Autoři:

Túto otázku si kladiem asi od momentu keď sme skončili diskusiu o tom, či je možné žalovať o prevod domény. Vtedy sme sa zamýšľali najmä nad otázkou zmluvnej konštrukcie a tu deliktnú sme viac menej obišli. Napr. Kristián Cs. vtedy písal, že “Deliktuálne sa ale nedá odôvodniť nárok na prevod domény. Preto Nemci judikujú doktrinálne správne.” poukazujúc na linkový prípad Shell.de. Odvtedy mi ako reakciu na článok napísalo asi 5 squatterov, ktorí veľmi chceli predmetný judikát Najvyššieho súdu SR :). Mne to samozrejme nedalo a zamýšľal som sa hlbšie nad tým čo vlastne formuláciou prevodu domény žiadame ak ho dôvodíme deliktuálne na podklade odstraňovacieho nároku. A teda nasledovné riadky sú o výsledkoch tohto bádania a mojich otáznikoch. Pre základy registrácie domén prosím kliknite na predošlý post.

Povaha prevodu

V prípade judikovanej povinnosti prevodu, musí ísť zákonite o identickú hmotnoprávnu situáciu, ako pri prevode domény mimo sporu, t.j. „dobrovoľnom“ zmluvnom prevode. Pri jej zmluvnom prevode prevodca domény (držiteľ) uzatvorí s treťou osobou písomnú zmluvu, ktorá je svojou povahou prevzatie dlhu ( § 531 ObčZ) a postúpenie pohľadávky ( § 524 ObčZ) zároveň. Občiansky zákonník na postúpenie pohľadávky nevyžaduje súhlas doménovej autority (v pozícií dlžníka), pretože sa zmena v osobe držiteľa domény nedotkne jej práv a povinností, ktoré jej vyplývajú zo záväzku. Naopak na prevzatie dlhu už súhlas doménovej autority (v pozícií veriteľa) vyžaduje. Tento súhlas doménovej autority však nemusí mať písomnú formu. Ak teda tretia osoba podá návrh na súd, v ktorom v rámci petitu žiada aby súd previedol doménové meno na ňu, v podstate žiada súd o zmenu osoby (povinnej aj oprávnnej) v právnom vzťahu (zmluvnom) medzi doménovou autoritou a držiteľom domény, t.j. žiada o postúpenie (cessiu) zmluvy, ktorá zahrňuje ako cessiu (postúpenie pohľadávky) tak aj intercessiu (prevzatie dlhu). S postúpením práva na plnenie musí teda dôjsť aj k prevzatiu dlhu (povinností spojených s doménov), pretože inak by právo bolo postúpené žalobcovi, no povinnosti ostali neúspešnému žalovanému.

Doménová autorita je ako jediná schopná zabezpečovať plnenie, na ktoré sa zaviazala. Jej dlh preto nemôže prevziať žiadna tretia osoba. Jej pozícia sa teda meniť nebude. Naopak meniť sa má pozícia druhej zmluvnej strany, držiteľa domény. Doménová autorita však nemôže svojej zmluvnej strane nanútiť aby sa vzdala svojho postavenia a postúpila svoje plnenie. Hoc technicky nie je v rovnom postavení s držiteľom domény, je s ním v rovnom postavení ako účastník zmluvy o doméne. Postúpenie zmluvy môže súd teda uložiť len držiteľovi domény, inak jeho výrok nie je v súlade s hmotným právom.

Vzniká teda otázka či postúpenie zmluvy možno chápať ako “odstránenie protiprávneho stavu”?

Skúsme si predstaviť dve situácie.

Prvá, žalobca bol držiteľ doménového mena pred podaním žaloby, no nekalosúťažný akt vznikol v súvislosti s “ukradnutím domény” – napr. bývalý partner zneužie pred odchodom z firmy možnosť previesť doménu na seba aby prostredníctvom nej mohol ďalej sám podnikať.

Druhá, žalobca nebol držiteľom doménového mena pred podaním žaloby, no chce takto zabrániť parazitovaniu na svojom mene, resp. tomu, že si doménu nemôže sám registrovať.

Doktrinálne sa za účel odstraňovacieho nároku pokladá obnovenie stavu minulého, ktorý tu existoval pred porušením alebo ohrozením práva.

Nazdávam sa, že kým v našom prvom prípade skutočne obnovujeme stav minulý, v druhom už nie (o tom prípadne viac v komentároch). Kým prvý prevod sa mi zdá doktrinálne v poriadku, druhý už nie. No i napriek tomu, stále to neznemená, že by sme cessiu zmluvy nemohli zahrnúť pod spojenie "odstránenie protiprávneho stavu". Ono ohrozenie práva sa skutočne odstraňuje aj v tomto prípade, len s veľmi širokými preventívnymi účinkami, ktoré presahujú sféru žalovaného (squattera).

Na Slovensku máme asi 5 prevodov nariadených prvostupňovými súdmi, z čoho len dva alebo tri sa stali skutočne právoplatné. Na tomto mieste ponúkam výroky dvoch (rozsudky viem poskytnúť - stačí mi napísať email).

10CbPv/4/2009 Okresný súd v Banskej Bystrici

Odporca je p o v i n n ý previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom „illy.sk“ na oprávneného zástupcu navrhovateľa spĺňajúceho podmienky „Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne SK“, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16CbPv/10/2009 Okresný súd Banskej Bystrici

Žalovaný je p o v i n n ý previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom „spinalis.sk" na M. B., patentovú zástupkyňu so sídlom v B., L. X, . spĺňajúceho podmienky Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne SK , v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Čo je úplne najzaujímavejšie - vzhľadom na slovenské pravidlá nemohli títo zahraniční žalobcovia žiadať o prevod na seba, pretože nespĺňali zmluvné podmienky doménovej autority SK-NIC. Bohužiaľ čo do odôvodnenia sa rozhodnutia otázkou doktrinálneho excessu z odstraňovacieho nároku nezaoberajú. Súd sa nezoberal ani tým, že žalobca získal majetkový prospech na podklade nároku, ktorý má primárne sledovať iný účel.

Zamýšľal som sa ešte nad ďalšou vecou, ktorou je samotný fakt, že odstraňovací nárok má spôsobovať svojim výkonom zmenu v osobe veriteľa či dlžníka v iných záväzkovprávnych vzťahoch (právo na odstránenie protiprávneho vzťahu je totiž tiež len obsahom záväzkovoprávneho vzťahu). V tejto súvislosti som však našiel nárok, ktorý sa veľmi podobá takémuto výkonu odstraňovacieho nároku. Nárok na prevod práva, ktorého výkonom došlo k protiprávnemu konaniu je upravený v súvislosti so zákazom konkurencie podľa § 65 odst. 2 ObchZ a stanovuje, že „spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody“.

Aby som to teraz trošku zovšeobecnil - prečo mi to príde dôležité. Predstavte si, že v bežnom spore z duševného vlastníctva by ste namiesto uplatnenia škodového nároku (kde musíte preukázať habadej vecí so subjektívnou zodpovednosťou) získali značný majetkový prospech (na základe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie) tým, že by ste žiadali napr. postúpenie zmluvy podľa, ktorej ma tretia osoba žalobcovi dodať určité výrobky, ktoré porušujú vaše právo duševného vlastníctva. A vy by ste tým skutočne odstránili protiprávny stav. Napr.

Spoločnosť A je majiteľom trojrozmernej ochrannej známky k istému tvaru fixiek. Konkurečná spoločnosť B si u spoločnosti C objedná ročnú a sústavnú výrobu fixiek, ktoré sa nápadne podobajú na túto ochrannú známku. Spoločnosť A sa o tom dozvie a podá žalobu na spoločnosť B, pričom sa bude v rámci odstránenia protiprávneho stavu domáhať aby súd uložil spoločnosti B povinnosť postúpiť túto zmluvu o dielo na spoločnosť A. Protiprávny stav je určite odstránený.

Otázka je či by už nebol odstránený tým, že by C prestalo plniť B, alebo tým, že B zruší objednávku plnenia u C. Je uloženie takejto povinnosti stále ešte nevyhnutné na odstránenie protiprávneho stavu? Je to ešte vôbec primeraná požiadavka nutná za účelom ochrany práva? Nepredstavuje ročné „prevedené“ plnenie z takejto zmluvy až sankčné obohatenie sa na strane A? Nezíska spoločnosť A viac ako mala pred porušením práva? Nezíska dokonca viac ako by získala pri náhrade škody?

A stým súvisí aj ďalší otáznik - či je odstraňovací nárok právnym dôvodom “legitimujúcim” nadobudnutie majetkového prospechu alebo či by takýto neúspešný žalovaný mohol následne žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia na princípe generálnej klauzuly § 451 (1) ObčZ. Ak sa totiž zamyslím napr. nad úpravou neoprávnej stavby, napriek porušeniu vlastníckeho práva nemožno požadovať prikázanie do vlastníctva bez náhrady rušiteľovi práva ( § 135c (2) ObčZ).

Samozrejme aj odstraňovací nárok má svoje limity výkladu a výkonu, no v tomto prípade sa mi nezdá, že by nás obmedzovali - dokonca ani len textácia odstraňovacieho nároku. Čo si o tom myslíte? Máte nejaké osobné skúsenosti s neštadartným výkonom odstraňovacieho nároku?

Viac k tomuto problému v článku HUSOVEC, M. Je možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie č. 1/2011 (tu online).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím