Rád by som prispel do diskusií aj ja svojím jedným príspevkom, ktorý nie je ani príspevkom v pravom zmysle slova, ale len akési poukázanie na jeden (pre mňa pomerne prekvapivý) judikát Najvyššieho súdu SR. Podľa tohto rozsudku možno len zhrnúť, že na účely sociálneho poistenia je v zásade jedno, či vykonávate advokáciu v postavení advokáta- fyzickej osoby (SZČO) alebo ako konateľa advokátskej eseročky (prípadne inej formy, ktorú umožňuje zákon o advokácii).

Doteraz som žil s vedomím, že práve rozdiel v sociálnom poistení a povinnosti platiť tzv. odvody sú jedným (aj keď určite nie jediným) z dôvodov na využitie formy právnickej osoby a vykonávanie advokácie ako spoločník a konateľ v advokátskej kancelárii. Zdá sa však, že tento rozidle (ale zrejme jednoznačne môžem aj povedať "výhoda") bol týmto rozsudkom odstránený a tak pomaly (ale iste) sa začínajú zmenšovať rozdiely vo výkone advokácie.

Zaujímalo by ma, aký máte názor na túto problematiku Vy a či sa s predmetným rozhodnutím súdu stotožňujete alebo nie.

Zdravím pán kolega.

V prvom rade ma veľmi teší, že k otázke spôsobu výkonu advokácie a sociálneho poistenia sa ozval niekto aj takto relatívne verejne. Áno, problém tu je. Treba kričať, lebo ide o principiálnu vec. Avšak problém je tu už roky a má kúsok iné kontúry a závery, ako v príspevku naznačujete.

„Komorné hlasy“ sa ozývali doteraz výlučne interne (stanovisko predsedníctva SAK v BSA č. 1-2/2008, diskusný príspevok v BSA č. 1-2/2011). V BSA 11/2012 má vyjsť článok o aktuálnom stave tejto problematiky, tam teda nájdete o probléme viac (vlastná polievočka prihriata :) )..

Vec si prešla dlhším vývojom a viacerými legislatívnymi cvičeniami (zákon č. 304/2009 Z.z. a zaradené ust. § 71 ods. 2 písm. k) do zákona o advokácii – tento pokus dopadol veľmi neúspešne, následne zákon č. 543/2010 Z.z., ktorý novelizoval zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2011). Bola už aj na Ústavnom súde SR (I. ÚS 290/2010, II. ÚS 508/2010), advokáti nepochodili. V tejto veci sú zaujímavými napr. rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn.: 1Sžso/7/2009 a následne (podľa mňa zásadne oprávnené) rozhorčenie rovnakého senátu nad postupom ÚS SR v odôvodnení vecí sp. zn.: 1Sžso/12/2010, 1Sžso/10/2010, 1Sžso/35/2010 (veľmi podnetné čítanie..).

Rozhodujúcou okolnosťou by však mala byť zmena zákona o sociálnom poistení – teda prípady zániku sociálneho poistenia by sa mali deliť na „tie pred 01.01.2011“ a „tie po 01.01.2011“.. Podľa novej úpravy by zmena formy výkonu povolania mala byť posúdená ako dôvod zániku sociálneho poistenia, nakoľko takýto advokát – konateľ s.r.o. už nie je SZČO. S krížom po funuse (teda už za novej úpravy, pričom závery sa týkajú výlučne starej úpravy) prišiel aj NS SR (R 66/2012, R 67/2012).

Ja osobne si myslím, že postup Sociálnej poisťovne (tak pred, ako aj po novele zákona o sociálnom poistení, lebo zatiaľ sa nezmenil..) je .... okej, napadá ma veľa rôznych nevhodných slov ... ehm, teda postup Sociálnej poisťovne nie je ústavne konformný.

Pozdravujem kolegovia,
Rok sa nám s rokom stretol a máme tu novelu zákona o advokácii, ktorá nám jeden z problémov vyriešila (zákaz súbehu výkonu advokácie samostatne a zároveň v obchodnej spoločnosti), no zároveň ostatné problémy, ktoré tu boli, posunula viac do popredia. Respektíve, teraz sú pre advokátov zreteľnejšie. Ide mi o tieto aspekty problému pôsobenia advokáta v obchodnej spoločnosti (pre účely tohto článku budem uvádzať skratku "sro"), ktoré nie sú právnymi predpismi riešené:
1. Odvody; ak doteraz advokát vykonával advokáciu v rámci sro, bol, v zmysle už citovaných rozhodnutí NS povinný platiť odvody. Tie si však mohol dať do nákladov advokáta-SZČO. Počas roka tak stačilo, aby advokát-SZČO vystavil vybraným klientom faktúry vo výške +/- výšky odvodov a celé odvody mal v nákladoch. A ako bonus, bol poistený :-). Avšak, v zmysle už citovaných rozhodnutí NS, advokát v sro je stále povinný platiť odvody. Akurát že teraz si ich do nákladov dať nemôže. Vlastne ich ani nemôže zarobiť, pretože počas roka nie je možné vyplácať si preddavky na zisku.
2. Príspevky do SAK; v podstate tu platí to isté čo v prípade odvodov. Platiť je povinnosť advokáta, ale nákladom sro to nie je.
3. Živobytie; tak ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, nikde nie je uvedené, z čoho má advokát žiť, pokiaľ nechce, prepitujem, "sprosto" vyberať peniaze z účtu firmy a vkladať si ich na svoj účet.

Intermezzo ad odvody; od 1.1.2013 je riešeníe pomerne jednoduché. Stačí sa ako advokát-SZČO zastaviť na príslušnom daňovom úrade a tam sa odhlásiť ako SZČO, t.j. vrátiť registráciu na daň z príjmu a vyžiadať si o tom potvrdenie. S týmto potvrdením potom navštíviť Sociálnu poisťovňu, kde sa advokát-SZČO odhlási ako poistenec a zdravotnú poisťovňu, kde sa prehlási na dobrovoľného platiteľa. Čo sa týka zdravotného poistenia, stále zostáva otázka z čoho ho zaplatiť, ako aj fakt, že toto poistné nemožno uplatniť ako daňový výdavok. Otázkou je tiež, či niekto naozaj chce ostať sociálne nepoistený ...
Riešenie; pokiaľ je na predchádzajúcu rečnícku otázku odpoveďou áno, je evidentné, že problém je z časti vyriešený. Čo však s výdavkami za zdravotné poistenie a príspevky do SAK však vyriešiť momentálne nedokážem. Avšak, ak je odpoveďou nie, naskytá sa ešte jedno riešenie. Tým je uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie medzi sro a advokátom za odmenu. Tak dôjde aj k zaplateniu odvodov, pričom je možné do tejto odmeny zahrnúť aj poplatok do SAK a zároveň je táto odmena v celom rozsahu uznateľným daňovým nákladom. Problémom však zostáva momentálna výška všetkých odvodov, ktorá, na rozdiel od uplynulých rokov je výrazne, výrazne vyššia a, ak sa nemýlim, dosahuje astronomických 48,6% z odmeny. To myslím, odradí mnoho advokátov.

Zhrnutie; domnievam sa, vzhľadom k uvedenému, že stále je vo vzťahu advokát-odvody čo zlepšovať a právne predpisy upravovať k všeobecnej, nie len štátnej, spokojnosti.

De lege ferenda; mylsím si, že by mohlo byť prospešné postaviť advokáta a advokátsku sro do vzťahu, v akom je živnostík a sro. Tým myslím, umožniť mu, aby si odvody mohol uplatňovať v nákladoch SZČO a na tieto náklady si aj slobodne ako SZČO zarobiť. Alebo ešte lepšie, zákonom (o dani z príjmu) umožiť advokátskej sro, aby si dobrovoľné odvody advokáta, ktorý už nemôže pôsobiť ako advokát-SZČO, mohla uplatniť spolu s prípsevkami do SAK do daňovo uplatniteľných nákladov. Na margo hore uvedeného rozhodnutia NS - ak by bolo Najvyšším súdom vydané rozhodnutie, že každý konateľ sro je povinný platiť odvody preto, lebo výkon podnikania v sro je vlastne "prenesený" výkon činnosti SZČO, určite by to bolo označené za absurdné a vzbudilo by všeobecnú nevôľu, ba neváham povedať, že by v dôsledku tlaku verejnej mienky došlo k zmene legislatívy. No pri advokátoch to tako vidia asi len advokáti...

Týmto si dovolím poukázať na najaktuálnejšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré sa ku mne dostalo. Ide o vec rozhodnutú dňa 21.02.2013, vedenú pod sp. zn.: II. ÚS 426/2012.

Chce to teda dúfať, že ÚS SR týmto nálezom rozsvietil veľké svetlo na konci tmavého tunela...