Mlčanie ako právny úkon – nedokonalosť alebo majstrovstvo zákonodarcu?
Jaroslav Čollák, 12. 07. 2011 v 15:10
O jednom z mnohých problémov spadajúcich do problematiky všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP) sme už na tomto fóre diskutovali TU. Tentokrát to nebude nekalé „skrývanie“ poplatkovej povinnosti, práve naopak, bude to pre civilistov situácia omnoho zaujímavejšia. Bude to spojitosť medzi VOP a paragrafom Občianskeho zákonníka hovoriaceho o mlčaní vo svetle právneho úkonu, či prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Môže byť zákonodarca na zákonné znenie danej problematiky hrdý alebo sa má za neho skôr hanbiť?
Predstavme si nasledovnú situáciu : internetová stránka xyz.sk zameraná na diskutovanie užívateľov ohľadne rôznych tém, prípadne zameraná iba na vyjadrenie subjektívneho postoja, myšlienky, či pocitu (klasické "reakcie" pod internetovými článkami) stanovuje postup registrácie systémom nevyhnutného súhlasu s VOP tejto predmetnej stránky. VOP predmetnej stránky by obsahovali nasledujúce ustanovenie :
(a) Poskytovateľ si vyhradzuje právo kedykoľvek upraviť uvedené všeobecné zmluvné podmienky a pravidlá z dôvodu rozširovania poskytovaných služieb[1].
(b) V prípade zmeny VOP poskytovateľ stránky zverejní predmetné zmeny na internetovej adrese www.xyz.sk/podmienky, a to minimálne 7 kalendárnych dní pred nadobudnutím ich účinnosti ( a informuje e-mailom samotného užívateľa o zmene VOP).
(c) V prípade, ak v tom čase už registrovaný a aktívny prispievateľ s uvedenými zmenami nesúhlasí, má možnosť svoj príspevok/príspevky odstrániť, a tým pádom "odstúpiť" od VOP, ktorými by mal byť po nadobudnutí ich účinnosti viazaný. Urobí tak kontaktovaním poskytovateľa so žiadosťou o vymazanie príspevku/príspevkov z dôvodu nesúhlasu so zmenami VOP a tento je povinný vykonať výmaz predmetného príspevku.
(d) Strany sa týmto dohodli, že v prípade zmien VOP stránky www.xyz.sk je mlčanie prispievateľa a nekontaktovanie poskytovateľa služby z dôvodu nesúhlasu so zmenami akceptáciou zmien vykonaných vo VOP práve vzhľadom na existujúci spôsob vyjadrenia možného nesúhlasu.
(e) Týmto mlčaním prejavuje prispievateľ svoj súhlas so zmenenými VOP od momentu ich účinnosti na dobu neurčitú.
V nadväznosti na uvedené si predstavme imaginárnu zmenu VOP, ktorá by hovorila o tom, že užívateľ zaregistrovaný a prispievajúci na stránke súhlasí so zverejňovaním svojho príspevku (prípadne fotografie, alebo inej "informácie") v knižných publikáciách, pričom toto ustanovenie v pôvodných VOP v čase registrácie užívateľa na stránke nebolo obsiahnuté, prípadne bolo, ale bez udelenia súhlasu takéhoto zverejňovania (zmení sa teda rozsah registráciou poskytnutého súhlasu). Ak si hore uvedenú situáciu rozmeníme na drobné zistíme, že dovolená[2] zmena VOP zo strany poskytovateľa služby vyvolá logicky iba nasledovné situácie :
a) užívateľ nebude súhlasiť zo zmenou VOP a kontaktuje poskytovateľa služby s požiadavkou o vymazanie jeho doteraz uverejnených príspevkov. Poskytovateľ v súlade s VOP predmetné príspevky povinne vymaže, pričom od „ zmluvy o poskytovaní služby“ týmto užívateľ odstúpi.
b) užívateľ so zmenou súhlasí, a poskytovateľa kontaktovať so žiadosťou o výmaz príspevkov a ukončenie vzťahu nebude. Tým sa stanú po nadobudnutí účinnosti „ nové VOP“ záväzné aj pre v minulosti zaregistrovaných užívateľov.
Štvrtá hlava občianskeho zákonníka upravujúca právne úkony, § 44 hovorí o okamihu uzavretia zmluvy :
- zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie ( v našom prípade zmenu podmienok, pozn. aut.) zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prirodzene, vopred daný súhlas prostredníctvom ustanovenia stanovujúceho možnosť jednostrannej zmeny zmluvy nie je platným právnym stavom dovolený. V našom prípade však poskytovateľ vlastne uvedeným postupom ustanovil užívateľovi povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas so zmenenými VOP a tým pádom od zmluvy o poskytovaní služby odstúpiť. Ak to ale užívateľ v ustanovenej lehote neurobí logicky platí, že ho zaväzujú nové VOP. Sprvoti sa môže zdať, že sa tu samo mlčanie povýšilo na právny úkon, no de facto to tak nebolo. Bolo to mlčanie v spojitosti s nekontaktovaním prevádzkovateľa – argumentum a contrario – kontaktovanie prevádzkovateľa znamená vyjadrenie nesúhlasu so zmenou VOP čo bude mať sekundárne za následok odstúpenie od zmluvy. Možno chápať nekontaktovanie ako ďalšiu skutočnosť pristupujúcu k mlčaniu a robiacu z mlčania právny úkon?
Práve tu sa naskytá otázka, je § 44 odsek 1 svojou jednoduchosťou nedokonalý, poskytuje priestor na zneužívanie zmien všeobecných obchodných podmienok, alebo práve naopak, povedal tým legislatívotvorca presne to čo povedať chcel ? Teda, že mlčanie alebo nečinnosť v spojitosti (ako gramatické či významové opozitum ku spojeniu „samy o sebe“ ) s iným úkonom znamenajú prijatie návrhu?
Osobne si myslím, že prepojenosť a existencia v „pôvodných podmienkach“ existujúceho dôvodu budúcich zmien, lehota na možnosť vyjadrenia nesúhlasu so zmenami vo VOP a samotné zákonné znenie spojenia „samy o sebe“ v prípade nečinnosti alebo mlčania robia právnu konštrukciu hovoriacu o mlčaní alebo nečinnosti v spojitosti s iným úkonom dovolenou, ktorej zákon pripisuje právne účinky. V takto postavenej konštrukcii považujem mlčanie za prijatie návrhu zmeny všeobecných obchodných podmienok a tým pádom právnu záväznosť takto zmenených VOP.
Prevzaté tvrdenie " viem, že nič neviem" v tomto prípade povýšim na impulz začatia diskusie vyvracajúcej alebo potvrdzujúcej môj hore uvedený názor.
[1] Podotýkam, vzhľadom na ešte neuvedené – nie bez súhlasu užívateľa, pričom vymedzenie dôvodu v budúcnosti možných zmien VOP robí budúce zmeny platnými)
[2] Práve vzhľadom na v pôvodných podmienkach existujúci a ustanovený dôvod budúcich možných zmien.
Názory k článku Mlčanie ako právny úkon – nedokonalosť alebo majstrovstvo zákonodarcu?:
E. J., 12. 07. 2011 v 15:44 - AZ
__
AZ, §40:
(1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
(2) Licenčná zmluva musí mať !!!písomnú formu!!!, inak je neplatná.
__
Jednostrannú zmenu VOP za písomnú formu PÚ považovať rozhodne nemožno.
Andrej Šoltýs, 12. 07. 2011 v 16:18 - Andrej Šoltýs
Je mi zaťažko zmieriť sa s takouto fikciou doručenia zverejnením na nejakej podstránke.
Tomáš Čentík, 12. 07. 2011 v 19:48 - ad E.J.
Teda ak vychádzam z mnou načrtnutého, tak "Jednostrannú zmenu VOP za písomnú formu PÚ považovať rozhodne možno". Otázne skôr je, či v danom prípade na vyššie uvedenom príklade došlo k platnému uzavretiu licenčnej zmluvy v spojitosti s inštitútom mlčania v nadväznosti na VOP.
Inak ustanovenie, ktoré postihuje absenciu písomnej formy pri licenčnej zmluve považujem za nie príliš šťastnú, pretože poznám veľa prípadov, kedy to je neefektívne a postačuje len konkludentný prejav vôle, príp. ústna forma (ani niektoré právnické časopisy v SR s Vami neuzavierajú písomné licenčné zmluvy pri publikovaní).
Tiež si nie som istý či v tomto prípade nepôjde o obchádzanie samotného súhlasu v licenčnej zmluve (problémom môže byť aj fikcia doručenia), hoci uznávam, že pre prevádzkovateľa daného portálu je to iste najviac pragmatické riešenie.
E. J., 12. 07. 2011 v 21:32 - ad Tomáš Čentík
Ak ale vychádzame z dikcie §40 odst. 4 OZ, písmoná forma je zachovaná ak je PÚ urobený "...elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila".
Či je možné pri akejkoľvek registrácii na webovú stránku/fórum určiť osobu, ktorá PÚ urobila, to je viac ako otázne. Nepredpokladám pritom, že by užívatelia stránky/fóra využívali na registráciu elektronický podpis.
Ale to sú úvahy "off topic", a preto s nimi na tomto mieste končím :)
Jaroslav Čollák, 12. 07. 2011 v 22:54 - Jaroslav Čollák
- ohľadne dikcie §40 odst. 4 OZ : jednoduchá administrátorská časť hocktorej internetovej stránky dokáže uspokojiť všetky predpoklady daného ustanovenia.. ( odmysliac si registrácie nie pod skutočným menom osoby/užívateľa - tie sú samozrejme problematické)
Ad Andrej : podľa môjho názoru by v tomto prípade práve išlo o kvalifikované mlčanie, pretože zmena VOP bola užívateľovi oznámená mailom, obsah zmien bol prístupný na adrese uvedenej aj v pôvodných VOP.. mlčanie a nekontaktovanie/ nevypovedanie zmluvy prejavom vôle - teda de iure právnym úkonom....a fikcia doručenia je znásobená oznámením o zmene nielen zverejnením samotnej zmeny znenia VOP, ale aj informáciou o zmene a to elektronickou poštou samotnému užívateľovi ( prirodzene, vedomosť užívateľa o tejto zmene je podmienená aktívnym užívaním danej emailovej adresy uvedenej užívateľom pri registrácii, prípadne samotnej stránky - no prípadný opak by IMHO nebolo vyvážené dávať na vrub poskytovateľovi služby)
Jaroslav Čollák, 03. 11. 2011 v 15:12 - zaujímavé
a) R 135/1954 - Podstata zhrnutá do jednej vety : " nevrátenie novín zaslaných bez objednávky samo o sebe ešte neznamená prijatie ponuky "
b) R 88/1954 - " Mlčanie možno pokladať za prejav vôle, len ak s určitosťou možno usudzovať, že sa ním prejavila vôľa určitého obsahu"
Matúš Valkučák, 21. 08. 2013 v 11:41 - dalsie argumenty k diskusii
Cesky judikat - 23 Cdo 1098/2012:
"Obchodní zákoník (ani zákoník občanský) tak nestanoví pro obchodní podmínky, které jsou součástí smlouvy, jiný režim jejich změny než pro smlouvu samotnou. Nevyhradí-li si proto účastníci ve smlouvě nebo obchodních podmínkách, které jsou její součástí, zvláštní způsob změny obchodních podmínek (např. prostým doručením druhé straně), řídí se předpoklady pro jejich změnu zákonnou úpravou pro změnu obsahu smlouvy samotné."
Sud vyslovene neriesi otazku tacitneho prijatia navrhu, avsak pripusta zmenu obchodnych podmienok iba dorucenim druhej strane, ak sa na tom zmluvne strany dohodli. Odznelo to vsak iba ako obiter.
Tiez je zaujimave si precitat ako sa s tym vysporiadal, cesky zakonodarca v rekodifikovanom ceskom zakonniku:
Tiez sa pocita s tym, ze staci, ak je dohodnuty iba sposob dorucenia . Su tam ale ine zaujimave obmedzenia na ochranu druhej strany.
"
§ 1752
(1) Uzavírá-li strana v běžném obchodním styku s větším počtem osob smlouvy zavazující dlouhodobě k opětovným plněním stejného druhu s odkazem na obchodní podmínky a vyplývá-li z povahy závazku již při jednání o uzavření smlouvy rozumná potřeba jejich pozdější změny, lze si ujednat, že strana může obchodní podmínky v přiměřeném rozsahu změnit. Ujednání je platné, pokud bylo předem alespoň ujednáno, jak se změna druhé straně oznámí a pokud se této straně založí právo změny odmítnout a závazek z tohoto důvodu vypovědět ve výpovědní době dostatečné k obstarání obdobných plnění od jiného dodavatele; nepřihlíží se však k ujednání, které s takovou výpovědí spojuje zvláštní povinnost zatěžující vypovídající stranu.
(2) Nebyl-li ujednán rozsah změn obchodních podmínek, nepřihlíží se ke změnám vyvolaným takovou změnou okolností, kterou již při uzavření smlouvy strana odkazující na obchodní podmínky musela předpokládat, ani ke změnám vyvolaným změnou jejích osobních nebo majetkových poměrů.
§ 1753
Ustanovení obchodních podmínek, které druhá strana nemohla rozumně očekávat, je neúčinné, nepřijala-li je tato strana výslovně; k opačnému ujednání se nepřihlíží. Zda se jedná o takové ustanovení, se posoudí nejen vzhledem k jeho obsahu, ale i ke způsobu jeho vyjádření."
p., 26. 08. 2013 v 14:21 - R 88/1954 - vôľa určitého obsahu
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím