľmi o to, prečo vlastne BGH rozhodol tak, ako rozhodol (teda, že považoval klauzulu za neprijateľnú). Dôvodov je mnoho, okrem už naznačeného rozporu s § 307 BGB (oprávnenie vyžadovať poplatky za hocičo, teda aj za služby vyžadované zákonom, resp. zmluvou) zvýrazním osobitne ten, že z klauzuly nevyplýva povinnosť znížiť poplatky (pod bodom 28). Takže sa v tejto otázke nekonala žiadna revolúcia. Ako to už býva, podstatnejšie je ale niečo iné.

Podľa doterajšej judikatúry (BGHZ 97, 212. BGHZ 118, 126) vyššie uvedenú zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že neoprávňuje jej používateľa na neobmedzenú zmenu zmluvy, ale majú sa do nej vinterpretovať určité obmedzenia (zmena podmienok na kapitálovom trhu a povinnosť znížiť úroky/poplatky pri zmenách, ktoré sú pre klienta výhodné). Takže doteraz platilo – takúto zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že sa jednostranné oprávnenie uchová, ale konštruujú sa mu obmedzenia. Tento názor bol podrobený silnej kritike, lebo údajne zvýhodňoval banky – pozri len zoznam literatúry v bode 30 rozsudku [s literatúrou pracujú nemecké súdy skoro ako naše, nie ;-) ]. A BGH doterajšiu prax zmenil. Kapituloval, nasypal si popol na hlavu a jeden by povedal, že použil overruling zo sveta precedentálneho práva (bod 31: „Teraz však senát v súlade s prevládajúcou mienkou v literatúre opúšťa doterajšiu judikatúru“). A vyriekol ortieľ: Klauzula je neplatná. Basta.

Priznám sa, že mi logika BGH vo veci zmeny poplatkov, zákazu poplatkov za poskytovanie služieb, ktoré sú predpokladané zákonom nikdy nesedela. Neviem, čo tým BGH sleduje. V mojich očiach je jedno, ako je odplata konštruovaná (vyšší/nižší úrok či poplatok za podružnú službu) a presun časti ceny do poplatkov za fakultatívne služby považujem za rozumné, lebo to umožňuje spotrebiteľom prispôsobiť svoje správanie a mať tak vplyv na svoje náklady. A možnosť zmeny zmluvy? Ak umožníme sporiteľni zmluvu vypovedať, tak sa mi zdá byť nie celkom presvedčivé, že zabraňujeme možnosti zmluvu zmeniť (teda ak má byť povolené toto: „nesúhlasíš, končím“, prečo nie aj toto: „ak chceš ostať, meníme podmienky“). K čomu nás to ale vedie, je zjavné. Ak garantujeme právo ukončiť zmluvu sporiteľnou/bankou, potom sa musíme kriticky pozerať na tie prípady, kedy sú transakčné náklady zmeny dodávateľa služby tak vysoké, že voľba v skutočnosti neexistuje (kukni aj bod 37). Ale tu by asi mal zasiahnuť skôr regulátor (hospodárska súťaž) a nie súd zmluvno-právnou konštrukciou. Čo vy na to? Nemyslíte, že BGH vylieva z vaničky celú škôlku? Dá sa ešte formulovať klauzula jednostrannej zmeny, ktorá cez BGH prejde?

PS: Zaujímavé rozhodnutie BGH je aj toto – o poplatkoch za peňažné vklady (+/– ). Viete si predstaviť niečo také u nás?

PS2: Viem, že som mal písať o kauze, ale viete.


Názory k článku Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím