lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Juraj Schmidt (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Pollák (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Richard Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Zeleňák (2)
Petr Novotný (1)
Tomáš Korman (1)
Natalia Janikova (1)
Andrej Majerník (1)
lukas.kvokacka (1)
David Halenák (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Horváth (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Vincent Lechman (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Kormaník (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Pavol Chrenko (1)
Peter Kubina (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Bohumil Havel (1)
Nora Šajbidor (1)
Dávid Kozák (1)
Vladimir Trojak (1)
Radoslav Pálka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Priadka (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Marcin (1)
Adam Glasnák (1)
Michaela Stessl (1)
Lucia Berdisová (1)
Róbert Černák (1)
I. Stiglitz (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)
jaroslav čollák (1)
Robert Šorl (1)
Matej Gera (1)
Pavel Lacko (1)
Adam Pauček (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Svoboda (1)
Patrik Pupík (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Rostáš (1)
Dušan Marják (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Hudec (1)
Martin Bránik (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Poloha (1)
Michal Jediný (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Patáč (1)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ján Pirč (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
Robert Vrablica (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky

Pavol Kolesár, 07. 04. 2012 v 22:21

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Dovolil by som si vám predostrieť jeden teoretický problém, s ktorým som sa v praxi stretol, a hoci som ho nemusel riešiť, nedá mi spávať (obrazne povedané) a chcel by som si vypočuť vaše názory na túto záležitosť.

Rozhodnutím 2011/PE/L/1/015 z 04.05.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20Cargo.rtf uložil Protimononopolný úrad SR narušiteľovi hospodárskej súťaže pokutu. Narušiteľ sa voči takémuto rozhodnutiu odvolal, avšak rozhodnutie bolo rozhodnutím predsedu úradu potvrdené a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Narušiteľ sa nevzdal a podal na súd žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu. V žalobe (pravdepodobne) nepožiadal o odklad vykonateľnosti, resp. nebol povolený. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorým bola pokuta znížená ju narušiteľ zaplatil. Keďže pokuta bola uložená 02.01.2007 a zaplatená až 28.01.2011, úrad ďalším rozhodnutím uložil úroku z omeškania v nemalej výške.

Otázkou je, čo by sa stalo v prípade, ak by narušiteľ požiadal o odklad vykonateľnosti a tento by bol povolený ešte pred splatnosťou pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie napadnuté žalobou už nadobudlo právoplatnosť podľa ust. § 159 OSP a zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva, že by ju súdnym konaním stratilo, čo vyplýva aj z teórie mimoriadnych opravných prostriedkov. V nami uvažovanom prípade však bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia ( § 161 OSP) ešte pred tým, ako bola uložená pokuta splatná. Cieľom článku je odpovedať na otázku, či možno za obdobie, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žiadať úroky z omeškania.

Podľa komentára k OSP[1] predstavuje právoplatnosť rozhodnutia jeho záväznosť a zásadnú nemeniteľnosť. Z uvedeného je teda možné dovodiť, že pokiaľ nie je odložená právoplatnosť rozhodnutia, je stále záväzné a teda existuje povinnosť zaplatiť pokutu ním uloženú. Odkladom vykonateľnosti sa docieli iba skutočnosť, že úrad nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku.

Na druhej strane je potrebné poznamenať, že akceptáciou tohto výkladu príde k značnému obmedzeniu inštitútu odkladu vykonateľnosti, pretože úroky z omeškania predstavujú formu vynútenia splnenia povinnosti zaplatiť pôvodnú pokutu, pričom pri výške úrokov z omeškania môže ich výška dosahovať podobnú výšku ako trovy exekúcie. V takom prípade by bolo asi zo strany narušiteľov uvážlivé pred podaním žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu zaplatiť pokutu a po zrušení rozhodnutia súdom požadovať jej vrátenie ako bezdôvodného obohatenia. To by malo za následok zníženie ochoty adresátov správnych rozhodnutí používať tento mimoriadny opravný prostriedok a efektívnu nepoužiteľnosť odkladu vykonateľnosti.

Protimonopolný úrad sa v rozhodnutí 2011/PE/L/1/024 z 12.07.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20PHOENIX.rtf priklonil k názoru, že počas obdobia odkladu vykonateľnosti nie je možné aplikovať úroky z omeškania, pričom uviedol „Treba tiež podotknúť, že rozhodnutie účastníka konania o tom, že pokutu uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím úradu s poukazom na možnosť, že súd môže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti so sebou vždy nesie riziko, že k odkladu vykonateľnosti nedôjde a že v tom prípade bude účastník konania musieť znášať dôsledky takéhoto svojho rozhodnutia v podobe povinnosti platiť penále.“.

V relatívne čerstvom rozhodnutí 6Sžf/18/2010 z 25.05.2011 NSSR uviedol „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.

Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Na druhej stane to ale neznamená, že povolením odkladu vykonateľnosti sa pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“

Na jednej strane ma teší postup najvyššieho súdu, ktorým sa poskytuje v správnom súdnictve kvalitná ochrana práv adresátom správnych rozhodnutí, na druhej strane sa obávam, že akceptovaním takéhoto názoru príde k stieraniu rozdielov medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia a následne aj medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami.


Nuž, to je zhrnutie dostupných názorov. Hoci pôvodne som si aj ja myslel, že odkladom vykonateľnosti sa posunie aj splatnosť pohľadávky, čím viacej sa nad tým zamýšľam, tým viac mám ,pocit že takýto názor stiera rozdiel medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo nie je správne. Dovolil by som si teda požiadať vás o názor, či odklad vykonateľnosti spôsobuje aj odklad splatnosti pohľadávky priznanej napadnutým rozhodnutím alebo nie a prečo.

S pozdravom,

Pavol Kolesár

[1] ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol., Občiansky súdny poriadok . Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, Praha 2009, str. 423


Názory k článku Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky:


  Juraj Gyarfas, 10. 04. 2012 v 11:19 - ...

Ďakujem za mimoriadne zaujímavú otázku a rád vítam nového prispievateľa.

Asi trochu tápam, ale na prvé prečítanie sa mi zdá, že je potrebné rozlišovať medzi civilnými pohľadávkami, ktoré súd len deklaratórne potvrdzuje a tým pádom úroky z omeškania bežia od prvého dňa omeškania. Právoplatnosť, resp. vykonateľnosť rozhodnutia by na tom asi nemala nič meniť (len autoritatívne potvrdzuje hmotnoprávny stav).

Na druhej strane, povinnosť zaplatiť pokutu uloženú správnym orgánom podľa verejnoprávnych predpisov (vrátane ZOHS) vzniká až právoplatnosťou správneho rozhodnutia. Názor najvyššieho súdu citovaný vyššie mi preto pripadá rozumný. Ak je pozastavená vykonateľnosť správneho rozhodnutia, mal by sa právny stav "zamraziť" spôsobom, že povinnosť zaplatiť pokutu je suspendovaná (dočasne ako keby neexistovala) a tým pádom by na ňu nemalo nabiehať ani penále. O úrokoch z omeškania by som tu nehovoril, lebo tie sa zrejme týkajú len súkromnoprávnych pohľadávok.

Zaujímavé je, že v dôsledku ostatnej novely ZOHS ( 387/2011 Z. z.) úprava penále ( § 38 ods. 9) úplne vypadla. Dôvodová správa k tomu uvádza nasledovné: "V prípade, že podnikateľ nezaplatí uloženú sankciu v lehote určenej v rozhodnutí úradu (a to aj v prípade, ak spolu so žalobou o prieskum zákonnosti rozhodnutia úradu podal na súd žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia úradu - ide totiž len o žiadosť, ktorej súd nemusí vyhovieť), hrozí podnikateľovi penále vo výške 0,1% z dlžnej sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania. Tento nástroj v praxi nepôsobí preventívne - výchovne. Naopak, vzhľadom na výšku ukladaných sankcií v praxi predstavuje tzv. sekundárnu sankciu, ktorá môže byť navyše neúmerne vysoká."

V súťažnom práve je teda otázka zrejme vyriešená. Naďalej však ostáva ako zaujímavá teoretická otázka pre celé správne právo :-)

  Lukas Kralovic, 30. 11. 2016 v 16:33 - Lukas Kralovic

Analogicky je možné použiť aj záver z českej judikatúry vo vzťahuk zákazu činnosti:

Je-li sankčním správním rozhodnutím uložen trest zákazu činnosti, doba tohoto uloženého zákazu neběží v období, kdy byl soudem žalobě napadající toto rozhodnutí přiznán odkladný účinek ( § 73 odst. 3 s. ř. s.)

(Usnesení Nejvyššího správního soudu ze dne 25.9. 2008, čj. 2 As 60/2008-103)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím