lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (42)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Ondrej Halama (5)
Robert Goral (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Ľuboslav Sisák (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Tomáš Plško (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nora Šajbidor (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Závodský (1)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Kurian (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter K (1)
Zuzana Klincová (1)
Radoslav Pálka (1)
Adam Pauček (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
Michal Jediný (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Petr Kavan (1)
Pavel Lacko (1)
Robert Vrablica (1)
lukasmozola (1)
Peter Janík (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Chrenko (1)
David Halenák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter Marcin (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Bránik (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ján Pirč (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michal Ďubek (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Novotný (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
David Horváth (1)
Ivan Michalov (1)
Tomáš Demo (1)
Vincent Lechman (1)
Tomas Pavelka (1)
Lucia Palková (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Svoboda (1)
Miriam Potočná (1)
Bystrik Bugan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tibor Menyhért (1)
Natalia Janikova (1)
Patrik Pupík (1)
peter straka (1)
Dušan Rostáš (1)
Vladimir Trojak (1)
Michaela Stessl (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Korman (1)
lukas.kvokacka (1)
Igor Krist (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Andrej Majerník (1)
Jakub Mandelík (1)
Ivan Priadka (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Poloha (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Kubina (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Viliam Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel

Juraj Gyarfas, 01. 03. 2010 v 10:31

O predbežných otázkach položených Európskemu súdnemu dvoru (podľa Lisabonskej zmluvy vlastne už Súdnemu dvoru EÚ) v prípade Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen (C-386/08) som tu už písal na jeseň, keď Generálny advokát Bot zverejnil svoje stanovisko.

Vo štvrtok Súdny dvor zverejnil svoje rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie

O skutkových okolnostiach som už písal na jeseň, takže asi postačí úplne v krátkosti zopakovať kľúčovú otázku. V zásade išlo o to, či tovar vyrobený na Západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré Izrael kontroluje od roku 1967, spadá pod preferenčný colný režim v zmysle Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995. A ak nie, či takýto tovar alternatívne nespadá pod preferenčný colný režim v zmysle obdobnej dohody s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP), ktorá pokrýva územie Západného brehu a Pásma Gazy. Okrem toho išlo o procedurálne otázky spolupráce medzi európskymi a izraelskými colnými orgánmi, ktoré ale na tomto mieste nebudem bližšie rozoberať.

Súdny dvor si osvojil názor Generálneho advokáta a na obe otázky odpovedal záporne. Nie, tovar zo Západného brehu nespadá pod Dohodu s Izraelom. (Inými slovami: Áno, nemecké colné orgány mali právo na tento tovar uvaliť clo.) A nie, tento tovar nespadá pod preferenčný režim na základe Dohody s OOP, pretože exportný certifikát vydali izraelské orgány.

Argumentačne je rozhodnutie Súdneho dvora vystavané inak ako stanovisko Generálneho advokáta. Súdny dvor vychádzal okrem iného z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Vlastne ani nie tak úplne z Dohovoru (keďže EÚ nie je jeho zmluvnou stranou), ale z niektorých jeho ustanovení, v ktorých je podľa Súdneho dvoru reflektované medzinárodné obyčajové právo. A medzinárodné obyčajové právo je súčasťou právneho poriadku EÚ (body 40-42).

V zmysle medzinárodného práva je zakázané uložiť tretiemu subjektu povinnosť bez jeho súhlasu (pacta tertiis nec nocent nec prosunt). Výklad Dohody s Izraelom, ktorý by oprávňoval izraelské colné orgány vykonávať právomoc vo vzťahu k výrobkom zo Západného brehu, by bol podľa Súdneho dvoru rovnocenný s uložením povinnosti palestínskym orgánom nevykonávať právomoc, ktorú im zaručuje Dohoda s OOP. (bod 52) Takýto výklad by bol preto v rozpore s uvedenou zásadou medzinárodného práva.

Súdny dvor sa na rozdiel od Generálneho advokáta nezaoberal medzinárodnoprávnymi aspektmi hraníc štátu Izrael. V podstate len lakonicky bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že "podľa Európskej únie výrobky vyrobené na území, ktoré je od roku 1967 podriadené izraelskej správe, nemajú nárok na preferenčný režim podľa dohody." (bod 64)

Právo a politika

Už na jeseň som sa snažil naznačiť otázku, či takáto politická otázka vôbec patrí do súdnej siene. Odpoveď stále nepoznám.

Na jednej strane toto rozhodnutie vysiela silný politický signál, že EÚ nesúhlasí s izraelskou politikou na Západnom brehu a tento nesúhlas prejaví aj v rámci obchodných vzťahov. Bez ohľadu na to, či človek s týmto politickým postojom súhlasí alebo nie, je otázne, či by ho mali formulovať sudcovia alebo radšej politici. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako inak Súdny dvor mohol rozhodnúť. Interpretovať pojem "územie štátu Izrael" (čl. 83 Dohody s Izraelom) ako zahŕňajúci Západný breh by naznačovalo medzinárodnoprávne uznanie suverenity, ktorú si vo vzťahu k Západnému brehu nenárokuje ani Izrael. Toto by bolo politicky nepriechodné a nepredstaviteľné. A hlavne by tým súdna moc urobila rozhodnutie, ktoré prináleží politikom. Súdny dvor možno mohol celú vec presunúť na mechanizmy riešenia sporov podľa Dohody s Izraelom. Ale v kontexte staršej judikatúry, ktorou Súdny dvor potvrdil svoju kompetenciu vykladať medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre ES/EÚ záväzné (napr. prípad Demirel 12/86), by sa tento postoj javil nekonzistentne.

Neviem si teda predstaviť odôvodnenie iného rozhodnutia. Možno je aj hranica medzi právom a politikou v skutočnosti len poznanou nutnosťou ...

Praktické dôsledky

Ťažko povedať, čo toto rozhodnutie znamená z praktického hľadiska. Ťažko si predstaviť, že osadníci budú pre svoje výrobky žiadať exportné certifikáty od palestínskej samosprávy. Možno sa budú v osadách vyrábať polotovary, ktoré sa budú skladať v Izraeli a izraelskí colníci budú svojich európskych kolegov presviedčať, že ide o výrobky vyrobené v Izraeli. A možno nám zdražie červené víno z Golanských výšin.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2020 v 21:46 - ešte k hraniciam štátu Izrael

Medzinárodné právo na tomto blogu príliš "nefičí", ale keď už som pred pár rokmi načal túto tému, rád by som upozornil aj na ďalšie pokračovanie: C-363/18.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím