lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Marek Maslák (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Richard Macko (2)
Patrik Patáč (1)
Tibor Menyhért (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Kovac (1)
Robert Šorl (1)
Pavol Chrenko (1)
Roman Prochazka (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Petr Kavan (1)
Viliam Vaňko (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Bránik (1)
Matej Kurian (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Gera (1)
Martin Poloha (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Ján Pirč (1)
Peter Janík (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Galgoczy (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Petr Novotný (1)
Nora Šajbidor (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Priadka (1)
Jakub Mandelík (1)
Dávid Kozák (1)
Matej Košalko (1)
Peter Marcin (1)
Adam Pauček (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Dušan Marják (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ladislav Pollák (1)
Patrik Pupík (1)
Peter Zeleňák (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Klincová (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Pavelka (1)
lukas.kvokacka (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Ďubek (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bystrik Bugan (1)
Natalia Janikova (1)
Peter K (1)
jaroslav čollák (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)
Eduard Pekarovič (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tomáš Korman (1)
lukasmozola (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Šrámek (1)
peter straka (1)
Peter Kubina (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Pavlo (1)
Michal Jediný (1)
Igor Krist (1)
Martin Estočák (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Miriam Potočná (1)
Michaela Stessl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Anonymizace soudních rozhodnutí

Milan Kvasnica, 30. 08. 2012 v 20:54

Při provozování Salvie se občas setkám s rozhořčenými uživateli justice, jejichž jméno, případně i adresa a datum narození se ocitne vyhledatelné googlem.



V insolvenčním rejstříku se objeví například rozhodnutí o incidenčním sporu mezi stranami a během několika dnů jej lze nalézt googlem po zadání jména strany tohoto sporu.

Nastává tak otázka: co s tím?

Zanonymizovat název právnické osoby, kde účetní zpronevěřila milion korun?
Zanonymizovat jméno ženy, která se natahuje o vypořádání společného jmění manželů?
Zanonymizovat jméno ženy, která byla bílým koněm ve společnosti, kterou ovládal bývalý manžel?
Zanonymizovat jméno muže, který nezvládl své dluhy a jehož insolvenční správce vyvolal incidenční spory proti nebankovním společnostem?

Já jsem proti jakékoliv anonymizaci údajů a zastáncem otevřené justice. Nicméně jaký mají názor ochránci osobních údajů?


Názory k článku Anonymizace soudních rozhodnutí:


  Ondrej Pivarči, 05. 09. 2012 v 14:30 - osobne si myslím

Anonymizovať by sa mali iba údaje o ľuďoch, ktoré sú súčasťou ich informačného súkromia. Aspoň vidno následok tej "praštenej" idey volať umelé entity a ľudí jednými názvom "osoby", s podmnožinami "fyzické osoby" a "právnické osoby". Ako keby som kravy a kone volal spoločne "kone", pričom kone by som volal "konské kone" a kravy "kravské kone".

Považujem za legitímne, keď môj sused nevie, že sa s bývalým manželom naťahujem o BSM. Nemusí pchať do všetkého nos, nakoniec, ani ja sa mu nestarám do toho, k akému očnému chodí. Čiže ľuďom by bolo vhodné nechať aj v zákonnej rovine možnosť, aby mali právo na sebaurčenie a v rámci neho oprávnenie rozhodnúť o tom, či sa ich sused dozvie, že sa naťahujú o BSM. Nemyslím, že by bolo vo verejnom záujme, aby takýto fakt bol všeobecne známy.
Tu podotýkam najmä fakt, že medziľudské vzťahy nefungujú vždy na racionálnej báze. Najmä tí, ktorí čo to tušia o masmédiách, vedia, že aj iracionálne ohováranie, stigmatizácia a spol. majú vplyv na ľudí, ktorí taktiež konajú iracionálne, na základe emócií, dojmov a pod. Máme natoľko racionálnu spoločnosť, aby sme mohli zverejňovať o každom aj veľkosť topánky bez toho, aby ho to neovplyvnilo? (pritom v rozsudkoch je často fúra súkromných informácií, ktoré po priradení ku konkrétnej osobe ...) Stačí si pozrieť, ako profilovanie ľudí zneužívajú marketéri (a čo dokáže účinná agregácia vhodných dát).

O tom bielom koni ... ľudí treba anonymizovať. Umelé entity nie. A kto chce, vyhľadá si, kto bol v určitom čase konateľom, ktorého žaluje spoločnosť a ktorý je v danom rozhodnutí anonymizovaný.

Myslím si, že k vecnej diskusii o "produktoch" justície nepotrebujeme poznať konkrétne mená či iné osobné data v rozhodnutiach.
Už dnes sú napríklad verejné údaje subjektov, ktoré vstupujú do zmlúv s orgánmi verejnej moci (so štátom) v rozsahu meno, priezvisko, adresa. Do zmluvného vzťahu s orgánom verejnej moci, resp. priamo štátom však tieto subjekty vstupujú dobrovoľne. Do súdnych sporov však zriedka vstupujú ľudia dobrovoľne, a ani navrhovateľ, hoci disponuje návrhom, nie je "dobrovoľná strana" a neviem odôvodniť, prečo by malo byť podmienkou toho, aby zahájil konanie, zverejnenie jeho údajov.

Vhodná agregácia osobných dát dokáže neuveriteľné veci (už dnes po pokombinovaní dát z rôznych verejných registrov typu živnostenský register, katasterportál, DB dlžníkov soc. poisťovne + registrov s možnosťou opt-out (napr. telefónny zoznam) a pod. možno vyskladať neuveriteľné profily ľudí) a ľahko sa môže stať nástrojom vydierania a šikany.

Z pohľadu verejné v. súkromné mi príde dnešná spoločnosť neuveriteľne "verejná". Samozrejme, ťažia z toho najviac tí, ktorí najviac vlastnia. Isteže, nikto nemusí mať profil na sociálnej sieti, vlastniť nehnuteľný majetok, podnikať, a aj z telefónneho zoznamu sa dá vyškrtnúť ... ale jednak byť na sociálnej sieti je pomaly sociálnym štandardom (opak = deprivácia), jednak nemať nehnuteľnosť a žiť "na cudzom" je vždy väčšia neistota, jednak bez podnikateľov spoločnosť existovať nemôže atď. Takže nejaké tie dáta človek vždy o sebe zverejní. Všeobecne platí, že raz zverejniť na internete = stratiť spod úplnej kontroly, vo väčšine prípadov z rozumnej miery kontroly (dáta sa ľahko šíria aj hľadajú).

Keďže podstatou práva na informačné sebaurčenie (vymedzenie tu) je kontrola (podľa možností "ovládateľná") informačného a komunikačného súkromia, možno povedať, že zverejnením na internete sa každá informácia z tejto sféry stráca. A tak predmet informačného sebaurčenia (základ súkromnej sféry) dnes pripomína evaporujúcu čiernu dieru, kde z nej uniká žiarenie (dáta), ktoré je priťahované najmä gravitáciou (túžbou po speňažení) subjektov, ktoré ich využívajú najmä na marketing či iné oblbováky na podvedomie a emócie ľudí. A ako sa cíti človek vo verejnej klietke ... to trefne vystihol už Warren a Brandeis v 19.storočí, a to ešte nejestvovali elektronické médiá ako TV a rozhlas, nieto internet.

Tak ako je "duševné vlastníctvo" nezmyselným pojmom, lebo držba a tým aj "absolútne právne panstvo nad vecou" ako imanentná súčasť vlastníctva (= in concreto druhotným predmetom PDV, napr. dielom) je v prípade "duševného vlastníctva" nereálna, tak aj informačné sebaurčenie je nezmyslom v prípade, keď spoločnosť chce všetko verejné a potláča súkromné a keď na primeranú sociálnu integráciu je nutné zverejniť čoraz viacej dát o sebe. Inak povedané: "s VKBT sa proti tanku brániť nedá".

Vrátiac sa priamo k téme, ak chceme pomôcť tanku, pokojne neanonymizujme, ak držiteľovi VKBT, tak doporučujem anonymizovať osobné dáta týkajúce sa "fyzických osôb". A áno, týka sa to aj muža, ktorý nezvládol dlhy voči nebankovým spoločnostiam (ozaj, ako môže v rozumnej spoločnosti existovať "nebanková spoločnosť" s charakteristikami, aké majú tieto dnes?), pretože by človek až neuveril, akú komplexnú charakteristiku vie dobrý psychológ dostať z popisu v jedinom rozsudku o danej osobe. No a samozrejme, kto chce, aby jeho marketing bol účinnejší, akúkoľvek citlivú informáciu tohto typu uvíta, veď nakoniec, ak človek raz nezvládol svoje dlhy, je predpoklad, že ich bude brať znovu a znovu ich nezvládne (inak by sa nedostal do situácie, ked ich nezvládne, ani raz vďaka know-how), preto mu "marketér" opäť ponúkne pôžičku, samozrejme s patričnými znalosťami aktuálnej spotrebiteľskej legislatívy ju narafičí tak, že dlžník bude zas obeť.

A vtom som sa zobudil a neďaleko odo mňa vidím farmu plnú prasiat, píše sa rok 1984 ...

  Milan Kvasnica, 19. 09. 2012 v 20:10 - částečná anonymizace

Děkuji za názor. Přestože nesouhlasím (obsah rozhodnutí je volně neanonymizovaný dostupný v insolvenčním rejstříku), jména a data narození jsou nyní díky Vaší argumentaci strojově z insolvenčních rozhodnutí anonymizována.

  Milan Kvasnica, 11. 09. 2013 v 14:30 - konec anonymizace?

Ústavní soud v letošním roce změnil interní předpisy a již se rozhodnutí neanonymizují

  marceljurcaga, 09. 11. 2015 v 19:31 - Anonymizace rozhodnutí vydaných v insolvenčním řízení

Stále platí, že rozhodnutí vydaná v insolvenčním řízení se neanonymizují?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím