rss
Juraj Gyarfas, 21. 10. 2010 v 20:11
O prípade Sociedad General de Autores y Editores (SGAE) v Padawan S. L. (C-467/08) som už písal v súvislosti so stanoviskom Generálnej advokátky Trstenjak tu. Medzitým ESD vydal rozhodnutie, ktorým v zásade potvrdil názor Generálnej advokátky. Naznačil, že španielsky systém vyberania náhrady odmeny za zákonnú licenciu vyhotoviť bez súhlasu autora rozmnoženinu zverejneného diela pre osobnú potrebu a na neobchodný účel vo forme odvodu z cien prázdnych CDčiek, DVDčiek a napaľovačiek nie je v súlade s právom EÚ.
A čo to znamená pre Slovensko?
Skutkové okolnosti aj príslušné ustanovenia smernice 2001/29/ES som zhrnul už tu, takže sa k nim nebudem vracať. Rád by som sa však v krátkosti venoval rozhodnutiu ESD.
ESD konštatoval, že v zásade nemusí existovať priamy súvis medzi konkrétnym CDčkom a využitím zákonnej licencie na to, aby sa z ceny tohto CDčka odvádzala náhrada autorskej odmeny (body 54-56). Ak si teda ja ako fyzická osoba kúpim prázdne CDčko, zaplatím 6% z ceny ako náhradu autorskej odmeny a potom si na CDčko napálim svoje vlastné fotky, nie je to v rozpore s právom EÚ.
To však neplatí, ak "zariadenia, prístroje a nosiče nadobudnú iné než fyzické osoby na zjavne odlišné účely než je vyhotovovanie rozmnoženiny na súkromné použitie" (bod 53, citované podľa tlačovej správy). Inými slovami, ak firma kupuje prázdne CDčka a napaľovačky, aby si archivovala svoje dokumenty, je uvalenie povinného odvodu na cenu týchto médií a zariadení v rozpore s právom EÚ.
ESD odmietol odpovedať na otázku, či je španielsky systém, ktorý náhradu odmeny vyberá z cien všetkých predaných nosičov a zariadení bez ohľadu na charakter kupujúceho, v rozpore s právom EÚ. Toto posúdenie v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej ESD nepreskúmava súlad národnej legislatívy s právom EÚ, prenechal národnému súdu (body 61 a 62). Inštrukcia pre národný súd je však zrejmá.
Čo to znamená pre Slovensko? Podľa mojich vedomostí slovenský systém na základe § 24 AZ funguje podobne ako španielsky. To znamená, že výrobca, príjemca, dovozca alebo iná osoba, ktorá prázdne CDčko prvýkrát umiestni na trh na Slovensku, odvádza 6 % z predajnej (alebo dovoznej) ceny organizácii kolektívnej správy a týchto 6 % si samozrejme premieta do ceny, ktorú za nosič zaplatíme. Ako som písal v prvom poste, textuálne by sa § 24 ods. 6 AZ dal vykladať aj tak, že táto povinnosť sa netýka CDčiek predaných podnikateľom (keďže nejde o nosič, "ktorý sa zvyčajne používa na rozmnožovanie podľa odseku 1").
Neviem presne ako tento systém funguje v praxi. Predpokladám však, že sa uvedených 6 % odvádza zo všetkých prázdnych nosičov na slovenskom trhu, bez ohľadu na to, či sa predávajú spotrebiteľom alebo podnikateľom. Ak je to takto, je tento systém vo svetle rozhodnutia ESD podľa môjho názoru v rozpore s právom EÚ. Pravdepodobne bude potrebné ho zmeniť. Alebo počkať, kým niektorý z veľkých výrobcov, príjemcov alebo dovozcov odmietne odvod kolektívnej správe zaplatiť.
Názory k článku Autorský zákon a právo EÚ:
Martin Husovec, 21. 10. 2010 v 20:16 - Predbehol si ma o 5minut
Juraj Gyarfas, 21. 10. 2010 v 20:20 - :-)
No a čo si o tom myslíš?
Martin Husovec, 21. 10. 2010 v 23:56 - ďalšia analýza
O výsledku dám potom vedieť :)
Inak viac o tom združení, keďže na webe ešte robíme je tu
http://husovec.blogspot.com/2010/09/european-information-society-institute.html
Kristián Csach, 22. 10. 2010 v 09:41 - už počujem...
Branislav Gvozdiak, 26. 10. 2010 v 20:06 - :)
1. Pojem „primeraná kompenzácia“ (…) sa má vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch, ktoré zaviedli výnimky pre rozmnoženiny na súkromné použitie (…).
2. (…) „spravodlivá rovnováha“, ktorú treba nájsť medzi dotknutými osobami, predpokladá, že výška primeranej kompenzácie bude nevyhnutne vypočítaná na základe kritéria ujmy spôsobenej autorom chránených diel v dôsledku zavedenia výnimky za rozmnoženinu na súkromné použitie (…)
3. (…) je nevyhnutná spojitosť medzi uplatnením poplatku určeným na financovanie primeranej kompenzácie za zariadenia, prístroje, ako aj nosiče slúžiace na digitálne vyhotovovanie rozmnoženín a ich údajným použitím na vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie (…)
Co to pre nas znamena? To, ze producenti zariadeni a nosicov, ktori svoje produkty nepredavaju spotrebitelom, mozu uplne kludne zacat odmietat platit organizaciam kolektivnej spravy za tento typ licencie. Ak by ste nahodou rozmyslali, o ake zariadenia sa moze jednat, tak si predstavte napr. velke tlaciarne pouzivane na tlacenie faktur u telefonickych. Znamena to teda tolko, ze poplatky nebudu moct byt nakladane na vsetky zariadenia a nosice, na ktore sa da „cokolvek“ zapisat/skopirovat, ale bude treba vzdy zistit, ci tie zariadenia alebo nosice budu vyuzivane na „piratske“ ucely. Cize ak bude napr. ministerstvo kupovat usb kluce pre uradnikov, tak tito ich budu vyuzivat sluzobne, ale nemozeme podla mna uznat, ze eventualne rozmnozeniny, ktore sa na nich budu nachadzat, budu sluzit na sukromne pouzitie.
Este ponad rozsah tohto rozhodnutia by som chcel dodat, ze len cakam, kedy sa pred sudnym dvorom (alebo nejakym inym sudom) objavi otazka odmeny autorov. Myslim, ze organizacie kolektivnej spravy by mali vyplacat peniaze vsetkym autorom, nezavisle na fakte, ze by sa to viazalo s „prilisnou atomizaciou odmien“. O tom ale snad v osobitnom poste onedlho.
V zasade si myslim ze to znamena, ze system kolektivnej spravy bude „rozobrany“ od vnutra – a to na zaklade pouzitia principov, ktore stali pri jeho vzniku.
Juraj Gyarfas, 09. 01. 2012 v 10:20 - Španielsko mení autorskoprávnu legislatívu
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím