Autoři:

Už sa vám niekedy stalo, že po náročnom spore o určenie vlastníctva k pozemku, ktorý klientovi spôsobil obrovské ťažkosti (čo už je pre firmu v oblastí realít väčší problém ako žaloba spochybňujúca vlastníctvo k pozemku a to bez ohľadu na silu argumentov) vám súd priznal zanedbateľnú náhradu trov konania počítanú ako keby nebolo možné vyjadriť hodnotu veci [ § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej vyhlášky]? Tiež vám to pripadalo nespravodlivé a nesprávne? Prečo by nebolo možné vyjadriť hodnotu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?

Ak áno, rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 538/10.

Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti advokáta, ktorému sa nepozdávala výška odmeny. Judikoval, že "i v případě žaloby na určení existence právního vztahu k nemovitosti je nutno při výpočtu náhrady nákladů řízení advokáta podle advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovitosti, nikoliv z toho, že předmětem sporu je věc penězi neocenitelná, resp. zjistitelná jen se značnými obtížemi. Na překážku není, že v soudním řízení hodnota věci zjišťována nebyla."

Myslím si, že tento postup je spravodlivý a správny. Pokiaľ sa nepodarí presvedčiť súdy, že šikanózna žaloba je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 424 OZ), ostane náhrada trov konania zväčša jediným "odškodnením" ktoré žalovaný od žalobcu dostane. Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je zároveň proti akémukoľvek podnikateľovi veľmi silnou zbraňou, pretože v nadväznosti na poznámku v katastri výrazne znižuje likviditu pozemku a vyvoláva dosť veľké zdesenie na tvári financujúcich bánk a zahraničných manažérov. Je preto podľa mňa správne, aby náhrada trov konania reflektovala hodnotu, ktorú pozemok v skutočnosti má.

V prípade určovacích žalôb, kde predmetom konania (ak je na tom naliehavý právny záujem) je určenie neplatnosti iného právneho úkonu než zmluvy, napríklad odstúpenia od zmluvy, výpovede a pod., nepochybne nemožno vec alebo právo vyjadriť v peniazoch, preto náhradu trov je potrebné vyčísliť podľa základnej tarify.

IV. ÚS 5/2021

________________

Pokiaľ predmetom sporu je určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do BSM, nemožno pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do BSM, keďže predmetný spor nebol sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie, že určitá vec patrí do BSM, totiž nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu, ktoré mu môže byť priznané len v následnom konaní o vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do BSM, namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a nie podľa § 10 ods. 2 uvedenej vyhlášky.

II. ÚS 116/2021

"Uvedený právny názor možno argumentačne podporiť aj odbornou literatúrou: „Iná situácia je v prípade určovacích žalôb, kde predmetom konania (ak je na tom naliehavý právny záujem) je určenie neplatnosti iného právneho úkonu než zmluvy, napríklad odstúpenia od zmluvy, výpovede a pod. V takýchto prípadoch nepochybne nemožno vec alebo právo vyjadriť v peniazoch (predmetom právnej služby nie je vec alebo právo), a preto v týchto veciach sa tarifná hodnota určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) AT.“ (BARICOVÁ, J., FIAČAN, I. § 10 [Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby]. In: FIAČAN, I., KERECMAN, P., HELLENBART, V., SEDLAČKO, F., BARICOVÁ, J. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). 1. vydanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, 2015.). Aj keď tento právny názor bol vyslovený za právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, je možné aj v podmienkach nového procesného predpisu súhlasiť s východiskom, že je nemožné peňažne oceniť predmet žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy (bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal otázkou procesnej prípustnosti takejto žaloby).

...

Okresný súd zaujal opačné stanovisko, pričom jeho argumentácia sa opierala o nález ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 176/2017, ktorý sa týkal prieskumu nákladového výroku okresného súdu o výške trov konania „po právoplatne ukončenom spore o neplatnosť zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností“ (porov. I. ÚS 176/2017, bod 2), čo je odlišným predmetom konania ako v prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. V citovanom náleze ústavný súd ďalej uviedol, že ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom [ § 34 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]; preto tento druh žaloby je svojím spôsobom žalobou o určenie vlastníckeho práva, ktorého predmet je vždy oceniteľný peniazmi. Uvedené závery nálezu vo veci sp. zn. I. ÚS 176/2017 nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, keďže v tomto prípade vyhovujúce rozhodnutie by nebolo následným podkladom pre prípadnú zmenu zápisu práva k nehnuteľnosti.

Okresný súd v napadnutom uznesení formalistickým a arbitrárnym spôsobom rozhodol, že predmetom celého konania bola vec nehnuteľná, ktorú možno oceniť peniazmi, a aplikoval na celé konanie tarifnú hodnotu vychádzajúcu z hodnoty nehnuteľnosti."

ÚS SR, IV. ÚS 5/2021

"Vzhľadom na špecifickú povahu zákona o cirkevných reštitúciách nemožno nároky na základe neho uplatňované v súdnom konaní stotožňovať s klasickými žalobami o vydanie nehnuteľností, v ktorých by sa tarifná odmena advokáta určovala z tarifnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 2 vy-hlášky, keďže predmetom takéhoto konania je posúdenie splnenia podmienok podľa zákona o cirkevných reštitúciách, čo pre účely náhrady trov konania predstavuje peniazmi neoceniteľný predmet konania. Pre účel výpočtu trov právneho zastúpenia je preto potrebné v uvedenom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky."

II. ÚS 510/2021

__________

"Ak môže byť obidvom stranám sporu v čase podania žaloby zrejmá objektívne určiteľná tarifná hodnota veci, druhu veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, tak súd musí pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z takto objektívne určiteľnej hodnoty veci, druhu veci alebo práva, ktoré sú predmetom prejednávaného sporu. Pokiaľ v čase začatia sporu existuje medzi stranami sporu určitá okolnosť, ktorá im je obom objektívne schopná po-skytnúť návod na vytvorenie si predstavy o približnej nákladnosti vedenia sporu, potom by mal súd pri určení výšky náhrady trov konania z tejto okolnosti vychádzať."

III. ÚS 67/2022

__________

"V prípade rozhodnutia všeobecného súdu o tom, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu vyvlastnenia, získa žalobca nárok na vyplatenie ceny za vyvlastnenie. Práve z dôvodu získania tejto hodnoty sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o určenie, že on bol vlastníkom pozemkov ku dňu ich vyvlastnenia. Za danej situácie má všeobecný súd pri určení výšky trov konania postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky a cenu (hodnotu) veci posudzovať podľa v konaní pre-ukázanej ceny pozemkov určenej znaleckým posudkom."

II. ÚS 397/2021

___________

"Cena veci určená znaleckým posudkom je rozhodne hodnoverným a spôsobilým mechanizmom na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúp-nej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácii, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní rieši otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny."

II. ÚS 402/2021

III. ÚS 138/2022-25

16. Krajský súd nesprávnou argumentáciou vo všetkých jej zložkách dospel k nesprávnemu záveru otom, že ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania vspore ozrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa bude javiť to, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka s tým, že iné rozhodnutie o trovách bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak na to budú dané zvláštne dôvody. Takýto záver však zo znenia zákona, konkrétne z § 255 CSP, nevyplýva. I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy.

"Pochybenie okresného súdu ústavný súd videl v tom, že okresný súd rozhodol o výške trov konania len mechanickým a matematickým posudzovaním reálnej hodnoty predmetu sporu a neposudzoval ju v širších súvislostiach, najmä s 9 ohľadom na konkrétne osobitné okolnosti danej veci (vek žalobkyne, spor o neplatnosť spornej kúpnej zmluvy práve pre neprimeranosť ceny, odpadnutie príčiny na podanie dôvodnej žaloby pre úspešný protest prokurátora, späťvzatie žaloby z objektívnych dôvodov). Tieto okolnosti boli podľa názoru ústavného súdu dostatočne presvedčivé na to, aby súd pri určení trov konania vychádzal z ceny uvedenej v kúpnej zmluve, pretože dbal nielen o to, aby bolo rozhodnutie v celkovom kontexte zákonné, ale i spravodlivé (II. ÚS 402/2021). Možno teda konštatovať, že nešlo o analogickú skutkovú situáciu, čo je základ pre prevzatie právnych záverov vyslovených v inej právnej veci. V prerokúvanej veci bolo síce sporné to, či sa má za hodnotu veci považovať cena dohodnutá v zmluve alebo cena veci určená posudkom, pričom ale okresný súd nezohľadnil, že základom rozhodnutia o trovách konania ako procesného rozhodnutia musí byť stav procesný a ten bol určený obsahom žaloby a jej potencionálnym výsledkom či už pre sťažovateľa, alebo pre žalobcu (obdobne III. ÚS 528/2021). Okresný súd mal pri určení výšky trov konania postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky a cenu (hodnotu) veci posudzovať podľa v konaní preukázanej ceny pozemku určenej znaleckým posudkom. Napokon pre získanie práve tejto hodnoty sa žalobca obrátil na súd so svojím návrhom o určenie, že on bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia. Ak by totiž súd určil jeho vlastnícke právo k sporným pozemkom k tomuto dátumu, získal by žalobca nárok na vyplatenie ceny za vyvlastnenie (obdobne II. ÚS 397/2021)."
I. ÚS 121/2022

____________

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu predmetu konania, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci."
II. ÚS 247/2022

___________

"Rozhodovanie všeobecných súdov v otázke oceniteľnosti predmetu konania pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia je pestré a všeobecné súdy podobné situácie posudzujú rozdielne, zvlášť pokiaľ ide o určovacie žaloby. Za peniazmi oceniteľný predmet konania sú považované spory, v ktorých ide o určenie vlastníckeho práva k veci (II. ÚS 478/2014, I. ÚS 119/2012). Naopak, za peniazmi neoceniteľný predmet konania sa považujú napríklad konania o určenie neplatnosti právneho úkonu (3MCdo/9/2009, 2MCdo/8/2009), konania o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (1ObdoV/43/2011) alebo incidenčné konania (1M ObdoV/17/2006, 5Obo/48/2014, porovnaj tiež III. ÚS 534/2011). Pri vyčíslení trov konania pri určovacích sporoch potrebné rozlišovať dve kategórie. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty. Druhú kategóriu tvoria spory, ktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie quasi prejudiciálne – na účely vysporiadania iného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení."
III. ÚS 499/2022

_____________

"K správnosti určenia ceny veci znaleckým posudkom ústavný súd už skôr uviedol, že ide rozhodne o hodnoverný a spôsobilý mechanizmus na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúpnej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácií, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní riešila otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny. Pokiaľ je cena veci v konaní preukázaná znaleckým posudkom, nie je dôvod vychádzať z inej ceny veci, najmä ak je určená v čase, keď bola uzatvorená aj sporná zmluva s neprimerane nízkou kúpnou cenou."
I. ÚS 476/2022

______________

"Rozhodnutí o náhradě nákladů řízení má být vzhledem k nezbytné ochraně legitimního očekávání účastníků zřejmým a logickým ukončením celého soudního řízení. Pokud proto obecné soudy rozhodnou o náhradě nákladů řízení v rozporu s průběhem sporu a s výrokem ve věci, poruší tím právo na soudní ochranu ve smyslu čl. 36 odst. 1 Listiny."
ÚS ČR, III.ÚS 1844/22

"Cena veci určená znaleckým posudkom je rozhodne hodnoverným a spôsobilým mechanizmom na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúpnej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácii, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní rieši otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny."

II. ÚS 392/2022

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím