lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Lukáš Peško (2)
Richard Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Marek Maslák (2)
Andrej Kostroš (2)
Tomáš Plško (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michal Ďubek (1)
David Horváth (1)
Bystrik Bugan (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Rostáš (1)
Dušan Marják (1)
Marcel Ružarovský (1)
Vladimir Trojak (1)
Eduard Pekarovič (1)
Emil Vaňko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Pavel Lacko (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Priadka (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Galgoczy (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
Jana Mitterpachova (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Poloha (1)
Peter Marcin (1)
Nora Šajbidor (1)
peter straka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Bránik (1)
Pavol Chrenko (1)
Petr Steiner (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Vrablica (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Berdisová (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dávid Kozák (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
Ján Pirč (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Klincová (1)
I. Stiglitz (1)
Petr Kavan (1)
Miriam Potočná (1)
Michaela Stessl (1)
Andrej Majerník (1)
lukasmozola (1)
Martin Šrámek (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Gera (1)
Jakub Mandelík (1)
Patrik Patáč (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Kurian (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Korman (1)
Igor Krist (1)
David Halenák (1)
Adam Glasnák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Petr Novotný (1)
Peter K (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Janík (1)
Lucia Palková (1)
Ivan Michalov (1)
Viliam Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Estočák (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zamestnanecké dielo

Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 13:18

Téma pre priaznivcov duševného vlastníctva.
Priznám sa, že inštitútom zamestnaneckého diela som sa zaoberal v článku publikovanom na stránkach JR (6-7/2010: "Vybrané právne problémy zamestnaneckého diela"). Keďže táto problematika je vcelku zaujímavá som zvedavý aj na odlišné názory.

Problém spočíva v dualizme osobnostných práv (moral rights) a majetkových práv (economic rights), pretože v prípade zamestnaneckého diela dochádza k ich difúzii medzi zamestnávateľa a zamestnanca. Kolízia dochádza (podľa môjho názoru) v prípade majetkového práva na spracovanie diela, ktoré vykonáva zamestnávateľ a práva na nedotknuteľnosť diela (in concreto právo na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo zásahom do diela), ktoré ostáva zamestnancovi.

Otázka znie, aký je rozdiel medzi spracovaním diela a zmenou diela, resp. ako vykladať tieto pojmy?

Vo vyššie uvedenom článku som v podstate došiel k záveru, že v istom zmysle sa tieto práva prekrývajú, a slovenský zákonodarca bol pri ich koncipovaní nedôsledný (český AZ je v tomto smere jednoznačný). Uvedené môže spôsobiť vážny problém pokiaľ ide o stabilitu právnych vzťahov. Alebo jedno právo konzumuje druhé (súvisí to s účelom a podstatou zamestnaneckého diela)? Alebo majú tieto práva odlišný právny obsah?

Na lepšie pochopenie načrtnem skutkový stav: "Predstavme si situáciu, kde máme tri subjekty: zamestnanca, zamestnávateľa a jeho klienta, ktorý si u neho objedná povedzme grafickú úpravu obálky časopisu. Zamestnávateľ na základe objednávky dá svojmu zamestnancovi pokyn, aby túto grafickú úpravu vytvoril. Zamestnanec tak učiní vzhľadom na to, že to má v náplni práce a zamestnávateľ predloží takto vytvorenú grafickú úpravu klientovi, ktorý s ňou však nebude úplne spokojný a vráti ju na prepracovanie spolu s návrhom, akým smerom by sa to malo uberať. Zamestnancovi sa však bude javiť takéto prepracovanie ako zosmiešňujúce jeho autorskú výpoveď a odmietne svoje dielo v týchto intenciách prepracovať. Keďže zamestnávateľ nechce prísť o klienta, nájde si na prepracovanie inú osobu v domnienke, že vykonáva svoje majetkové právo udeľovať súhlas na spracovanie diela. Táto osoba dielo s ochotou prepracuje a odovzdá zamestnávateľovi, ktorý ho následne predloží svojmu klientovi. Ten vysloví s dielom spokojnosť a začne ho používať ako obálku na svoj časopis. To všetko sa, samozrejme, udialo bez súhlasu zamestnanca (pôvodného autora), ktorému sa uvedený časopis dostane do rúk, kde spozná výsledky svojej práce. Keďže autorské práva sú absolútnej povahy, pôsobiace erga omnes, zamestnanec podá žalobu na všetky subjekty, ktoré sa zúčastnili na porušení jeho osobnostného práva na nedotknuteľnosť diela. Súd tak nebude mať inú možnosť, ako skonštatovať, že uvedené osobnostné právo bolo porušené a zakáže všetkým týmto subjektom dielo používať. To spôsobí klientovi zamestnávateľa (ale aj zamestnávateľovi) škodu, ktorý si tak určite bude uplatňovať náhradu škody, čo poznačí aj zamestnávateľovu dobrú povesť a naštrbí vzťah so zamestnancom.

Som toho názoru každé spracovanie diela je v podstate aj jeho zmenou, či už obsahovou alebo druhovou, resp. v oblasti IT aj formátovou.

Preto by zaujímal názor niekoho, kto sa venuje autorskému právu, aký ma názor na vyššie naznačený problém.


Názory k článku Zamestnanecké dielo:


  Ján Ferenci, 21. 01. 2011 v 15:15 - Riešenie

Obrátil by som sa s touto otázkou na senát, ktorý pojednával simulované súdne konania na PF UPJŠ v Košiciach, ročník 2010, ktorý túto kauzu krásne rozriešili ;)

  Ján Ferenci, 21. 01. 2011 v 15:29 - doplnenie riešenia

ešte ma len napadlo na doplnenie, citujem nemenovaného člena senátu "lebo sa to tak robí!"

  Martin Husovec, 21. 01. 2011 v 16:06 - úvaha

Dopredu vystríham, že som sa tejto téme podrobne nevenoval, skôr dávam do pléna nejaké úvahy.

Osobne si myslím, že zmysel oboch práv je odlišný, pretože kým jedno smeruje k ochrane integrity diela, druhé k dispozícií s dielom ako súčasti majetku. Od toho je potom nutné odvodzovať aj ochranu, ktorú týmto právam priznávame. To, že sa môžu niekedy prekrývať je možné, no podľa môjho názoru to neznamená, že každé spracovanie diela je automaticky aj zásahom do integrity diela. To prvé sa mi zdá širšie.

Ak slovenský autorský zákon rieši udelenie výkonu majetkového práva no opomína výkon osobnostného práva, bez ktorého to prvé nie je v niektorých prípadoch dobre možné, môže sa jednať o medzeru v zákone, ktorá by mohla byť zakrytá prostredníctvom analogie. Na druhej strane možno argumentovať, že ak každé spracovanie nie je aj zásahom do integrity diela, či potom cieľom úpravy nebolo zveriť zamestnávateľovi výkon len takého spracovania, ktoré nevedie k zásahu do integrity diela. To je otázka argumentácie ..

Čo sa týka "ukončenia" toho prípadu nie som si úplne istý či takto musí skončiť vždy. V konkrétnom prípade, závisiac od okolností, zamestnávateľ môže namietať okrem už vyššie uvedenej intrepretácie aj to, že
- takýto výkon osobnostného práva je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 odst. 1 ObčZ)
- nech neprizná žalobcovi odstraňovací, či iný nárok lebo proti nemu stojí iný legitímny záujem, ktorý má tzv. situačnú prednosť, alebo
- v konkrétnom prípade by sa hypoteticky mohlo stať aj to, že by per analogiam bolo možné uplatniť aj zákonnú licencie ( § 12 odst. 2 a 3) voči obecnému osobnostnému právu podľa § 11 a nasl. ObčZ - napríklad ak je zamestnávateľom štát.

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 16:24 - no...

podla mna ma MH pravdu. opak by viedol k absurdnym situaciam typu:

zamestnavatel zamestnava 100 autorov ktori pisu masivnu encyklopediu.

Zamestnanec 01 napise svoju cast (napr. cast venujuca sa pravu). O par rokov je potrebne prepisat niektore casti. ZC01 odmietne prepracovat alebo dat suhlas, navyse hrozi zalobou. ZL je v nezavideniahodnej situacii. neviem ci cielom upravy osobnostnych prav pri zamestnaneckom diele ma byt situacia kedy ZC drzi ZL "za gule".

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 17:08 - reakcia

Ad. Ján Ferenci: Toho SSS som sa náhodou zúčastnil, pričom sme boli v pozícii žalobcu, teda zamestnávateľa, a senát nám dal síce za pravdu, ale aj napriek tomu, že sme spor vyhrali nie som si celkom istý, či takéto rozhodnutie bolo najšťastnejšie, pretože účelom normatívneho ukotvenia inštitútu ZD je ochrana zamestnávateľa, a zamestnanci by takýmto šikanóznym spôsobom mohli priviesť zamestnávateľa ľudovo povedané "na dlažbu"

Ad.Martin: Ja si myslím, že ide o nedôslednú úpravu, pričom spracovanie diela vnímam ako zmenu diela sensu stricto, a podľa môjho názoru nemá čo robiť toto právo medzi majetkovými právami, ale malo by byť medzi osobnostnými, pričom by bolo zahrnuté podľa vzoru českého AZ pod právnu domnienku, že toto právo zamestnanec udelil zamestnávateľovi.

Na platforme dôvodovej správy k slovenskému AZ možno dospieť k nasledovnej teoretickej klasifikácii:

Zmena diela sensu largo obsahuje:
1. zmenu obsahu do diela- ide o najzávažnejší zásah do diela, kedy sa zasahuje do jeho integrity a znehodnocuje sa autorská výpoveď, pričom sa menia jeho kontúry a pôvodnosť
2. zmena druhu diela- obsah spravidla ostáva zachované, pričom to tak nemusí byť vždy a mení sa len druh diela- napr. literárne dielo na filmové dielo, alebo umelecké na architektonické- podľa dôvodovej správy napr. sfilmovanie literárneho diela- to sa zvykne vykladať ako spracovanie diela na iný druh, teda zmena diela sensu stricto
3. ešte by sa dalo uvažovať o tzv. formátovej zmene, kedy sa zmení iba prípona súboru, čo by som skôr hodnotil ako vyhotovenie rozmnoženiny

Inak Martin ten výkon v rozpore s dobrými mravmi aspoň na SSS neuspel, hoci podľa mňa to je dobrá argumentácia, lebo zodpovedá podstate ZD

Myslím si, že na SSS bol uplatnený príliš formalistický výklad, bez zohľadnenia účelu ZD (hoci nám to vtedy vyhovovalo, keďže sme zastupovali žalobcu). Tiež sa dalo argumentovať inštitútom zneužitia práva.

Každopádne ide o právnu medzeru, ktorú treba preklenúť novelou.
Gramatický výklad tu taktiež veľmi neprichádza do úvahy, lebo vedie k tomu, že táto pojmológia je do istej miery synonymná. Preto je conditio sine qua non hľadať ratio legis a uplatniť účelový výklad.

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 17:08 - oprava

boli sme v pozícii zamestnanca

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 17:53 - ešte na doplnenie

Keďže Martin hovoríš, že právo na spracovanie diela smeruje k dispozícií s dielom ako súčasti majetku to mi zároveň pasuje na ten môj príklad so sfilmovaním diela, ale zároveň tam máme to osobnostné právo, čiže ak by týmto spracovaním malo dôjsť aj k zásahu do integrity diela (zmena obsahu), tak by v zmysle AZ bol predsa potrebný súhlas zamestnanca, čo zasa vedie k záveru, že v tomto by bolo vhodné nasledovať český AZ v zmysle právnej domnienky ako som spomínal vyššie, alebo sa s tým vyporiadá judikatúra flexibilným výkladom.

  Rudolf Leška, 23. 01. 2011 v 04:17 - Medzera v zákone

Myslím, že je to proste len ďalšia z mnohých medzier v slovenskom AZ, ktorý nezachráni novela, ale len úplne nový predpis... Každé spracovanie je vždy zásahom do integrity diela a teda do práva autora na nedotknuteľnosť diela (pričom slovenský AZ ani nepozná "bagateľné" spracovanie nadobúdateľom licencie ako § 51 českého AZ).

V podstate sú možné dva prístupy - súd to vyloží tak, že bez zásahu do integrity diela nie je možný výkon práva na spracovanie (a že tu je určitý konkludentný súhlas autora so zásahom do integrity diela, pokiaľ niekomu, výslovne či nevýslovne - napr. uzavretím pracovnej zmluvy, udelil právo na spracovanie diela). Privolenie k zásahu do diela napokon nemusí byť písomné ani výslovné. Páči sa mi tiež argument o § 3/1 OZ, pretože o takú situáciu by mohlo poľahky ísť.

Druhá možnosť je trochu formalistickejší argument, že zamestnávateľ to proste zmeniť nemôže lebo to je z gramatického výkladu jasné. To by ale tak trocu zbavilo celú úpravu zamestnaneckého diela zmyslu.

Inak vôbec zaujímavá je otázka či je právo na spracovanie diela právom osobnostným alebo majetkovým. Hádam vo väčšine jurisdikcií s tým pracujú ako s právom majetkovým, hoci mne sa vidí logickejšia česká úprava.

  Tomáš Čentík, 23. 01. 2011 v 13:14 - Nový AZ

Aj to je možná varianta. Mne totiž príde náš AZ ako nepodarená kópia českého AZ, pri ich bližšej komparácii. Nepodarená v tom zmysle, že to čo bolo na českom AZ dobré sme prerobili na zlé. A ešte mi miestami náš AZ príde ako objednávka architektov.

Ja osobne nemám rád, keď zákonodarca "strieľa" rôzne pojmy, ktoré sú dosť podobné (a zameniteľné), bez toho, aby ich aj vyložil. Keby však bola pojmológia jednoznačná, a jednotlivé pojmy gramaticky a významovo nezameniteľné, tak sa zaobídeme aj bez legálnej definície.

To je v tomto prípade veľký problém- máme tu pojmy zmena diela, zásah do diela, spracovanie diela, adaptácia diela a pod. Autorské právo tu je na to, aby chránilo najmä práva autora. Ako zabezpečíme teda účinnú ochranu, keď je samotná terminológia nejednoznačná a spôsobuje diferentné interpretačné závery. S tým je spojená právna neistota.

Zatiaľ som k tejto téme nenašiel žiadnu relevantnú judikatúru (okrem SSS:) Keď má niekto vedomosť o nejakom judikáte, tak budem rád, ak má informuje. To som chcel, ešte povedať, že v senáte na tom spomínanom SSS, bol aj sudca z povolania a celá kauza skončila v prospech zamestnanca. Čiže bolo rozhodnuté v rozpore so zmyslom zamestnaneckého diela. Išlo o čisto formalistický výklad. Teraz neviem, či to čiastočne neprejudikuje rozhodovanie našich súdov.

  Rudolf Leška, 23. 01. 2011 v 19:22 - Rudolf Leška

Vždy je pre sudcu jednoduchšie chytiť sa doslovného jazykového znenia než niečo konštruovať, takže by ma podobný výsledok u slovenského súdu neprekvapil:-)

  p., 24. 01. 2011 v 14:14 - nedovolená zmena c/a spracovanie

V § 17 ods. 1 písm. d) sa hovorí zákaze nedovolenej zmeny diela. Ak podľa § 50 ods. 1 vykonáva majetkové práva zamestnávateľ (teda aj spracovanie diela podľa § 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 11), tak by som povedal , že sa nejedná o nedovolenú zmenu diela;

  Tomáš Čentík, 24. 01. 2011 v 16:15 - Peter Novák

Čiže by si chápal § 18 ods. 2 písm. d)vo vzťahu k § 17 ods. 1 písm. d)ako lex specialis? Prečo potom zákonodarca používa rôznu pojmológiu? Tu môžu prichádzať do úvahy min. 2 varianty. Buď ide o nedôslednosť zákonodarcu alebo je s týmito pojmami spojený rôzny právny obsah, čo však mal zákonodarca vo výklade pojmov aj vymedziť, aby nevznikali aplikačné problémy. Z gramatického aspektu sa totiž zmena a spracovanie v tomto prípade veľmi neodlišujú. Alebo inak povedané zmena diela konzumuje aj spracovanie.

Tiež si myslím, že predmetné právo inkorporované v § 17 ods. 1 písm. d)malo byť podľa českého vzoru zaradené pod § 5O ods. 3 AZ, kde je ustanovená právna domnienka, čo zodpovedá zmyslu konštituovania zamestnaneckého diela, resp. jeho podstate a účelu.

  p., 24. 01. 2011 v 22:11 - ad terminológia

prečo používa zákonodarca rôznu terminológiu môžem len odhadnúť z rôznej povahy predpokladaných zásahov do diela ( napr. pri spracovaní / adaptácii diela...) ; čo o tom hovoria odborná literatúra ? čo sa týka pomeru špeciality, tam sa mi zdá uvedené odôvodnenie (lex specialis) podľa § 50 aj najjednoduchšie aj racionálne... (nemôžem písať že triviálne, lebo o autorskom práve veľa neviem a môže to byť komplikovanejšie ako sa zdá - ako to zväčša býva)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím