lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Michal Krajčírovič (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ondrej Halama (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Anton Dulak (2)
Richard Macko (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Svoboda (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Berdisová (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter K (1)
Martin Šrámek (1)
lukas.kvokacka (1)
Ladislav Pollák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Bránik (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Róbert Černák (1)
Ivan Priadka (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Novotný (1)
Lucia Palková (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Kormaník (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
peter straka (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Pavol Mlej (1)
Michaela Stessl (1)
Ján Pirč (1)
Peter Kubina (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Radoslav Pálka (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Pavelka (1)
Katarína Dudíková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Horváth (1)
Pavol Chrenko (1)
Michal Jediný (1)
Paula Demianova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Zeleňák (1)
Vladislav Pečík (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Janík (1)
Marcel Jurko (1)
Robert Vrablica (1)
Mikuláš Lévai (1)
Adam Pauček (1)
Natalia Janikova (1)
Bohumil Havel (1)
Vincent Lechman (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Martin Poloha (1)
Tomáš Pavlo (1)
Dušan Rostáš (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Korman (1)
Robert Šorl (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Dávid Kozák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Steiner (1)
Patrik Patáč (1)
Andrej Majerník (1)
Patrik Pupík (1)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Petr Kavan (1)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Michalov (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel

Juraj Gyarfas, 01. 03. 2010 v 10:31

O predbežných otázkach položených Európskemu súdnemu dvoru (podľa Lisabonskej zmluvy vlastne už Súdnemu dvoru EÚ) v prípade Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen (C-386/08) som tu už písal na jeseň, keď Generálny advokát Bot zverejnil svoje stanovisko.

Vo štvrtok Súdny dvor zverejnil svoje rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie

O skutkových okolnostiach som už písal na jeseň, takže asi postačí úplne v krátkosti zopakovať kľúčovú otázku. V zásade išlo o to, či tovar vyrobený na Západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré Izrael kontroluje od roku 1967, spadá pod preferenčný colný režim v zmysle Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995. A ak nie, či takýto tovar alternatívne nespadá pod preferenčný colný režim v zmysle obdobnej dohody s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP), ktorá pokrýva územie Západného brehu a Pásma Gazy. Okrem toho išlo o procedurálne otázky spolupráce medzi európskymi a izraelskými colnými orgánmi, ktoré ale na tomto mieste nebudem bližšie rozoberať.

Súdny dvor si osvojil názor Generálneho advokáta a na obe otázky odpovedal záporne. Nie, tovar zo Západného brehu nespadá pod Dohodu s Izraelom. (Inými slovami: Áno, nemecké colné orgány mali právo na tento tovar uvaliť clo.) A nie, tento tovar nespadá pod preferenčný režim na základe Dohody s OOP, pretože exportný certifikát vydali izraelské orgány.

Argumentačne je rozhodnutie Súdneho dvora vystavané inak ako stanovisko Generálneho advokáta. Súdny dvor vychádzal okrem iného z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Vlastne ani nie tak úplne z Dohovoru (keďže EÚ nie je jeho zmluvnou stranou), ale z niektorých jeho ustanovení, v ktorých je podľa Súdneho dvoru reflektované medzinárodné obyčajové právo. A medzinárodné obyčajové právo je súčasťou právneho poriadku EÚ (body 40-42).

V zmysle medzinárodného práva je zakázané uložiť tretiemu subjektu povinnosť bez jeho súhlasu (pacta tertiis nec nocent nec prosunt). Výklad Dohody s Izraelom, ktorý by oprávňoval izraelské colné orgány vykonávať právomoc vo vzťahu k výrobkom zo Západného brehu, by bol podľa Súdneho dvoru rovnocenný s uložením povinnosti palestínskym orgánom nevykonávať právomoc, ktorú im zaručuje Dohoda s OOP. (bod 52) Takýto výklad by bol preto v rozpore s uvedenou zásadou medzinárodného práva.

Súdny dvor sa na rozdiel od Generálneho advokáta nezaoberal medzinárodnoprávnymi aspektmi hraníc štátu Izrael. V podstate len lakonicky bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že "podľa Európskej únie výrobky vyrobené na území, ktoré je od roku 1967 podriadené izraelskej správe, nemajú nárok na preferenčný režim podľa dohody." (bod 64)

Právo a politika

Už na jeseň som sa snažil naznačiť otázku, či takáto politická otázka vôbec patrí do súdnej siene. Odpoveď stále nepoznám.

Na jednej strane toto rozhodnutie vysiela silný politický signál, že EÚ nesúhlasí s izraelskou politikou na Západnom brehu a tento nesúhlas prejaví aj v rámci obchodných vzťahov. Bez ohľadu na to, či človek s týmto politickým postojom súhlasí alebo nie, je otázne, či by ho mali formulovať sudcovia alebo radšej politici. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako inak Súdny dvor mohol rozhodnúť. Interpretovať pojem "územie štátu Izrael" (čl. 83 Dohody s Izraelom) ako zahŕňajúci Západný breh by naznačovalo medzinárodnoprávne uznanie suverenity, ktorú si vo vzťahu k Západnému brehu nenárokuje ani Izrael. Toto by bolo politicky nepriechodné a nepredstaviteľné. A hlavne by tým súdna moc urobila rozhodnutie, ktoré prináleží politikom. Súdny dvor možno mohol celú vec presunúť na mechanizmy riešenia sporov podľa Dohody s Izraelom. Ale v kontexte staršej judikatúry, ktorou Súdny dvor potvrdil svoju kompetenciu vykladať medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre ES/EÚ záväzné (napr. prípad Demirel 12/86), by sa tento postoj javil nekonzistentne.

Neviem si teda predstaviť odôvodnenie iného rozhodnutia. Možno je aj hranica medzi právom a politikou v skutočnosti len poznanou nutnosťou ...

Praktické dôsledky

Ťažko povedať, čo toto rozhodnutie znamená z praktického hľadiska. Ťažko si predstaviť, že osadníci budú pre svoje výrobky žiadať exportné certifikáty od palestínskej samosprávy. Možno sa budú v osadách vyrábať polotovary, ktoré sa budú skladať v Izraeli a izraelskí colníci budú svojich európskych kolegov presviedčať, že ide o výrobky vyrobené v Izraeli. A možno nám zdražie červené víno z Golanských výšin.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2020 v 21:46 - ešte k hraniciam štátu Izrael

Medzinárodné právo na tomto blogu príliš "nefičí", ale keď už som pred pár rokmi načal túto tému, rád by som upozornil aj na ďalšie pokračovanie: C-363/18.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím