Autoři:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Dovolil by som si vám predostrieť jeden teoretický problém, s ktorým som sa v praxi stretol, a hoci som ho nemusel riešiť, nedá mi spávať (obrazne povedané) a chcel by som si vypočuť vaše názory na túto záležitosť.

Otázkou je, čo by sa stalo v prípade, ak by narušiteľ požiadal o odklad vykonateľnosti a tento by bol povolený ešte pred splatnosťou pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie napadnuté žalobou už nadobudlo právoplatnosť podľa ust. § 159 OSP a zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva, že by ju súdnym konaním stratilo, čo vyplýva aj z teórie mimoriadnych opravných prostriedkov. V nami uvažovanom prípade však bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia ( § 161 OSP) ešte pred tým, ako bola uložená pokuta splatná. Cieľom článku je odpovedať na otázku, či možno za obdobie, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žiadať úroky z omeškania.

Podľa komentára k OSP[1] predstavuje právoplatnosť rozhodnutia jeho záväznosť a zásadnú nemeniteľnosť. Z uvedeného je teda možné dovodiť, že pokiaľ nie je odložená právoplatnosť rozhodnutia, je stále záväzné a teda existuje povinnosť zaplatiť pokutu ním uloženú. Odkladom vykonateľnosti sa docieli iba skutočnosť, že úrad nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku.

Na druhej strane je potrebné poznamenať, že akceptáciou tohto výkladu príde k značnému obmedzeniu inštitútu odkladu vykonateľnosti, pretože úroky z omeškania predstavujú formu vynútenia splnenia povinnosti zaplatiť pôvodnú pokutu, pričom pri výške úrokov z omeškania môže ich výška dosahovať podobnú výšku ako trovy exekúcie. V takom prípade by bolo asi zo strany narušiteľov uvážlivé pred podaním žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu zaplatiť pokutu a po zrušení rozhodnutia súdom požadovať jej vrátenie ako bezdôvodného obohatenia. To by malo za následok zníženie ochoty adresátov správnych rozhodnutí používať tento mimoriadny opravný prostriedok a efektívnu nepoužiteľnosť odkladu vykonateľnosti.

Protimonopolný úrad sa v rozhodnutí 2011/PE/L/1/024 z 12.07.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20PHOENIX.rtf priklonil k názoru, že počas obdobia odkladu vykonateľnosti nie je možné aplikovať úroky z omeškania, pričom uviedol „Treba tiež podotknúť, že rozhodnutie účastníka konania o tom, že pokutu uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím úradu s poukazom na možnosť, že súd môže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti so sebou vždy nesie riziko, že k odkladu vykonateľnosti nedôjde a že v tom prípade bude účastník konania musieť znášať dôsledky takéhoto svojho rozhodnutia v podobe povinnosti platiť penále.“.

V relatívne čerstvom rozhodnutí 6Sžf/18/2010 z 25.05.2011 NSSR uviedol „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.

Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Na druhej stane to ale neznamená, že povolením odkladu vykonateľnosti sa pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“

Na jednej strane ma teší postup najvyššieho súdu, ktorým sa poskytuje v správnom súdnictve kvalitná ochrana práv adresátom správnych rozhodnutí, na druhej strane sa obávam, že akceptovaním takéhoto názoru príde k stieraniu rozdielov medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia a následne aj medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

Nuž, to je zhrnutie dostupných názorov. Hoci pôvodne som si aj ja myslel, že odkladom vykonateľnosti sa posunie aj splatnosť pohľadávky, čím viacej sa nad tým zamýšľam, tým viac mám ,pocit že takýto názor stiera rozdiel medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo nie je správne. Dovolil by som si teda požiadať vás o názor, či odklad vykonateľnosti spôsobuje aj odklad splatnosti pohľadávky priznanej napadnutým rozhodnutím alebo nie a prečo.

S pozdravom,

Pavol Kolesár

[1] ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol., Občiansky súdny poriadok . Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, Praha 2009, str. 423

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím