Pavol Kolesár, 25. 09. 2012 v 22:03
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovolil by som si predstaviť prvú časť pripravovanej série článkov o právnej úprave investičnej pomoci. K skúmaniu tejto otázky ma svojím spôsobom vyprovokovala sťažnosť môjho známeho na negatívny vplyv investičnej pomoci na podnikateľské priostredie. Osobne som toho názoru, že investičná (a vôbec akákoľvek štátna) pomoc podnikateľským subjektom by mala byť prísne obmedzená a poskytovaná za transparentných okolností. Pre mňa osobne predstavuje tento článok aj štylistické cvičenie a bol by som veľmi rád, ak by som dostal nejakú spätnú väzbu aj na zrozumiteľnosť a užitočnosť článku.
Investičná pomoc ako druh štátnej pomoci
Štátna pomoc je definovaná ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej Únie ako intervencia štátu do podnikateľského prostredia prostredníctvom štátnych zdrojov, ktorý zahŕňa finančný záväzok štátu a má za následok zvýhodnenie individuálneho podnikateľského subjektu zmierňovaním finančných nákladov bežne zahŕňaných do rozpočtu[1]. Zvýhodnenie je poskytnuté alebo zlepšením finančnej situácie podniku, alebo tým, že pri neposkytnutí pomoci by sa finančná situácia podniku zhoršila (prípad daňových úľav). Štáty ho využívajú na podporu investícií do zaostalých regiónov alebo podporu výskumu a vývoja, prípadne podporu činností priaznivých pre životné prostredie. Vzhľadom na selektívnu povahu takejto pomoci táto vedie nevyhnutne k zvýhodneniu prijímateľov investičnej pomoci v hospodárskej súťaži. To môže mať za následok narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie podnikateľského prostredia. Z týchto dôvodov sa členské štáty Európskej Únie (ďalej len „EÚ“) rozhodli vyhlásiť investičnú pomoc za odporujúcu cieľu jednotného trhu. To sa prejavilo jej prehlásením za v zásade nezlučiteľnú so spoločným trhom v čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „Zmluva“ ) a teda zakázanú.
V zásade je štátna pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom na základe čl. 107 Zmluvy. Pre štátnu pomoc však existuje viacero výnimiek, za ktorých bude poskytnutá štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom.
· Niektoré kategórie štátnej pomoci sú a priori zlučiteľné so spoločným trhom na základe čl. 107(2) Zmluvy. Pre investičnú pomoc to predstavuje práve prípady pomoci poskytnutej na základe tzv. transparentných schém regionálnej pomoci.
· Čl. 107 (3) oprávňuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) označiť individuálne poskytnú pomoc za súladnú so spoločným trhom na základe oznámenia poskytovateľa štátnej pomoci. Práve takýmto postupom bola schvaľovaná štátna pomoc až do roku 1999 a prijatia nariadenia Rady č. 659/1999 z 22. marca 1999 a až značné množstvo tejto agendy prinútilo Komisiu iniciovať vytvorenie kategórie schém štátnej pomoci.
· V treťom rade môže Rada vo výnimočných prípadoch prehlásiť štátnu pomoc za súladnú so spoločným trhom.
Investičná pomoc predstavuje druh štátnej pomoci, ktorá je poskytovaná pri začiatku podnikateľskej činnosti pre čiastočné pokrytie nákladov na začatie alebo rozšírenie podnikateľskej činnosti. Právna úprava EÚ a Slovenskej republiky v skutočnosti nepoužíva pojem investičná pomoc. Tento pojem vychádza najmä z medzinárodnej právnej úpravy podpory zahraničných priamych a nepriamych investícií. V zmysle slovenskej právnej úpravy predstavuje investičná pomoc najmä pomoc na podporu rozvoja regiónov. Táto podpora je poskytovaná na podporu počiatočnej investície, teda zriadenia alebo rozšírenia existujúceho podnikateľského projektu alebo vytvorenie nových pracovných miest v regióne, ktorý je považovaný za znevýhodnený oproti priemeru EÚ[2]. Formy poskytnutia takejto investičnej pomoci sú rôzne a siahajú od priamych grantov cez daňové úľavy až po prevod štátneho alebo verejného majetku za nižšie ako trhové ceny.
V zmysle súčasnej právnej úpravy EÚ predstavuje pomoc pre podporu rozvoja regiónov jednu z podkategórií štátnej pomoci. Okrem nej patria medzi štátnu pomoc najmä
· operačná pomoc, teda pomoc, ktorá zlepšuje finančnú situáciu podniku znášaním časti prevádzkových nákladov,
· záchranná a reštrukturalizačná pomoc, ktorá pomáha podnikom v existenčnej núdzi,
· pomoc pre výskum, vývoj a inovácie,
· pomoc pre zamestnanosť,
· pomoc pre ochranu životného prostredia,
· osobitná pomoc pre malé a stredné podniky a
· sektorová pomoc pre osobitné odvetvia priemyslu a služieb
Pred prístupom SR k Európskej únii bola otázka investičnej pomoci upravená zákonom o investičnej pomoci č. 231/1991 Z. z. o štátnej pomoci ktorý ju zaraďoval medzi nástroje štátu pre podporu priamych zahraničných investícií. Investičnú pomoc je možné definovať ako nástroj hospodárskej politiky, ktorý predstavuje podporu začínajúcim aj existujúcim podnikom, ktorá je priama a adresná a podporuje prílev priamych investícií, či už zahraničných alebo vnútroštátnych. Je poskytovaná ako jednoznačný benefit pre podnikateľský subjekt, ktorý sa rozhodne podnikať v štátom určenom regióne alebo sektore, ktorý by mal vyvážiť počiatočnú zložitosť alebo rizikovosť uskutočnenia podnikateľského zámeru v tomto regióne alebo lokalite.
Podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci
Investičná pomoc sa poskytuje na rozvoj znevýhodnených regiónov podporou investícií a tvorbu nových pracovných miest v regiónoch. Pre poskytnutie pomoci je potrebné urobiť počiatočnú investíciu do tzv. oprávneného projektu a mať s tým spojené tzv. oprávnené náklady.
Oprávnenými projektmi na regionálnu pomoc sú projekty zamerané na investície do stáleho kapitálu, vzťahujúca sa na:
· založenie nového podniku,
· rozšírenie existujúceho podniku,
· diverzifikáciu výroby podniku na nové, dodatočné výrobky,
· zásadnú zmenu výrobného procesu existujúceho podniku, alebo
· prevzatie, t. j. kúpu podniku, ktorý by bol zatvorený alebo by musel byť zatvorený, ak by nebol odkúpený.
Po splnení podmienky investície do oprávneného projektu je potrebné mať v súvislosti s touto investíciou tzv. oprávnené náklady, ktoré ako jediné môžu byť pokryté poskytnutou investičnou pomocou. Oprávnenými nákladmi sú náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s realizáciou aktivít v rámci oprávnených projektov. Vecne ide o nasledujúce náklady:
a) dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov, budov, strojného zariadenia ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky a bol kúpený za trhových podmienok od iných ako ekonomicky a personálne prepojených osôb,
b) dlhodobý nehmotný majetok do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku podľa písmena a), ktorý vznikol transferom technológií prostredníctvom nadobudnutia práv, licencií, know-how, alebo nepatentovaných technických poznatkov, a to za predpokladu, že:
· bude kúpený za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb,
· bude zahrnutý do aktív príjemcu pomoci,
· bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom v podniku najmenej 5 rokov.
c) výška miezd pred zdanením zamestnancov prijatých na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s zámerom vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prepočte za obdobie dvoch rokov.
Záverom
Pre zhrnutie úvodu do investičnej pomoci, investičná pomoc predstavuje jednu z druhov štátnej pomoci, ktorá je zásah štátu formou svojho majetku, ktorá zvýhodňuje príjemcu štátnej pomoci a teda čiastočne narúša hospodársku súťaž. Právna úprava investičnej pomoci teda stanovuje podmienky jej poskytovania, za ktorých splnenia pozitívne účinky na trh prevýšia negatívne dôsledky narúšania hospodárskej súťaže. V podmienkach právnej úpravy je investičná pomoc poskytovaná najmä formou pomoci pre rozvoj regiónov. Pre splnenie podmienok na poskytnutie pomoci je potrebné investovať do oprávneného projektu a mať v tejto súvislosti oprávnené náklady.
Ako som uviedol v úvode článku, považujem investičnú pomoc (a prenesene aj štátnu pomoc ako takú) za činnosť štátu, ktorá trhu skôr škodí ako pomáha a, pričom snaha štátu o podporu ekonomickej aktivity v regióne, prípadne podpory výskumu a vývoja by mohla byť dosiahnutá aj budovaním potrebnej infraštruktúry, namiesto podpory individuálnych podnikateľských subjektov. Myslíte si, vážení čitatelia, že vznešené úmysly štátu podporiť svoju ekonomiku sú dostačujúce na podporu v individuálne zvolených prípadoch podnikateľských subjektov?
S pozdravom,
Pavol Kolesár
[1] C 82/77
[2] V akých regiónoch je možné poskytnúť pomoc pre ich podporu je uvedené v tzv. Guidelines on national regional aid for 2007-2013 uverejnených v Oficiálnom vestníku EÚ zo 4. marca 2006 pod číslom C 54/13 (ďalej len „Usmernenia“). Kritériá pre zaradenie regiónu medzi znevýhodnený sú v prvom rade priemerný HDP regiónu alebo geografická izolácia.
Názory k článku Úvod do investičnej pomoci:
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím