Zodpovednosť za škodu v obchodnom práve
Dušan Marják, 29. 04. 2010 v 18:16
A teraz k príspevku či skôr otázke. Momentálne pracujem na téme zodpovednosti za škodu v obchodnom práve a rád by som vás požiadal o akékoľvek námety týkajúce sa problémov súvisiacich s danou problematikou. Je mi vopred jasné, že v rámci našich pomerov bude tých problémov neúrekom. Mňa by však zaujímali najmä problémy "bežného života" advokáta, sudcu,... Pri bližšom štúdiu literatúry som narazil na problémy skôr teoretického rázu (ktoré samozrejme majú dopad aj na aplikačnú prax), ako napr. subsidiarita OZ k OBZ a s tým spojená nejasná interpretácia § 1 ods. 2 OBZ ( s tým súvisí aj existencia resp. neexistencia tzv. komplexných úprav), problémy týkajúce sa zmluvnej limitácie náhrady škody (dispozitivita § 373 a na druhej strane kogentnosť § 386; vzťah k § 574 ods. 2 OZ),... Zároveň ma zaujímajú vaše názory (ako právnych teoretikov ale aj ako bežných občanov) na unifikáciu záväzkového práva v rámci OZ (teda, či (ne)ponechať OBZ, a ak ponechať, tak v akom rozsahu - napr. určité zmluvné typy a v nich obsiahnutá osobitná zodpovednosť).
Za cenné námety vopred ďakujem :).
Názory k článku Zodpovednosť za škodu v obchodnom práve:
Juraj Gyarfas, 07. 05. 2010 v 18:32 - skoda v obchodnom prave
Čo sa týka škody v obchodnom práve, pripadá mi otázka obmedzenia jej výšky celkom zaujímavá. Okrem toho mi pripadá veľmi zaujímavá aj otázka aplikácie OZ, resp. ObZ. Úprava zodpovednosti za škodu podľa ObZ sa týka zmluvnej zodpovednosti a deliktuálnej zodpovednosti, ale len v rozsahu § 757 ObZ. Takže deliktuálna zodpovednosť vyplývajúca z iných predpisov by aj medzi podnikateľmi mala spadať pod úpravu v OZ. To môže byť zaujímavé napr. keby sa u nás udomácnila doktrína culpa in contrahendo, ktorá by (ako v dvoch rozhodnutiach naznačil NS ČR) mohla byť postavená na § 415 OZ. Takýto typ zodpovednosti by sa teda aj medzi podnikateľmi spravoval OZ. A potom mi ešte ako veľmi zaujímavá otázka pripadá predvídateľnosť škody. V ObZ máme foreseeability doctrine v § 379. Ale v OZ nie je. Znamenalo by to, že na zodpovednosť podľa OZ sa foreseeability nevzťahuje?
Lexforum, 07. 05. 2010 v 18:34 - anonymita uzivatelov
Napriek tomu by sme boli veľmi radi, keby autori článkov vystupovali pod svojím vlastným menom. Rešpektujeme želanie niektorých prispievateľov ostať v diskusiách za rúškom anonymity (alebo pseudonymity). Rozhodli sme sa však, že v prípade autorov samotných článkov budeme trvať na uvedení skutočného mena. Domnievame sa totiž, že "právo na anonymitu" je v prípade článkov slabšie, ako právo čitateľov poznať meno človeka, ktorého názory čítajú. Radi by sme preto požiadali autorov publikujúcich bez uvedenia mena, ako aj všetkých budúcich autorov, aby v nastaveniach svojej registrácie uviedli svoje meno.
Dúfame, že toto rozhodnutie je pochopiteľné a tešíme sa na články všetkých súčasných aj budúcich autorov.
Peter K , 10. 05. 2010 v 10:34 - právo na anonymitu....
Milan Kvasnica, 10. 05. 2010 v 20:53 - právní řád
Nemáme na mysli právo na anonymitu dle AZ, ale morální právo na anonymitu.
A v souvislosti s touhle kauzou:
http://petrkrcmar.blog.root.cz/2010/04/29/internet-info-se-brani-a-odvolalo-se-proti-firme-prolux/
bych všechny ty internety zakázal:
http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesk%C3%A9_internetov%C3%A9_memy#V.C4.9Bra_Pohlov.C3.A1
Peter K , 10. 05. 2010 v 23:18 - ad právny poriadok ČR/SR
Juraj Gyarfas, 11. 05. 2010 v 07:56 - Ad: právo na anonymitu
Ale samozrejme o tom môžeme diskutovať a nevylučujem, že nás presvedčíte o opaku. Okrem toho pravosť mena aj tak nie je ako overiť, takže z praktického hľadiska táto "norma" aj tak nie je vynútiteľná. Mysleli sme to skôr ako akýsi apel na autorov, pretože sa domnievame, že pre čitateľov je zaujímavé poznať identitu človeka, ktorého názory čítajú.
Peter K , 11. 05. 2010 v 09:55 - ad JG
Dušan Marják, 11. 05. 2010 v 13:37 - Ad: všetci diskutujúci
1. právo na anonymitu podľa AZ (či už českého alebo slovenského) je v tomto kontexte aplikovateľné, ale, ako podľa môjho názoru správne poznamenáva Juraj, nerelevantné. Na jednej strane tu síce je právo autora na anonymitu resp. pseudoanonymitu (posobiace erga omnes), na druhej strane je však potrebné zamerať sa aj na vzťah inter partes existujúci medzi autorom a prevádzkovateľom portálu. V zmysle „pravidiel Lexfóra“: Podmínkou pro napsaní nového článku je však registrace pod skutečným jménem a příjmením. Uživatelé publikující pod pseudonymem budou vyzvání na zadání jména a jejich příspěvky mohou být smazány. Teda autor môže vytvoriť (pseudo)anonymné dielo, ale prevádzkovateľ portálu môže uverejnenie takéhoto diela viazať na splnenie určitých podmienok (napr. zverejnenie mena), pri nedodržaní ktorých buď neumožní jeho zverejnenie alebo ho jednoducho vymaže. Tým samozrejme nezaniknú práva autora k dielu ani nijakým spôsobom nedôjde k zásahu do nedotknuteľnosti diela. Prevádzkovateľ si len urobí „poriadok“ na svojej stránke.
2. je tu však aj druhá strana mince, a to anonymita ako „fenomén modernej internetovej spoločnosti“. Písanie, chatovanie alebo akákoľvek iná forma komunikácie (resp. „života“) na internete sa uskutočňuje predovšetkým anonymným spôsobom. Anonymita totiž užívateľovi poskytuje priestor, aby svoje názory mohol prezentovať bez toho, aby ho v reálnom živote mohol niekto konfrontovať so svojim protichodným postojom. Každý uzná, že kritika sa ľahšie znáša pod rúškom anonymity. Anonymita zároveň umožňuje užívateľovi odosobniť sa, nezväzuje mu ruky; zvykli sme si na ňu a ťažko sa nám opúšťa :). Z osobnej skúsenosti viem, že nejedného potenciálneho prispievateľa odradí nutnosť uvedenia skutočného mena. Na internetových fórach som zažil nejeden útok nie len na príspevok užívateľa ale aj na jeho osobu (veď to poznáme....vygoogliť sa dá všetko, a zistenie údajov o konkrétnej osobe je otázkou niekoľkých klikov). Napriek tomu som toho názoru, že existujú skutočne kultivované fóra (ako napr. Lexfórum), kde možnosť takéhoto počínania je skutočne minimálna (aspoň dúfam :D).
Ja osobne si myslím, že uverejňovanie príspevkov pod skutočným menom by mala byť možnosť a nie povinnosť (ako je to teraz formulované v pravidlách), a to najmä vzhľadom na reálnu nezistiteľnosť pravdivosti poskytnutých údajov. Je lepšie, ak je príspevok uverejnený pod pseudonymom (ale je uverejnený), ako by k jeho uverejneniu nikdy nedošlo (strach, hanblivosť, ...) alebo by bol uverejnený pod falošným menom (teda vlastne pod pseudomenom, ktoré by však bolo čitateľmi považované za pravé).
Tak som sa trocha rozpísal, a ako väčšina príspevkov v tejto diskusii, k podstate (t.j. obchodnoprávnej zodpovednosti) som sa vôbec nedostal. To až v ďalšom príspevku, dúfam, že v čo najkratšej dobe.
P.S. Aký je rozdiel medzi anonymitou autora článku a anonymitou diskutujúceho?
P.P.S. Vyhovujem apelu Juraja Gyarfasa a zverejňujem svoje meno :)).
Peter K , 13. 05. 2010 v 10:47 - "...viazať na splnenie určitých podmienok "
Martin Maliar, 13. 05. 2010 v 17:26 - Neviem kam to smeruje
Juraj Gyarfas, 16. 05. 2010 v 12:13 - Ad: právo na anonymitu a trochu aj o tej škode
Napriek tomu si stále myslím, že z hľadiska AZ ako aj z hľadiska common sense je právom prevádzkovateľa stanoviť si ako podmienku publikovania článkov uvedenie mena.
Čo sa týka rozdielu medzi diskutujúcim a prispievateľom, ten naozaj nie je zásadný. Chceli sme však diskusiu obmedziť čo najmenej, ale zároveň zabezpečiť, že aspoň články budú podpísané.
Čo sa týka argumentu, že touto požiadavkou môžeme prísť o zaujímavé príspevky - áno, tento problém si uvedomujeme a považujem ho za relevantný argument. Pokiaľ viete, že toto sa týka väčšieho počtu potenciálnych autorov, môžeme túto požiadavku prehodnotiť.
Na záver by som sa teda ešte poďakoval Dušanovi za "vyhovenie apelu" :-).
A teraz by sme možno už mohli aj o tej náhrade škody. Čo si myslíte o predvídateľnosti? Klasický príklad z oblasti zmluvnej zodpovednosti (z času pred digitálnymi foťákmi) je, že fotolab zničí film, na ktorom sú zábery, za ktoré fotograf má prisľúbený veľký honorár. V obchodnom práve by sa to dalo riešiť cez § 379 (a tento príklad je obchodnoprávny). Ale čo v občianskom práve? A čo ak k rovnakej škode (zničenie filmu) dôjde pri spáchaní deliktu (napr. fotograf si vezie film do fotolabu, keď do neho niekto narazí)?
Čo ma privádza aj k druhej otázke. Čo si myslíte o tom, že v slovenskom práve je veľmi chaoticky premiešaná deliktuálna a zmluvná zodpovednosť a ešte k tomu je aj nesystematicky delená medzi občianske a obchodné právo?
Tomáš Čentík, 08. 01. 2012 v 12:40 - prirovnanie
Samozrejme autor diela má právo označiť ho pseudonymom, ale to automaticky neznamená, že ho má právo kdekoľvek uverejniť, resp. že tretie osoby majú povinnosť jeho dielo uverejniť.
Situáciu možno prirovnať k vlastníkovi domu. Takisto aj doména lexforum.sk má svojho majiteľa. Vlastník domu má plné právo rozhodnúť o tom, koho do svojho domu pustí a koho nie. Väčšinou pustí toho koho dobre pozná, a keď niekoho nepozná, tak má právo požadovať od neho, aby sa najprv predstavil a potom zváži, či ho do domu pustí. Rovnako môže zo svojho domu vyhodiť toho, kto ho uráža alebo aj z iných pochopiteľných dôvodov.
To platí analogicky aj na lexforum a jeho majitela, ktorý môže viazať vstup na lexforum na rôzne podmienky, pričom jednou z nich je, aby sa potenciálny užívateľ predstavil (čo je mimochodom považované za prejav slušnosti aj v bežnom živote).
Čiže platí, ak sa predstaviš svojim menom a priezviskom, tak môžeš prispievať na lexforum, ak nie nič ti nebráni tvoriť diela a označovať ich pseudonymom, ale nikde nie je napísané, že máš konkrétne právo tak robiť na konkrétnom fóre. To by potom mohla vzniknúť situácia ad absurdum, že niekto napíše napr. knihu pod pseudonymom a keď mu ju vydavateľstvo odmietne vydať, tak tým poruší jeho osobnostné právo.
Navyše nepoznám žiadneho publikujúceho právnika, ktorý by písal pod pseudonymom, ak sa mýlim, tak ma opravte. To je skôr príznačné pre iný druh literatúry. Preto pokiaľ ide o používanie pseudonymu, je potrebné zohľadniť aj extralegálne faktory, a to že tento sa spravidla používa pri umelcoch, ktorý píšu básne, romány a pod., kde to je niečo odlišné.
Týmto som sa nechcel nikoho osobne dotknúť, je to iba môj osobný názor na vec.
Juraj Gyarfas, 08. 01. 2012 v 21:16 - právo na anonymitu
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím