
Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti
Juraj Gyarfas, 12. 06. 2011 v 20:48
Už sa vám niekedy stalo, že po náročnom spore o určenie vlastníctva k pozemku, ktorý klientovi spôsobil obrovské ťažkosti (čo už je pre firmu v oblastí realít väčší problém ako žaloba spochybňujúca vlastníctvo k pozemku a to bez ohľadu na silu argumentov) vám súd priznal zanedbateľnú náhradu trov konania počítanú ako keby nebolo možné vyjadriť hodnotu veci [ § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej vyhlášky]? Tiež vám to pripadalo nespravodlivé a nesprávne? Prečo by nebolo možné vyjadriť hodnotu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?
Ak áno, rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 538/10.
Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti advokáta, ktorému sa nepozdávala výška odmeny. Judikoval, že "i v případě žaloby na určení existence právního vztahu k nemovitosti je nutno při výpočtu náhrady nákladů řízení advokáta podle advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovitosti, nikoliv z toho, že předmětem sporu je věc penězi neocenitelná, resp. zjistitelná jen se značnými obtížemi. Na překážku není, že v soudním řízení hodnota věci zjišťována nebyla."
Myslím si, že tento postup je spravodlivý a správny. Pokiaľ sa nepodarí presvedčiť súdy, že šikanózna žaloba je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 424 OZ), ostane náhrada trov konania zväčša jediným "odškodnením" ktoré žalovaný od žalobcu dostane. Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je zároveň proti akémukoľvek podnikateľovi veľmi silnou zbraňou, pretože v nadväznosti na poznámku v katastri výrazne znižuje likviditu pozemku a vyvoláva dosť veľké zdesenie na tvári financujúcich bánk a zahraničných manažérov. Je preto podľa mňa správne, aby náhrada trov konania reflektovala hodnotu, ktorú pozemok v skutočnosti má.
Názory k článku Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti:
Tomáš Klinka, 13. 06. 2011 v 08:23 - áno, ale
Pre zaujímavosť uvádzam demonštratívny výpočet rozhodnutí NSSR (rešerš som robil cca v septembri minulého roku), v ktorých priznal náhradu trov konania podľa
(i) skutočnej hodnoty veci: 2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008, 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008, 3 Cdo 100/2009; a
(ii) paušálu: 2 Cdo 8/2008, 5 Cdo 134/2008, 3 Cdo 164/2008, 2 Cdo 78/2009, 5 Cdo 278/2008, 3 Cdo 146/2009, 3 Cdo 65/2009, 2 Cdo 65/2008.
Z uvedeného je na prvý pohľad zrejmé, že ani v rámci jedného senátu NSSR nepanuje zhoda, či to riešiť cez paušál alebo hodnotu predmetu sporu. Pokiaľ viem, tak NSSR sa iba v jedinom rozhodnutí (2 Cdo 65/2008) aspoň trochu vysporiadal s tým, že prečo dáva paušál a nie skutočnú hodnotu veci: "Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava, pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za návrh, upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov […] percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 1.7.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z.z.). Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. Podľa názoru dovolacieho súdu aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci ( § 11 ods. 1 vyhlášky)."
Rozhodovacia prax súdov nižšieho stupňa je ešte "bohatšia", to mi môžete veriť. :) Dúfam, že jedného dňa aj sudcovia precitnú do reality a uvedomia si, že v týchto sporoch spravidla nejde o 5,- Kčs a sú často prostriedkom vydierania veľkých firiem...
Juraj Gyarfas, 16. 06. 2011 v 19:23 - Ad: P.P.
Juraj Gyarfas, 06. 11. 2012 v 18:19 - konečne Ústavný súd
"14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka obsiahnutého aj v označených článkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.
15. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami [ § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.].
16. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.
17. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, ktoré bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky.
18. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku.
19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo porušené nielen základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ale aj jeho základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.
20. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.
21. V záujme ochrany ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru, ktoré boli u sťažovateľa porušené, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu bude v ďalšom priebehu odvolacieho konania znova posúdiť a rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze."
Juraj Gyarfas, 24. 05. 2013 v 17:18 - NS ČR
podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011, ze dne 19. 3. 2013
Juraj Gyarfas, 02. 07. 2013 v 11:26 - novela advokátskej tarify
Juraj Gyarfas, 06. 08. 2014 v 15:42 - trovy v prípade konania o určení platnosti zmluvy
Pri výpočte výšky náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb."
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdoV/3/2012 z 30. mája 2013; Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 7/2014)
Juraj Gyarfas, 07. 05. 2015 v 16:53 - NSSR
NS SR 5 Obo 48/2014, ZSP 2/2015
Juraj Gyarfas, 15. 05. 2015 v 09:38 - ÚS SR
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 advokátskej tarify.
Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľkám nepriznal, odoprel im ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku.
Vo vzťahu k základnému právu na vlastníctvo a právu na majetok považuje ústavný súd za potrebné uviesť aj to, že účastníkovi občianskeho súdneho konania svedčí vždy legitímna nádej na náhradu trov konania, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady na ich priznanie, a to vo výške vyplývajúcej z právnych predpisov. Takáto legitímna nádej požíva ochranu ako majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu, resp. čl. 20 ústavy.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením krajského súdu č. k. 10 Co 124/2013-74 zo 6. júna 2013 bolo porušené nielen základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj ich základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.
"
II. ÚS 583/2013
Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:12 - tarifná hodnota v určovacích sporoch
Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov."
(nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. z n. II. ÚS 478/2014-28)
Juraj Gyarfas, 29. 02. 2016 v 17:33 - určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 43/2011, ZSP 1/2016
Juraj Gyarfas, 25. 08. 2016 v 16:16 - ÚS SR
ÚS SR, III. ÚS 634/2015
Predmetom konania v sťažnosťou napadnutej veci bolo posúdenie, či preskúmavaný právny úkon – zmluva – bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.
Neprichodí teda ústavnému súdu súhlasiť s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania, keďže v posudzovanej veci bolo s ohľadom na ustálenú prax súdov pri výpočte trov konania v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu neplatnosti zmluvy vychádzať z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby považovať jednu trinástinu výpočtového základu.
Uvedené pochybenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania v konečnom dôsledku uznala i samotná predsedníčka najvyššieho súdu (bod 5)."
ÚS SR I. ÚS 320/2015-27
Je zaujímavé, že ústavný súd poukazoval na "ustálenú súdnu prax" (na ktorú konkrétne sa z nálezu nedozvieme), avšak úplne pozabudol na svoju súdnu prax, ktorá hovorí o úplnom opaku (viď Jurajove posty).
Juraj Gyarfas, 21. 01. 2017 v 18:55 - ÚS SR k trovám pri určovacích žalobách
ÚS SR, II. ÚS 650/2016
"Keďže priamym predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo kúpna cena ako taká, podľa názoru ústavného sudu nemožno postup, v rámci ktorého súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania základnú sadzbu tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľky za ním poskytnuté úkony právnej pomoci, resp. služby neodvodil priamo od budúcej kúpnej ceny považovať za ústavne nekonformný."
ÚS SR, III. ÚS 550/2016
Juraj Gyarfas, 12. 09. 2017 v 11:27 - ÚS SR k náhrade trov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy
ÚS SR, I. ÚS 176/2017
Elena Szabóová, 14. 02. 2018 v 11:44 - Náhrada trov konania pri negatórnej žalobe
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 8/2009)
http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/trovy-konania/zakladna-sadzba-tarifnej-odmeny-pri-negatornej-zalobe.html
Juraj Gyarfas, 16. 02. 2018 v 14:35 - ÚS SR k pomernému úspechu
ÚS SR, I. ÚS 457/2017
Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018-28
Juraj Gyarfas, 20. 09. 2018 v 10:22 - odmena advokáta v incidenčnom spore
"Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že „V súvislosti s argumentáciou odvolateľa možno konštatovať, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky otázkou určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej služby vykonané v incidenčných konaniach zaoberal napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, 4 Obo 262/2007, 2 Obo 98/2009 a 5 Obo 48/2014, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. III. ÚS 534/2011-8 zo dňa 13.12.2011 vyslovil, že aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na určenie tarifnej odmeny advokáta v konaniach o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky nepopiera účel a zmysel tohto ustanovenia, korešponduje s ustálenou súdnou praxou, a právny názor týkajúci sa potreby určenia základu pre výpočet trov právneho zastúpenia na základe rovnakých kritérií ako základu pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci označil za taký, o ktorom nemožno tvrdiť, že je svojvoľný, či arbitrárny. Zmeny v súdnej praxi a právnej teórii v tomto smere nie je spôsobilé priniesť doplnenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky vykonané vyhláškou č. 184/2013 Z. z. nemajúce so spôsobom stanovenia výšky tarifnej odmeny v tomto konaní žiadnu logickú súvislosť."
"Nadväzne na to ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. decembra 2011, v ktorom odkazuje na judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v obdobných právnych veciach ustálená v predchádzajúcom období a bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 63/2008 (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006), podľa ktorej „žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky... z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho údneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.“. Obdobne najvyšší súd rozhodol aj v uznesení sp. zn. 4 Obo 262/2007 z 8. apríla 2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že „konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo zaplateného súdneho poplatku, ako uviedol odvolateľ.“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že napadnuté uznesenie krajského súdu je v súlade s judikatúrou ustálenou v predmetných prípadoch, a preto ho ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a nevidí zatiaľ ani dôvod na zmenu svojej judikatúry."
Juraj Gyarfas, 16. 11. 2018 v 16:53 - Trovy konania v určení, či vec patrí do dedičstva
Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do dedičstva, namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky. ”
ÚS SR, IV. ÚS 187/2018
Dárius Balasko, 27. 11. 2018 v 19:31 - Rozhodujúci moment pre určenie tarifnej hodnoty
Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby."
nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018
Ak teda chápem správne, napr. v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde sa prejednáva aj nárok na náhradu mzdy bude pre určenie tarifnej hodnoty rozhodujúca hodnota sporu (t.j. výška náhrady mzdy) ku dňu začiatku poskytovania právnej služby a nebude teda rásť a vypočítavať sa jednotlivo ku každému úkonu právnej služby osobitne.
Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:46 - Ďurica v komentári k ZKR
Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 32
Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:49 - ÚS SR k vyčíslovaniu trov
O zásadný rozdiel ide v prípade tých incidenčných sporov v rámci prebiehajúceho konkurzu, kde na jednej strane je účastníkom konania konkurzný veriteľ, ktorý prihlásil pohľadávku, a na druhej strane popierajúci správca (alebo iní konkurzní veritelia), avšak meritórne rozhodnutie súdu v takomto spore (nech je akékoľvek) má iba nepriamy materiálny dosah na účastníkov. V podstate možno účinky rozhodnutia súdu v incidenčnom spore charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktoré ovplyvní uspokojenie (alebo mieru uspokojenia) určitých veriteľov v rozvrhu. Aj „úspech“ správcu má preto v tomto štádiu konania iba veľmi relatívnu hodnotu a už vôbec ho nemožno oceniť tak, ako to tvrdí sťažovateľka."
III. ÚS 325/2009
Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:51 - ešte ÚS SR
Ústavný súd SR, II. ÚS 390/2011
"Konanie o tzv. incidenčnej žalobe, teda o žalobe o určenie pravosti, výšky či poradia pohľadávky konkurzného veriteľa, popretej v konkurznom konaní, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Preto aj z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby je potrebné vychádzať z rovnakého princípu. "
Ústavný súd SR, III. 534/2011
Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:52 - NS ČR k vyčíslovaniu trov
Predmetom je určenie konkrétneho práva ako kritéria na posúdenie otázky, v akom pomere bude konkurzný veriteľ z konkurznej podstaty uspokojený. V čase, keď je o incidenčnom spore rozhodované, nie je známy skutočný rozsah uspokojenia z konkurznej podstaty. V tomto prípade ide o spor určovací a až z rozvrhového uznesenia možno zistiť, akú peňažnú hodnotu priniesli jednotlivým veriteľom ich vzájomné vzťahy a postavenie v rámci konkurzu"
Najvyšší súd SR, 4 Obo 39/2006
Juraj Gyarfas, 08. 11. 2019 v 09:24 - trovy v reštrukturalizačnom konaní
v celej svojej výške uplatnená a prihlásená v predmetnej reštrukturalizačnej veci po práve a je nesporná a zistená, nemožno podľa názoru ústavného súdu pri
určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty
pohľadávky, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizácie. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom
konaní je v istej výške nesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia
rozsahu práv uplatniteľných v reštrukturalizačnom konaní. Otázka, v akom
rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená ako tzv. „hodnota alebo cena práva“,
je predmetom až ďalšieho priebehu reštrukturalizačného konania, preto
rozhodovanie o pravosti pohľadávky má tak v danom prípade na sťažovateľa ako
žalobcu len nepriamy materiálny dosah.
Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie pravosti pohľadávky namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnotu určovaného práva objektívne nie je možné stanoviť"
ÚS SR, II. ÚS 38/2019
Juraj Gyarfas, 28. 02. 2020 v 17:07 - tarifná odmena v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby
ÚS SR, II. ÚS 650/2016
Juraj Gyarfas, 02. 06. 2020 v 18:51 - ÚS SR k tarifnej odmene
IV. ÚS 140/2019
Juraj Gyarfas, 11. 09. 2020 v 16:47 - ÚS SR k tarifnej odmene
I. ÚS 84/2020
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím